Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15CoPr-5-2022.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. G. XXX/A, XXX XX I., zastúpenej: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, 9. mája 20, 985 59 Vidiná, proti žalovanému: Mesto Lučenec, Novohradská č. 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00 316 181, zastúpenému: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, advokátska kancelária Ul. Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 17 090,50 EUR, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 9Cpr/4/2017-265 zo dňa 10.08.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v III. a IV. výroku p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.872,- EUR z a s t a v u j e. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.652,60 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. I. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 58% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne je čiastočne dôvodný. Mal preukázané, že žalovaný dal žalobkyni neplatnú výpoveď, a preto jej v zmysle § 79 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď jej zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci. Okresný súd však mal za to, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy za dobu, keď jej boli vyplácané nemocenské dávky , a to počas doby PN žalobkyne od 23.09.2014 do 07.03.2015. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na literatúru a tiež rozhodnutia súdov s tým, že v rámci komentáru Zákonníka práce, nakladateľstvo C. H. Beck, Barancová a kolektív na strane 721 sa výslovne uvádza, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, karantény alebo z dôvodu inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi prináleží náhrada mzdy, nemá nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. V tomto smere okresný súd poukázal aj na rozhodnutie R 90/1970, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 85/2004/I, z ktorého taktiež vyplýva, že zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce (v súčasnosti § 79 Zákonníka práce) za dobu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Poukazovanie právneho zástupcu žalobkyne na to, že žalobkyňa nevykonávala prácu a bola PN z dôvodu, ktorý zapríčinil žalovaný, okresný súd považoval v rámci náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru za absolútne právne irelevantné, pretože v prípade, ak má
žalobkyňa za to, že žalobkyni žalovaný spôsobil PN a vznikla jej určitá škoda, tak táto škoda nemôže byť subsumovaná pod žalobu o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ale musí sa uplatniť z iných dôvodov. Poukázal na to, že náhrada škody ako rozdiel medzi tým, čo mohla žalobkyňa zarobiť a koľko dostala nemocenské, nebolo predmetom tohto konania. Námietke žalovaného, aby súd žalobkyni priznal náhradu mzdy len za 12 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce a vo zvyšnej časti presahujúcej dobu 12 mesiacov zamietol, súd nevyhovel, nakoľko žalovaný nepreukázal také dôvody, pre ktoré by náhradu mzdy nad 12 mesiacov nepriznal. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného, že je potrebné odčítať od sumy, ktorá patrí žalobkyni ako náhrada mzdy, tú sumu, ktorú dostala ako čiastočný invalidný dôchodok, t. j. sumu vo výške 3 116,80 EUR, k tomuto okresný súd poukázal na to, že Zákonník práce ani žiaden iný právny predpis toto súdu neumožňuje. Pokiaľ sa týka výpočtu náhrady mzdy, súd poukázal nato, že žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za jeden mesiac tak, ako sa na tom účastníci zhodli v sume 638,50 EUR. Časť, v ktorej súd žalobu zamietol, predstavuje tá časť nároku, ktorú si žalobkyňa uplatnila v rámci časového obdobia náhrady mzdy od 23.09.2014 do 07.03.2015, t. j. počas doby, do kedy bola žalobkyňa práceneschopná, a to z dôvodov uvedených v bode 20. rozsudku. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 79 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, a to voči III. a IV. výroku. Namietala, že okresný súd v rámci sudcovského moderačného práva, žalobkyni nepriznal nárok na náhradu mzdy počas PN žalobkyne, za ktorú tak, ako vyplýva z rozsudku OS Zvolen v spojení s rozsudkom KS BB 15CoPr/2/2020 zodpovedá samotný žalovaný. V konaní právny zástupca žalobkyne opakovane poukazoval na potrebu individuálneho prístupu ku každému jednotlivému prípadu a vyzval na potrebu skúmania jednotlivých okolností vedúcich súd v rámci sudcovskej úvahy k moderácii, v opačnom prípade je možné dospieť k absurdným záverom, ktoré sú v rozpore s čl. 2 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 16 ods. 1 základných zásad súdneho konania. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje a odvoláva na argumenty uvedené v podaní „Stanovisko k otázke moderácie súdu pri priznávaní náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov a vplyv sudcovskej úvahy na rozhodnutie o trovách konania.