Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-98-2013.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX A. H. proti odporcovi: F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F., H. L. N. S. XXX/X, adresa na doručovanie P.O.W. XX, BA - XXX, W., o zaplatenie 14.071 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie sčasti, o zaplatenie istiny vo výške 3.645,18 eur z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24.5.2012, doplnený podaním zo dňa 6.8.2012, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 14.071 eur s príslušenstvom (trovy konania). Návrh zdôvodnila tým, že dňa 29.5.2009 si v ČSOB banke vzala spotrebný úver vo výške 12.000 eur a dňa 1.6.2009 v Tatra banke úver vo výške 7.000 eur. V dňoch 2.6.2009 a 3.6.209 odporcovi poukázala na účet sumu 13.511 eur s tým, že odporca bude každý mesiac na jej účet poukazovať danú výšku splátky, v ČSOB banke vo výške 307,43 eur a v Tatra banke vo výške 178,73 eur. Odporca si však svoje povinnosti riadne neplnil a z dôvodu oneskoreného splácania úveru jej vznikli sankčné poplatky v celkovej výške 560 eur, ktoré takisto žiadala od odporcu zaplatiť.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu navrhovateľka dňa 2.6.2009 a 3.6.2009 poukázala na jeho účet sumu 13.511 eur. Žalobu považoval za splnenie niekdajších vyhrážok zo strany navrhovateľky, ktoré odzneli z jej strany ako bývalej jeho manželky pred rozvodom manželstva, ktoré bolo na jeho podnet rozvedené.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkyne P.. D. S., oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s postením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzavretou medzi veriteľom - Tatra bankou a dlžníkom - navrhovateľkou, Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.5.2009 uzavretou medzi Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „ČSOB banka“) ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom, potvrdením ČSOB banky o úhrade (č. l. 5), potvrdením ČSOB banky o sankčných poplatkoch (č. l. 6), výpisom účtu z Tatra banky (č. l. 7), potvrdením o zúčtovaných poplatkoch z omeškania vystaveným Tatra bankou (č. l. 8), potvrdením ČSOB banky o prvom omeškaní (č. l. 16), potvrdením o aktuálnom zostatku vystaveným Tatra bankou (č. l. 18 a 39), Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi veriteľom - Tatra bankou a navrhovateľkou ako dlžníkom, Rozsudkom okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/76/2011-38 zo dňa
14.11.2011, potvrdením o platbe (č. l. 85), výpisom z účtu z ČSOB banky a rozpisom splátok Tatra banky a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Účastníci sú bývalí manželia. Ich manželstvo, uzavreté dňa 3.10.2009, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/76/2011-38 zo dňa 14.11.2011. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené z dôvodu ich vzájomného odcudzenia ako manželov, ich neochoty žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil súd vo vzájomnom citovom odcudzení účastníkov.
Ešte pred uzavretím manželstva účastníkov, uzavrela navrhovateľka dve úverové zmluvy. Dňa 29.5.2009 si vzala úver v ČSOB banke v celkovej výške 12.000 eur a dňa 1.6.2009 úver v Tatra banke v celkovej výške 7.000 eur.
Podľa vyššie uvedených úverových zmlúv mala navrhovateľka ČSOB banke pravidelne mesačne splácať úver vo výške 290,54 eur a Tatra banke vo výške 157 eur.
Navrhovateľka v priebehu celého konania tvrdila, že zmluvy o úvere ako dlžník uzavrela s vyššie uvedenými peňažnými ústavmi z dôvodu, že tieto peniaze potreboval odporca, ktorý sa sám zadĺžiť nechcel. Tvrdila, že dňa 1.6.2009 uzavrela s navrhovateľom ústnu dohodu, pri ktorej nikto iný okrem účastníkov prítomný nebol, podľa ktorej peniaze z poskytnutých úverov požičia odporcovi, ktorý sa mal súčasne zaviazať pôžičku navrhovateľke vrátiť tak, že bude pravidelne splácať mesačné splátky úveru až do splatenia oboch úverov. Odporca si však svoje povinnosti riadne nesplnil a po určitom čase požičané peniaze prestal splácať, v dôsledku čoho jej boli vyúčtované sankčné poplatky v sume 560 eur.
