Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci obžalovaného Ing. D. X. na hlavnom pojednávaní dňa 5. septembra 2013 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Podľa o s l o b o d z u j e obžalovaného Ing. D. X., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom sídl. U. č. XXXX/X, Vranov nad Topľou, zamestnaný v W. M. a. s.,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

uzatvoril s veriteľom U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, ktorý bol v tom čase jeho zamestnávateľom v spol. X. F. s.r.o., dňa 28.10.2010 ústnu dohodu (zmluvu) o súkromnej pôžičke peňazí v celkovej sume 4.150,00 Eur za účelom kúpy vozidla, ktorej celkovú výšku mu U. F. odovzdal v kancelárii uvedenej spoločnosti vo Vranove nad Topľou dňa 28.12.2010 a následne v presne nezistený deň na prelome rokov 2010 a 2011 znova prišiel za U. F.Š., že mu ešte chýba 1.500,00 Eur ku kúpe vozidla a U. F., keďže mu chcel pomôcť a nemal pri sebe finančnú hotovosť, poslal ho do Autoservisu P. L. W. vo Vranove nad Topľou, nech prevezme sumu pochádzajúcu z predaja havarovaného motorového vozidla značky Kia Ceed, EČ: Q.-XXX W., kde prevzal celkovú sumu v hodnote 800,00 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do konca mesiaca marec 2011, pričom v tejto lehote splatnosti peniaze nevrátil a pri telefonickom a osobnom urgovaní popiera prevzatie týchto peňazí, z čoho je zrejmé, že už v čase prevzatia týchto peňazí mal úmysel nevrátiť dlžnú sumu veriteľovi, čím takto uviedol U. F. do omylu a spôsobil mu škodu v celkovej výške 4.950,00 Eur,

z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa poškodeného JUDr. H. W., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom X. O. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala dňa 01.03.2013 obžalobu na Ing. D. X. pre skutok, ktorý kvalifikovala ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. . Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. D. X., poškodeného U.. H. W., svedkov U. W., U. F., Ľ. F. a svedka P. L.I. W., znaleckým dokazovaním z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovné.

Obžalovaný Ing. D. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že jeho syn Q. X. havaroval na služobnom motorovom vozidle jeho zamestnávateľa, spoločnosti X. F. s.r.o., zn. Kia Ceed. Svedok U. F. mu ponúkol, že mu poskytne finančnú výpomoc, čo ho potešilo. V uvedenom období si zrušil dve životné poistky s tým, že jedna mu bola vyplatená dňa 24.11.2010 v sume 3.499,26 Eur a ďalšia poistka mu bola vyplatená koncom decembra 2010 vo výške 2.532,89 Eur. Jeho manželke bola zrušená poistka k 30.05.2010 v sume 1.893,88 Eur. V uvedenom období mal úspory vo výške 6.000,- Eur. Svedok U. F. dňa 28.12.2010 vybral peniaze z firemného účtu vo VÚB banke a to sumu z havarijného poistenia na spomínané havarované vozidlo. Svedkovi F. poďakoval a odmietol prevziať obálku, čo sa odohralo v kancelárii firmy X. F., pričom tam bol prítomný aj svedok Ľ. F.. Dňa 30.12.2010 si kúpil osobné motorové vozidlo zn. Kia Ceed za sumu 11.560,99 Eur. Koncom mája 2011 dostal výpoveď od zamestnávateľa X. F. s.r.o. s účinnosťou od 01.06.2011, pričom táto spoločnosť mu dlhovala na vyplatenej mzde sumu 1.205,74 Eur, ktorá mu mala byť vyplatená v riadnom výplatnom termíne v polovici júna 2011. Dňa 24.06.2011 mu svedok U. F. vyplatil ako zálohu na nevyplatenú mzdu sumu 400,- Eur. Spoločnosť X. F. s.r.o. mu teda zostala dlžná sumu 805,74 Eur. Sumu 800,- Eur vyplatenú za vrak havarovaného vozidla zn. Kia Ceed prevzal od svedka L. W., o čom podpísal aj príjmový pokladničný doklad a túto sumu vložil do pokladne spoločnosti X. F. s.r.o. Svedok L. W. mu nevyplatil nič nad rámec poskytnutej sumy 800,- Eur. Po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti X. F. s.r.o. sa mu radikálne znížil príjem a z uvedeného dôvodu zašiel za svedkom F. a požiadal ho, aby mu požičal sumu 300,- Eur koncom augusta 2011 s tým, že sa nedohodli na konkrétnom termíne vrátenia pôžičky. Začiatkom roka 2012 začal svedok F. vymáhať od neho sumu 300,- Eur, pričom sumu 5.650,- Eur nespomínal. K nemu domov prišiel svedok U. F. a jeho syn Ľ. F., ktorým v prítomnosti manželky vysvetlil, že firma svedka F. U. mu dlhuje sumu 800,- Eur, teda po odrátaní tých 300,- Eur mu dlhuje ešte 500,- Eur. Svedok U. F. reagoval na jeho slová hrubým arogantným spôsobom a povedal mu, že existuje viacero spôsobov, ako vymáhať uvedenú pohľadávku. Svedkovi U. F.Á. navrhol neskôr uzavrieť splátkový kalendár na sumu 300,-Eur. Začiatkom júla 2012 mu bolo svedkom U. F. doručené oznámenie o postúpení pohľadávky poškodenému U.. W. a mesiac na to, v auguste 2012, mu poškodený U.. W. doručil predsúdnu výzvu na sumu 5.650,- Eur, na čo reagoval písomným podaním, že nie je si vedomý žiadnej pôžičky od svedka U. F..

