Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-7C/103/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci navrhovateliek 1/ P. R., N.. R.. X. XXXX, A. H., XX T. M. S., XXX XX R., 2/ S. E., N.. X. X. XXXX, A. W. A., T. XXXX/XX- XX, 3/ P. B., A. D., N. S. X, Č., 4/ Š. Q.Á., A. B. XX, 5/ M. D., A. W. A., W. XXXX/XX, 6/ V. K., A. W. A., T. XXXX/XX proti odporkyni P. A., N.. R.. R.. XXXX, A. C. XX, právne zast. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom AK Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2, zapísaná na LV XXX k.ú. C. p a t r í do dedičstva po neb. Q. A., N.. X. XX. XXXX, D.. R.. XX. XXXX, naposledy bytom C. XX.

Navrhovateľkám 1/ až 6/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet tun. súdu titl. súdneho poplatku sumu 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 2. mája 2012 č.k. -325 na návrh navrhovateliek určil, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2, zapísaná na LV XXX k.ú. C. patrí do dedičstva po ich otcovi Q. A.J., N.. X. XX. XXXX, D.. R.. XX. XXXX, naposledy bytom C. XX. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľke l/ trovy konania vo výške 1817,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľkám 2/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal a súčasne odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet tun. súdu titl. súdneho poplatku sumu 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok I.st. súd odôvodnil tým, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 je zapísaná na LV XXX k.ú. C. , kde ako výlučná vlastníčka v spoluvlastníckom podiele 1/1 je zapísaná odporkyňa P. A.. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa nadobudla po svojom manželovi W. A., nar. XX. X. XXXX, a to na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. 2. 2009 sp. zn. . Manžel odporkyne W. A. bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti na LV XXX k.ú. C., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzavrel dňa l7. 6. 2005 s predávajúcim W. A., nar. R.. X. XXXX, a ktorej vklad bol povolený Správou katastra Považská Bystrica dňa 2l. júla 2005 pod č. V 1209/2005.

V konaní ustanovený znalec Ing. H. B. na pojednávaní dňa 28. 3. 2010 uviedol, že parc. KNC 416/2 bola vytvorená z pôvodnej pkn. parc. 192, pričom pôvodná pkn. parc. 192 bola v roku 1957 rozdelená geometrickým plánom na pkn. parc. 192/1, 192/2, 192/3 a 192/4, kde vo vl. XXX k.ú. C. zostali zapísané pkn. parc. 192/1 a 192/4. Z pkn. parc. 192/4 boli neskôr vytvorené parcely KNC 416/2 a KNC 458/9 a zbytok zostal v parcele KNE 192/4, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie.

