Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/309/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobcu: ADONAI s.r.o., Terchovská 4, Košice, zastúpený advokátom JUDr.Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru č.1, Košice o zaplatenie 38.991,12 € s prísl. takto

rozhodol:

Základ uplatneného nároku žalobcu je d a n ý.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 11.6.2009 sa domáha zaplatenia sumy vo výške 38.991,12 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:

Dňa 18.8.2006 uzavrel ako budúci nájomca so Správou zdravotníckych zariadení Košického samosprávneho kraja ako príspevkovou organizáciou žalovaného a správcom majetku ako budúcim prenajímateľom Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytového priestoru v suteréne budovy zdravotníckeho zariadenia na X. J..Č..X Q. O. na účely prevádzkovania neštátnej lekárne. V zmysle uvedenej zmluvy, článok II, tretí odsek sa účastníci dohodli, že budúci nájomca je oprávnený na vlastné náklady realizovať budúcim prenajímateľom odsúhlasené stavené úpravy v priestoroch určených na prenájom, ak by takáto úprava bola potrebná pre získanie príslušných povolení.

Nakoľko stavebné úpravy nebytového priestoru si vyžiadali vydanie stavebného povolenia, platnosť Zmluvy o budúcej zmluve bola následne niekoľkými dodatkami predlžovaná. Na realizáciu stavených úprav bolo žalobcovi udelené stavebné povolenie č.j. Q.. XXXX/XX-S., XXXX X.. N. XX.XX.XXXX Y. X. F. N. XX.X.XXXX Č..U.. P.-XX/XX-XX/IV. Obsah a rozsah úprav odsúhlasil budúci prenajímateľ listami z 11.10.2006 a 29.11.2006. Celkové náklady vynaložené žalobcom na stavebné úpravy dosiahli sumu 2.478.583,35 Sk. Mesto Košice ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 1.6.2007 a rozhodnutím z 1.6.2009 povolil užívanie upraveného nebytového priestoru.

Na základe žiadosti žalobcu budúci prenajímateľ vyslovil súhlas s účtovaním nákladov na úpravu nebytového priestoru v jeho účtovníctve pre daňové účely.

Dňa 6.9.2007 uzavreli žalobca a Správa majetku Košického samosprávneho kraja, s.r.o. ako nový správca majetku žalovaného a budúci prenajímateľ Dodatok č.4 k Zmluve o budúcej zmluve, ktorého súčasťou je aj návrh Zmluvy o nájme dotknutého nebytového priestoru, kde v ustanovení článku IV, bod 15, budúci prenajímateľ súhlasil s vedením a odpisovaním nákladov na úpravy dotknutého priestoru v účtovníctve nájomcu s tým, že v prípade ukončenia nájomnej zmluvy pred ukončením

účtovného odpisovania má nájomca nárok na náhradu vynaložených prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu. Napokon dňa 8.4.2008 bola uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom a Správou majetku Košického samosprávneho kraja s.r.o. ako prenajímateľom samotná zmluva o nájme nebytového priestoru, pred ktorým uzavretím však prenajímateľ oznámil žalobcovi, že v Zmluve o nájme, ustanovenia týkajúce sa zhodnotenia nebytových priestorov budú vypustené a budú predmetom samostatnej písomnej dohody. Žalobcovi za danej situácie neostalo nič iné ako takto upravenú nájomnú zmluvu podpísať.

Keďže správca dotknutej nehnuteľnosti túto mal záujem odpredať, nájomcovia nebytových priestorov, medzi nimi aj žalobca požiadali o ich odkúpenie. Pred samotným úkonom však žalobca požiadal o uzavretie dohody o spôsobe finančného vyrovnania investovaných prostriedkov, resp. o započítanie hodnoty vynaloženej investície na úpravy priestoru do kúpnej ceny nehnuteľností.

Zastupiteľstvo žalovaného dňa 27.10.2008 schválilo predaj nebytových priestorov v uvedenom objekte za cenu určenú znaleckým posudkom vyhotoveným N. G..U. A., čo v prípade dotknutého nebytového priestoru kúpna cena predstavovala 3.562.863,59 Sk. V cene určenej znaleckým posudkom boli tak zohľadnené úpravy vykonané žalobcom. Kúpna zmluva bola uzatvorená 16.12.2008, jej predmetom bol nebytový priestor ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorej vklad bol povolený 9.1.2009. Kúpna cena bola žalobcom uhradená pred uzavretím zmluvy 9.12.2008. Pre nesúhlas správcu nehnuteľnosti a žalovaného k zníženiu kúpnej ceny o hodnotu žalobcom vynaložených prostriedkov na úpravy priestoru nedošlo.

