Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-14-2012.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. G., Z.. XX.XX.XXXX v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: U. G., občianky SR, bytom O., X. B. XXX/XX a P. G., občana SR, trvale bytom Š. XXX toho času na neznámom mieste v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. Miroslavavou Belašičovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného k maloletej A., Z.. XX.XX.XXXX sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa svojim návrhom žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. A. z doterajších 100 eur mesačne na25 eur mesačne s účinnosťou od 07.09.2011.
Matka dieťaťa s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila.
Na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka otca, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie včas a riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, v predmetnej veci sa nevyjadrila. Preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia o príjme matky a otca dieťaťa, správy UPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec a UPSVaR Galanta, pracovisko Sereď, správy OO PZ v Šoporni, správu obce Šoporňa.
Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k maloletej A. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/211/2010-31 zo dňa 17.09.2010. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2010.
Uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/14/2012- 71 zo dňa 04.02.2013 bola ustanovená otcovi dieťaťa za opatrovníčku na konanie pred súdom JUDr. Miroslava Belašičová, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, z dôvodu, že otec dieťaťa sa toho času zdržiava na neznámom mieste.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 07.03.2012 súd zistil, že otec dieťaťa ani matka dieťaťa nepoberajú dávky v nezamestnanosti.
Zo správy od študentského servisu s.r.o. Košice zo dňa 13.03.2012 súd zistil, že otec dieťaťa bol v ich spoločnosti zamestnaný v riadnom pracovnom pomere v čase od 20.01.2012 do 16.02.2012 s tým, že ukončenie pracovného pomeru nastalo dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zo správy od predmetného zamestnávateľa otca dieťaťa vyplynulo, že otec dieťaťa za január 2012 mal čistý príjem vo výške 171,65 eur a za február 2012 čistý príjem vo výške 170,42 eur.
Zo správy UPSVaR Galanta, pracovisko Sereď zo dňa 15.03. 2012 súd zistil, že otec dieťaťa nie je toho času vedený v evidencii ich úradu práce ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia otca dieťaťa na úrade práce Galanta bola od 08.07.2011 do 27.10.2011, otec dieťaťa bol vyradený dňa 28.10.2011 pre nespoluprácu.
Zo správy UPSVaR Galanta, pracovisko Sereď zo dňa 19.03.2012 súd zistil, že otec dieťaťa poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi od 01.11.2011 do 31.01.2012 vo výške 62,50 eur mesačne.
Zo správy od OOPZ Šoporňa zo dňa 24.09.2012 vyplynulo, že otec dieťaťa sa zdržiava v Českej republike v meste Ostrava, kde má zamestnanie, pričom matka otca dieťaťa adresu jeho zamestnávateľa ani jeho súčasný pobyt uviesť nevedela, nakoľko otec dieťaťa nechodí do miesta trvalého pobytu z dôvodu, že ho rodičia z domu vyhodili. Zo správy od OO PZ Šoporňa zo dňa 21.01.2013 vyplynulo, že otec dieťaťa by sa mal zdržiavať na bližšie nezistenej adrese v ČR.
Maloletá A. má 11 rokov, navštevuje 5. ročník na ZŠ, navštevuje krúžok aikida, kde matka uhrádza mesačne 5 eur, pričom tento krúžok maloletá A. navštevuje od 1. ročníka na ZŠ. Maloletá A. má zdravotné problémy s očami od narodenia, má ťažkú krátkozrakosť na ľavom oku, s čím má matka spojené zvýšené výdavky na zakupovanie šošoviek, cca 70 eur polročne. Matka ďalej dcére zakupuje už viac rokov ortopedické vložky do topánok, s čím má zvýšené výdavky.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená, býva s dcérou už viac rokov sama v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, na náklady na bývanie mesačne uhrádza čiastku 120 eur. Matka ďalej uviedla, že pracuje ako kontrolórka kvality a to od roku 2008 s priemerným mesačným príjmom v čistom cca 600 eur v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dcéru a ešte na dcéru poberá aj prídavok. Matka dieťaťa ďalej uviedla, že okrem bytu, v ktorom býva majetok výraznejšej hodnoty iný nevlastní žiaden, má dlhy, ktoré spláca po 220 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že otec dieťaťa jej nič neplatí na výživu dcéry už tri roky, pričom podávala na otca dieťaťa už aj trestné oznámenie, doposiaľ však toto nie je skončené. Otec sa o dcéru nezaujíma, nestretáva sa s ňou a ona iné vyživovacie povinnosti okrem dcéry A. nemá žiadne. Záverom výpovede matka uviedla, že nevie o tom, že by mal mať otec dieťaťa okrem dcéry A. iné vyživovacie povinnosti, otec dieťaťa na rozvodovom konaní iné vyživovacie povinnosti okrem A. neuvádzal žiadne.