Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/36/2007

Potvrdené rozhodnutím 10Co/42/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, v zastúpení právne JUDr. Ladislav Potocký, advokát s miestom výkonu činnosti W. XX, XXX XX E., proti odporcovi: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX/X, XXX XX G. nad O., v zastúpení právne Mgr. Richard Karkó, advokát s miestom výkonu činnosti M. na M. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 4.979,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/36/2007- 115 zo dňa 06.09.2013, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: F. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Q. XXX, Š. T. M., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom s miestom výkonu činnosti Mydlárska 19, 010 01 Žilina, proti odporcovi: V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX/X, XXX XX G. I. O., Š. T. M., právne zastúpený Mgr. Richardom Karkóom, advokátom s miestom výkonu činnosti Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.979,09 eur, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 4.979,09 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 4.979,09 eur od 01.06.1998 do zaplatenia z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 07.09.2001 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.09.2001 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal vydania rozsudku, ktorým by bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k motorovému vozidlu značky Ávia - A31.L, EČ: E. XX XX, výrobné č. karosérie G. XX Y., výrobné č. motora XXXXXXXXXX, ktorým by bol zároveň odporca zaviazaný zaplatiť mu z titulu vzniknutej finančnej straty sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % od 01.06.1998 do zaplatenia a ktorým by bol odporca zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 140.000,- Sk s prísl. skutkovo odôvodnil tým, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla každý v podiele o veľkosti 1/2. Odporca predmetné motorové vozidlo využíva sám pre svoju potrebu až do podania návrhu, hoci sa domáhal, aby mu odporca predmetné motorové vozidlo dal užívať v takom časovom horizonte, ako ju užíval odporca. Odporca to odmietol, a preto si nárokuje, aby mu uhradil za užívanie predmetného motorového vozidla finančnú stratu vo výške 140.000,- Sk, pretože si musel zabezpečovať dopravu inými dopravcami, alebo iným spôsobom. Navrhovateľ podaním zo dňa 03.07.2003 doručeným súdu dňa 04.07.2003 uviedol, že k sume 140.000,- Sk sa vyjadruje tak, že za spoločnú dobu podnikania je podľa znalca odpis motorového vozidla 50.000,- Sk, takže jeho zostatková cena je 280.000,- Sk, z čoho polovica je suma 140.000,- Sk. Zo spoločne zakúpeného motorového vozidla nemá žiadny príjem, ani úžitok, nakoľko od 01.06.1998 mu odporca naumožňuje prístup k vozidlu a sám na ňom podniká a odmieta akékoľvek finančné vyrovnanie. Takže si žiada vyplatiť za prenájom predmetného motorového vozidla polovicu čiastky zodpovedajúcej 60 násobku mesačnej sumy vo výške 5.000,- Sk, t. j. sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Súd uznesením č. k. -62 zo dňa 23.07.2003 pripustil zmenu návrhu v časti o zaplatenie finančnej straty v znení žalobného petitu, v zmysle ktorého sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 150.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % od 01.06.1998 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 23.09.2003 navrhovateľ bližšie špecifikoval žalovanú sumu 150.000,- Sk ako prenájom predmetného motorového vozidla za obdobie piatich rokov od 03.07.1998 do 03.07.2003 vo výške 1/2 z tejto sumy, čo činí 150.000,- Sk. Zároveň uviedol, že od mesiaca júl 1998 začalo medzi účastníkmi dochádzať k nezhodám, pričom mu odporca od tohto času neumožnil užívať predmetné motorové vozidlo. Odporca na tomto pojednávaní namietal, že by medzi účastníkmi konania existovalo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, Keďže výlučným vlastníkom tohto motorového vozidla je on, a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.11.2004 opätovne upravil návrh v časti o zaplatenie finančnej