Poškodený U.. H. W. uviedol na hlavnom pojednávaní, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2012 na neho U. F. postúpil pohľadávku voči obžalovanému Ing. X.. Svedok U. F. mu vysvetlil vznik tejto pohľadávky tak, že obžalovanému Ing. X. dňa 28.12.2010 na základe ústnej dohody požičal sumu 4.150,- Eur na kúpu osobného motorového vozidla a to bezúročne. Sumu 1.500,- Eur mal svedok U. F. poskytnúť obžalovanému Ing. X. prostredníctvom svedka L. W. niekedy v decembri 2010 či januári 2011 a to za predaj osobného motorového vozidla zn. Kia Ceed. Svedok U. F. ako postupca mu preukázal poskytnutie sumy obžalovanému Ing. X. vo výške 4.150,- Eur výpisom z účtu spoločnosti X. F. s.r.o. vedeného vo VÚB banke, čo mu potvrdil aj svedok Ľ. F.. Pokiaľ ide o sumu 1.500,- Eur, ktorú mal obžalovanému odovzdať svedok L. W. túto skutočnosť mu len uviedol svedok U. F.. Obžalovaný Ing. X. mal vrátiť poskytnutú pohľadávku do marca 2011. Svedok U. F.Á. mu pritom povedal, že bol na návšteve u obžalovaného Ing. X. a požiadal ho, aby mu vrátil peniaze, na čo mu obžalovaný odpovedal, že peniaze mu nevráti. Obžalovanému Ing. X. zaslal predsúdnu výzvu dňa 08.08.2012., na ktorú obžalovaný reagoval písomným podaním zo dňa14.08.2012, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý žiadnej finančnej pôžičky od svedka U. F.. Nadobudol podozrenie, že zo strany obžalovaného mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu a z uvedeného dôvodu najprv podal písomné trestné oznámenie a dňa 24.10.2012 spísal do zápisnice na Okresnom riaditeľstve PZ Vranov n/T. trestné oznámenie za účelom prešetrenia. Poškodený sa ďalej vyjadril, že svedok U. F. vzhľadom na dôverný priateľský vzťah s obžalovaným nepovažoval za potrebné uzavrieť zmluvu o pôžičke v písomnej forme, čo ani nevyžaduje zákon. Obžalovaný Ing. X. mal uviesť svedkovi U. F., že peniaze potrebuje na nákup motorového vozidla a že tohto svedka prekvapilo, že obžalovaný mu nevrátil naspäť poskytnutú finančnú pôžičku. Svedok U. F.Á. mal sumu 4.150,- Eur vybrať z firemného účtu a dňa 28.12.2010 mal tieto peniaze odovzdať obžalovanému Ing. X. v kancelárii, pričom tam boli prítomní aj svedkovia Ľ. F.Š. a W.. Obžalovaný Ing. X. prišiel za svedkom U. F. s tým, že mu ešte chýbajú peniaze na kúpu motorového vozidla, pričom zostatková hodnota havarovaného vozidla zn. Kia Ceed mala byť poskytnutá obžalovanému Ing. X.. Pred odkúpením pohľadávky od svedka U. F. pritom zisťoval okolnosti týkajúce sa jeho povesti.

Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným boli zamestnaní v spoločnosti X. F. s.r.o. a on konkrétne do 01.03.2011. Koncom roka 2010 videl, ako svedok U. F. odovzdal obžalovanému Ing. X. obálku. V tom čase sa nachádzal v kuchynke nachádzajúcej sa vedľa kancelárie, v ktorej došlo k odovzdaniu obálky. V kancelárii sa zdržiaval obžalovaný Ing. X., svedok U. F. a svedok Ľ. F.. Svedok U. F. položil obálku na stôl a obžalovaný Ing. X. túto obálku zobral, nevedel však uviesť, kam ju odložil. Vyjadril sa, že žiadne prepočítavanie peňazí nevidel. V priebehu dňa mu svedok U. F. povedal, že požičal obžalovanému sumu 4.150,- Eur. Nemal vedomosť o tom, že by svedok U. F. požičal obžalovanému aj nejakú inú sumu. Vyjadril sa, že nesledoval počas zdržiavania sa v kuchynke svedka U. F. a obžalovaného Ing. X..

