Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-498-2012.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/498/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 00 681 709, v konaní zast.: ALTER IURIS, s.r.o., Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovanej: H. W., B.. X.X.XXXX, X. I., U. XXXX/XX, v konaní zast. ustanovenou opatrovníčkou Y.. T. W., P. U. Ú. C. U. B. Z., o zaplatenie 1.324,53 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.182,40 EUR a nahradiť trovy konania v sume 79,- EUR za splatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 164,54 EUR a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd podanú žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca vo svojom podaní: „Žaloba“ z dňa 3.4.2012, ktoré doručil súdu dňa 11.4.2012 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.324,53 EUR s prísl.
Žalovaná sa k návrhu žalobcu do otvorenia pojednávania písomne nevyjadrila.
Na základe podanej žaloby OS Levice pod č.k. 11RO/133/2012-34 z dňa 18.6.2012 vydal platobný rozkaz, ktorý z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk v zmysle § l73 ods. l O.s.p. zrušil. Uznesením č.k. 14C 498/2012-58 z dňa 15.7.2013 ustanovil súd v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. žalovanej opatrovníčku pre ďalšie konanie.
Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil svojim podaním z dňa 13.8.2013, ktoré doručil súdu dňa 16.8.2013 a preto súd s poukazom na § l0l ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.
Opatrovníčka žalovanej sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania s návrhom a prílohami mala riadne vykázané dňa13.8.2013 svoju neúčasť neospravedlnila a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
Súd sa v konaní oboznámil s návrhom na začatie konania z dňa 3.4.2012, ktorý bol súdu doručený dňa 11.4.2012 č.l. 1-4, plnomocenstvo č.l. 5, osvedčenie č.l. 6, žiadosť č.l. 7-8, výpis z knihy účtov č.l.
9, zosplatnenie č.l. 10, x.-k. doručenky č.l. 11, obchodné podmienky č.l. 12-22, výpis z OR č.l. 23-30, potvrdenie č.l. 31, výzva č.l. 32, PR č.l. 34, odpoveď na lustráciu v PC SP č.l. 38, oznámenie GR ZVJS SR BA č.l. 39, oznámenie MÚ LV č.l. 40, oznámenie ÚPSVaR LV č.l. 43-44, oznámenie OR PZ LV č.l. 45, uznesenie č.l. 47, potvrdenie prevodu č.l. 50, uznesenie č.l. 51-52, odvolanie č.l. 53, uznesenie č.l. 54-57, 58-59, podania súdu č.l. 60-62, žiadosť navrhovateľa č.l. 63, návrh na doloženie dokumentov navrhovateľom č.l. 64, odpoveď navrhovateľa na výzvu súdu č.l. 65-67, výpis z knihy účtov č.l. 68, zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru č.l. 69, x.-k. doručenky č.l. 70, prehľad položiek účtovných na kartový účet kreditnej karty č.l. 71, prehľad úhrad na kartový účet kreditnej karty č.l. 72-73, výpis z kartového účtu kreditnej karty č.l. 74-78, prehľad čerpania z kartového účtu kreditnej karty č.l. 79-80, prehľad úrokov účtovaných na kartový účet kreditnej karty č.l. 81-82, prehľad poplatkov na kartovom účte kreditnej karty č.l. 83-84, sadzobník poplatkov za poskytovanie bankových služieb pre súkromných klientov č.l. 85-98, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditnej max karty č.l. 99-109.
Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané rozhodné skutočnosti na základe ktorých súd zistil, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 21.11.2005: „Žiadosť o členstvo v max klube a žiadosť o vydanie max karty“ ako je zrejmé z č. l. 7 súdneho spisu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo forme úverového rámca v sume 1.194,98 EUR, ktorý žalovaná čerpala kreditnou kartou vydanou žalobcom. Žalovaná sa v zmysle čl. VII. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie max karty zaviazala splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového rámca a uhrádzať poplatky a úroky v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko žalovaná neuhradila povinnú minimálnu splátku a dostala sa do omeškania so plácaním svojho záväzku, v súlade s čl. VII. a čl. X. OP žalovaná porušila OP na základe čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úverového rámca ku dňu 7.3.2011.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa súdu aj v tomto období existovala zákonná povinnosť rešpektovania účinnej právnej úpravy uvádzať podstatnú náležitosť zmluvy a to RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g zák.