K svojim tvrdeniam navrhovateľka predložila do spisu viaceré písomné dôkazy. Z potvrdenia o úhrade vystaveného ČSOB bankou, ktoré nie je datované, mal súd zistené, že ČSOB banka z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je navrhovateľka, zrealizovala dňa 2.6.2009 príkaz na úhradu na cieľový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bola prevedená čiastka 6.651 eur, pričom v priebehu konania bolo zistené, že ide o účet odporcu, vedený v ČSOB banke.
Z potvrdenia ČSOB banky zo dňa 2.2.2011 bolo zistené, že navrhovateľka má u nich vedený spotrebný úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2009. z dôvodu oneskoreného splácania úveru vznikli navrhovateľke sankčné poplatky spolu vo výške 473,32 eur.
Z potvrdenia Tatra banky zo dňa 7.12.2010 mal súd zistené, že z dôvodu omeškania úhrady pravidelnej mesačnej splátky úveru, zúčtovanej z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, boli v období od 29.6.2009 do 7.12.2010 zúčtované poplatky z omeškania spolu vo výške 86,78 eur.
Podľa potvrdenia ČSOB banky zo dňa 9.8.2012, prvé omeškanie na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX - číslo zmluvy XXXXXXXXXR, ktorého majiteľkou je navrhovateľka, nastalo dňa 28.10.2009 a bolo vyrovnané 5.11.2009.
Z ďalšieho potvrdenia Tatra banky zo dňa 7.8.2012, resp. 3.8.2012 mal súd zistené, že navrhovateľka je ich klientom a v zmysle zmluvy o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 3.6.2009 evidujú voči nej ku dňu 27.8.2012 pohľadávku v výške 4.174,60 eur, pozostávajúcu z nesplatenej istiny úveru vo výške 4.114,72 eur a z nesplatených úrokov z úveru vo výške 59,88 eur. Navrhovateľka podľa potvrdenia sa prvýkrát dostala do omeškania so splátkou 27.6.2009, v omeškaní bola 4 dni.
Dňa 1.6.2009 uzavrela navrhovateľka ako dlžník s Tatra bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa (Tatra banka) a to pohľadávky vrátane jej súčasti s príslušenstvom, na splatenie úveru poskytnutého vo výške 7.000 eur.
Z potvrdenia Tatra banky zo dňa 4.6.2013 mal súd zistené, že z bežného účtu navrhovateľky bola dňa 4.6.2009 odúčtovaná platba vo výške 6.860 eur na číslo účtu príjemcu XXXXXXXXXX/XXX.
Z výpisu z účtu v ČSOB banke č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie jún 2009 mal súd zistené, že z vyššie uvedeného účtu bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno F. M. poukázaná suma 6.651 eur. Z výpisov z vyššie uvedeného účtu vo vlastníctve navrhovateľky za obdobie od 1.7.2009 do 31.1.2010 mal súd zistené, že odporca prevádzal zo svojho účtu v ČSOB banke na účet navrhovateľky rôzne sumy peňazí, v podstate išlo spolu o sumu 2.200,47 eur.