ujmy, a to tak, že žiada od odporcu zaplatiť len sumu 140.000,- Sk, ako to uviedol aj v podaní zo dňa 11.11.2004 doručeným súdu dňa 16.11.2004, pričom tak návrh v časti o zaplatenie sumy 10.000,- Sk berie späť. K sume 140.000,- Sk sa navrhovateľ v ďalšom vyjadril, že k tejto prišiel odhadom a vychádzal z toho, že predmetné motorové vozidlo nemohol užívať za obdobie od 01.06.1998 doposiaľ a tým, že predmetné motorové vozidlo užíval iba odporca, mu vznikla ujma vo výške 140.000,- Sk. Sumu 140.000,- Sk tak vypočítal tým spôsobom, že vychádzal z toho, že on vyplatil z predmetného motorového vozidla 165.000,- Sk a odporca rovnakú sumu, teda spolu 330.000,- Sk. Spoločne predmetné motorové vozidlo užívali asi jeden a pol roka až dva roky a pri amortizácii 15.000,- Sk u každého z nich je výsledná suma 280.000,- Sk, z čoho jedna polovica je suma 140.000,- Sk. Odporca na tomto pojednávaní súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie sumy 10.000,- Sk. Súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní v prítomnosti navrhovateľa a právnych zástupcov účastníkov konania vec návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 150.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % od 01.06.1998 do zaplatenia vylúčil podľa ust. na samostatné konanie. Súd tak po vylúčení veci na samostatné konanie uznesením č. k. -29 zo dňa 08.11.2011 konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 331,94 eur (10.000,- Sk) podľa ust. a zastavil. Na pojednávaní dňa 08.03.2013 sa navrhovateľ k uplatnenému nároku vyjadril, že tento si uplatňuje vzhľadom k tomu, že odporca mu neumožňoval užívať predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo v spoluvlastníctve účastníkov. Musel si tak kúpiť iné motorové vozidlo rovnakej značky - Avia, a to za cenu 37.000,- Sk, ktorú si kúpil niekedy v roku 1996. Dovtedy si musel prenajímať na odvoz a prevoz lešenia, s ktorým podnikal, iné motorové vozidlá, a to značky Avia, Liaz a Tatra, ako aj traktor, pričom za tento prenájom platil vo J. - W.Í., v T. a v B.. Už si nepamätá, kedy to bolo. Je to asi 15 až 16 rokov. Pritom predmetné motorové vozidlo účastníkov stálo na parkovisku u odporcu a tento mu nebol schopný dať ju do užívania. Svoj nárok si uplatňuje ako nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla približne v období od roku 1995 do roku 2002, a to vo výške 140.000,- Sk v prepočte na eurá. Odporca sa na pojednávaní vyjadril, že žalovaný nárok neuznáva čo do výšky, ani čo do základu a navrhuje návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že odporca užíval predmetné motorové vozidlo na základe dohody, ktorá existovala medzi účastníkmi konania, nakoľko boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla obaja v podiele o veľkosti 1/2. Podľa ust. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo v prípade, že sa inak nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pokiaľ teda navrhovateľ nepredloží nejakú písomnú dohodu o spôsobe používania predmetného motorového vozidla alebo sa nepreukáže, že existovala nejaká iná ústna dohoda o spôsobe užívania, má za to, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie ním žiadanej sumy, či už na základe bezdôvodného obohatenia alebo z dôvodu, že mu vznikla škoda, pretože pokiaľ nesúhlasil s takýmto spôsobom používania motorového vozidla odporcom, mal sa už v tom čase domáhať na súde, aby súd určil, akým spôsobom má byť hospodárené s touto vecou. Keďže sa tohto nedomáhal, má za to, že navrhovateľ s tým súhlasil a teraz sa len spätne domáha vyplatenia či už nájmu alebo škody, ktorá mu vznikla. Navrhovateľ po tom, ako bol vyzvaný na odstránenie vád návrhu postupom podľa ust. , spočívajúcich v tom, že nie je zrejmé, akých nárokov sa voči odporcovi domáha, na základe akých skutkových okolností, za aké obdobie a v akej výške a rovnako v tom, že z návrhu nie je zrejmé z akej istiny si vlastne uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a z akých skutkových okolností vyvodzuje omeškania odporcu s plnením navrhovateľom uplatneného nároku, navrhovateľ v podaní zo dňa 10.04.2013, doručenom súdu dňa 15.04.2013 žalovaný nárok opätovne špecifikoval nasledovne: Spolu s odporcom boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla každý v podiele o veľkosti 1/2. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -251, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 22.02.2012, podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému motorovému vozidlu zrušil a vyporiadal tak, že predmetné motorové vozidlo prikázal do výlučného vlastníctva odporcovi, ktorému zároveň uložil povinnosť nahradiť mu na vyrovnanie jeho podielu sumu 21.762,- Sk (722,37 eur). Podľa ust. vzhľadom na to, že boli s odporcom podieloví spoluvlastníci každý v podiele o veľkosti 1/2, mali rovnaké práva a povinnosti k predmetnému motorovému vozidlu. Znamená to, že tak odporca, ako aj on, mali predmetné motorové vozidlo užívať spoločne a rovnakou mierou. Svoj nárok tak odvodzuje z nasledovných skutkových dôvodov: Ako podielový spoluvlastník predmetného motorového vozidla v podiele o veľkosti 1/2 v čase okolo 01.06.1998 odporcu viac krát vyzval, aby mu predmetné motorové vozidlo poskytol do užívania v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2. Na poskytnutie motorového vozidla ho dokonca vyzval aj písomným podaním zo dňa 20.10.1998. Odporca na jeho výzvy nereagoval, dokonca sa mu úmyselne vyhýbal, nezdvíhal mu telefón a odmietal mu motorové vozidlo poskytnúť do užívania a tým mu zamedzil uplatňovať si jeho práva podielového spoluvlastníka. Keďže v dôsledku tohto prístupu odporcu si musel od obdobia okolo 01.06.1998 zabezpečovať prepravu nákladu - materiálu na stavbu a rôzneho vybavenia prostredníctvom iných dopravcov, poťažme iným spôsobom a nemohol na prepravu používať spoločné motorové vozidlo, musel iným prepravcom za ich služby uhrádzať, čím mu od obdobia od 01.06.1998 vznikala škoda odhadom 30,36 eur (915,- Sk) mesačne až do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorej náhrady sa svojím návrhom domáha. V dôsledku správania sa odporcu, musel si zakúpiť na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti iné nákladné motorové vozidlo výrobnej značky Avia, rok výroby 1979 za kúpnu cenu okolo 37.000,- Sk. Celková výška jeho nároku na náhradu škody za obdobie od 01.06.1998 do 22.02.2012 (ako to odporca opravil na pojednávaní dňa 06.09.2013) predstavuje sumu 4.979,09 eur (164 mesiacov x 30,36 eur). Zo sumy 4.979,09 eur si tak zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo výške 17,6 % až do zaplatenia. Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie ust. , a . Napokon tak navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca mu spôsobil škodu porušením právnej povinnosti, keď mu ako podielovému spoluvlastníkovi odmietal dať na jeho výzvu predmetné motorové vozidlo do užívania, zodpovedá za ňu podľa ust. , a preto navrhuje, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu spôsobenej škody sumu 4.979,09 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 4.979,09 eur od 01.06.1998 do zaplatenia a zároveň nahradiť mu trovy konania. Súd predmetné podanie navrhovateľa zo dňa 10.04.2013 považoval podľa jeho obsahu ( ) za zmenu návrhu, pričom uznesením č. k. -100 zo dňa 19.07.2013 podľa ust. túto zmenu žalobného návrhu pripustil. Súd napokon vo veci pojednával dňa 06.09.2013 za účasti oboch účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov. Na tomto pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii v spore uvedenej v jeho podaní zo dňa 10.04.2013. Odporca sa na pojednávaní k zmenenému návrhu vyjadril tak, že navrhovateľom uplatňovaný nárok neuznáva čo do výšky, ani čo do dôvodu a navrhuje návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho nahradiť mu trovy konania. Vo svojej argumentácii uviedol rovnaké dôvody, ako ich uviedol na pojednávaní dňa 08.03.2013. ďalej doplnil, že ak navrhovateľ v roku 1998 nesúhlasil s takýmto spôsobom užívania predmetného motorového vozidla, prečo už vtedy nepodal na súde návrh podľa ust. a nepodal tento návrh ani súčasne s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov v roku 2001. Má teda za to, že navrhovateľ so spôsobom užívania motorového vozidla, aký nastal, súhlasil. Taktiež poukazuje na to, že počas toho, ako bolo motorové vozidlo používané, vynaložil finančné prostriedky na udržiavanie tohto motorového vozidla, na to aby bolo prevádzky schopné a náklady na administratívu, čo sa týka evidencie a ďalších vecí. Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, ktorú odôvodnil tým, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ten sa v zmysle ust. premlčuje v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa poškodený o škode dozvedel a kedy sa dozvedel o tom, kto za ňu zodpovedá a má za to, že uplynula taktiež všeobecná premlčacia lehota troch rokov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinami produkovanými účastníkmi, ako aj listinami nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Žilina spis. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -251 zo dňa 19.12.2006, ktorý nadobudol podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na tomto rozsudku právoplatnosť dňa 22.02.2012, vyplýva, že súd týmto rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnému motorovému vozidlu a toto vyporiadal tak, že predmetné motorové vozidlo prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu

21.762,- Sk. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozsudku, súd vychádzal v ďalšom z toho, že medzi účastníkmi konania vzniklo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, a to na základe ich dohody v rámci vykonávania majetkového vyporiadania pri rozpustení združenia, ktoré vzniklo na základe zmluvy o združení zo dňa 03.01.1993. Ďalej súd vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov konania ako spoluvlastníkov predmetného motorového vozidla boli rovnaké, t. j. každý z účastníkov disponoval spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2. Napokon po právoplatnosti predmetného rozsudku navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti, že účastníci konania boli v čase od 01.06.1998 až do 22.02.2012 podielovými spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla každý v podiele o veľkosti 1/2, boli medzi účastníkmi nesporné, čo vyplýva aj z kontextu a obsahu obrany odporcu v spore tak, ako túto odporca prezentoval na posledných dvoch pojednávaniach. Ďalej súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že počas obdobia od 01.06.1998 do 22.02.2012 navrhovateľ nemal možnosť užívať predmetné motorové vozidlo a toto motorové vozidlo bolo výlučne vo faktickej držbe odporcu. Listom zo dňa 20.10.1998 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie finančnej straty vo výške 140.000,- Sk z dôvodu, že od 01.06.1998 z predmetného spoločného motorového vozidla nemá žiaden príjem, ani úžitok, pri podnikaní si musí odvoz materiálu, pracovného náradia a lešenia zabezpečovať cez iné subjekty a vzhľadom k tomu, že odporca odmieta finančné vyrovnanie, je nútený obrátiť sa na súd. Podľa ust. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ust. , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa ust. , ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. v platnom znení (ďalej len „“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie navrhovateľom uplatneného nároku, z opísania rozhodujúcich okolností navrhovateľom v návrhu vyplýva, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval voči odporcovi pohľadávku na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v tom, že musel vynaložiť náklady v žalovanej výške 4.979,09 eur na zabezpečovanie dopravy pri svojom podnikaní, ktoré by mu inak neboli vznikli, ak by mohol na túto dopravu používať predmetné motorové vozidlo v spoluvlastníctve účastníkov. Predmetná škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu (ktoré považoval navrhovateľ za protiprávne) spočívajúcim v tom, že mu odporca neumožňoval v období od 01.06.1998 do 22.02.20012 užívať predmetné motorové vozidlo. Súd sa tak stotožnil s právnou kvalifikáciou navrhovateľa ním uplatneného nároku, t. j. že žalovaná povinnosť odporcu by mu mala vyplývať z jeho zodpovednosti za škodu podľa ust. . Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. je porušenie právnej povinnosti (uloženej právnym predpisom, príp. zmluvnej povinnosti) povinným subjektom, spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a napokon zavinenie povinného subjektu. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti za škodu podľa ust. vychádza z prezumpcie (predpokladu, vyvrátiteľnej právnej domnienky) zavinenia, pričom je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil (exkulpácia, vyvinenie; ust. ). Nejde tak o objektívnu zodpovednosť. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody na súde preukázať naplnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. , t. j. porušenie právnej povinnosti, spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. Pokiaľ nie je navrhovateľom v súdnom konaní preukázané naplnenie čo i len jedného z predpokladov, bez skúmania splnenia ďalších predpokladov neostáva súdu nič iné ako návrh zamietnuť. Súd sa tak zaoberal tým, či navrhovateľ v konaní preukázal jednotlivé vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti podľa ust. . Pokiaľ sa týka navrhovateľom tvrdeného odporcovho protiprávneho konania, ktoré, ako už bolo uvedené navrhovateľ opísal tak, že mu odporca neumožňoval v období od 01.06.1998 do 22.02.20012 užívať predmetné motorové vozidlo, súd dospel k záveru, že takéto konanie odporcu nemožno považovať za protiprávne, a to z nasledovných dôvodov. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. „ideálny“ podiel na spoločnej celej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. To však nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci. Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho práva ( ). Tvorí ho jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú takisto súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Vzájomné vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi navzájom sú upravené v ust. a . Vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov. sa v tejto súvislosti vracia k prv používanému pojmu „hospodárenie so spoločnou vecou“ (ide napr. o jej údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie a pod.) bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné, alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým dohoda, a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), a nie podľa počtu spoluvlastníkov (hláv). Ak má byť prijaté určité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určená podľa podielov (t.j. nad 50 %). Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho rozhodnutia. V prípade, keď sa takáto väčšina alebo dohoda nedosiahne alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou ( ). Toto rozhodnutie súdu má konštitutívny účinok. Je tak potrebné konštatovať, že pokiaľ odporca ako jeden z dvoch podielových spoluvlastníkov s podielom o rovnakej veľkosti 1/2 užíval v dotknutom období od 01.06.1998 do 22.02.2012 predmet podielového spoluvlastníctva, t. j. v prejednávanej veci hnuteľnú vec - predmetné motorové vozidlo výlučne sám a súčasne za stavu, kedy nedošlo ani k dohode medzi účastníkmi podľa ust.

o hospodárení so spoločnou vecou a ani k rozhodnutiu súdu podľa ust. o určitej forme úpravy užívania spoločnej veci medzi účastníkmi, nekonal protiprávne, keďže disponoval rovnakým právom ako navrhovateľ podľa ust. vec užívať. Súd na doplnenie svojej argumentácie príkladom udáva, že by ani nebolo možné zo strany súdu stanoviť, v ktorých konkrétnych časových úsekoch (napr. dňoch) dotknutého obdobia bol oprávnený užívať predmet spoluvlastníctva odporca a v ktorých navrhovateľ, keďže ako už bolo uvedené nedošlo ani k dohode medzi účastníkmi a ani rozhodnutiu súdu podľa ust. , pričom je zrejmé, že odporca, ako aj navrhovateľ z titulu svojho spoluvlastníckeho práva mali právo predmet spoluvlastníctva užívať. Teda nie je možné ani stanoviť, kedy odporca užíval predmet spoluvlastníctva v čase, kedy ho bol oprávnený užívať navrhovateľ. V ďalšom musel súd konštatovať s poukazom na vyššie uvedené vymedzenie škody, že navrhovateľ v konaní nepreukázal (neuniesol bremeno dôkazu, ), že mu škoda (ako