č. 258/2001 Z. z. a nemožno súhlasiť s argumentáciou veriteľov v tom smere, že by na prejednávaný prípad sa nedalo uvedený vzorec na výpočet RPMN aplikovať nakoľko aj citované ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. v § 1 ods. 3 síce uvádza, že zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. vzhľadom k predpokladanej neurčitej dobe platnosti úverovej zmluvy a však podľa súdu zák. č. 258/2001 Z. z. v citovanom ustanovení pamätá aj na takéto prípady. Opakovane sa uvádza, že aj pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 <javascript:%20fZzSRInternal('14610', %20'9830432',%20'9830432',%20'114060',%20'114060',%20'0')>) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Dokonca zákonodarca uvažoval aj o možnosti úpravy - zmeny ročnej percentuálnej miery nákladov počas trvania zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h a i zák. č. 258/2001 Z. Z.) avšak spotrebiteľ musel byť zo zákona bezodkladne informovaný o tejto zmene, predsa nič nebránilo účastníkom konania v procesnom postavení žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu stanoviť si tzv. ochranné kritéria, ktoré by zabránili jednému z účastníkov konania v uplatnení si svojvôle počas trvania právneho vzťahu a to dojednaním rozhodujúcich a nezávislých kritérií od účastníkov konania (ako tomu bolo v minulosti pri stanovení ukazovateľov ako napr. BRIBOR, BASIC RATE atď.). Právny predchodca žalobcu sa na základe uvedených skutočností dostal do rozporu aj s ustanovením § 54 ods. 2 Obč. zák. o tom, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší aspoň v otázke absencie RPMN ako obligatórnej náležitosti uzatvorenej zmluvy účastníkov konania o úvere.
Súd dospel k záveru, že žalobca nezabezpečil primeranosť a vyváženosť podmienok typovej zmluvy, keď posúdením obsahu citovanej úverovej zmluvy bolo preukázané klamanie spotrebiteľa v procesnom postavení žalovaného a to v neuvedení podstatnej náležitosti zmluvy (popri ostatných podstatných náležitostiach zmluvy podľa § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z.), keď chýbal údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) podľa § 4 ods. 2 písm. g zák. č. 258/2001 Z. z. a neuvedenie tzv. RPMN je sankcionované priamo v dikcii zákona tým, že úver sa v tom prípade zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
Uvedením RPMN a celkovej doby a sumy mesačnej splátky by mal žalovaný možnosť získať informáciu pred svojim rozhodnutím o čerpaní úveru a tým by mal možnosť si porovnať a vybrať pre seba najvhodnejší úver v závislosti od tohto ktoré rozhodujúce skutočnosti preferuje a to napríklad či dlhšiu dobu splatnosti za účelom aby dosiahol čo najnižšie mesačné splátky na úkor nárastu celkovej odplaty
za poskytnutý úver resp. iné kritériá a zároveň by sa tým vylúčila možnosť využitia svojvôle zo strany žalobcu počas splácania úveru zo strany dlžníka v procesnom postavení žalovaného v tomto konaní.
Podľa § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná v časti o zaplatenie sumy 1.182,40 EUR a vo zvyšku súd podanú žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol na tom základe, že v citovanej zmluve nebola medzi účastníkmi konania zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu dojednaná RPMN ako je zrejmé z uzatvorenej zmluvy na č.l. 7 v spojení s č.l. 65-66 súdneho spisu. Ďalej z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca zúčtoval v prospech žalovaného z titulu poskytnutého revolvingového úveru neuhradenú istinu v sume 1.182,40 EUR a vo zvyšku súd zamietol na tom základe, že medzi účastníkmi nebolo dojednané RPMN a preto zamietol v časti príslušenstva a to nezaplatených poplatkov v sume 41,50 EUR a nezaplatených úrokov v sume 106,63 EUR.
Súd podľa § l42 ods. l O.s.p. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 79,- EUR za zaplatený súdny poplatok a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 164,54 EUR v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Táto suma pozostáva z nároku 2 úkonov právnej pomoci po 73,69 EUR a to za prípravu a prevzatie veci, písomné podanie návrhu na súd vo veci samej 2 x RP á 8,58 EUR + DPH. Vzhľadom k sume uplatneným trovám konania, kedy úspech žalobcu je výrazne vyšší ako neúspech, keď zo sumy 1.324,53 EUR úspech je v sume 1.182,40 EUR a neúspech predstavuje len 142,13 EUR a to 10,7 % oproti bez mála 90 % úspechu žalobcu, preto súd priznal plnú náhradu trov konania.
Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.