K tomu, akým spôsobom bola suma 6.860 eur z titulu úveru poskytnutého navrhovateľke Tatra bankou, poukázaná odporcovi sa navrhovateľka vyjadriť nevedela. Táto suma však bola poukázaná z jej účtu na účet odporcu. Navrhovateľka tvrdila, že nikdy sa nedozvedela, na aký účel ňou požičané peniaze odporca použil. Tvrdila, že na splátkach pôžičky sa dohodli len ústne. Odporca peniaze potreboval, pretože bol zadĺžený a to bol aj pravdepodobne dôvod, pre ktorý nemohol zmluvy o úvere uzavrieť on sám. Odporca chcel posplácať konkrétne pôžičky, ktoré už predtým mal. Dve zmluvy krátko po sebe uzavrela kvôli tomu, pretože jeden peňažný ústav by jej neposkytol celú sumu 19.000 eur. V tom čase bola krátko po škole, zamestnala sa, jej príjem však nebol vyšší než 500 eur mesačne. Potvrdila tiež, že z oboch úverov bola na ich spoločnú svadbu použitá suma asi vo výške 4.000 eur. Potvrdila, že okrem nej a odporcu o vyššie uzavretých zmluvách o úvere nikto ďalší nevedel.
Na pojednávaní pred súdom dňa 25.7.2013 navrhovateľka tvrdila, že suma 6.651 eur bola prevedená po poskytnutí úveru z jej účtu na účet odporcu. Tvrdila, že ďalšiu sumu 4.800 eur poskytla odporcovi v hotovosti, o čom nemá žiaden doklad. Pokiaľ ide o prostriedky z Tatra banky, tieto jej boli poskytnuté prevodom na účet vo výške 7.000 eur, po odpočítaní poplatkov za poskytnutie úveru. Zvyšnú časť úveru vo výške 5.550 eur previedla z jej účtu na účet odporcu, o čom nevedela súdu predložiť žiaden písomný doklad. Tvrdila, že okrem súm 6.651 eur, 4.800 eur a 5.500 eur už odporcovi žiadnu ďalšiu sumu neposkytla. Takisto tvrdila, že na jej účet v Tatra banke odporca zaplatil splátky v celkovej výške 1.444,71 eur a na účet v ČSOB banke sumu 2.179,88 eur.
Odporca v celom priebehu konania tvrdenia navrhovateľky popieral. Na pojednávaní pred súdom dňa 25.7.2013 opätovne poprel, že by mu navrhovateľka v minulosti poskytla akúkoľvek pôžičku. Uviedol, že od roku 2006 je živnostníkom, pričom v období, keď si navrhovateľka vzala dva úvery v peňažných ústavoch, vykazoval dostatočný príjem, o čom predložil súdu potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, z ktorého súd zistil u odporcu základ dane za rok 2009 v celkovej výške 10.344,56 eur a daňovú povinnosť vo výške 1.124,90 eur. Tvrdil, že o vyššie uvedených úveroch nevedel nič, a až následne mu o nich navrhovateľka povedala. Bolo to pred termínom blížiacej sa ich svadby. Nikdy v minulosti navrhovateľku nežiadal, aby mu akékoľvek peniaze na jeho účet zaslala. Je pravda, že nejakú čiastku na jeho účet navrhovateľka zaslala, s tým, že túto čiastku si následne z jeho účtu aj vybrala. Takýto postup zvolila kvôli jeho vyšším limitom ohľadne výberu z bankomatu. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že na svadbu minuli cca 4.000 eur, podľa jeho názoru to bolo viac a svadba ich mohla stáť 8.000 eur - 10.000 eur. Takisto vzniesol námietku premlčacia nároku, ktorý si v konaní navrhovateľka uplatnila s tým, že trojročná premlčacia lehota na podanie návrhu jej mala uplynúť 3.6.2012. Hoci návrh na súd bol podaný 24.5.2012, žalovanú sumu navrhovateľka špecifikovala až 6.8.2012. Navrhovateľka mala k dispozícií jeho platobnú kartu, ktorú jej opätovne dával k dispozícií, a hoci navrhovateľka v skutočnosti vkladala nejaké peniaze na jeho účet, tieto si postupne z jeho účtu brala. Akú sumu v skutočnosti vložila na jeho účet a akú sumu z jeho účtu navrhovateľka vybrala, k tomuto sa vyjadriť nevedel. V tej dobe mal limit na výber z bankomatu do výšky cca 2.000 eur až 3.000 eur. Nespochybnil, že na účet navrhovateľky nejaké peniaze posielal, nebolo to však z toho dôvodu, že by jej mal niečo dlhovať, ale z dôvodu, že mal vedomosť, že navrhovateľka uzavrela úverové zmluvy a že svoje povinnosti ohľadne vyššie uvedených zmlúv si neplní. Poslal jej teda viackrát peniaze z jeho účtu na jej účet, resp. sám vložil peniaze na účet navrhovateľky, aby si mohla svoj záväzok voči banke splniť.
