Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-316-2019.pdf
PDF · 108.5 KB
Case nature
Subarea
36Ek/316/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35724803, proti povinnej: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D..Ťahanovce, o vymoženie 1847,71 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Róbert Tutko, so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 17071232, pod číslom 182EX 92/19, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 65,27 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.02.2019, domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 1847,71 Eur s príslušenstvom na podklade exekučných titulov: 1/ Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 35Csp/241/2017, zo dňa 13.09.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.12.2018, 2/ Uznesenie Okresného súdu Košice I., sp. zn. 35Csp/241/2017, zo dňa 10.12.2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.01.2019 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Poverením zo dňa 27.02.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róbert Tutko, so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 17071232, ktorý exekúciu vedie pod č. k. 182EX 92/19.
3. Súdny exekútor dňa 15.03.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie, k návrhu na zastavenie exekúcie zároveň pripojil Upovedomenie o začatí exekúcie, Upovedomenie o odklade exekúcie, Upovedomenie o pokračovaní exekúcie, Žiadosť o vyjadrenie oprávnený, Vyjadrenie oprávnený, Oznámenie povinnému. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnej bolo dňa 27.04.2019 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná doručila poverenému súdnemu exekútorovi podanie – Žiadosť o pozastavenie exekúcie 182EX 92/19 dňa 10.10.2023 (na poštovú prepravu podaná dňa 08.10.2023). Na základe vyššie uvedeného je zjavné, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote.
4. Povinná vo svojom podaní Žiadosť o okamžité pozastavenie exekúcie, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako Návrh na zastavenie exekúcie uviedla: „Týmto žiadam o okamžité pozastavenie exekúcie pod číslom 182/EX92/79-20. Ako dôvod uvádzam nesprávne vypočítanú istinu. Podľa mojich vedomostí a dokladov v prílohe, som v prospech exekúcie pod variabilným symbolom 922019 uhradila sumu 2450 Eur, t. j. zostatok istiny zo sumy 2912,48 Eur je podľa mojich výpočtov 462,48 Eur. Ak mám správne vedomosti, vždy sa najprv uhrádza istina. Žiadam o jasné informácie, kde bola suma 2450 Eur, ktorú
som uhradila, v dlžnej sume zohľadnená. Spoločnosť Diners Club CS, s. r. o., ktorá už v SR finančné služby neposkytuje, vymáhanie pohľadávky postúpila spoločnosť EOS KSI. Ako je možné, že naďalej vymáhate pohľadávky vy? Ako je možné, že účtuje úrok za sumu pre spoločnosť, ktorá na trhu v SR už nepodniká, t. j. nemá oprávnenie poskytovať finančné služby? Je spoločnosť EOS KSI nový vlastník pohľadávky? V akej výške prevzal/odkúpil pohľadávku od Diners Club CS jej nový vlastník? Podľa mojich vedomostí sa pohľadávky odkupujú za 3 % až 5 % z ceny, a teda pre koho žiadate odo mňa viac ako 5000 Eur za dlh v sume 1847 EUR? Celé vymáhanie pôsobí v kontexte vyššie uvedených skutočností zavádzajúce a výrazne znevýhodňujúce mňa ako dlžníka pre nedostupné a nekorektné informácie od Vášho úradu. Zároveň žiadam o vyjadrenie k tomu prečo ste ma dva roky neupozornili na to, že dlh nie je ešte uhradený. Minimálne v etickej a morálnej rovine ste ma mohli telefonicky, mailom alebo písomne upozorniť na to, že dlh nie je splatený a mám ho uhrádzať. Opakovane som sa pokúšala dovolať a mailom žiadala o vyjadrenie k dlžnej sume a ani raz ste mi neodpovedali. Dlh mohol byť už dávno uhradený a nenavyšovať tak nezmyselne a neúmerne úrok a Vaše náklady na vymáhanie.