Z výpovede svedka U. F. vyplýva, že v čase skutku bol konateľom spoločnosti X. F. s.r.o. Služobné motorové vozidlo zn. Kia Ceed používal obžalovaný Ing. X. aj na súkromné účely, pričom s týmto vozidlom havaroval jeho syn a došlo tak k totálnej škode na tomto vozidle. Suma 4.150,- Eur z havarijného poistenia bola vyplatená ich spoločnosti na bankový účet vo VÚB banke. Obžalovaný Ing. X. ho v tom období požiadal o pôžičku peňazí na kúpu takého istého motorového vozidla zn. Kia Ceed. Keďže s obžalovaným bol v dobrom priateľskom vzťahu, dňa 28.12.2010 vybral peniaze vo VÚB banke a vložil ich do obálky tejto banky. Po príchode do kancelárie ich spoločnosti, v ktorej sa nachádzal obžalovaný ako aj jeho syn, svedok Ľ. F., vybral peniaze z obálky, prepočítal ich, vložil ich naspäť do obálky a odovzdal ich obžalovanému Ing. X. priamo do rúk. Obžalovaný Ing. X. vybral peniaze z obálky, prepočítal ich, vložil ich naspäť do obálky a vzápätí do takej kapsičky, v ktorej sa nosia doklady. Obžalovaný Ing. X. asi po 10. minútach odišiel za svedkom L. W., keďže s týmto svedkom ako aj s obžalovaným sa dohodol, že svedok L. W. za kúpu vraku motorového vozidla zn. Kia Ceed vyplatí kúpnu cenu priamo obžalovanému Ing. X., pričom takto sa dohodol so svedkom L. W. asi týždeň pred predmetným skutkom. Obžalovaný Ing. X. mu potvrdil, že prevzal od svedka L. W. sumu 1.500,- Eur. V januári 2011 mu však ekonómka ich spoločnosti ukázala faktúru ako aj príjmový pokladničný doklad od svedka L. W. vystavený na sumu 800,- Eur. S obžalovaným Ing. X. bol dohodnutý, že predmetnú pôžičku mu vráti do konca marca 2011. Odovzdanie obálky v kancelárii obžalovaného Ing. X. videl aj svedok W., ktorého stretol, keď vychádzal z kancelárie, opretého o zárubňu kuchynky a ktorému povedal, že požičal obžalovanému peniaze na kúpu motorového vozidla. Skutočnosť, že obžalovanému Ing. X. požičal prostredníctvom svedka L. W. aj sumu 1.500,- Eur nikomu nepovedal. Obžalovaného Ing. X. spoločne so sestrou prepustil z práce koncom mája 2011, pričom obžalovaný mal nárok na odstupné vo výške približne 800,- Eur. Poprel, že by si obžalovaný od neho požičal koncom augusta 2011 sumu 300,- Eur, keďže v uvedenom období nemal ani sám peniaze. Keďže obžalovaný mu nevrátil peniaze do konca marca 2011 dohodol sa s obžalovaným, že ho osobne navštívi v jeho domácnosti. Obžalovaný Ing. X. mu vtedy povedal, že si je vedomý jeho pôžičky, ale že je len tretinový majiteľ spoločnosti a teda mu môže vrátiť len tretinu poskytnutej pôžičky. Obžalovaného Ing. X. vyzýval na vrátenie požičanej sumy aj prostredníctvom SMS správ, pričom niekedy po máji 2012 mu obžalovaný zaslal SMS správu, že sa chce dohodnúť na splátkovom kalendári za účelom splatenia poskytnutej pôžičky. Obžalovaný Ing. X. mal zaslať na e-mailovú adresu jeho syna návrh splátkového kalendára, čo však neurobil. Obžalovaný na jeho ďalšie SMS správy či telefonické hovory nereagoval. Neskôr požiadal poškodeného U.. W., aby prevzal predmetnú pohľadávku a poskytol mu všetky potrebné doklady. Svedok sa vyjadril, že so svedkom L. W., pokiaľ ide o pôžičku vo výške 1.500,- Eur, boli dohodnutí tak, že za vozidlo mu poskytne sumu 1.500,- Eur, pričom obžalovaný Ing. X. mu potvrdil, že svedok L. W. mu vyplatil sumu 1.500,- Eur, čo si hneď v ten deň nepreveroval u svedka L. W..

Svedok Ľ. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že je zamestnancom spoločnosti X. F. s.r.o. Dňa 28.12.2010, čo zistil z výpisu z banky, jeho otec, svedok U. F. požičal obžalovanému Ing. X. sumu 4.150,- Eur. Svedok U. F. do kancelárie po príchode z banky priniesol obálku, v ktorej bola suma 4.150,- Eur. Jeho otec, svedok U. F. prepočítaval tieto peniaze a videl jednotlivé bankovky. Po prepočítaní peňazí svedok U. F. ich naspäť vložil do obálky a obálku odovzdal obžalovanému Ing. X. do rúk, ktorý ju položil na stôl, neskôr zobral obálku, vybral z nej peniaze, opätovne ich prepočítal, vložil ich naspäť do obálky a uložil do kapsičky. Obžalovaný Ing. X. potom odišiel za svedkom L. W., ktorý mu vyplatil sumu 1.500,- Eur za vrak havarovaného vozidla, čo vie od svedka U. F.. Celková požičaná suma vo výške 5.650,- Eur mala byť poskytnutá obžalovanému Ing. X. na kúpu motorového vozidla. Spoločne s otcom, svedkom U. F. raz navštívili obžalovaného Ing. X. za účelom vymoženia požičanej sumy. Obžalovaný Ing. X. im sľúbil, že uzatvorí s nimi splátkový kalendár, avšak k dohode nakoniec nedošlo. Obžalovaný Ing. X. neskôr poslal SMS správu svedkovi U. F. a v popoludňajších hodinách sa zastavil v kancelárii ich spoločnosti.

Od neho si vyžiadal e-mailovú adresu na zaslanie návrhu splátkového kalendára, ktorý však nezaslal. Obžalovaný na telefonické hovory nereagoval. Z uvedeného dôvodu svedok U. F. postúpil pohľadávku poškodenému U.. W.. Počas odovzdávania sumy 4.150,- Eur sa tam pohyboval aj svedok W., keďže boli otvorené dvere do kancelárie ako aj do kuchynky, v ktorej si tento svedok pripravoval jedlo a teda videl istú časť odovzdávania obálky obžalovanému Ing. X..