Žalobca má za to, že s vedomím a súhlasom správcu nehnuteľností vynaložil na úpravu nebytového priestoru nemalé finančné prostriedky, ktorými sa ich hodnota zvýšila, na strane druhej žalovaný odpredal žalobcovi nebytový priestor v stave po vykonaných úpravách, teda s vyššou hodnotou, čím jednoznačne získal majetkový prospech vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nebytového priestoru pred vykonanými úpravami a hodnotou priestoru po vykonaných úpravách. Výšku bezdôvodného obohatenia ocenila znalkyňa G..P.Á. v znaleckom posudku č.10/2009, keď ju určila sumou, ktorú žalobca v konaní požaduje.

Žalovaný vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Aj tento účastník poukázal na listinné doklady uzavreté medzi účastníkmi konania a tvrdené žalobcom v samotnom návrhu. Uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená na žiadosť žalobcu, podľa ktorej kúpna cena bola stanovená a dohodnutá vo výške 3.562.863,59 Sk, ktorú kupujúci uhradil 9.12.2008, to znamená pred podpisom kúpnej zmluvy. Tento účastník poukázal na obsah kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu má za to, že v tomto konaní žalobcom uplatnený nárok je bezpredmetný a nemá oporu v ním uvádzaných skutočnostiach.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Tak ako žalobca poukázal, dňa 18.8.2006 ako budúci nájomca uzatvoril s budúcim prenajímateľom, Správou zdravotníckych zariadení KSK - príspevkovou organizáciou Košického samosprávneho kraja na základe Zriaďovacej listiny zo dňa 1.4.2004 Zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o uzavretí budúcej Zmluvy o nájme nebytového priestoru podľa príslušných ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ako i príslušných ustanovení , týkajúcich sa nájmu spoločných priestorov. Budúci prenajímateľ, ktorý bol v tom čase správcom majetku KSK sa zaviazal prenajať budúcemu nájomcovi nebytový priestor o výmere 123,21 m2, súvisiace služby a hmotný majetok v suteréne zdravotníckeho zariadenia na X. J..Č..X Q. O. za predpokladu, že budúcemu nájomcovi bude udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníctvom zariadení. Budúci nájomca sa zaviazal uvedené nebytové priestory užívať pre činnosť neštátnej lekárne.

V zmysle článku II uvedenej zmluvy sa účastníci okrem úhrady nájomného a užívania majetku dohodli aj na tom, že budúci nájomca je oprávnený na základe uvedenej zmluvy na vlastné náklady realizovať prenajímateľom vopred odsúhlasené stavebné úpravy v priestoroch určených na prenájom, ak je takáto

úprava podmienkou pre získanie rozhodnutí, stanovísk a vyjadrení orgánov štátnej správy. Dodatkami č.1 a 2 zo dňa 12.9.2006 a 20.3.2007 sa zmluvné strany dohodli na predlžení platnosti zmluvy o budúcej zmluve v článkoch v týchto dodatkoch uvedených.

Na realizáciu stavebných úprav v pôvodných priestoroch rehabilitačného oddelenia za účelom zriadenia verejnej lekárne P. Č. O.-U., oddelenie výstavby a životného prostredia vydala dňa 30.11.2006 stavebné povolenie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.12.2006. Na prístavbu lekárne dňa 15.1.2007 Mesto Košice vydalo ďalšie stavebné povolenie. Budúci prenajímateľ, Správa zdravotníckych zariadení Košického samosprávneho kraja prípismi zo dňa 11.10.2006 a 29.11.2006 vyjadril súhlas k realizácii stavebných úprav týkajúcich sa priestorov zdravotného strediska na X. X Q. O. ako aj s prístavbou nového vstupu do lekárne v budove zdravotníckeho zariadenia na uvedenej adrese (čl.21, 23spisu) .

Mesto Košice rozhodnutím zo dňa 1.6.2007 povolil užívanie stavby, lekárne ADONAI na rohu ulíc X. - H. Q. O. ako aj užívanie stavby, prístavby uvedenej lekárne. Uvedené rozhodnutia sú na čl.53, 55 spisu.

