Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-183-2011.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/183/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne B. M., bytom F. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Bratislavská 354/32 proti žalovanému S. P., bytom Q. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, o určenie otcovstva, o výchove a výžive k mal. O. M.j, nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že žalovaný S. P., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, je otcom maloletej O. M., nar. XX.XX.XXXX, občianky Slovenskej republiky, z matky žalobkyne B. M., nar. XX.XX.XXXX, občianky Slovenskej republiky.
II. Maloletá O. M. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá ju spoločne so žalovaným bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. sumou 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 5.7.2011 do 31.12.2011 a sumou 85,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2012, splatnou vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 5.7.2011 do rozhodnutia súdu v sume 90,- Eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť maloletej O. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobkyne.
V. Žalovaný j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou O. každý párny týždeň v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý druhý nepárny týždeň v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod., počnúc 37. týždňom 2013 v prítomnosti žalobkyne do 30.11.2013. V zostávajúcom nepárnom týždni je žalovaný oprávnený stretnúť sa s maloletou O. v pracovný deň podľa dohody rodičov v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod. v prítomnosti žalobkyne.
VI. Žalovaný j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou O. od 1.12.2013 každý párny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V zostávajúcom nepárnom týždni je žalovaný oprávnený stretnúť sa s maloletou O. v pracovný deň podľa dohody rodičov v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod..
VII. Žalovaný j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou O. počas vianočných sviatkov 24.12.2013 v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. v prítomnosti žalobkyne a následne každý párny kalendárny rok v
čase od 28.12. od 16:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 16:00 hod.
VIII. Žalovaný j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou O. počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok počas Veľkonočného piatka v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.
IX. Žalovaný j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou O. každý rok v mesiaci júl jeden týždeň podľa dohody rodičov v čase od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod..
X. Žalobkyňa j e p o v i n n á v určený čas v mieste bydliska dieťaťa maloletú O. pripraviť a odovzdať žalovanému, žalovaný j e p o v i n n ý v určený čas v mieste bydliska dieťaťa maloletú O. odovzdať žalobkyni.
XI. Žalobkyňa j e p o v i n n á v priebehu prvého týždňa každého kalendárneho štvrťroka informovať žalovaného o zdravotnom stave maloletej O., jej prípadných školských výsledkoch a ďalších aktivitách. Žalobkyňa j e p o v i n n á informovať žalovaného o všetkých mimoriadnych udalostiach v živote maloletej O. neodkladne. Žalobkyňa j e p o v i n n á poskytnúť žalovanému tieto informácie písomne poštou.
XII. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že žalovaný je otcom mal. O. M., nar. X.X.XXXX. Uviedla, že v období roka 2010 udržiavala so žalovaným známosť, ktorá istý čas mala aj intímny charakter. Po tom ako oznámila žalovanému, že je tehotná, žalovaný v konečnom dôsledku odmietol otcovstvo k mal. O. uznať.
Žalobkyňa sa zároveň domáhala toho, aby súd po vykonanom znaleckom dokazovaní ohľadne určenia otcovstva rozhodol aj o úprave práv a povinností účastníkov k maloletej.
Žalovaný uviedol, že síce spočiatku mal v úmysle uznať otcovstvo k maloletej dobrovoľne, ale pre správanie žalobkyne nadobudol dôvodné pochybnosti o tom, či je naozaj otcom maloletej O.. Mal za to, že túto otázku dostatočne vyrieši znalecké dokazovanie, ktoré s konečnou platnosťou vyrieši otcovstvo maloletej. Pripustil, že v určitom období mal aj intímnu známosť so žalobkyňou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa zoznámili prostredníctvom internetu, osobne sa prvý krát stretli niekedy v apríli 2010. Asi 3 týždne po prvom stretnutí začali žiť spolu intímne, táto známosť vrátane intímnych stykov trvala asi do októbra 2010. Počas tohto obdobia nemala intímny styk s iným mužom. Koncom novembra 2010 zistila, že je tehotná, oznámila túto skutočnosť žalovanému. Ten neuznal otcovstvo hneď, trval na nejakých testoch, ktoré sa jej nezdali bezpečné.