Z výpovede svedka L. W. na hlavom pojednávaní vyplýva, že dňa 28.12.2010 od obžalovaného Ing. X. kúpil vrak vozidla Kia Ceed za sumu 800, eur, keďže uvedené vozidlo malo dopravnú nehodu zapríčinenú synom obžalovaného Ing. D. X.. Svedok zisťoval z technického preukazu, kto je majiteľom a kto je držiteľom uvedeného motorového vozidla. Vyjadril sa, že v uvedenej záležitosti rokoval s obžalovaným Ing. X. a že sa nerozprával so svedkom U. F.. Obžalovanému Ing. X. ponúkol za predmetné motorové vozidlo sumu 800, eur a obžalovaný za ním následne prišiel s vystavenou faktúrou na takúto sumu. Obžalovanému vystavil príjmový pokladničný doklad na sumu 800, eur. Poprel, že by sa v uvedenej veci rozprával so svedkom U. F., ktorého pozná len ako zákazník v jeho firme, keďže nakupuje u neho železo.

Podľa znaleckého posudku z odvetvia účtovníctva a daňovníctva Ing. T. P., spoločnosť X. F. s.r.o. za overované účtovné obdobie od 01.12.2010 do 30.06.2011 nemá vo svojom účtovníctve zúčtovaný žiadny vklad do pokladne alebo na účet spoločnosti od Ing. D. X. ako zamestnanca spoločnosti. Spoločnosť X. F. má vo svojom účtovníctve zúčtovanú úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28.12.2010 od odberateľa P. L. W. príjmovým pokladničným dokladom č. XXX zo dňa 29.12.2010 na sumu 800,- Eur. Havarované firemné motorové vozidlo zn. Kia ceed EČ: Q.-XXX W. bolo dňa 31.12.2010 vyradené z majetku spoločnosti. Predmetná spoločnosť mala vo svojom účtovníctve zúčtovaný výber hotovosti 4.150,- Eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB, pobočka Vranov n/T. zo dňa 28.12.2010 ako dotáciu do pokladne. Predmetná spoločnosť má vo svojom účtovníctve zúčtovanú krátkodobú finančnú výpomoc od U. F. zo dňa 10.02.2012 na základe príjmového pokladničného dokladu č. X na sumu 5.000,- Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávky bola dňa 03.07.2012 postúpená pohľadávka postupcom U. F. na postupníka U.. H. W. vo výške 4.150,- Eur a vo výške 1.500,-Eur a to odplatne za sumu 3.955,- Eur. V prípade ani čiastočného nevymoženia predmetných pohľadávok do 03.07.2014 mal postupník postúpiť predmetné pohľadávky naspäť na postupcu.

V prípravnom konaní bola zabezpečená predsúdna výzva poškodeného U.. H. W. obžalovanému Ing. X. zo dňa 08.08.2012, ako aj odpoveď na túto predsúdnu výzvu obžalovaného poškodenému U.. W. dňa 14.08.2012.

Boli zabezpečené výpisy z účtu VÚB banky vedeného na spoločnosť X. F. s.r.o. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.12.2010, faktúra č. XXXXXXX, príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 29.12.2010, úverová zmluva zo dňa 27.12.2011 uzavretá svedkom U. F. na celkovú výšku úveru 5.000,- Eur, písomné doklady obsahujúce finančná stav poistenia obžalovaného, šeková poukážka o vyplatení sumy dňa 24.11.2010 vo výške 3.499,26 Eur spoločnosťou Amslico, list spoločnosti Allianz

- Slovenská poisťovňa a.s. Ing. P. X. o zrušení poistnej zmluvy a vyplatení zostatku z poistnej zmluvy vo výške 1.893,88 Eur zo dňa 07.06.2010, pričom v konaní pred súdom obžalovaný predložil aj list spoločnosti MetLife Amslico zo dňa 25.11.2010 o zrušení poistnej zmluvy s vyplatením odbavného vo výške 2.532,89 Eur.

Z faktúry C. XXXXXX zo dňa 30.12.2010, z odovzdávacieho protokolu a z príjmového pokladničného dokladu ako aj z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný Ing. X. dňa 30.12.2010 si kúpil motorové vozidlo zn. Kia ceed 1,4 CVVT LX za sumu 11.560,99 Eur.

Boli zabezpečené aj výpisy z obchodného registra spoločnosti X. F. a správa Sociálnej poisťovne týkajúca sa zamestnania či dávok v nezamestnanosti, ktoré boli vyplácané obžalovanému Ing. X..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, nemal súd za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V predmetnej veci podstata žalovanej trestnej činnosti mala spočívať v tom, že po dopravnej nehode syna obžalovaného Q. X. koncom roka 2010 na osobnom motorovom vozidle zn. KIA ceed, ktorého držiteľom bola na základe leasingovej zmluvy spoločnosť X. F. spol. s. r.o. a ktoré využíval obžalovaný

