Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/171/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. K. G. XX, o zaplatenie 257,06 Eur prísl.,

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 209,26 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 203,95 Eur od 12.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 5,31 Eur od 12.09.2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 47,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia, zamieta.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,56 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 44,86 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14.06.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 24.07.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 257,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení. Odporkyňa neplnila riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazala.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 05.09.2013, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporkyne v zmysle

/Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 19.08.2013 a nežiadal odročiť pojednávanie./

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 19.06.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou s viazanosťou 24 mesiacov. (l.č. 3 obsahu spisu)

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia dodatku zo dňa 07.10.2005 na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia ( a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - , a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.

Podľa

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.

V zmysle v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel predmetnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa bola povinná platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry neuhrádzala riadne a včas.

Súd mal preukázané vystavenie

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010 na sumu 47,80 Eur so splatnosťou dňa 11.07.2010, iba za zmluvnú pokutu;

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2009 na sumu 203,95 Eur so splatnosťou dňa 11.08.2009;

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2009 na sumu 5,31 Eur so splatnosťou dňa 11.09.2009.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa nezaplatila vystavené faktúry v čase ich splatnosti.

Navrhovateľ účtoval vo faktúre č.XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010 sumu 47,80 Eur so splatnosťou dňa 11.07.2010, za zmluvnú pokutu.

Pri zachovaní kontradiktórnosti procesu a pri dodržaní zásady rovnosti strán bolo vecou navrhovateľa svoje tvrdenia riadne preukázať.

Navrhovateľ zmluvnú pokutu odôvodnil až vo svojom podaní zo dňa 19.08.2013, a to tak, že ju považuje za primeranú a dojednanie o zmluvnej pokute za platné a primerané.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v

Podľa veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné

bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa bodu 3 Zmluvy o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 Zmluvy alebo v čl. 3 bod 3,6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur.

Navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom uplatneného nároku za zmluvnú pokutu. Predložené listinné dôkazy neviedli k preukázaniu všetkých jeho tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal žiaden dôvod, žiadne porušenie zmluvy, pre ktoré by odporkyňa bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v danej výške.

Dokonca navrhovateľ nepreukázal ani vypojenie SIM karty tak, ako to vyplýva z bodu 3 Zmluvy.

Navrhovateľ síce predložil faktúry s uvedením, že neboli zaplatené, avšak tieto faktúry boli vystavené až po účtovaní zmluvnej pokuty. Z toho logicky vyplýva, že pre oprávnenosť nároku na zmluvnú pokutu by odporkyňa musela porušiť povinnosť pred daným obdobím. Ak aj porušila, navrhovateľ to nepreukázal, nakoľko predložil nezaplatené faktúry za obdobie 22.06.2009-21.07.2009 a 22.07.2009-21.08.2009, hoci zmluvnú pokuta je účtovaná faktúrou zo dňa 22.06.2009, teda pred faktúrami, z ktorých si uplatňuje navrhovateľ žalovanú istinu v tomto konaní.

Navrhovateľ ničím nepreukázal dôvodnosť účtovania danej zmluvnej pokuty vo faktúre zo dňa 22.06.2010. nepreukázal porušenie žiadnej povinnosti odporkyňou pred týmto dátumom, ako ani vypojenie SIM karty.

Na základe uvedeného súd danú sumu 47,80 Eur spolu s úrokmi zmeškania z danej sumy od 12.07.2010 nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle nariadenia vlády SR č. z

priznaných súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle

V časti uplatnených úrokov zo sumy 47080 Eur súd žalobný návrh zamietol, keďže danú sumu navrhovateľovi nepriznal.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom písomnom podaní uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach.

Výrok o trovách konania sa opiera o , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (285,88 eur : 347,25 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú istinu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 05.09.2013), predstavuje úspech navrhovateľa 82%, jeho neúspech teda predstavuje 18% (100 - 82) a čistý úspech navrhovateľa je 64% (82-18), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi - odporcovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 64%.

Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. , pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.

Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu - náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd po 21,58 Eur x 2; 7,63 Eur x 2 + 20% DPH , spolu trovy právneho zastúpenia v sume 70,10 Eur.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 10,56 Eur (podľa pomeru čistého úspechu 64% zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 44,86 Eur (podľa pomeru čistého úspechu 64% zo sumy 70,10 eur) pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 21,58 Eur + režijný paušál v sume 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 5,84 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 35,05 Eur,

2. za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. sumu 21,58 Eur + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 5,84 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 35,05 Eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa trovy konania spolu v sume 55, Eur (titulom súdneho poplatku za návrh sumu 10, Eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 44,86 eur) a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).