ujma, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom) vznikla. Navrhovateľ, ako vyplýva opätovne z opisu podstatných skutkových okolností v jeho podaní zo dňa 10.04.2013 si uplatňoval skutočnú škodu ( ). V konaní ho tak zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania vzniku ním tvrdenej skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie prepravy pri svojom podnikaní inými dopravcami, resp. iným spôsobom. Ako sám navrhovateľ uviedol, tieto náklady vyčíslil odhadom v sume 30,36 eur mesačne. Súd však nemohol vychádzať v konaní z akéhosi odhadovaného vyčíslenia uvedených nákladov navrhovateľom, ale navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že poskytol konkrétnym subjektom peňažné plnenia v určitej presnej výške z dôvodu zabezpečovania prepravy, t. j. že mu vznikla skutočná škoda v presnej určitej výške. Takéto dôkazy však navrhovateľ vôbec neprodukoval a ani len v rovine skutkových tvrdení neopisoval takéto konkrétne skutkové okolnosti. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že bol nútený zakúpiť si na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti iné motorové vozidlo značky Avia, nemožno zaplatenie kúpnej ceny 37.000,- Sk predávajúcemu tohto motorového vozidla považovať za škodu -ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére navrhovateľa, a to vzhľadom k tomu, že za peňažnú sumu 37.000,- Sk navrhovateľ dostal ekvivalent v podobe hodnoty zakúpeného motorového vozidla. Teda v majetkovej sfére navrhovateľa došlo len k zmene jej hmotnej podstaty. Navyše súd opätovne poukazuje na to, že navrhovateľ zaplatenie kúpnej ceny vo výške 37.000,- Sk ani nepreukázal. Súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že sa mu rovnako javí vzhľadom na množstvo zmien návrhu, ktoré navrhovateľ počas celého konania produkoval (jednak išlo zmeny návrhu ohľadom výšky žalovaného plnenia, ale aj ohľadom skutkových dôvodov, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval vznik svojho uplatneného práva), že v podaní zo dňa 10.04.2013 len účelovo udával odhadované mesačné náklady, ktoré mali predstavovať jeho škodu, vo výške 30,36 eur tak, aby sa výsledná suma škody za obdobie od 01.06.1998 do 22.02.2012 rovnala uplatňovanej sume 4.979,09 eur, ktorá má zodpovedať sume 150.000,- Sk, ako sa zaplatenia tejto sumy navrhovateľ domáhal podaním zo dňa 03.07.2003. Účelovosti poslednej zmeny návrhu nasvedčuje to, že navrhovateľ si takto skutkovo vymedzený nárok uplatnil už pôvodným návrhom zo dňa 07.09.2001 aj keď iba do výšky 140.000,- Sk, teda mal za to, že mu tento nárok vznikol už ku dňu 07.09.2001. Toto vyplýva súčasne aj z argumentácie navrhovateľa proti odporcom vznesenej námietke premlčania na pojednávaní dňa 06.09.2013, kedy sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril, že predmetný žalovaný nárok bol uplatnený v súdnom konaní už súčasne s podaním pôvodného návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania v konaní pod spis. zn. , a to ešte v roku 2001. V neposlednom rade uvedenej účelovosti nasvedčuje aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so žalovanej sitiny 4.979,09 eur, ktorých splatnosť mala podľa navrhovateľa nastať dňa 01.06.1998, teda prvého dňa obdobia, v ktorom mu mala škoda vzniknúť. Je teda zrejmé, že odporca sa nemohol dostať do omeškania s náhradou škody navrhovateľovi skôr, ako mu tvrdená škoda mala vzniknúť. Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú existenciu prvých dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. , návrh navrhovateľa bez ďalšieho (teda napr. bez posudzovania dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, ako aj bez zaoberania sa ďalšími skutkovými okolnosťami veci, čo by bolo nadbytočné, keďže by to nemohlo nič zmeniť na záveroch a dôvodoch rozhodnutia súdu) v celom rozsahu (čo do istiny, ako aj príslušenstva - úrokov z omeškania) zamietol. Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku vzhľadom k zložitosti prípadu spočívajúcom v tom, že navrhovateľ počas konania menil svoj návrh a rovnako bral návrh čiastočne aj späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.