ako zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti aj na súkromné účely, mal svedok U. F. ako konateľ predmetnej spoločnosti ponúknuť obžalovanému Ing. X. finančnú pôžičku za účelom kúpy nového osobného motorového vozidla rovnakej továrenskej značky. Obžalovaný vypovedal, že po uvedenej dopravnej nehode svojho syna bol v zlom psychickom rozpoložení a zároveň stratil aj možnosť dopravovať sa na vlastnom motorovom vozidle. Obžalovaný ako zamestnanec spoločnosti X. F. s.r.o. mal vedomosť o tom, že poistné z havarijného poistenia bude uhradené leasingovej spoločnosti, keďže škoda na havarovanom osobnom motorovom vozidle bola určená ako totálna škoda a že zvyšná časť z úhrady poistného má byť zaslaná spoločnosti X. F. s.r.o. Z výpisu z bankového účtu spoločnosti X. F. s.r.o. vedeného vo VÚB banke vyplýva, že dňa 27.12.2010 spoločnosť ČSOB Leasing a.s. zaslala tejto spoločnosti sumu 4.151,12 eur, pričom výber sumy vo výške 4.150,00 eur z účtu predmetnej obchodnej spoločnosti sa uskutočnil dňa 28.12.2010. Svedok U. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný ho v tomto období požiadal, aby mu požičal finančné prostriedky na kúpu osobného motorového vozidla zn. KIA ceed. Obžalovaný Ing. X. ako aj svedok U. F. potvrdili, že v uvedenom období boli v priateľskom vzťahu. Svedok U. F. s poukazom na dôveru, ktorú prechovával voči obžalovanému Ing. X., uviedol, že prosbe obžalovaného poskytnúť mu pôžičku vyhovel a dňa 28.12.2010 vybral z účtu svojej obchodnej spoločnosti sumu 4.150, eur, ktorú vzápätí odovzdal obžalovanému v kancelárii tejto spoločnosti za prítomnosti svojho syna Ľ. F.. Svedok U. F. totožne ako svedok Ľ. F. vypovedali, že k odovzdaniu peňazí obžalovanému Ing. X. došlo tak, že svedok U. F. priniesol peniaze z banky v obálke, po príchode do kancelárie svojej spoločnosti peniaze vybral z obálky, tieto prepočítal a vzápätí naspäť vložil do obálky, ktorú odovzdal obžalovanému Ing. X.. Obžalovaný Ing. X. po prevzatí obálky mal opätovne z nej vybrať peniaze, prepočítať si ich a vložiť spätne do obálky, ktorú si následne uložil do osobitnej malej aktovky slúžiacej na ukladania osobných vecí či peňaženky. Obžalovaný Ing. X. potvrdil, že v uvedený deň 28.12.2010 od svedka U. F. prevzal obálku, avšak túto mu mal naspäť vrátiť s poďakovaním, keďže už mal vlastné peňažné prostriedky na kúpu osobného motorového vozidla. Odovzdanie obálky svedkom U. F. obžalovanému Ing. X. sledoval aj svedok W., zamestnanec spoločnosti X. F. s.r.o., ktorý sa v uvedenom čase nachádzal v kuchynke susediacej s kanceláriou spoločnosti, v ktorej malo dôjsť k odovzdaniu obálky s peniazmi. Uvedený svedok potvrdil, že svedok U. F. položil obálku na stôl, ktorú si obžalovaný Ing. X. prevzal. Vyjadril sa, že nevidel, aby či už svedok U. F. alebo obžalovaný Ing. X. prepočítavali peniaze, ktoré sa mali nachádzať v tejto obálke. Uviedol pritom, že počas zdržiavania sa v kuchynke nesledoval po celý čas obžalovaného a svedka U. F.. V priebehu uvedeného dňa mu však mal svedok U. F.Á. povedať, že obžalovanému Ing. X. požičal sumu 4.150, eur. Svedok U. F. ďalej vypovedal, že so svedkom P. L. W. a s obžalovaným sa dohodol, že svedok L. W., ktorý mal záujem kúpiť predmetné havarované motorové vozidlo zn. KIA ceed v držbe spoločnosti X. F. s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 1.500, eur, túto uhradí priamo obžalovanému Ing. X., ktorý ju mal prijať ako druhú časť pôžičky. Obžalovaný Ing. X. pritom vypovedal, že v uvedený deň prevzal od svedka L. W. len sumu 800, eur ako zamestnanec spoločnosti X. F. spol. s.r.o. a túto sumu peňazí vložil do pokladne spoločnosti. Túto skutočnosť v zhode s tvrdením obžalovaného preukazuje aj faktúra č. XXXXXXX vystavená dodávateľom X. F. s.r.o. dňa 28.12.2010 ako aj príjmový pokladničný doklad na sumu 800, eur vystavený dňa 29.12.2010. Obžalovaný tvrdil, čo potvrdil aj svedok P. L. W., že za kúpu predmetného motorového vozidla mu svedok L. W. nevyplatil žiadnu sumu nad rámec sumy 800, eur. Svedok L.I. W. poprel tvrdenie svedka U. F., že by sa s ním tento svedok vopred dohodol, že za kúpu havarovaného motorového vozidla vyplatí obžalovanému Ing. X. sumu 1.500, eur. Vyjadril sa, že obžalovanému Ing. X. vyplatil sumu 800, eur a aj keď obžalovaný spočiatku požadoval vyššiu sumu, trval na tejto finančnej čiastke, ktorú mu odovzdal. Svedok L. W. sa pritom vyjadril, že sa domnieval, že s obžalovaným koná ako so súkromnou osobou, avšak vzhľadom na predloženú plnú moc vystavenú spoločnosťou X. F. spol. s.r.o. za účelom zápisu zmeny majiteľa vozidla do evidenčnej karty vozidiel na Dopravnom inšpektoráte usúdil, že obžalovaný konal ako splnomocnený zástupca spoločnosti X. F. s.r.o. Svedok L. W. poprel, že by sa vopred dohodol so svedkom U. F., že obžalovanému Ing. X. osobne vyplatí sumu 1.500, eur. Obžalovaný Ing. X. mal celú požičanú finančnú čiastku podľa tvrdenia svedka U. F. vrátiť do 31.3.2011. Keďže obžalovaný uvedenú peňažnú pôžičku v určenej lehote nevrátil, obžalovaného Ing. X. osobne navštívil spoločne so synom, svedkom Ľ. F. v jeho domácnosti obývanou s manželkou. Obžalovaný Ing. X. na jeho výzvu vrátiť mu požičané peniaze sa mal vyjadriť, že tento svedok je len tretinovým majiteľom predmetnej obchodnej spoločnosti a preto mu môže vrátiť len tretinu poskytnutej pôžičky. Svedok U. F. spoločne so svedkom Ľ. F. vzápätí opustili domácnosť obžalovaného. Obžalovaný Ing. X. mal svedka U. F. podľa jeho vyjadrenia osobne navštíviť v jeho kancelárii predmetnej obchodnej spoločnosti a takisto mu mal poslať SMS správu, v ktorej mu navrhol uzavretie dohody o splátkovom kalendári, na základe ktorej by mu požičanú sumu peňazí vrátil v splátkach. Obžalovanému za týmto účelom odovzdal aj svoju vizitku s mailovou adresou svedka Ľ. F., avšak obžalovaný im žiadny návrh