V pkn. vl. XXX k.ú. C. bola parcela pkn. 192/4 zapísaná na manželov W. P. P. A. v spoluvlastníckom podiele po 1/2. Podielový spoluvlastník tejto nehnuteľnosti - W. A.K., N.. R.. X. XXXX, D. F. R.. X. XXXX. Jeho spoluvlastnícky podiel v pkn. parc. 192/4 na základe rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 27. mája 1968 sp. zn. D 362/68 zdedil jeho syn Štefan Bušík. Po smrti manželky Pavla Bušíka, Anny Bušíkovej, ktorá zomrela dňa 28. 2. 1972, jej spoluvlastnícky podiel v pkn. parc. 192/4 zdedil na základe rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 30. júna 1972 sp. zn. D 241/72, tiež syn Š. A.. Po smrti syna manželov W. P. P. A., Š. A., ktorý zomrel dňa l3. 7. 1984, zdedila pkn. parc. 194 k.ú. C. jeho manželka P. A., po ktorej smrti predmetnú parcelu nadobudol jej syn W. A., N.. R.. X. XXXX, v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , ktorý ako už bolo uvedené, previedol vlastnícke právo k parc. KNC 416/2, kúpnou zmluvou zo dňa l7. 6. 2005 na manžela odporkyne W. A.. Aj napriek uvedeným prevodom vlastníckeho práva viažuceho sa k parc. pkn. 192/4, z ktorej bola vytvorená parc. KNC 416/2, v roku 1958 uzavreli manželia W. P. P. A. s právnym predchodcom navrhovateliek Q. A., ktorý bol zapísaný vo vl. 139 ako podielový spoluvlastník pkn. parc. 189 v spoluvlastníckom podiele 1/12, zámennú zmluvu, na základe ktorej sa stal Q. A.J. výlučným vlastníkom pkn. parc. 192/4 zapísanej vo vl. 140 k.ú. C. a manželia W. P. P.P. A. sa stali spoluvlastníkmi pkn. parc. 189 „roľa“ o výmere 1449m2, zapísanej vo vl. 139 k.ú. C.. Uvedenú zámennú zmluvu Q. A. uzatváral z dôvodu, že pkn. parc. 192/4 sa nachádzala v bezprostrednom susedstve jeho rod. domu, pričom od r. 1958 až do svojej smrti, t.j. do roku 2001, predmetnú nehnuteľnosť užíval a po jeho smrti, až do roku 2004, túto nehnuteľnosť užívala jeho manželka V. A. spolu s ich dcérami. Túto skutočnosť potvrdili v priebehu konania nielen navrhovateľky, ale ju potvrdila aj samotná odporkyňa, ktorá však uviedla, že Q. A. spolu s manželkou V. parcelu pkn. 192/4 užívali nie na základe zámennej zmluvy uzavretej s manželmi W. P. P. A., ale ako záhumienku, ktorá im bola pridelená, keďže predmetná parcela sa nachádzala v užívaní JRD Tŕstie. Svedok W. A. spochybnil tvrdenie navrhovateliek o existencii zámennej zmluvy z roku 1958, na základe ktorej sa mal stať ich právny predchodca Q. A. výlučným vlastníkom pkn. parc. 192/4. Podľa uvedeného svedka predmetná nehnuteľnosť vždy bola v spoluvlastníctve jeho starých rodičov W. P. P. A. a manželia JáN. P. V. A. ju užívali len ako pridelenú záhumienku. Naopak jeho starým rodičom, W. P. P. A., bola ako záhumienka pridelená pkn. parc. 189, v ktorej mal Q. A. svoj spoluvlastnícky podiel 1/12-tiny. V rovnakom smere sa vyjadril aj ďalší svedok, brat W. A. - W. A.K.. Svedkyňa Y. C. uviedla, že v minulosti jej otec Q. Č. rozprával o tom, že bol prítomný ako si na obecnom úrade v roku 1958 zamieňali svoje nehnuteľnosti otec navrhovateliek Q. A. s manželmi W. P. P. A.. Svedkyňa tiež potvrdila, že približne do roku 2005 parcelu, ktorá je predmetom konania užívala matka navrhovateliek V. A., pretože táto parcela sa nachádzala v susedstve jej rod. domu. Svedkyne Y. C. P. C.D. A. potvrdili skutočnosť uvádzanú navrhovateľkami, že ich rodičia viac ako 5O rokov užívali a obhospodarovali parcelu nachádzajúcu sa vedľa ich rod. domu súp. č. 59 v C.. Svedkyňa J.. S. B. uviedla, že v minulosti bola spolubývajúcou navrhovateľky l/ na internáte počas ich vysokoškolských štúdií. Spolu sa priatelili a navštevovali v mieste svojich bydlísk. Svedkyňa J.. S. B. uviedla, že si pamätá na to ako v roku 1977 navštívila navrhovateľku 1/ v mieste jej bydliska v C.Ŕ. a strávila tu u nej niekoľko dní. Tiež uviedla, že parcelu, ktorá sa nachádza vedľa rod. domu č. 59 užívali jej rodičia. Túto parcelu obrábali, mali ju ohradenú a mali na nej vysadené stromy a ríbezľové kríky. Svedok Q. Č. na pojednávaní dňa 28. 3. 2010 uviedol, že v minulosti vykonával v obci C. funkciu tajomníka býv. MNV, pričom si pamätal, že rodičia navrhovateliek, Q. A. P. V. A., mali postavený svoj rod. dom na konci obecnej komunikácie, pričom Q. A. užíval parcelu nachádzajúcu sa v susedstve svojho rod. domu, smerom napravo, čo v zmysle znaleckého nákresu znalca Ing. Františka Skušeka mala byť práve pkn. parc. 192/4, z ktorej bola vytvorená parc. KNC 416/2. Svedok Q. Č. tiež uviedol, že pozemky nachádzajúce sa napravo od rod. domu Q. P. V. A., nikdy neboli v užívaní JRD, pričom zdôraznil, že v minulosti vykonával funkciu predsedu JRD C.. Q. A. zomrel F. R.. XX. XXXX. Z obsahu spisu tun. súdu sp. zn. vyplýva, že jeho dedičmi bola manželka V. A. (pôvodná navrhovateľka l/), ktorá zomrela dňa l9. 2. 2010 a ich dcéry t.j. navrhovateľky P. R., S. E., P. B., Š. Q., M. D. a V. K.. Navrhovateľky vo svojich výpovediach potvrdili, že ich otca a matku v užívaní predmetnej nehnuteľnosti nikto nerušil, o existencii zámennej zmluvy im hovorieval samotný otec ešte za svojho života, pričom ostatní občania obce C. vždy rešpektovali vlastnícke právo Q. A. k predmetnej nehnuteľnosti. Z odôvodnenia I. st. rozsudku ďalej vyplýva, že vzhľadom na záväznosť zápisov v katastri nehnuteľností vyjadrenú v ods. l, 2 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 zapísaná na LV XXX k.ú. C. vytvorená z parcely pkn. 192/4, ktorá bola zapísaná vo vl. XXX k.ú. C. ,patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi neb. Q. A., zomr. l7. 10. 2001, pretože len takéto požadované pozitívne určenie zo strany súdu je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu, keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Považská