K tvrdeniam odporcu na pojednávaní pred súdom dňa 25.7.2013 navrhovateľka uviedla, že nie je problém navštíviť banku a vybaviť si vyšší limit. Poprela, že by jej odporca tak, ako tvrdil, vkladal na jej účet, resp. prevádzal na jej účet nejaké peniaze v súvislosti s tým, že si riadne nesplácala svoje zmluvné záväzky. Pravda je taká, že odporca si bol vedomý svojich záväzkov a preto splácal dlh z predmetných úverových zmlúv. Pokiaľ ide o platobnú kartu odporcu, túto držala v ruke iba jedenkrát, a nie je pravda, ako tvrdí odporca, že túto kartu jej dával v prípade potreby k dispozícií a že si z nej mohla vyberať konkrétne sumy peňazí. Nepoznala ani PIN kód jeho platobnej karty, navyše odporca si ohľadne finančných záležitostí dával vždy veľký pozor.
Na pojednávaní pred súdom dňa 5.9.2013 odporca opätovne poprel, že medzi účastníkmi bola v minulosti uzavretá zmluva o pôžičke, že by z tohto dôvodu navrhovateľke niečo dlhoval. Tvrdil, že by si práve on mohol nárokovať od navrhovateľky vrátenie rôznych finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol na účet.
Na pojednávaní pred súdom dňa 5.9.2013 navrhovateľka opätovne potvrdila, že zmluvu o pôžičke uzavrela s odporcom sama, nikto okrem nich o tejto zmluve nevedel. Odporca si v minulosti peniaze požičal aj od jej sestry, P.. D. S., takisto išlo o ústnu zmluvu. O pôžičke sa dozvedela krátko pred rozvodom manželstva účastníkov. Malo ísť o prevod peňazí z účtu na účet. O akú sumu išlo, uviesť nevedela.
Z výpovede svedkyne P.. D. S. mal súd zistené, že 21.11.2009 cez internet banking mala odporcovi previesť sumu 4.725 eur. Odporca ju mal požiadať, aby mu túto sumu požičala alebo aby si zobrala na seba úver. Na čo potreboval peniaze, jej nepovedal. Ich vzájomné vzťahy v tom čase boli veľmi dobré a bližšie to neriešila. Ich dohoda bola taká, že najneskôr do konca roku 2009, resp. do februára 2010 jej tieto peniaze vráti. Následne každý mesiac jej konkrétne splátky aj platil, neskôr jej však už žiadne peniaze neposlal. Koľko peňazí jej dlhuje, resp. koľko peňazí jej má odporca vrátiť, sa vyjadriť nevedela. Nevedela uviesť ani to, akú sumu jej odporca doposiaľ vrátil. Vedela by však vydokladovať platby súm od odporcu vo výške 100 eur až 120 eur. Okrem vyššie uvedenej sumy požičala odporcovi ešte 2.000 eur, čo však vydokladovať nevie. Túto sumu mu poskytla vo februári 2010, na aký účel peniaze použil, na čo ich potreboval, uviesť nevedela. Potvrdila tiež, že navrhovateľka jej povedala, že takisto odporcovi požičala peniaze, kedy to však bolo, uviesť nevedela. Vedela od navrhovateľky, že si brala pôžičku pred svadbou z dôvodu, aby si kúpila šaty, zakúpila obrúčky a ďalšie veci súvisiace so svadbou. Navrhovateľka jej neskôr ešte povedala, že si brala aj inú pôžičku a že jej mal odporca peniaze z pôžičky splácať. Tvrdila, že jej odporca pôžičku neskôr prestal splácať a že si navrhovateľka musela nájsť inú robotu. Nevedela uviesť, akú sumu stála navrhovateľku svadba. Z počutia vie, že odporca si mal požičať ďalšie peniaze od kamarátky navrhovateľky, vo výške 500 eur a takisto od svojho brata a rodičov. Kde požičané peniaze odporca