Budúci prenajímateľ písomným podaním zo dňa 2.4.2007 dal žalobcovi súhlas s účtovaním nákladov na opravu a rekonštrukciu, ktoré sa realizovali v zdravotníckom zariadení na X. J..Č..X Q. O. v účtovníctve jeho spoločnosti.

Následne 6.9.2007 medzi účastníkmi bol uzatvorený dodatok č.4 k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006, súčasťou ktorého dodatku, podľa bodu 3 je návrh Zmluvy o nájme nebytového priestoru. Podľa Návrhu zmluvy o nájme nebytového priestoru, bodu 15 prenajímateľ súhlasil s tým, aby nájomca náklady súvisiace s technickým zhodnotením prenajímaných priestorov, popísaných v článku II zmluvy, v sume 2.181279,-Sk viedol a odpisoval vo svojom účtovníctve. V prípade ukončenia nájomnej zmluvy pred ukončením účtovného odpisovania technického zhodnotenia podľa legislatívy platnej v roku 2007, sa účastníci dohodli, že nájomca má nárok na náhradu vynaložených prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu, okrem prípadov ukončenia nájomnej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu, s výnimkou dôvodu uvedeného v článku VI, bod 3b).

Zmluva o nájme nebytového priestoru č.380/2007 bola medzi účastníkmi uzavretá a podpísaná 8.4.2008 (čl.67-72 spisu). Pred uzavretím tejto zmluvy však prenajímateľ písomným oznámením zo dňa 2.4.2008 oznámil žalobcovi, spoločnosti ADONAI s.r.o., že na základe jednania s finančným odborom KSK a odborom správy majetku KSK ohľadom technického zhodnotenia ním prenajatých priestorov v zdravotníckom zariadení na X. J..Č..X Q. O. vo výške 2.181.279,-Sk, v Zmluve o nájme nebytových priestorov, v článku IV, bod 14 bude vypustený a bude predmetom samostatnej písomnej dohody.

Následne žalobca dňa 2.5.2008 požiadal žalovaného o odkúpenie nebytového priestoru, rovnako ho písomne požiadal o zápočet investícií s kúpnou cenou nehnuteľnosti. Uvedená žiadosť je na čl.77 spisu a žiadosť o zápočet investície na čl.78-79 spisu. Predaj budovy na X. J..Q. O. Košický samosprávny kraj schválil uznesením č.540/2008 na 20. zasadnutí Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, konaného dňa 27.10.2008, kde okrem iného schválil predaj nebytového priestoru č.1, č.2, 3, 4 a 5 v suteréne budovy na X. J..Č..X Q. O. pre žalobcu ako aj nebytové priestory pre ďalších nájomcov.

Oznámením o predaji nebytových priestorov úrad Košického samosprávneho kraja prípisom zo dňa 31.10.2008 oznámil U..X. predaj nebytových priestorov v budove na X. J.. Q. O. pre nájomcov týchto nebytových priestorov za cenu určenú znaleckým posudkom č.73/2008 vyhotoveným súdnym znalcom G..A., ktorý znalecký posudok je súčasťou spisu (čl. 86-90).

Žalobca mal záujem o odkúpenie nebytových priestorov, z ktorého dôvodu bola uzatvorená Kúpna zmluva Č..XX/XXXX/KZ T. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej zmluvy bol prevod vlastníctva nebytového priestoru Č..X Q. X. T. A. H. J..Č..XX Q. O., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku ako aj na priľahlom pozemku, ktorý predmet zmluvy je špecifikovaný v článku II uvedenej zmluvy. Podľa článku V kúpna cena nebytového priestoru bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 3.562.863,59 Sk, ktorú kúpnu cenu kupujúci zaplatil pred jej podpisom. Správa katastra Košice vklad povolila dňa 9.1.2009, pod číslom Q. XXXXX/XXXX.