Bystrica svedčí odporkyni. Z uvedených dôvodov preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či boli naplnené predpoklady existencie dobrej viery právneho predchodcu navrhovateliek Q. A., a či tak mohlo dôjsť k vydržaniu jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2, ktorá je zapísaná na LV R. k.ú. C. na odporkyňu 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/1, bola vytvorená z pkn. parc. 192/4, ktorá bola zapísaná vo vl. XXX k.ú. C.. V r. 1958 získal pkn. parc. 192/4 na základe zámennej zmluvy uzavretej s manželmi W. P. P. A. ,otec navrhovateliek Q. A.Š., ktorý túto parcelu, inak nachádzajúcu sa v bezprostrednom susedstve jeho rod. domu, od roku 1958 nepretržite užíval a to až do svojej smrti t.j. do roku 2001. Po ňom až do r. 2004 túto nehnuteľnosť užívala jeho manželka V. A. spoločne s navrhovateľkami, pričom Q. A. počas obhospodarovania tejto parcely ju považoval za vlastnú, svoje vlastnícke právo k nej navonok deklaroval, o čom svedčí výpoveď svedkyne Ing. S. B., a toto jeho vlastnícke právo počas jeho života nikto nenapádal a nespochybňoval. I. st. súd mal teda za preukázané, že právny predchodca navrhovateliek Q. A. bol od r. 1958 až do svojej smrti oprávneným držiteľom parc. KNC 416/2, vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, a keďže uvedená nehnuteľnosti nebola radená do dedičstva po ňom, ale na LV č. XXX k.ú. C. je zapísaná na odporkyňu v spoluvlastníckom podiele 1/1, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku t. j. určil, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 zapísaná na LV XXX k.ú. C. patrí do dedičstva po Q. A., nar. X. R.. XXXX, zomr. R.. R.. XXXX, naposledy bytom C. XX. Právne I. st. súd vec posúdil podľa § 80 písm. c/, § l34 ods. l, § 868 Obč. zák. Na základe odvolania podaného odporkyňou sa vecou zaoberal KS Trenčín, ktorý uznesením zo dňa ll. apríla 2013 č.k. -336 napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je založený na odporkyňou spochybňovanom právnom závere, že právny predchodca navrhovateliek Ján Borišinec na základe ústnej zámennej zmluvy s manželmi W. P. P. A., v roku 1958 začal užívať parcelu v súčasnosti označenú číslom 416/2 o výmere 263 m2, takto ju užíval až do svojej smrti roku 2001 ako svoju vlastnú, a preto vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti vydržal v zmysle . K takémuto právnemu záveru súd prvého stupňa však dospel bez toho, aby riadne vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle , a bez tohto aby svoje rozhodnutie vo veci samej riadne odôvodnil v zmysle Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, výsluchom účastníkov, svedkov a znalca, ako aj listinnými dôkazmi, avšak tieto dôkazy riadne nevyhodnotil, teda neuviedol čo považoval z ich výpovedí za jednoznačne preukázané a čo nie, a na základe ktorých dôkazov dospel k záveru o dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti parc. KNC 416/2 k. ú. C., a najmä k tomu, že v roku 1958 bola uzavretá ústna zámenná zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateliek Q. A. a manželmi W. P. P. A.. Podľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sa I. st. súd nevysporiadal s námietkami odporkyne o neexistencii takejto zámennej zmluvy ako aj s námietkami odporkyne spochybňujúcimi predmet takejto zámennej zmluvy, keďže pkn. parcela č. 192/4 mala vtedy výmeru 372 m2, a táto parcela mala byť predmetom zámeny za spoluvlastnícky podiel vo výške 1/12-iny v pkn. parcele č. 189, čo predstavovalo 112 m2. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa tiež vôbec nevyhodnotil tvrdenie odporkyne a svedka Pavla Bušíka, že predmetné parcely, ktoré mali byť predmetom zámennej zmluvy boli v užívaní družstva a účastníci údajnej zámennej zmluvy ich užívali len ako záhumienok.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateliek, právneho zástupcu odporkyne, svedkov F. A., N.. R.. X XXXX, A. W. A., T. XXXX/XXX, Z. C., N.. R.. X. XXXX, A. C. XXX, J. A.K., N.. R.. X. XXXX, A. C. XX, W. C., N.. XX. R.. XXXX, A. W. A., B. XXXX/X, Ľ. D., N.. XX. R.. XXXX, A. W. A., W. XXXX/XX, W. A.K., N.. XX. X. XXXX, A. C. XX, oboznámením kúpnej zmluvy a zmluvy o deľbe zo dňa 5. 9. 1957 uzavretej medzi podielovými spoluvlastníkmi pkn. parc. 192 k.ú. C., rozhodnutia odboru pre výstavbu Rady ONV Považská Bystrica zo dňa 23. 9. 1957 a zistil nasledovné:

Parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 je zapísaná na LV 111 k.ú. C., kde ako výlučná vlastníčka v spoluvlastníckom podiele 1/1 je zapísaná odporkyňa P. A.. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa nadobudla po svojom manželovi W. A., a to na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. 2. 2009 sp. zn. . Manžel odporkyne W. A. A. zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti na LV 528 k.ú. C., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzavrel dňa l7. 6. 2005 s predávajúcim W. A., N.. R.. X. XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Považská Bystrica dňa 2l. júla 2005 pod č. V 1209/2005. Parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 bola vytvorená z pkn. parcely 192/4 zapísanej vo vl. 140 k.ú. C. na manželov W. P. P. A. v spoluvlastníckom podiele po 1/2-ici. Podielový spoluvlastník tejto nehnuteľnosti W. A., nar. R.. X. XXXX, zomrel dňa R.. X. XXXX. Jeho spoluvlastnícky podiel v pkn. parc. 192/4 na základe rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 27. mája 1968 sp. zn. D 362/68

zdedil jeho syn Š. A.. Po smrti manželky W. A., P. A., ktorá zomrela dňa 28. 2. 1972, jej spoluvlastnícky podiel v pkn. parc. 192/4 zdedil na základe rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 30. júna 1972 sp. zn. D 241/72 tiež syn Š. A.. Po smrti syna manželov W. P. P. A., Š. A., ktorý zomrel dňa R.. X. XXXX, zdedila pkn. parc. 192/4 k.ú. C. jeho manželka P. A., po ktorej smrti predmetnú nehnuteľnosť nadobudol jej syn W. A., N.. R.. X. XXXX, v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , ktorý ako už bolo uvedené, previedol vlastnícke právo k parc. KNC 416/2 vytvorenej z pkn. parc. 192/4 kúpnou zmluvou zo dňa l7. 6. 2005 na manžela odporkyne W. A..