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že nedoporučujú znížiť výživné zo strany otca k dieťaťu, otec ignoruje celé konanie, ktoré on sám vyvolal, o dcéru sa nezaujíma, ničím neprispieva na jej výživu, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a má dlh na výživnom.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade súd skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa plniť si vyž. povinnosť k maloletej A.. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/211/2010-31 zo dňa 17.09.2010, kedy bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať na výživné pre mal. A. sumou 100 eur mesačne. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. A. iné vyživovacie povinnosti nemala žiadne, bola zamestnaná a dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 550 eur, na dcéru poberala prídavok 22 eur mesačne. Toho času matka dieťaťa pracuje ako kontrolórka kvality stále od roku 2008, pričom z výpovede matky dieťaťa vyplynulo, že dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom cca 600 eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dcéru. Zo správy od zamestnávateľa matky zo dňa 09.03.2012 vyplynulo, že matka dieťaťa za obdobie od marca 2011 do februára 2012 mala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 743,18 eur. Matka dieťaťa na dcéru poberá prídavok a okrem dcéry A. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Maloletá A. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala druhý ročník na ZŠ a mala zdravotné problémy - vrodenú očnú vadu, s čím mala matka spojené zvýšené výdavky na kontaktné šošovky, ďalej matka mala v tom čase zvýšené výdavky na ortopedickú obuv mal. A. vo výške cca 165 eur ročne. Toho času má mal. A. 11 rokov, navštevuje 5.ročník na ZŠ, ďalej mal. A. navštevuje krúžok aikida, s čím má matka zvýšené výdavky 5 eur mesačne, pričom krúžok aikida mal. A. navštevuje od 1. ročník na ZŠ. Mal. A. má zdravotné problémy s očami od narodenia, s čím má matka spojené zvýšené výdavky na zakupovanie šošoviek vo výške cca 70 eur polročne a ďalej má matka zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním ortopedických vložiek do topánok pre mal. A.. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný a dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške cca 400 eur netto, okrem mal. A. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne. Toho času otec dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste, z výpovede matky vyplynulo, že nemá vedomosť o tom, že by mal mať otec dieťaťa okrem mal. A. iné vyživovacie povinnosti. Zo správy od študentského servisu s.r.o. Košice zo dňa 13.03.2012 vyplynulo, že otec dieťaťa pracoval v ich spoločnosti v riadnom pracovnom pomere od 20.01.2012 do 16.02.2012, pričom pracovný pomer bol ukončený dohodou. Otec dieťaťa mal za január 2012 čistý príjem vo výške 171,65 eur a za február 2012 vo výške 170,42 eur. Zo správy od UPSVaR Galanta, pracovisko Sereď zo dňa 15.03.2012 vyplynulo, že otec dieťaťa nie je evidovaný na ich úrade ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný na ich úrade od 08.07.2011 do 27.10.2011 a bol vyradený 28.10.2011 pre nespoluprácu. Zo správy UPSVaR Galanta, pracovisko Sereď zo dňa 19.03.2012 vyplynulo, že otec dieťaťa poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi od 01.11.2011 do 31.01.2012 vo výške 62,50 eura mesačne. Zo správ od OO PZ Šoporňa vyplynulo, že otec dieťaťa by sa mal zdržiavať na bližšie nezistenej adrese v ČR, kde má zamestnanie.
Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odôvodnené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávneného dieťaťa, aby toto malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že počas predmetného obdobia bolo v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa dosahovať minimálne taký príjem, aký dosahoval v čase posledného rozhodovania o výživnom, t.j. cca 400 eur mesačne netto, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú i zo správy od študenského servisu s.r.o. Košice, kde otec dieťaťa pracoval v priebehu mesiacov január a február 2012, kde pracovný pomer otca dieťaťa sa skončil dohodou, pričom zo správ od OO PZ Šoporňa mal súd v konaní za preukázané, že otec dieťaťa sa zdržiava niekde v ČR, kde má zamestnanie. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by otcovi dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Na strane maloletej Karin možno skonštatovať, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na jej strane, keďže mal. A. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 2. ročník na ZŠ a toho času od septembra 2013 navštevuje už 5. ročník na ZŠ. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine dospel k záveru, že bolo a je i naďalej v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne.
Nakoľko otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, akú predpokladá §78 ods. 1 Zákona o rodine ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej A. zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle §146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa matka a KO vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.