V priebehu konania žalobca opätovne poukázal na uzavreté zmluvy a predložené listinné doklady, predložil aj znalecký posudok G..P. zo dňa 24.5.2009, na základe ktorého znalkyňa vyčíslila zhodnotenie predmetných nebytových priestorov ako rozdiel pred a po ich rekonštrukcii. Podľa žalobcu znalkyňa pri vyčíslení zhodnotenia vychádzala aj zo znaleckého posudku G..A., ktorý bol vypracovaný pri odpredaji priestorov. Súčasne doplnil, že pri uzavretí Dodatku č.4 k Zmluve o budúcej zmluve žalobca si bol vedomý toho, že zhodnotené a vložené finančné prostriedky majú byť medzi účastníkmi vysporiadané, ktorá skutočnosť nepriamo vyplýva z prípisu Správy majetku Košického samosprávneho kraja zo dňa 2.4.2008.

Podľa žalovaného Košický samosprávny kraj nebol povinný nebytové priestory odpredať, urobil tak na požiadanie a podľa vlastného rozhodnutia. Má za to, že v danom prípade nedošlo k zmene osoby, ktorá bola nájomcom nebytových priestorov a ktorá ich odkúpila. Žalobca nebytové priestory zhodnotil ako nájomca so súhlasom prenajímateľa a na účel, na ktorý ich využíval. Kúpna zmluva zohľadňovala stav nebytových priestorov a teda vzájomné záväzky medzi predávajúcim a kupujúcim boli vysporiadané. Kúpna cena bola zaplatená pred uzavretím zmluvy, tá bola riadne zavkladovaná a teda je toho názoru, že po uzavretí zmluvy ani jedna zo strán nemá právo žiadať vrátenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca požaduje žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok odvodzuje od uskutočnenia stavebných prác a úprav, je podstatné, v ktorom období stavebné úpravy boli vykonané, z ktorého dôvodu tento účastník z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

Žalobca v priebehu konania niekoľkokrát dôvodil, že žalovanú sumu požaduje titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného a spočívajúceho v zhodnotení, (zlepšení kvality alebo charakteru veci) dotknutého nebytového priestoru, ktoré zhodnotenie nastalo po vykonaní stavebných úprav financovaných žalobcom. Pokiaľ ide o námietku premlčania podľa ust. uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia vo forme zhodnotenia majetku sa žalobca preukázateľne dozvedel až po doručení znaleckého posudku č.10/2009 G..S. P., predmetom ktorého bolo stanovenie rozdielu medzi všeobecnou hodnotou dotknutého priestoru pred vykonaním stavebných úprav a po ich vykonaní, z ktorého dôvodu považoval námietku premlčania, vznesenú žalovaným účastníkom za právne neúčinnú.

Podľa žalovaného (čl. 127 spisu), k majetkovému usporiadaniu účastníkov vo vzťahu k nebytovému priestoru Č..X A. X. J..Č..X Q. O.G. došlo uzavretím kúpnej zmluvy, zaplatením kúpnej ceny a následným vkladom do katastra nehnuteľnosti na základe uvedenej kúpnej zmluvy.

Na návrh žalobcu bol v konaní vypočutý svedok G..L., manžel konateľky uvedenej spoločnosti, keďže všetky záležitosti týkajúce sa stavebných úprav nebytových priestorov riešili spolu. V roku 2006 hľadali priestory na zriadenie lekárne, keďže manželka v tomto smere chcela podnikať. Naskytli sa im priestory v suteréne A. X. J..Č..X Q. O.. Do celej záležitosti šli veľmi opatrne, celú situáciu konzultovali s pracovníkmi, riaditeľom Správy zdravotníckych zariadení Košického samosprávneho kraja a až po obhliadke priestorov a garantovaní určitých istôt sa rozhodli k ďalším právnym krokom. Išlo o 5-6 miestností bývalej rehabilitácie, ktoré sa dlhodobo neužívali a boli zdevastované. Z tohto obdobia si zabezpečili fotodokumentáciu, ktorá zachytáva stav priestorov pred začiatkom rekonštrukcie. Potom, čo Správa zdravotníckych zariadení im garantovala ochranu investícií a to jednak dlhodobým nájmom ako aj právom odpisovania investícií, príp. ich vrátením ak by došlo k skoršiemu ukončeniu nájmu, sa rozhodli uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve a vybavovať všetky doklady potrebné pre vydanie stavebného povolenia. Tento doklad získali koncom roku 2006, druhé stavebné povolenie sa týkalo zriadenia samostatného vchodu a bolo vydané v januári 2007. K započatiu stavebných a rekonštrukčných prác došlo koncom roku 2006 - začiatkom roku 2007 a celá rekonštrukcia trvala do kolaudácie, do júna 2007. Po nej vykonali ďalšie dve menšie úpravy. Svedok uviedol firmu, ktorá im zabezpečila tak projektovú dokumentáciu aj realizáciu samotných stavebných úprav. Rekonštrukcia si vyžiadala hrubé práce, rozvody elektriny, vody, ústredného kúrenia, menili stúpačky, opravovali poškodené kanalizačné zvody, následne vykonali búracie práce priečok, nové omietky stien, podlahy, dlažby, sadrokartónové stropy, obklady, WC a umývarky, menili okná, na základe druhého stavebného povolenia pristavili bezbariérový vstup. Všetky tieto úpravy boli nevyhnutné, keďže priestory chceli využívať pre potreby lekárne a vykonávali ich v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a všetky boli konzultované so zástupcami prenajímateľa. Celková investícia predstavovala čiastku 3.100.000,-Sk vrátane investovania do hnuteľných veci. V júli 2007 lekáreň otvorili a túto prevádzkujú na tento účel doposiaľ.