V konaní ustanovený znalec Ing. František Skušek na pojednávaní dňa 28. 3. 2010 uviedol, že parc. KNC 416/2 bola vytvorená z pôvodnej pkn. parc. 192, pričom táto nehnuteľnosť bola v roku 1957 rozdelená geometrickým plánom na pkn. parc. 192/1, 192/2, 192/3 a 192/4, pričom vo vl. 140 k.ú. C. zostali zapísané pkn. parc. 192/1 a 192/4. Z pkn. parc. 192/4 boli neskôr vytvorené parcely KNC 416/2, ktorá je predmetom konania a KNC 458/9 a zbytok zostal v parcele KNE 192/4, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie. Toto zistenie znalca potvrdzujú aj navrhovateľkami predložené listinné dôkazy, a to kúpna zmluva a zmluva o deľbe, ktorú uzavreli dňa 5. septembra 1957 podielová spoluvlastníčka pkn. parc. 192 zapísanej vo vl. 138 k.ú. C. K. A., ktorá touto zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel 42/240-tin na svojho syna Q. A.Š. - t.j. otca navrhovateliek, za kúpnu cenu 500,- Kčs. Touto zmluvou si súčasne otec navrhovateliek Q.N. A. a ostatní podieloví spoluvlastníci pkn. parc. 192 rozdelili podľa GP vyhotoveného Okresným meračským strediskom v Považskej Bystrici zo dňa 4. augusta 1957, na pkn. parc. 192/1 a 192/4, ktoré pripadli do podielového spoluvlastníctva manželov W. P. P. A., na parcelu pkn. 192/2, ktorá pripadla manželom Š. P. S. X., na parcelu pkn. 192/3 a 192/5, ktorá pripadla otcovi navrhovateliek Q. A. a parcelu 192/6, ktorá zostala v podielovom spoluvlastníctve manželov W. P. P. A., manželov Š. P. S. X. a otca navrhovateliek Q. A.. Následne po uzavretí tejto zmluvy Odbor pre výstavby Rady ONV Považská Bystrica vydal dňa 23. 9. 1957 pod č. Výst.-5719/57 rozhodnutie, ktorým dal privolenie k prevodu spoluvlastníckeho prevodu pkn. parc. 192 z K. A. na jej syna Q. A. a súčasne vyjadril súhlas s reálnym rozdelením pkn. parc. 192 medzi jej podielových spoluvlastníkov manželov W. P. P.L. A., manželov Š. P. S.L. X. a otca navrhovateliek Q. A.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že majetok ktorý je predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o deľbe nepresahuje rámec osobného - súkromného vlastníctva, pričom bolo zistené, že v danom prípade neide o špekulatívny prevod a deľbu.

Na novovytvorených parcelách 192/3 a 192/5, ktoré pripadli na základe uvedenej zmluvy o kúpe a zmluvy o deľbe Q. A., tento spolu so svojou manželkou V. A. postavili na nich rodinný dom a následne v r. 1958 Q. A. uzavrel s manželmi W. P. P. A. neformálnym spôsobom zámennú zmluvu, predmetom ktorej boli pkn. parcely 192/4 a spoluvlastnícky podiel Q. A. 2/24-tín v pkn. parcele 189 zapísanej vo vl. 139. Obe nehnuteľnosti pkn. parcela 192/4 a v pkn. parcela 189 sa nachádzali v tesnej blízkosti s tým, že pkn. parcela 192/4, ktorá na základe uvedenej zámennej zmluvy nadobudol právny predchodca navrhovateliek Jána Borišinec, sa nachádzala v bezprostrednom susedstve s jeho novopostaveným rod. domom. Časť nadobudnutej pkn. parc. 192/4, ktorá zodpovedá parcele KNC 416/2 právny predchodca navrhovateliek Q. A. užíval spolu so svojou manželkou V. a ich dcérami až do svojej smrti t.j. do roku 2001. Po smrti Q. A. túto nehnuteľnosť užívala manželka V. A. spolu s navrhovateľkami až do roku 2004, kedy vzhľadom na svoj zdravotný stav bola umiestnená do sociálneho zariadenia. Túto skutočnosť uvádzali nielen navrhovateľky, ale aj všetci v konaní vypočutí svedkov. Túto skutočnosť nespochybňovala ani odporkyňa, podľa ktorej však právny predchodca navrhovateliek Q. A. spolu s manželkou V. pkn. parc. 192/4 užívali nie na základe zámennej zmluvy, ktorej existenciu spochybňovala, ale ako záhumienku, pretože podľa jej tvrdenia sa predmetná parcela nachádzala v užívaní JRD Tŕstie.