použil uviesť nevedela, pretože nikdy nič drahé u neho nevidela. Vzťahy medzi ňou a odporcom sa narušili niekedy v októbri, novembri 2010. Aj napriek súčasnému príjmu svedkyne vo výške 190 eur mesačne, ktorý príjem v podstate mala aj v rokoch 2011, 2012, táto sa k dlhu, ktorý by voči nej mal mať odporca vyjadriť bližšie nevedela, nevedela ho špecifikovať, odporcu na súde nežalovala a tvrdila, že na to zabudla. Tvrdila tiež, že matka odporcu, H. M., jej mala tvrdiť, že peniaze, ktoré si odporca od navrhovateľky požičal, jej syn do posledného centu navrhovateľke vráti.
Odporca s tvrdeniami svedkyne nesúhlasil, namietol blízky príbuzenský vzťah medzi svedkyňou a navrhovateľkou. Uviedol, že o pôžičke peňazí neexistuje žiaden písomný doklad. Naopak tvrdil, že to bol práve on, kto v minulosti svedkyni požičal konkrétne peniaze, ktoré by mohol od nej žiadať vrátiť.
Svedkyňa ďalej ešte uviedla, že v roku 2009, keď mala poskytnúť odporcovi peniaze, pracovala ako učiteľka, pričom zarábala mesačne sumu cca 420 eur - 430 eur. V tom čase si vzala úver a z úveru poskytla odporcovi konkrétne peniaze.
Na pojednávaní pred súdom dňa 5.9.2013 navrhovateľka uviedla k žalovanej sume 14.071 eur, že v skutočnosti odporcovi poukázala sumu 13.511 eur, z ČSOB banky to bolo 6.651 eur a z Tatra banky
to bolo 6.860 eur, pričom z dôvodu, že sa dostala do omeškania, vznikli jej sankčné poplatky vo výške 560 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca časť žalovanej sumy zaplatil na účet v Tatra banke, spolu 1.444,70 eur a na účet v ČSOB banke 2.200,47 eur, o tieto sumy, teda spolu o sumu 3.645,18 eur vzala návrh na začatie konania späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Akceptujúc dispozičné právo účastníka s návrhom na začatie konania, súd návrh sčasti, čo do istiny vo výške 3.645,18 eur podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
V ďalšom priebehu konania súd pojednával o návrhu navrhovateľky o zaplatenie istiny 10.425,82 eur a o náhradu trov konania.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú:
a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie veci, ako napr. pri výpôžičke, ale ide o ich prechod do vlastníctva dlžníka,
b/ druhovo (genericky) určené veci,
c/ dočasnosť právneho vzťahu,
d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu,
e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný plniť prvého dňa potom, čo veriteľ o plnenie požiadal (§ 563). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti. Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali na vôli dlžníka a ten by so splanením záväzku ( s platením dlhu) otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564). Premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľom v takom prípade začne plynúť od určenia splatnosti súdom.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke) alebo odovzdaním „z ruky do ruky“.
Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný.
Tvrdenia navrhovateľky o tom, že účastníci uzavreli v mesiaci jún 2009 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala odporcovi sumu 13.511 eur, navrhovateľka v konaní nepreukázala.
