Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-149-2013.pdf
PDF · 64.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/149/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti odsúdenému Q. O., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 5PP/79/2013 zo dňa 05.08.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. septembra 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. O., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5PP/79/2013 zo dňa 05.08.2013 tento (okresný súd)
podľa § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného Q. O., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú, zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že tento rozhodol negatívnym výrokom zisťujúc, že v konkrétnom prípade odsúdeného Q. O. absentujú materiálne podmienky umožňujúce rozhodnúť pozitívnym výrokom.
V konkrétnosti súd I. stupňa poukázal na samotnú osobu odsúdeného Q. O. v minulosti opakovane trestne stíhaného a súčasne opakovane nachádzajúceho sa vo výkone trestu odňatia slobody.
Tiež poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu, kde t.č. tento (odsúdený) trest vykonáva, podľa ktorého resocializačná prognóza odsúdeného sa javí byť ako menej priaznivá z dôvodu opakovania trestnej činnosti, užívania drog a súčasne absencie stabilného zamestnania.
V zmysle uvedeného (hodnotenia) odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu ho odporučil prepustiť s dohľadom.
Aj napriek prezentovanému (odporučeniu) okresný súd rozhodol výrokom, ktorým zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už s ohľadom na konštatované skutočnosti viažuce sa k samotnej osobe odsúdeného, ktoré nedávajú reálnu záruku, že v prípade prepustenia na slobodu by tento na slobode viedol riadny život.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený Q. O., ktorú aj písomne odôvodnil. V tejto (odôvodnenej sťažnosti) sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu zamietajúceho jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Poukázal na skutočnosti, že pokiaľ v minulosti sa dopúšťal nejakej trestnej činnosti jednalo sa väčšinou o prečiny. Má za to, že doteraz vykonávaný trest odňatia slobody u neho splnil účel trestu. Pre prípad, že by
bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je ochotný znášať akékoľvek obmedzenia aj v podobe uloženia dohľadu probačného úradníka. Rovnako je ochotný sa v čo najkratšom čase zamestnať a riadne pracovať, ako aj liečiť sa zo závislosti a hepatitídy. V konečnom dôsledku navrhol, aby bolo jeho sťažnosti vyhovené a bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti), odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. O. nie je dôvodná.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ žiadosti odsúdeného Q. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel.
Pre rozhodnutie pozitívnym výrokom o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle príslušných zákonných kritérií musia byť splnené jednak dve materiálne podmienky a súčasne jedna formálno-procesná podmienka.
Materiálnymi podmienkami v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona je predovšetkým zistenie, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a súčasne, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Formálno-procesnou podmienkou je vykonanie minimálnej dĺžky trestu v závislosti od charakteru protiprávneho konania, ktorého sa osoba odsúdená dopustila.
Ako je zrejmé z príslušného spisového materiálu, odsúdený Q. O. v čase rozhodnutia súdu I. stupňa spĺňal len formálno-procesnú podmienku v podobe vykonanej dĺžky trestu. Naopak vo veci absentujú materiálne podmienky v podobe reálneho očakávania, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život. V tomto kontexte odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi nachádzajúcimi sa v napadnutom uznesení, kde sa konštatuje, že v osobe odsúdeného Q. O. sa jedná o jedinca opakovane a v krátkom časovom období dopúšťajúceho sa trestnej činnosti, za ktorú bol aj opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.
Je teda zrejmé, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti a pritom ani predchádzajúce vykonané tresty nemali pre neho dostatočný odstrašujúci účinok, aby sa nedopúšťal v budúcnosti ďalšej (trestnej činnosti).
Nie je teda možné bez akýchkoľvek pochybností očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu by tento (odsúdený Q. O.) na slobode viedol riadny život. Odvolací súd preto preskúmavajúc napadnuté uznesenie, sťažnosť odsúdeného, ako i na vec vzťahujúci sa príslušný spisový materiál nezistil dôvody na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia, preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto (uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.