dohody o splátkovom kalendári nezaslal. Obžalovaného opakovane vyzýval na vrátenie dlžnej sumy peňazí viacerými telefonátmi ako aj SMS správami, avšak obžalovaný na ne nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol svoju pohľadávku voči obžalovanému Ing. X. postúpiť poškodenému U.. H. W. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2012 odplatne za sumu 3.955, eur, čo obžalovanému Ing. X. E.známil dňa 4.7.2012. Poškodený ako právny nástupca pôvodného veriteľa, svedka U. F., dňa 8.8.2012 predsúdnou výzvou žiadal od obžalovaného uhradenie dlžnej sumy vo výške 5.650, eur, na ktorú obžalovaný odpovedal dňa 14.8.2012 tak, že si nie je vedomý žiadnej finančnej pôžičky od svedka U. F. a nie si je vedomý žiadneho trestného činu. Poškodený U.. H. W. vzápätí podal trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu v predmetnej veci.

Vykonaným dokazovaním tak nebolo jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností preukázané, že svedok U. F. obžalovanému Ing. X. dňa 28.12.2010 poskytol sumu 4.150, eur a v ten istý deň prostredníctvom svedka L. W. sumu 1.500, eur. V prvom rade je potrebné poukázať na neexistenciu žiadneho písomného dokumentu preukazujúceho, že dňa 28.12.2010 svedok U. F. požičal obžalovanému Ing. X. sumu 4.150, eur. Z výpisu z bankového účtu spoločnosti X. F. s.r.o. vedeného vo VÚB banke je nepochybné, že dňa 27.12.2010 bola na účet spoločnosti zaslaná spoločnosťou ČSOB leasing a.s. suma 4.151,12 eur, pričom suma vo výške 4.150, eur bola z tohto účtu vybratá dňa 28.12.2010, avšak nebolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že takúto sumu svedok U. F. naozaj osobne odovzdal obžalovanému Ing. X.. Svedeckú výpoveď svedka U. F. pritom potvrdil len svedok Ľ. F., syn tohto svedka a zároveň zamestnanec spoločnosti X. F. s.r.o. Je teda nepochybné, že uvedený svedok by mohol mať osobný, prípadne aj hmotný záujem na potvrdení výpovede svojho otca, že takúto sumu peňazí tento svedok požičal obžalovanému Ing. X.. Odovzdanie obálky obsahujúcej peňažné prostriedky mal pozorovať aj svedok W., tento však vypovedal, že videl len odovzdanie obálky svedkom F. obžalovanému Ing. X.. Uvedený svedok pritom vo svojej výpovedi neuviedol, že by svedok U. F. či obžalovaný Ing. X. peniaze z obálky vybrali a obaja peniaze prepočítali a naspäť vrátili do obálky. Je potrebné zdôrazniť, že hoci svedok W. nemusel vzhľadom na prípravu jedla v kuchynke svojho zamestnávateľa skutočne sledovať celý priebeh odovzdania obálky s obsahom peňazí obžalovanému Ing. X., je však nepochybné, že prepočítavanie peňazí či už svedkom U. F. alebo obžalovaným Ing. X. muselo trvať nejakú dobu a teda tento svedok by teda mal možnosť vzhliadnuť aspoň časť z týchto úkonov vykonávaných obžalovaným či svedkom, pokiaľ by naozaj obaja prepočítavali peniaze. Skutočnosť, že dňa 28.12.2010 svedok U. F. požičal obžalovanému Ing. X. sumu 4.150, eur je pritom spochybnená ďalšími okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k požičaniu sumy vo výške 1.500, eur obžalovanému. Obžalovaný tvrdil, čo potvrdil aj svedok L. W., že obžalovanému tento svedok vyplatil za predaj havarovaného motorového vozidla v držbe spoločnosti X. F. s.r.o. sumu 800, eur, čo potvrdzuje aj faktúra č. XXXXXXX ako aj príjmový pokladničný doklad č. XXX zo dňa 29.12.2010. Znaleckým dokazovaním z odvetvia účtovníctva a daňovníctva bolo pritom preukázané, že spoločnosť X. F. s.r.o. má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28.12.2010 od odberateľa P. L. W. a to príjmovým pokladničným dokladom č. XXX zo dňa 29.12.2010 na sumu 800, eur. Svedok P. L. W. pritom vypovedal, že obžalovanému Ing. X. neposkytol žiadne iné peniaze okrem sumy 800, eur, na ktorú boli vystavené aj vyššie spomenuté účtovné doklady. Uvedenými listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním ako aj výpoveďou svedka P. L. W. bola teda potvrdená obrana obžalovaného, že svedok U. F. mu nepožičal sumu 1.500,eur a to prostredníctvom svedka P. L. W.. Spochybnením tvrdenia svedka U. F. o poskytnutí pôžičky vo výške 1.500, eur je tak spochybnená aj jeho výpoveď týkajúca sa poskytnutia pôžičky obžalovanému vo výške 4.500, eur.