Žalovaný súhlasil so žalobkyňou, pokiaľ ide o priebeh ich známosti a obdobie, kedy spolu intímne žili. Antikoncepciu nepoužívali, takpovediac počítal s tým, že žalobkyňa môže otehotnieť. Keď mu túto skutočnosť oznámila, chcel, aby sa dali dokopy, ale toto žalobkyňa odmietla.
Zo znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Evou Ferákovou PhD., znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 12/2013 zo dňa 9.4.2013 bolo zistené, že pravdepodobnosť otcovstva žalovaného voči maloletej O. M. má číselnú hodnotu 99,9999999 %, takýto výsledok značí, že vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo žalovaného k mal. O. M., nar. X.X.XXXX za prakticky dokázané.
Podľa § 94 ods. 1, 2 ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
S prihliadnutím k vykonanému dokazovaniu, najmä znaleckým posudkom vyššie popísaným, súd určil, že žalovaný je otcom mal. Karin
Podľa § 113 ods. 2 O. s p s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1, písm. a, b, c, ods.2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súd v ďalšom rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletej. Účastníci sa zhodli na tom, že mal. O. by mala zostať v opatere matky. Nezhodli sa vo výške vyživovacej povinnosti, žalobkyňa žiadala určiť výživné sumou 150,- Eur mesačne od narodenia dieťaťa, žalovaný navrhoval platiť sumu 70,- Eur od narodenia dieťaťa. Nezhody mali účastníci aj v otázke úpravy styku otca s mal. O., najmä pokiaľ ide o rozsah tohto styku.
Žalobkyňa uviedla, že od narodenia je dcéra O. v jej osobnej opatere. Spoločne s ňou žije v jednej domácnosti spolu s matkou a sestrou. Jej príjmami bola materská od zamestnávateľa a potom rodičovský príspevok. Hoci žalovaný neuznal otcovstvo dobrovoľne, došlo k dohode medzi nimi o tom, že bude platiť na výživu maloletej 70,- Eur mesačne, túto povinnosť si pravidelne od narodenia dieťaťa plní doteraz. Náklady na zaopatrenie dieťaťa súvisia najmä s kúpou plienok čo stojí cca 70,- eur mesačne, s tým, dieťa trpí určitými zdravotnými ťažkosťami, ekzémom, alergiou čo toho času znamená výdavky na lieky cca 4,- eurá mesačne, v ostatnom sú náklady na zaopatrenie dieťaťa primerané jeho veku. Na domácnosť prispieva sumou 100,- Eur, okrem toho prispieva na kúpu dreva na zimu, čo vyjde na 10-15,- Eur mesačne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že okrem dohodnutej sumy 70,- Eur mesačne jej žalovaný poslal nejaké finančné prostriedky pri príležitosti narodenín maloletej, spolu to mohlo byť cca 100,- Eur. Okrem toho jej príležitostne priniesol hračky, jeden krát kúpil plienky, čo mohlo stáť cca 35,- Eur. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s dcérou, to bolo zriedkavé. Keď bola dcéra menšia, a cestovala s ňou do Ilavy, vždy mu zavolala, aby sa na ňu mohol pozrieť. Potom jej oznámil, že do Ilavy stále cestovať nebude a keď bude chcieť, návštevu jej oznámi. Takto sa stalo, že dieťa žalovaný videl cca päť krát.