5. Súdny exekútor oznámením zo dňa 17.10.2023, ktoré bolo povinnej doručené dňa 07.11.2023, informoval povinnú o výške pohľadávky s príslušenstvom k 17.10.2023 cit.: „istina 2912,8 Eur, úroky z omeškania 1548,83 Eur, trovy súdneho konania 381,38 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 91,13 Eur, poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur, predbežné trovy exekúcie 1360,60 Eur SPOLU 6210,92 Eur, UHRADENÉ 2676,09 Eur, ZOSTATOK 3534,83 Eur. Uhradenú sumu 2 450,- EUR, ktorú uvádzate vo Vašom podaní zo dňa 11.10.2023 evidujeme. V zmysle $ 60 Exekučného poriadku sa 76% plnenia - 1 862,- EUR použilo na istinu (finančné prostriedky boli poukázané na účet oprávneného) a 24 % plnenia - 588,- EUR na trovy exekúcie. Úročenie istiny bolo zastavené 12.10.2021.“
6. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol : „Na účet súdneho exekútora bola povinnou uhradená suma vo výške 2.450,00 €. Uvedená suma bola uhradená v čiastkových platbách, z ktorých bola suma vo výške 1.862,00 € poukázaná na účet oprávneného a suma vo výške 588,00 € poukázaná na trovy exekúcie.“ Máme zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie. Zároveň si uplatňujeme účelne vynaložené trovy oprávneného v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).“
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 201 odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
14. Podľa § 61h ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada.
15. Podľa § 61h ods.2 Exekučného poriadku, vydaním upovedomenia o odklade exekúcie sa exekúcia odkladá. Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa odseku 1 písm. b), exekúcia sa odkladá v časti týkajúcej sa dotknutej veci. Ak v § 38 ods. 2 nie je ustanovené inak, len čo uplynie doba, počas ktorej bola exekúcia odložená, exekútor v exekúcii pokračuje bez rozhodnutia.
16. Podľa § 61i ods. 2 Exekučného poriadku, počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c), e), f) a h) (ďalej len „odklad bez blokovania“) exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii; ak takéto úkony už vykonal, zruší ich. Počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c) exekútor môže vykonávať úkony smerujúce k zisteniu majetku podliehajúcemu exekúcii a ak je to potrebné, zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť.
17. Podľa § 61j ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. c), odklad exekúcie trvá počas plnenia vymáhaného nároku povinným v splátkach riadne a včas. Ak sa odklad zrušil v dôsledku porušenia povinnosti plniť vymáhaný nárok v splátkach riadne alebo včas, exekútor uskutoční opätovne úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Poradie týchto úkonov sa spravuje poradím pôvodných úkonov.
18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)
19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
21. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
22. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa podľa neho správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
23. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Vzhľadom na to, že predložený návrh na zastavenie exekúcie bol povinnou podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty súd uvádza, že v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene.
24. Aj napriek tejto skutočnosti sa však súd podaním povinnej ďalej zaoberal a uvádza, že v danej veci vydal súdny exekútor dňa 07.03.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 27.04.2019. Dňa 15.05.2019 vydal súdny exekútor Upovedomenie o odklade exekúcie z dôvodu, že povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada. Predmetné Upovedomenie o odklade exekúcie bolo povinnej doručené dňa 20.05.2019. Súdny exekútor neskôr dňa 19.09.2023 vydal Upovedomenie o pokračovaní v exekúcii z dôvodu porušenia povoleného splátkového kalendára. Predmetné Upovedomenie o pokračovaní v exekúcii bolo povinnej doručené dňa 22.09.2023.