“ zo dňa 26.07.2022, vrátane prílohy nálezu ÚS 331/ 2019, Ústavného súdu SR, ktorý poukazuje na nesprávne trendy aplikácie sudcovskej moderácie náhrady mzdy presahujúcej obdobie 12 mesiacov u súdov všetkých inštancií a ústavne nekonformný výklad ustanovení, ktoré rozoberá najmä v bodoch 38, 39, 40, 42, 43, 44 a 45 odôvodnenia svojho nálezu. Zo zákonného ustanovenia § 79 Zákonníka práce expressis verbis vyplýva obdobie, za ktoré zamestnancovi prislúcha nárok na náhradu mzdy. Bez ohľadu na vyporiadanie sa s vyššie uvedenými odvolacími námietkami, zamietnutie akejkoľvek časti uplatneného nároku (nepresahujúce 36 mesiacov) je možné iba v rámci sudcovskej moderácie práva podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktorú žalobkyňa nemôže predvídať ani predpokladať. Z vyššie uvedeného dôvodu akýkoľvek prípadný neúspech v tejto časti nemôže byť na újmu žalobkyne v súvislosti s rozhodovaním súdu o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu žiadala zmeniť tak, že súd prizná žalobkyni nárok na náhradu mzdy aj počas PN (ktorú zavinil žalovaný) a tiež prizná plnú náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj jeho odôvodnením, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
9. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia, ktoré mu je žalobkyňou vytýkané. Jedinou a podstatnou námietkou, ktorú žalobkyňa uplatnila v odvolaní, je námietka vo vzťahu k nepriznaniu náhrady mzdy žalobkyni počas doby PN. Z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu je zrejmé, ktoré dôkazy okresný súd vykonal, ako ich vyhodnotil. Okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a v bodoch č. 19 až 24 odôvodnenia súd uviedol svoje závery, úvahy, ktorými vyhodnotil vykonané dokazovanie a ustálil skutkový stav, pričom dal konkrétne odpovede na argumentáciu žalobkyne ako aj žalovaného. V odvolaní žalobkyňa neuvádza žiadne iné nové skutočnosti ako tie, ktoré uvádzala v priebehu konania, pričom opakovane tvrdí, že jej prináleží náhrada mzdy za dobu počas PN, ktorú jej okresný súd nepriznal. Odvolací súd sa však stotožňuje v plnom rozsahu so závermi okresného súdu, ktorý jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo žalobkyni neprináleží nárok na náhradu mzdy počas PN (body 19. a 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
10. Záver okresného súdu o nepriznaní náhrady mzdy žalobkyni počas doby, kedy bola PN je správny. Ak zamestnanec nie je schopný, napríklad v dôsledku pracovnej neschopnosti, vykonávať pridelenú prácu podľa pracovnej zmluvy, nemá právny nárok na poskytnutie náhrady mzdy, aj keď predtým vyhlásil, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Správne poukázal okresný súd aj na rozhodnutie R 90/1970, podľa ktorého „Ak zamestnanec nie je schopný (napríklad pre práceneschopnosť, keď mu patrí nemocenské) alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa pracovnej zmluvy (§ 79 ods.1), nemá nárok na náhradu mzdy. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom.“. Aj podľa R 51/1975, náhrada mzdy, ako ju upravuje § 79 ods. 1 Zákonníka práce, je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať zamestnancovi, trvajúcemu na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnal, prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Priznanie tejto náhrady závisí od možností a ochoty zamestnanca vykonávať prácu. Ak teda zamestnanec nie je schopný (napríklad pre práceneschopnosť, keď mu patria nemocenské dávky) prácu vykonávať, nemá v tejto dobe nárok na poskytnutie náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce.
11. Preto aj poukazovanie žalobkyne a jej právneho zástupcu na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 331/2019 je v danom prípade právne irelevantné, nakoľko nemá súvis s predmetom tohto konania. Okresný súd správne v bode 20. odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že v prípade, ak má žalobkyňa za to, že jej žalovaný spôsobil PN a vznikla jej určitá škoda, tak táto škoda nemôže byť subsumovaná pod žalobu o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ale musí sa uplatniť z iných dôvodov. V danom prípade okresný súd zamietol žalobu žalobkyne nie z dôvodu zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy v zmysle §79 ods. 2 Zákonníka práce, ale z dôvodu, že žalobkyňa počas doby PN nemala nárok na náhradu mzdy.
12. Pokiaľ sa týka odvolania žalobkyne do trov konania, ani v tejto časti odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne za dôvodné. Okresný súd správne poukázal na to, že žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný, a preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná, pokiaľ sa týka požadovanej náhrady mzdy počas PN, t. j. za obdobie od 23.09.2014 do 07.03.2015, a to z dôvodu, že za toto obdobie nemala žalobkyňa nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru tak, ako je to vyššie uvedené. V danom prípade teda výška plnenia nezávisela od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku tak, ako na to nesprávne poukazovala žalobkyňa v odôvodnení svojho odvolania.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci), pričom žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.