Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4CoP-18-2013.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci navrhovateľa O. R., bytom S. XXX, R., proti odporcovi O. N., bytom Z. 2, N., v konaní zastúpený O. N., splnomocnenou zástupkyňou, bytom Z. 2, N. o návrhu na zníženie výživného, o návrhu odporcu na zvýšenie výživného, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3P 83/2011-55 zo dňa 05. 03. 2013 takto
rozhodol:
Pripúšťa späťvzatie návrhu o zníženie výživného, z r u š u j e rozsudok a konanie o zníženie výživného zastavuje.
V ostatnej časti m e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné pre odporcu od 18. 01. 2012 zo sumy 50 Eur na 75 Eur mesačne do 31. 08. 2013 a od 01. 09. 2013 do budúcna zvyšuje výživné pre odporcu zo sumy 75 Eur na sumu 125 Eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporcu vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 2Crod 96/2003-17 zo dňa 19. 08. 2003 vo výroku o výživnom voči O. N..
Dlžné výživné za obdobie od 18. 01. 2012 do 31. 08. 2013 vo výške 500 Eur súd povoľuje navrhovateľovi splácať v 25 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti návrh odporcu na zvýšenie výživného zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zníženie výživného zamietol, ako aj zamietol návrh odporcu na zvýšenie výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na sumu 30 Eur mesačne z dôvodu poklesu jeho príjmov, ako aj splácania pôžičiek spoločnosti Y. vo výške 58 Eur, pôžičky E. vo výške 19,90 Eur, ďalej životného poistenia V. vo výške 27 Eur s tým, že ďalej platí poplatky za užívanie mobilného telefónu vo výške 22 Eur, inkasné platby vo výške 109 Eur a mesačné cestovné vo výške 26 Eur. Počas konania odporca podal vzájomný protinávrh na zvýšenie výživného zo sumy 50 Eur na sumu 150 Eur z dôvodu, že je študentom 4. ročníka strednej priemyselnej školy, s čím má spojené
výdavky s nákupom kníh, školských potrieb, ako aj výdavky spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami.
Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 78, § 62, § 63 Zákona o rodine a uviedol, že nie sú splnené podmienky ani pre zníženie vyživovacej povinnosti, ani pre jeho zvýšenie, a preto návrhy oboch účastníkov zamietol. Rozsudok o poslednej úprave výživného nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2003, v ktorom bola upravená vyživovacia povinnosť pre navrhovateľa voči odporcovi vo výške 1 500 Sk a v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4P 83/2011 bola upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči mal. synovi W. na sumu 75 Eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2012 do budúcna.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal nesprávne prešetrenie majetkových pomerov navrhovateľa. So zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného nesúhlasil. Poukázal na svoje výdavky, ktoré mal v súvislosti so skončením strednej školy, ako aj následne s nástupom na vysokú školu. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 10. 06. 2013 podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu na zníženie výživného. Poukázal na náklady, ktoré má v súvislosti s uhrádzaním nákladov na domácnosť, cestovaním do práce a výživou.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie odporcom (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku s nariadením odvolacieho pojednávania, ako aj zopakovaním a doplnením dokazovania pred odvolacím súdom (§ 214 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné sčasti.
Podľa ust. § 208 Občianskeho súdneho poriadku, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa ust. § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
Podľa ust. § 62 ods. 1, ods. 5 č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pred odvolacím súdom navrhovateľ po zistení, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k synovi W., ktorý od 02. 09. 2013 je vedený ako uchádzač o zamestnanie, vzal návrh na začatie konania o zníženie výživného späť.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu na odvolacom pojednávaní súhlasila so späťvzatím návrhu na zníženie výživného.
V súlade s ust. § 208 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu o zníženie výživného, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie o zníženie výživného zastavil.