Pokiaľ navrhovateľka poskytla nejaké peňažné prostriedky z uzavretých zmlúv o úvere odporcovi, toto nebolo v konaní nijako preukázané z dôvodu, že údajná zmluva o pôžičke bola uzavretá podľa tvrdení navrhovateľky ústnou formou len v prítomnosti samotných účastníkov, ktorých výpovede na pojednávaní boli diametrálne rozporné. Hoci navrhovateľka na začiatku konania žalovala od odporcu celú, údajne požičanú sumu 13.511 eur aj so sankčnými poplatkami vo výške 560 eur, v priebehu konania po doložení výpisov z účtu ČSOB banky a po vyjadrení Tatra banky vzala čiastočne návrh na začatie konania späť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že časť peňazí po uzavretí zmlúv o úvere navrhovateľkou bolo prevedených na účet odporcu, avšak dôvod prevedenia týchto peňažných prostriedkov opäť pre rozporné vyjadrenia účastníkov zostal sporný. Je takisto preukázané, že v priebehu spolužitia účastníkov, resp. v čase trvania ich manželstva, zaplatil odporca na účet navrhovateľky sumu minimálne vo výške 2.027 eur, avšak pre opätovný rozpor tvrdenia účastníkov nemal súd takisto preukázaný dôvod platieb odporcu navrhovateľke, ktoré platby podľa vyjadrenia odporcu slúžili na úhradu dlhov navrhovateľky z vyššie uvedených úverov.
Tvrdenia navrhovateľky v konaní neboli preukázané ani výpoveďou svedkyne, P.. Tutkovej, ktorá mala o údajnej zmluve o pôžičke len sprostredkované informácie od navrhovateľky. Pokiaľ mala svedkyňa uzavretú zmluvu o pôžičke ako veriteľka s odporcom ako dlžníkom, išlo úplne o iný zmluvný vzťah, ktorý však odporca takisto popieral. Výpoveď svedkyne Tutkovej však považoval súd za nedôveryhodnú nielen z dôvodu blízkeho príbuzenského pomeru k navrhovateľke, ale predovšetkým z dôvodu, že v čase, keď mala požičať peniaze odporcovi na základe ústnej zmluvy o pôžičke, mesačne zarábala ako učiteľka len niečo cez 400 eur a za tohto stavu sa spoľahla sa na odporcu, že jej peniaze vráti, pričom na pojednávaní vôbec nevedela povedať, akú sumu z požičaných peňazí jej odporca vrátil a akú sumu jej dlhuje a to i napriek tomu, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke a jej celkový príjem je len vo výške cca 190 eur mesačne.
Pokiaľ navrhovateľka v priebehu konania žiadala doplniť dokazovanie vypočutím svedkyne P. jej výpoveď súd považoval za nadbytočnú, neúčelnú, nehospodárnu, pretože táto svedkyňa podľa vyjadrenia navrhovateľky sa mala vyjadriť len k jej finančnej situácií, pričom o samotnej zmluve o pôžičke vedomosť nemala.
Navrhovateľka v konaní žiadala od odporcu vrátiť požičané peniaze, pričom v konaní nebolo preukázané, že by odporcovi nejaké peniaze v mesiaci jún 2009, resp. niekedy neskôr, požičala a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Keďže preukázateľne navrhovateľka previedla na účet odporcu určitú sumu peňazí, mohla by sa v konaní eventuálne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného v konaní navrhovateľkou. Ak by teda aj súd mal v konaní preukázané, že plnením navrhovateľky sa odporca bezdôvodne obohatil (v konaní to preukázané nebolo), nemohol by súd navrhovateľke ani časť ňou v konaní uplatneného nároku priznať, pretože navrhovateľka o prevode peňazí do dispozičnej sféry navrhovateľa mala vedomosť už v mesiaci jún 2009, návrh na začatie konania vo veci samej však na súd podala až 24.5. 2012, teda po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehote.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní si náhradu trov uplatnila len navrhovateľka, ktorá v spore úspešná nebola a preto jej súd náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).