Celú investíciu mali rozdelenú do dvoch skupín, prvú tvorila investícia do nehnuteľného majetku 2.100.000,-Sk bez DPH, ktorú si mohli odpočítať po dobu 20 rokov vo výške 1/20 a ročne znižovať základ dane z tejto sumy, druhá časť predstavovala investíciu do hnuteľného majetku, ktorá bola vo výške cca 500.000,-Sk, ktorú si mohli postupne odpočítavať po dobu 4 rokov. Všetky odpisy boli v súlade s daňovými predpismi. Takýto spôsob im vyhovoval, prijali ho napriek tomu, že po rekonštrukcii nebytových priestorov im prenajímateľ určil nájomné vo výške 1.600,-Sk za m2, v ktorom nájme investície zohľadnené neboli. Po ukončení rekonštrukcie priestorov chceli vzťah zlegalizovať, z ktorého dôvodu spísali Dodatok č.4 k zmluve dňa 6.9.2007, súčasťou ktorého bol návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov. Aj tento svedok potvrdil, že návrh dohody s prenajímateľom obsahoval článok IV, bod 15, podľa ktorého prenajímateľ súhlasil s odpisovaním nákladov v uvedenej výške v účtovníctve žalobcu a v prípade ukončenia nájomnej zmluvy mali nárok na náhradu vynaložených prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu. Pred spísaním samotnej nájomnej zmluvy prenajímateľ najprv telefonicky, následne aj písomne mu oznámil, že predmetný bod nájomnej zmluvy bude vypustený a bude predmetom samostatnej dohody. Danú skutočnosť potvrdil prípisom zo dňa 2.4.2008. Keďže chceli vzťah zlegalizovať nemali inú možnosť ako nájomnú zmluvu aj za takýchto podmienok uzavrieť. Už vtedy sa im črtala možnosť odkúpenia priestorov, čím predpokladali, že investované prostriedky im prenajímateľ do kúpnej ceny započíta. Z toho dôvodu spolu so žiadosťou o odkúpenie nebytového priestoru dávali aj žiadosť o zápočet investícií. Na samotnú žiadosť o zápočet prenajímateľ nereagoval, z ktorého dôvodu žalobca mal za to, že jeho nárok bude akceptovaný, k čomu však nedošlo. V tom čase zástupcovia vlastníka nehnuteľnosti nemožnosť započítania investícií odôvodňovali neexistenciou mandátu na tento úkon. Do priestorov investovali veľké peniaze, preto nemali opäť inú možnosť ako pristúpiť na podmienky dané predávajúcim a to zaplatenie kúpnej ceny a následne podpísanie kúpnej zmluvy. Uvedený postup považovali na nevyhnutný krok na ochranu vložených investícií. Ani po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy už za účasti právneho zástupcu, žalovaný danú situáciu nebol ochotný mimosúdne riešiť. Podmienka pri predaji zo strany vlastníka nehnuteľnosti bol predaj všetkých priestorov v predmetnej budove, ktoré priestory v tom čase prevádzkovalo 7 lekárov, čo znamená, že pokiaľ by nepristúpili na kúpu nehnuteľnosti, padol by celý predaj.