V rámci zopakovaného, ako aj doplneného dokazovania pred odvolacím súdom navrhovateľ bol ochotný prispievať na výživu odporcovi mesačne sumou minimálne vo výške 125 Eur s prihliadnutím k tomu, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k synovi W.. Uviedol, že je ženatý, jeho manželka poberá invalidný dôchodok vo výške 154 Eur, bývajú v rodinnom dome so svokrou, ktorá uhrádza poplatky na inkaso. Užíva lieky, avšak jeho zdravotný stav ho neohrozuje v pracovnej činnosti.
Odporca sa na odvolacie pojednávanie nedostavil. Jeho neúčasť ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa zdravotnými dôvodmi, o čom predložila potvrdenie od lekára s tým, že súhlasila, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Splnomocnená zástupkyňa odporcu na odvolacom pojednávaní uviedla, že naďalej pracuje v zahraničí ako opatrovateľka s príjmom 800 Eur za trojtýždňový cyklus. Má zvýšené výdavky spojené s odporcom a jeho prípravou na budúce povolanie o čom predložila doklady o zaplatení školného na jeden semester vo výške 290 Eur, ako aj poplatok za zápis do ďalšieho ročníka vo výške 90 Eur. S navrhovanou výškou výživného 125 Eur navrhovateľom, súhlasila.
Na základe doplneného dokazovania odvolací súd preto v ostatnej časti zmenil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zvýšil výživné pre odporcu navrhovateľovi zo sumy 50 Eur na 75 Eur od 18. 01. 2012, t. j. odo dňa podania vzájomného protinávrhu v tomto konaní do 31. 08. 2013 z dôvodu, že pri stanovení výšky výživného, ako aj ohraničeného obdobia prihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa vo vzťahu k synovi W.. Následne od 01. 09. 2013 z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane navrhovateľa, ako aj splnomocnenej zástupkyne tým, že im zanikla vyživovacia povinnosť k synovi W., odvolací súd zvýšil navrhovateľovi výživné na odporcu zo sumy 75 Eur na sumu 125 Eur mesačne do budúcna. Určená výška zvýšeného výživného zodpovedá majetkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, ako aj navrhovateľa, ako aj odôvodneným potrebám a veku odporcu s prihliadnutím na životnú úroveň, ktorú má navrhovateľ, ako aj na jeho reálny príjem z pracovného pomeru. Na strane odporcu odvolací súd zohľadnil zvýšené náklady spojené s návštevou súkromnej vysokej školy, na ktoré poukázala splnomocnená zástupkyňa odporcu, ako aj na náklady ktoré mal v súvislosti s ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu (poplatky za stužkovú, poplatky za prijímacie konanie, oblečenie, študijné pomôcky a pod.). Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola súčasťou rozvodového konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Crod 96/2003, a to rozsudkom č. k. 2Crod 96/2003-17 zo dňa 19. 08. 2003 došlo k podstatnej zmene pomerov minimálne uplynutím doby od poslednej úpravy výživného, ako aj ďalšou prípravou na budúce povolanie u odporcu.
Vzhľadom na určenie zvýšeného výživného od podania návrhu odporcom, t. j. 18. 01. 2012 za obdobie od 18. 01. 2012 do 31. 08. 2013 vznikol dlh na výživnom vo výške 500 Eur, t. j. za 20 mesiacov od 18. 01. 2012 do 31 .12. 2012 (25 Eur x 12, t. j. 300 Eur), od 01. 01 2013 do 31. 08. 2013 (25 Eur x 8, t. j. 200 Eur) odvolací súd povolil vzhľadom na sociálne a majetkové pomery navrhovateľa splácať dlžné výživné spolu s bežným výživným mesačne vo výške 25 Eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V prevyšujúcej časti súd návrh odporcu na zvýšenie výživného zo sumy 50 Eur na sumu 150 Eur, t. j. sčasti zamietol ako nedôvodný s prihliadnutím na sociálne a majetkové pomery, ako aj možnosti a schopnosti navrhovateľa, na ktoré prihliadal.
O trovách konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.