Žalovaný uviedol, že už 12 rokov robí u rovnakého zamestnávateľa, iný príjem ako z tohto zamestnania nemá, býva sám v rodinnom dome, o veľkosti 2-izbového bytu, ktorý dostal darom od starých rodičov. Náklady na bývanie predstavujú cca 105,- Eur mesačne, cestovné do práce 25,- Eur mesačne, poistka za dom 120,- Eur ročne, vlastná poistka 60,- Eur. Od narodenia maloletej prispieva na jej výživu sumou 70,- Eur mesačne tak ako sa s matkou dieťaťa dohodol. Okrem toho prispel na výživu dieťaťa aj iným
spôsobom, kúpil nejaké oblečenie, drobnosti, plienky, čo bolo na začiatku za cca 50,- Eur. Pokiaľ ide o možnosť stretávať sa s dcérou, v tomto mu žalobkyňa bráni, pričom iná možnosť, ako o spôsobe stretávania sa dohodnúť, nie je, nakoľko má prácu s trojzmennou prevádzkou a pracuje aj počas víkendov. Prejavil záujem navštíviť dcéru viackrát, od jej narodenia ju videl asi 5-6 krát. Chcel, aby matka s dcérou prišli za ním, s týmto nesúhlasila. Pripustil, že mohol vidieť dcéru aj častejšie, ale čiastočne bol tento stav spôsobený jeho nezáujmom a čiastočne neochotou matky.
Zo správ o zárobku účastníkov bolo zistené, že žalovaný dosiahol čistý priemerný mesačný zárobok v roku 2010 645,46 Eur, v roku 2011 687,87 Eur, v roku 2012 778,38 Eur, v roku 2013 od januára do júla 820,70 Eur. Žalobkyňa dosiahla čistý priemerný mesačný zárobok v roku 2010 588,23 Eur, v roku 2011 podľa správy zamestnávateľa mala príjem celkom 1687,16 Eur a PN 225,70 Eur, podľa jej vyjadrenia jej zamestnávateľ v priebehu roka vyplácal materskú cca 400,- Eur, v nasledujúcom roku poberala už len rodičovský príspevok, a to od januára 194,70 Eur a od januára 2013 199,60 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol tak, že mal. O. zveril do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá dieťaťu poskytuje riadnu opateru, s čím nakoniec i žalovaný súhlasil.
O výške vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Dospel k záveru, že suma 70,- Eur mesačne, ktorou od narodenia dieťaťa žalovaný prispieva na jeho výživu, je suma dostatočne zohľadňujúca tak možnosti a schopnosti rodičov, ako aj potreby maloletej. Príjem žalobkyne sa zásadným spôsobom zmenil vo chvíli, keď začala poberať len rodičovský príspevok, preto súd s účinnosťou od 1. 1. 2012 určil výživné vo výške 85,- Eur mesačne. Takýmto spôsobom navrhol rozhodnúť aj kolízny opatrovník maloletej.
Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 85,- Eur od 1. 1. 2012 vznikol žalovanému nedoplatok na zročnom výživnom do rozhodnutia súdu 300,- Eur (20 . 15), tento nedoplatok súd znížil na 90,- Eur mesačne. Bral pritom do úvahy, že žalovaný zaplatil v júli, auguste a septembri 2011, decembri 2012 a júli 2013 100,- Eur a v júli 2012 130,- Eur, platby žalovaný preukázal dokladmi o platbách, ústrižkami poštových poukážok.
Podľa § 25 a § 26 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Súd ďalej upravil aj styk žalovaného s mal. Karin, nakoľko účastníci pre zjavné problémy vo vzájomnej komunikácii nedokázali dospieť k dohode o tejto otázke. V priebehu bežného roka bol styk upravený tak, aby žalovaný mal možnosť stretnúť sa s dcérou 3 nedele v mesiaci a v zostávajúcom týždni v pracovný deň, ktorý si účastníci dohodnú, s tým, že do 30. 11. 2013 sa tak bude diať v prítomnosti žalobkyne. Do úvahy boli brané návrhy účastníkov a kolízneho opatrovníka, vek dieťaťa a jeho denný režim, skutočnosť, že doposiaľ boli stretnutia dieťaťa s otcom zriedkavé, práca na zmeny žalovaného. Pokiaľ ide o úpravu styku počas sviatkov, bol určený tak, aby obaja rodičia mali možnosť tráviť sviatky s dcérou v rovnakom rozsahu. Berúc do úvahy problematickú komunikáciu medzi účastníkmi, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine uložil žalovanej povinnosť informovať žalovaného o podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej.
Žalobkyňa bola v konaní úspešnou účastníčkou, patrila by jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, táto jej priznaná nebola, nakoľko o náhradu trov konania nepožiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).