V predmetnej veci tak existujú dve protichodné skupiny dôkazov a to na jednej strane výpoveď svedka U. F., ktorá je len pokiaľ ide o poskytnutie sumy 4.150, eur potvrdzovaná výpoveďou svedka Ľ. F., jeho synom a na strane druhej výpoveď obžalovaného Ing. X., ktorý je zas v prípade poskytnutia sumy 1.500, eur svedkom F. podporovaná svedeckou výpoveďou svedka P. L.I. W., listinnými dôkazmi ako aj znaleckým dokazovaním. Skutočnosť, že výpoveď svedka U. F.O. je zhodná ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, keď opísal okolnosti odovzdania finančných prostriedkov obžalovanému Ing. X., nepostačuje na vyvodenie záveru, že táto výpoveď je hodnoverná. Na to, aby výpoveď svedka mohla slúžiť ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov ( napr. odborných vyjadrení, znaleckých posudkov, stôp, výpovedí svedkov či listinných dôkazov ), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Výpovede svedka U. F. pritom už v rámci prípravného konania neboli totožné, keď v prípravnom konaní najprv vypovedal ( čl. 35 ), že po pôžičke sumy 4.150, eur obžalovanému Ing. X. začiatkom mesiaca januára 2011 za ním prišiel do obchodnej

spoločnosti obžalovaný Ing. X. a požiadal ho, aby mu požičal ešte ďalšiu sumu 1.500, eur. Keďže takúto sumu v hotovosti nemal poslal obžalovaného za svedkom P. L. W., aby mu túto sumu vyplatil za predaj havarovaného motorového vozidla. Naproti tomu svedok U. F.Š. pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní ( čl. 36 ) uviedol, že obžalovanému požičal sumu 4.150, eur a v ten istý deň obžalovaného poslal za svedkom P. L. W., aby od neho prevzal reálne sumu 1.500, eur, aj keď podľa faktúry len sumu 800, eur. Podstatný rozpor vo svojich výpovediach vysvetlil len tým, že jeho prvotná výpoveď v prípravnom konaní bola zle zaprotokolovaná a že svoju prvú výpoveď týkajúcu sa pôžičky sumy 1.500, eur obžalovanému myslel tak, že až začiatkom januára roku 2011 prostredníctvom účtovníčky svojej spoločnosti zistil, že na predaj havarovaného motorového vozidla je vystavená faktúra ako aj príjmový pokladničný doklad na sumu 800, eur. Je potrebné zdôrazniť, že výpovedná hodnota výpovede tohto svedka je spochybnená ďalším dôkazom a to výpoveďou svedka P. L. W.. Svedok U. F. totiž vypovedal, že s uvedeným svedkom L. W. boli dohodnutí, že za havarované vozidlo poskytne obžalovanému Ing. X. sumu 1.500, eur a aj obžalovaný mu mal povedať, že svedok L. W. mu odovzdal sumu 1.500, eur. Svedok L.I. W. pritom poprel, že by sa so svedkom U. F. vôbec rozprával o úhrade kúpnej ceny za havarované motorové vozidlo obžalovanému a že v otázke predaja tohto vozidla rokoval len s obžalovaným Ing. X.. Tento svedok takisto poprel, že by obžalovanému Ing. X. odovzdal sumu vyššiu ako 800, eur, na ktorú boli vystavené aj príslušné účtovné doklady. Vklad sumy vo výške 800, eur prevzatú od svedka P. L.I. W. obžalovaným do pokladne jeho zamestnávateľa, spoločnosti X. F. s.r.o. pritom preukazuje aj znalecké dokazovanie z odvetvia účtovníctva a daňovníctva.

Spochybnením odovzdania sumy 1.500, eur svedkom L. W. obžalovanému Ing. X. je teda ešte viac spochybnené tvrdenie svedka U. F., že dňa 28.12.2010 požičal obžalovanému sumu 4.150, eur. Svedok U. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovanému ako konateľ spoločnosti zamestnávajúcej obžalovaného poskytoval mzdu do 31.12.2010 pripísaním na bankový účet a od 1.1.2011 v hotovosti, o čom mu vystavoval príjmový pokladničný doklad. Svedok mal teda aj v prípade predmetnej pôžičky vo výške 4.150, eur možnosť, keď už nevyhotovil v písomnej forme zmluvu o pôžičke, priamo tieto peniaze zaslať obžalovanému na jeho bankový účet alebo v prípade jeho vyplatenia obžalovanému v hotovosti v kancelárii spoločnosti vystaviť o tom príjmový pokladničný doklad. Vzhľadom na neexistenciu takýchto listinných dôkazov teda nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že svedok U. F. skutočne dňa 28.12.2010 poskytol obžalovanému Ing. X. sumu 4.150, eur.