Povinná doručila poverenému súdnemu exekútorovi podanie – Žiadosť o pozastavenie exekúcie 182EX 92/19 dňa 10.10.2023. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že namieta nesprávne uvádzanú a vypočítanú istinu, pričom uvádza, že v prospech exekúcie uhradila sumu 2450 Eur, t. j. zostatok istiny zo sumy 2912,48 Eur by podľa jej výpočtov mal byť vo výške 462,48 Eur. K uvedenej námietke povinnej súd odkazuje na Oznámenie súdneho exekútora zo dňa 17.10.2023 adresované a doručené povinnej dňa 07.11.2023, kde súdny exekútor oznámil výšku pohľadávky s príslušenstvom k 17.10.2023. V uvedenom oznámení súdny exekútor uviedol, že sumu vo výške 2450 Eur eviduje, pričom v zmysle § 60 exekučného poriadku sa 76 % plnenia , t j. suma 1862 Eur použila na istinu a 24 % plnenia, t j. suma 588 Eur na trovy exekúcie. Súd môže len v tejto súvislosti uviesť, že súdny exekútor pri výkone svojej funkcie postupoval plne v súlade s Exekučným poriadkom.
25. Súd súčasne zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1písm.a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak však nastane splnenie nároku oprávneného povinným po začatí exekučného konania, v tomto prípade aj po začatí exekúcie nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať rozhodnutím súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania. V prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania(bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o ods. 3 Exekučného poriadku. Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Súdny exekútor je povinný na platbu uvedenú povinným ako aj na platby uvádzané oprávneným prihliadať, aby neprišlo k duplicitnému vymoženiu. K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti, až po začatí exekučného konania, tak ako v danom prípade, nemôže dôjsť. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2 dostane exekútorovi. Účinky splnenia dlhu k rukám oprávneného nastávajú iba vtedy, ak došlo aj k splneniu trov exekúcie. Na základe uvedeného súd považoval povinnou uvedený dôvod zastavenia exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
26. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
27. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
28. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
29. Ohľadom otázky povinnej, týkajúcej sa stáleho vedenia predmetnej exekúcie súdnym exekútorom, s poukazom na postúpenie pohľadávky z pôvodného oprávneného na nového oprávneného, súd
uvádza, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Súd na túto skutočnosť prihliadol tak, že dňa 15.11.2023 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
30. Nakoniec exekučný súd musí zaujať stanovisko i k tvrdeniu povinnej ohľadom postupu konania súdneho exekútora. V prvom rade súd uvádza, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je oprávnený preskúmavať správnosť postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. V rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie sa rozhoduje o dôvodnosti a prípustnosti exekúcie. Nevhodnosť spôsobu vedenia exekúcie nie je dôvodom na jej zastavenie. V ďalšom súd poukazuje, že výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. exekučných titulov. Činnosť súdneho exekútora vyplýva jednak zo zásady nestrannosti zakotvenej v ust. § 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa č. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a jednak v zmysle ust. § 29 ods. 2 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby bez zbytočných prieťahov bol dosiahnutý cieľ exekúcie, ktorým je vymoženie nároku oprávneného v prípade, ak povinný takýto nárok vyplývajúci z exekučného titulu nesplnil dobrovoľne. Exekútor je tak povinný zabezpečiť vykonanie exekúcie, pričom na uspokojenie práva na peňažné plnenie bezodkladne vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. S ohľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že argumentácia povinnej, ktorou namietala konanie súdneho exekútora nepredstavuje taký dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť. Zároveň súd dodáva, že z obsahu spisového materiálu nemá za preukázané, pričom ani povinná, zaťažená bremenom tvrdenia ako aj dôkazným bremenom nepreukázala, že by zo strany povereného súdneho exekútora došlo k porušeniu jeho povinností stanovených Exekučným poriadkom.
31. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
32. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinná takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal.
33. Aj keby povinná lehotu ustanovenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nezmeškala, súd by tomuto návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko povinná nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle Exekučného poriadku mala byť zastavená.
34. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
35. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
39. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
40. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd v danom prípade rozhodol v zmysle § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 65,27 EUR v súlade s §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (1x polovičný úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1847,71 EUR vo výške 40,66 EUR + režijný paušál rok 2024 vo výške 13,73 EUR+ DPH spolu 65,27 EUR), ktoré budú vymáhané v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.