Keďže pri podaní žaloby museli rozlišovať vložené investície a zhodnotenie nebytových priestorov, po porade s právnym zástupcom, aby vedeli vyčísliť zhodnotenie nebytových priestorov si dali vypracovať znalecký posudok G..P., ktorá zhodnotenie priestorov vyčíslila pred a po rekonštrukcii žalovanou sumou.

Právny zástupca žalobcu poukázal na judikatúru v tomto smere. Vo vyjadrení zo dňa 13.7.2012 namietal platnosť Zmluvy o budúcej zmluve, keďže neobsahuje potrebné náležitosti v zmysle ust. § 3 ods.3 zák.č.116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať okrem iného aj splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ktoré skutočnosti z uzatvorenej zmluvy nevyplývajú. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca má za to, že žalovaný sa v dôsledku realizácie úprav nebytového priestoru, ktorú nehnuteľnosť žalobca zhodnotil, bezdôvodne na jeho úkor obohatil.

Podľa článku II, ods.2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 úhrada nájomného za prenajaté priestory a užívanie hmotného majetku bude určená dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladaná výška nájmu je 1.400,-Sk na m2 plochy ročne za nebytové priestory a 860,-Sk za m2 ročne za spoločné priestory plus platby za služby spojené s prenájmom priestorov. Rozpis úhrad za užívanie priestorov, médií a služieb počas platnosti tejto zmluvy bude tvoriť Dodatok k tejto zmluve a bude splatný odo dňa odovzdania priestorov na prípravu a na užívanie.

Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 spĺňa podmienky a náležitosti podľa § 3 ods.3 zák.č.116/90 Zb., keďže má písomnú formu, v článku II zmluvy je dojednaná výška nájomného prenajatých priestorov, rovnako je uvedený predmet a účel nájmu ako aj splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ktoré skutočnosti sú zrejmé z uvedeného článku a odseku citovanej zmluvy. Zmluva je teda platná, rovnako aj všetky dodatky medzi účastníkmi k nej uzavreté.

Podľa ust. , ods.1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva tak ako konštatoval žalobca na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná

vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení 107 ods.1 .

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného účastníka súd má za to, že v danom prípade nárok žalobcu premlčaný nie je, keďže v danom prípade žalobca sa skutočne dozvedel o preukázanej výške bezdôvodného obohatenia tak, aby svoje právo mohol uplatniť na súde až vypracovaním a doručením znaleckého posudku č.10/2009 znalkyne Ing.Mackovej, ktorá znalecký posudok vypracovala na základe objednávky žalobcu dňa 24.5.2009 a keďže žaloba bola podaná na súde 12.6.2009, nárok žalobcu premlčaný nie je.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V odseku 1 cit. zák. ustanovenia je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve dňa 18.8.2006 medzi účastníkmi konania, touto sa malo dosiahnuť uzavretie samotnej nájomnej zmluvy. Dodatok č.4 k uvedenej zmluve zo dňa 6.9.2007 obsahuje aj dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom finančného vyrovnania nákladov súvisiacich s technickým zhodnotením prenajímaných priestorov vo výške 2.181.279,-Sk, keď prenajímateľ súhlasil s ich odpisovaním v účtovníctve žalobcu a v prípade ukončenia nájomnej zmluvy súhlasil s tým, že nájomca má nárok na náhradu vynaložených prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že nájomca vykonával stavebné úpravy v súlade s projektovou dokumentáciou a so súhlasom prenajímateľa. Uvedený Dodatok č.4 k Zmluve o budúcej zmluve platí, nedošlo k jeho zrušeniu, ani iným spôsobom nedošlo k jeho zmene. Nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil uzavretím kúpnopredajnej zmluvy dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený 9.1.2009, keď žalobca predmetné priestory odkúpil za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku znalca G..U. A., ktorý znalecký posudok vypracoval ku dňu 23.9.2008, t.j. určil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru po jeho rekonštrukcii a po žalobcom vykonaných stavebných úpravách. Keďže k dohode ohľadom náhrady vynaložených prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo počas nájomného vzťahu tak, ako to prezentoval žalovaný v Dodatku č.4 ako aj v písomnom oznámení zo dňa 2.4.2008 a nedošlo ani po uzavretí kúpnej zmluvy, súd má za to, že na strane žalovaného účastníka došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu v danom prípade opodstatnený a daný.

V súlade s ust. súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci s tým, že o výške bezdôvodného obohatenia a trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.