V predmetnej veci pritom nebola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý tvrdil, že spočiatku privítal ochotu svedka U. F. poskytnúť mu peniaze na kúpu osobného motorového vozidla, avšak v tom čase mu boli vyplatené životné poistky a spolu s finančnými úsporami mal tak dostatok finančných prostriedkov na kúpu osobného motorového vozidla. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 24.11.2010 bola obžalovanému uhradená suma vo výške 3.499,26 eur a dňa 25.11.2010 mu mala byť vyplatená suma 2.532,89 eur z dôvodu zrušenia poistných zmlúv so spoločnosťou MEtLife Amslico a.s., pričom ešte dňa 30.5.2010 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy uzavretej jeho manželkou Ing. P. X. so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. s vyplatením zostatku vo výške 1.893,88 eur. Z dôvodu zrušenia poistných zmlúv vedených na jeho osobu ako aj na meno jeho manželky mal tak obžalovaný koncom roka 2010 k dispozícii minimálne finančné prostriedky vo výške 7.926,03 eur. Vzhľadom na dlhoročné zamestnanie mohol mať pritom obžalovaný aj úspory v ním uvádzanej výške 6.000, eur a teda mohol mať v decembri roku 2010 dostatok finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla. Z faktúry č. C. XXXXXX, odovzdávacieho protokolu ako aj z príjmového pokladničného dokladu, pričom všetky tieto doklady sú zo dňa 30.12.2010 vyplýva, že obžalovaný si v uvedený deň kúpil osobné motorové vozidlo zn. KIA ceéd B. v hodnote 11.560,99 eur. Nebola teda vyvrátená obrana obžalovaného, že v inkriminovanom čase mal obžalovaný k dispozícii minimálne finančné prostriedky vo výške 7.926,03 eur a teda obžalovaný aj s prípadnými úsporami vo výške 6.000, eur mohol mať uvedenom období dostatok peňažných prostriedkov na kúpu motorového vozidla vo výške 11.560,99 eur.

Jednou zo základných zásad, ktorou je súd viazaný pri svojom rozhodovaní o vine je, že tento výrok sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že ho spáchal konkrétny páchateľ. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

V predmetnej veci boli vykonané dva priame dôkazy a to výpoveď obžalovaného a svedka U. F., ktoré sú protichodné v otázke, či dňa 28.12.2010 svedok U. F. odovzdal obžalovanému Ing. X. sumu 4.150, eur, pričom skutočnosť, že koncom roka 2010 mala byť obžalovanému poskytnutá obžalovanému aj suma 1.500, eur prostredníctvom svedka P. L. W. za svedka U. F. je spochybnená práve svedeckou výpoveďou svedka P. L. W..

Vzhľadom na existujúce dôvodné pochybnosti, či skutočne svedok U. F. poskytol obžalovanému najprv sumu 4.150, eur a neskôr prostredníctvom svedka P. L. W. sumu 1.500, eur, súd nemal za jednoznačne ustálené, že k poskytnutiu pôžičky obžalovanému svedkom U. F. naozaj došlo. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že vykonaním dokazovaním musí byť jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností v prvom rade preukázané, že sa skutok opísaný v obžalobnom návrhu stal, pričom pri preukazovaní tejto skutočnosti nesmú vzniknúť vážne pochybnosti, že ku skutku došlo tak ako je opísané v skutkovej vete obžaloby. Dokazovaním pritom nemusí byť preukázané, že sa skutok nestal, ale je postačujúce, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Na základe vykonaného dokazovania tak súd nemal za preukázaný skutkový záver obžaloby, že svedok U. F. poskytol ako pôžičku obžalovanému najprv sumu 4.150, eur a neskôr sumu 1.500, eur. Súd teda nemal za dokázané ani to, že by došlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu podvodu, teda, že by obžalovaný uviedol do omylu svedka U. F. pri poskytovaní pôžičky, resp., že by využil omyl tohto svedka a následne mal z takéhoto konania majetkový prospech, pričom nebol preukázaná ani príčinná súvislosť medzi takouto dispozíciou obžalovaného a škodou na majetku svedka U. F.Š..

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že veriteľ sa svojho nároku na zaplatenie dlženej sumy má predovšetkým domáhať v občiansko právnom konaní. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov v takýchto prípadoch je uplatňovať prostriedky trestného práva zdržanlivo, len ako krajný prostriedok, v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú, resp. nie sú efektívne, inak by v takýchto prípadoch došlo zo strany súdov konajúcich v trestných veciach k neúmernému nahradzovaniu konania v občianskoprávnych sporoch. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že náklady občiansko- právnych konaní, počnúc uhradením súdneho poplatku po trovy znaleckého dokazovania či celkové trovy konania znášajú jednotliví účastníci podľa úspechu v konaní, zatiaľ čo trovy trestného konania znášajú orgány činné v trestnom konaní a súd, teda v končenom dôsledku štát.

Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení tak nebolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že by svedok U. F.Á. poskytol obžalovaného sumu celkovo vo výške 5.650, Sk, resp. ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby v sume 4.950, Sk a teda, že sa stal skutok uvedený vo výrokovej časti obžaloby. Rešpektujúc zásadu „ in dubio pro reo ( „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného „ ) teda súd obžalovaného Ing. X. podľa oslobodil. K tomuto dôvodu oslobodenia treba poznamenať, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Poškodený U.. H. W. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody plynúci mu zo zmluvy o postúpení pohľadávky svedka U. F. na jeho osobu v celkovej výške 4.950, eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.4.2011. Pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd v zmysle ust. obligatórne odkázal poškodeného U.. H. W. s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko

- súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.