B. F.P. A., Z.P. C.Á., J. A.Y. P. W.Y. C. zhodne uviedli, že rodičia navrhovateliek užívali parcelu nachádzajúcu sa vedľa ich rod. domu smerom von z dediny tak, že na nej sadili zemiaky, zeleninu a ovocné stromy. Túto parcelu mali ohradenú najskôr dreveným, neskôr pletivovým oplotením, pričom v užívaní tejto nehnuteľnosti neboli nikým rušení. B.Ň. J. A. uviedla, že býva v bezprostrednom susedstve rod. domu, v ktorom bývali právni predchodcovia navrhovateliek, pričom v podstate od svojho detstva si pamätá, že túto nehnuteľnosť užívali manželia A.. Nikto z občanov Obce C. si nerobil vlastnícke nároky na túto nehnuteľnosť a až po roku 2004 syn odporkyne, Q. A., odstránil pletivo, ktorým bola táto nehnuteľnosť ohradená. Svedok Pavol Taláp okrem toho uviedol, že manželia Borišincovi predmetnú nehnuteľnosť užívali od 6O-tych rokov ,kedy postavili svoj rod. dom a taktiež potvrdil, že nikto iný si vlastnícky na túto nehnuteľnosť nerobil nároky. Uvedený svedok tiež uviedol, že záhumienky prideľované býv. družstvom sa nachádzali v úplne inej lokalite Obce Tŕstie. Svedkyňa F. A. uviedla, že jej otec F. A.

v minulosti pracoval ako predseda družstva v C., pričom jej hovoril, že parcela ktorú užívali manželia Q. a V. A. nikdy nebola v užívaní poľnohospodárskeho družstva. Svedok W. A., ktorý je bratom W. A., od ktorého na základe kúpnej zmluvy manžel odporkyne Pavol Borišinec parc. KNC 416/2 odkúpil, na pojednávaní dňa 5. 9. 2013 uviedol, že rodičia navrhovateliek V. P. Q. A.J. predmetnú parcelu, ktorá sa nachádzala popri ich rod. dome smerom von z dediny užívali, hoci vlastnícky patrila jeho starým rodičom W. P. P. A.. Tiež potvrdil, že jeho starí rodičia užívali a obrábali inú parcelu nachádzajúcu sa v tesnej blízkosti parcely, ktorá vlastnícky patrila A.. Svedok túto skutočnosť nevedel zdôvodniť, pričom uviedol, že sa o to nikdy v minulosti nezaujímal (na rozdiel od predchádzajúcich pojednávaní, keď uviedol, že Ján Borišinec predmetnú parcelu užíval z titulu pridelenej záhumienky). Svedok Ľ. D., ktorý je manželom navrhovateľky 5/ uviedol, že po smrti svojho svokra osobne so svojou sa manželkou navštívili P. A., ako v katastri zapísanú vlastníčku spornej nehnuteľnosti, s tým, že táto nespochybňovala vlastnícke práva Q. A., povedala im, aby ju navštívila V. A., že celú záležitosť dajú do poriadku. Neskôr keďže P. A. zomrela problém sa nevyriešil.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na záväznosť zápisov v katastri nehnuteľností vyjadrenú v § l7 ods. l, 2 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že parcela KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2 zapísaná na LV XXX k.ú. C. vytvorená z parcely pkn. 192/4, ktorá bola zapísaná vo vl. XXX k.ú. C. patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi neb. Q. A., zomr. l7. 10. 2001. Len takéto požadované pozitívne určenie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu. Podľa horeuvedeného výpisu na LV vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti svedčí odporkyni. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, keďže údaje v katastri treba považovať za hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či boli naplnené predpoklady existencie dobrej viery právneho predchodcu navrhovateliek Q. A. a či tak mohlo dôjsť k vydržaniu jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku.

Podľa ust. § 134 ods. l Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona () aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva. Toto právo vzniká priamo zo zákona okamihom splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Výsledkom súčasného splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby.

Predpokladom vydržania vlastníckeho práva je, že navrhovateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu, vyžaduje sa nepretržitosť vydržacej doby. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§130 ods. l Obč. zák.). Existencia dobrej viery sa neskúma subjektívne, ale objektívne čo znamená, že pre posúdenie či držiteľ je dobromyseľný nie je rozhodujúce len subjektívne presvedčenie držiteľa, že je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, ale to či objektívne, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu je možné usudzovať, že držiteľ mal dostatočný dôvod domnievať sa, a to pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno na každom subjekte požadovať, že jednal v dobrej viere v existenciu právneho stavu, ktorý však v skutočnosti neexistuje. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod (titul) stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod, ide o to aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na LV 111 k.ú. C. je odporkyňa zapísaná ako výlučná vlastníčka parc. KNC 416/2 „orná pôda“ o výmere 263m2, pričom predmetná nehnuteľnosť bola vytvorená z pôvodnej pkn. parc. 192/4 , ktorá bola zapísaná vo vl. XXX k.ú. C. na právnych predchodcov odporkyne W. P. P. A.. V r. 1958 pkn. parc. 192/4 nadobudol na základe zámennej zmluvy uzavretej s

manželmi W. P. P. A.,otec navrhovateliek Q. A.c, ktorý ju zamenil za svoj spoluvlastnícky podiel 2/24 v pkn. parcele 189 „Roľa“ o výmere 1449m2 zapís. vo vl. 139. Existenciu uvedenej zámennej zmluvy potvrdzuje fakt, že právny predchodca navrhovateliek Q. A. pkn. parc. 192/4 užíval ako svoju vlastnú, až do svojej smrti do roku 2001 a po ňom až do r. 2004 túto nehnuteľnosť užívala jeho manželka V. A.. Táto nehnuteľnosť sa nachádzala v bezprostrednom susedstve ich rodinného domu, pričom treba uviesť, že Q. A. počas obhospodarovania tejto parcely svoje vlastnícke právo k nej navonok deklaroval, parcelu si ohradil najskôr dreveným, neskôr pletivovým oplotením, pričom nikto z obyvateľov Tŕstia jeho vlastnícke právo nespochybňoval, a to ani po roku 1989 kedy nastala zmena spoločenských pomerov. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti až do roku 2004 zo strany Jána a Margity A. nespochybňoval ani jeden v konaní vypočutý svedok. Je síce pravdou, že samotná odporkyňa, ako aj svedok W. A.Š. uviedli, že pkn. parc. 192/4 sa nachádzala v užívaní družstva a právni predchodcovia navrhovateliek ju užívali len ako pridelenú záhumienku, avšak toto ich tvrdenie sa vrámci vykonaného dokazovania nepotvrdilo, navyše svedok Pavol Bušík, ktorý bol v konaní opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 5. 9. 2013 vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, na základe akej skutočnosti právni predchodcovia navrhovateliek predmetnú parcelu užívali s tým, že o tento dôvod sa nikdy nezaujímal. Naopak svedok W. C. uviedol, že družstvom prideľované záhumienky sa nachádzali v úplne inej lokalite Obce Tŕstie a aj svedkyňa F. A. potvrdila, že z rozprávania svojho otca F. A., ako býv. predsedu JRD C. vie, že parcela nachádzajúca sa za rod. domom A. nikdy nebola v užívaní poľnohospodárskeho družstva. Túto skutočnosť potvrdil aj B. Q. Č., ktorý taktiež v minulosti vykonával funkciu predsedu JRD C.. Navyše navrhovateľky tvrdenie odporkyne o tom, že pkn. parc. 192/4 užívali ich rodičia ako záhumienky spochybnili aj tvrdením, že rodičia nikdy neboli členmi družstva a celý život pracovali v lesoch, pričom vo všeobecnosti poľnohospodárske družstvá záhumienky prideľovali len svojim členom. Toto tvrdenie navrhovateliek si osvojil aj súd najmä, keď ich právni predchodcovia si užívanú nehnuteľnosť ohradili, čo pri užívaní záhumienok nebolo obvyklé. Fakt, že parc. pkn. 192/4 a ďalšie nehnuteľnosti vytvorené z pkn. parc. 192 neboli v užívaní družstva nasvedčuje aj spomínané rozhodnutie odboru pre výstavbu Rady ONV Považská Bystrica zo dňa 23. 9. 1957, ktorým bolo dané privolenie k rozdeleniu tejto nehnuteľnosti. Pričom v jeho odôvodnení sa neuvádza, že parcela je v užívaní socialistickej organizácie, ale že majetok nepresahuje rámec osobného - súkromného vlastníctva a že v danom prípade neide o špekulatívny prevod a deľbu. Taktiež Správa konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho výrobno- obchodného družstva Považská Bystrica zo sídlom v Lieskove JUDr. Ivan Pádej vo svojej správe zo dňa 25. l. 2010, ktorá sa nachádza na čl. l33 spisu uviedol, že pkn. parc. 192/4 k.ú. Tŕstie nie je evidovaná v zozname parciel, ktoré sa nachádzali v užívaní býv. družstva, pričom správa nedisponuje evidenciou záhumienok v danom katastrálnom území. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateliek Q. A. od konca 50-tych rokov min. storočia pkn. parc. 192/4 užívali ako svoju vlastnú. Svoje vlastnícke právo navonok deklarovali tým, že parcelu obrábali, oplotili ju, pričom ako už bolo uvedené ich vlastnícke právo počas tejto doby nikto nespochybňoval. Existenciu zámennej zmluvy, od ktorej navrhovateľky odvodzujú vlastnícke právo svojho otca k parc. KNC 416/2 a ktorú ich otec mal v r. 1958 uzavrieť s manželmi W. P. P. A. potvrdzuje aj fakt potvrdený v konaní vypočutými svedkami, že manželia W. P. P. A. a neskôr ich právni nástupcovia užívali od r. 1958 nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v susednej blízkosti pkn. parc. 192/4 a ktorou mala byť pkn. parc. 189, v ktorej práv. predchodca navrhovateliek mal mať spoluvlastnícky podiel 1/12. Je síce pravdou, že tento spoluvlastnícky podiel reálne predstavoval výmeru len vo veľkosti 112m2 a že účastníkom zámennej zmluvy museli byť aj ďalší spoluvlastníci, avšak vzhľadom na značný odstup času by nebolo spravodlivé od navrhovateliek požadovať produkovanie dôkazov o tom, či títo podieloví spoluvlastníci boli alebo neboli účastníkmi zámennej zmluvy, alebo či ešte pred jej uzavretím svoje spoluvlastnícke podiely previedli na práv. predchodcu navrhovateľa Jána Borišinca.

Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že právny predchodca navrhovateliek Q. A. bol od r. 1958 až do svojej smrti oprávneným držiteľom časti pkn. parc. 192/4, z ktorej bola vytvorená parc. KNC 416/2. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol vydržaním a keďže uvedená nehnuteľnosti nebola radená do dedičstva po ňom, ale na LV č. 111 k.ú. C. je zapísaná na odporkyňu v spoluvlastníckom podiele 1/1, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Právny zástupca odporkyne síce na pojednávaní dňa 5. 9. 2013 požiadal súd o vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluch svedkov, ktorí mali svojimi výpoveďami vyvrátiť tvrdenia navrhovateliek o existencii zámennej zmluvy, nakoľko však uvedené osoby nekonkretizoval, pričom na označenie svedkov mal v priebehu celého konania dostatočný časový priestor, súd jeho návrh v uvedenom smere považoval za

nedôvodný, nehospodárny, s cieľom spôsobiť v konaní zbytočné prieťahy. Z uvedeného dôvodu žiadosť právneho zástupcu odporkyne o odročenie pojednávania neakceptoval.

Podľa ust. ods. l účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľky boli v konaní proti odporkyni úspešné, preto im v zmysle citovaného zák. ustanovenia vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnila len navrhovateľka l/.

Podľa § l5O ods. l ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované zák. ustanovenie ods. l predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania ( ). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať o.i. aj na majetkové, zárobkové, osobné, sociálne a iné pomery toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania. Pokiaľ ide o majetkové pomery odporkyne je nepochybné, že sa jedná o staršiu osobou, ktorá dňa l9. ll. 2013 dosiahne 76-ty rok svojho veku. Podľa vyjadrenia jej zástupcu - syna Q. A. žije v rod. dome s ďalším synom T., pričom však každý z nich vedie samostatnú domácnosť. Odporkyňa je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške cca 300,- Eur. Vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu by súdom uložená povinnosť nahradiť odporkyni l/ ako úspešnej účastníčke v konaní uplatnené trovy konania mohla ohroziť uspokojovanie jej základných životných potrieb. Naproti tomu navrhovateľka l/ nie je dôchodkyňa, vo Francúzsku kde žije vedie privátnu logopedickú prax, teda nepriznaním vzniknutých trov konania nebude jej majetková sféra takým podstatným spôsobom dotknutá ako by k tomu došlo na strane odporkyne. V uvedených skutočnostiach súd zhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre existenciu ktorých vo vzťahu k navrhovateľke 1/ vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Rovnako súd náhradu trov konania nepriznal ani navrhovateľkám 2/-6/, pretože hoci boli v konaní proti odporkyni úspešné, náhradu trov konania si neuplatnili.

Pôvodná navrhovateľka l/ V. A. bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, preto súd podľa o súdnych poplatkoch zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť na účet tun. súdu titl. súdneho poplatku sumu 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.