Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/341/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci navrhovateľa O. Č., bývajúceho v B., L. P. Č.. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum č. 4, Košice, proti odporcovi Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 4, Levoča, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, Zimná č. 62, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal proti Mestu Levoča a Mestskému zastupiteľstvu mesta Levoča návrh na ochranu pred nezákonným zásahom, v ktorom uviedol, že po voľbách konaných dňa 27.11.2010 do orgánov mesta sa stal poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Levoča. Právoplatným rozsudkom špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 05.10.2012 č.k. bola schválená dohoda o vine a treste medzi ním a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Po 33. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Levoči konaného dňa 25.10.2012 bolo prijaté uznesenie č. 4, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Levoči zobralo na vedomie zánik jeho mandátu poslanca. Navrhovateľ konštatoval, že tento postup je v rozpore so zákonom a porušuje jeho ústavné právo zaručené v článku 30 ods.4 SR, podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zánik mandátu poslanca Mestského (obecného) zastupiteľstva v súvislosti s jeho právoplatným odsúdením za trestný čin, ako aj vznik prekážky voliteľnosti pri pasívnom volebnom práve upravujú ustanovenia o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého mandát poslanca zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Podľa o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov prekážkou vo výkone volebného práva je:

a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,

b) výkon trestu odňatia slobody,

c) výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby, alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Podľa názoru navrhovateľa zákonodarca tak stanovil ako jednu z prekážok voliteľnosti, a teda práva byť volený, výkon trestu odňatia slobody, a to bez ohľadu na zavinenie (úmyselné či nedbanlivostné) pri spáchaní trestného činu.

Odsúdenie za trestný čin, pokiaľ došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody, nie je prekážkou pre uplatnenie práva byť volený, a to ani pri odsúdení za úmyselný trestný čin.

Podľa zákona o obecnom zriadení zaniká mandát poslanca právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, pričom v predmetnom ustanovení sa pred slovom „alebo“ nenachádza čiarka, a preto sa jedna z podmienok „ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený“, spája ako s právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, tak aj s právoplatným odsúdením za trestný čin. Iným výkladom by došlo k absurdnému záveru, pretože právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin aj v prípade, ak by došlo k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody, by viedlo k zániku mandátu poslanca, ale zároveň by to neviedlo k prekážke výkonu volebného práva pri pasívnom volebnom práve, takže kandidovať by tak mohol aj za úmyselný trestný čin právoplatne odsúdený kandidát, u ktorého by bol podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, a ak by získal dostatok hlasov, bol by zvolený a vykonával mandát poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva. Súčasne ale iná osoba právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, u ktorej by bol podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, by vykonávať mandát nemohla. Takýto výklad by viedol k diskriminácii poslancov odsúdených za trvania ich funkcie v porovnaní s poslancami odsúdenými ešte pred voľbami, pričom samotné skutky by dokonca mohli nastať v tom istom čase. Postup Mesta Levoča, na základe ktorého bolo navrhovateľovi znemožnené uplatňovať a vykonávať práva poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Levoča, bol v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa preto domáhal súdnej ochrany z dôvodu, že sa mu bráni riadne vykonávať mandát poslanca mestského zastupiteľstva, a tým aj riadne uplatňovať tento mandát. Bol tak ukrátený na svojich právach, a tiež sa mu bráni v riadnom plnení svojich povinností. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa, uplatňovať a vykonávať mandát poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Levoča, prikázal mu umožniť uplatňovanie a výkon tohto mandátu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi, aby obmenil stav pred zásahom uznesenia č. 4 a č. 5 z 33. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Levoči zo 25.10.2012, ktorými sa bráni navrhovateľovi uplatňovať a vykonávať mandát poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Levoča. Zároveň si uplatnil proti odporcovi náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že v priebehu funkčného obdobia mestského zastupiteľstva v Levoči, v ktorom navrhovateľ realizoval svoj poslanecký mandátu, došlo k právnej skutočnosti, s ktorou o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spája zánik mandátu poslanca. Navrhovateľ si svoju právnu povinnosť ustanovenú v tohto zákona nesplnil, ale odporca sa z medializovaných a verejne prístupných, nie však právne relevantných informácií, dozvedel, že navrhovateľ bol dňa 05.10.2012 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Na základe toho požiadal špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica o vyjadrenie a predloženie hodnoverného vyhotovenia právoplatného rozsudku. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica predložil odporcovi právoplatný rozsudok z 05.10.2012 sp. zn. a Okresná prokuratúra v Poprade na základe vlastnej iniciatívy predložila odporcovi dňa 24.10.2012 aktuálny odpis registra trestov navrhovateľa v podobe faxovej správy. Na základe týchto dokladov odporca mal za to, že navrhovateľovi dňa 05.10.2012 zanikol mandát poslanca mestského zastupiteľstva v Levoči podľa zákona o obecnom zriadení. V dôsledku toho mestské zastupiteľstvo v Levoči v zmysle ustanovenia o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasoval na svojom 33. zasadnutí dňa 25.10.2012 nastúpenie náhradníka na uprázdnený poslanecký mandát. S touto skutočnosťou súvisia uznesenia mestského zastupiteľstva v Levoči, a to č. 33/4 zo dňa 25.10.2012, ktorým mestské zastupiteľstvo v Levoči zobralo na vedomie zánik mandátu poslanca mestského zastupiteľstva navrhovateľa a uznesenie č. 33/5 z toho istého dňa, ktorým mestské zastupiteľstvo zobralo

na vedomie zloženie sľubu poslanca mestského zastupiteľstva C.. I. G. (náhradníka). Navrhovateľ po 05.10.2012 nikdy nevyzval Mesto Levoča, aby mu umožnila výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva v Levoči a po tomto dátume nepožiadal ani mestské zastupiteľstvo v Levoči o vystúpenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Levoči alebo o umožnenie výkonu funkcie poslanca. Odporca vo vyjadrení konštatoval, že je presvedčený, že v prípade navrhovateľa došlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 25 ods.2 písm.d) zákona o obecnom zriadení, dôsledkom čoho bol zánik mandátu poslanca mestského zastupiteľstva dňom 05.10.2012 - dňom právoplatnosti odsúdenia navrhovateľa za úmyselný trestný čin. Ustanovenie § 25 ods.2 obsahuje taxatívny výpočet právnych skutočností, dôsledkom ktorých je zánik mandátu poslanca mestského zastupiteľstva. Ustanovenie zákona o obecnom zriadení je podľa názoru odporcu potrebné vykladať cez prizmu Legislatívnych pravidiel, tvorby , pričom časový nesúlad nie je podstatný. Zákon o obecnom zriadení doznal po roku 1997 niekoľkých zmien a legislatívne pravidlá tvorby zákonov NR SR mali pred svojou účinnosťou predchodcu, ktorý obsahoval rovnakú zásadu použiteľnú ako interpretačné pravidlo. V prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov NR SR

- legislatívno-technických pokynov - 5. bode sa uvádza „alternatívy“ sa vyjadrujú vylučovacou spojkou „alebo“, a kde je to vhodné, spojkou či“. Pri viacerých možnostiach sa spojka kladie až medzi posledné dve možnosti. To znamená, že v prípade dikcie zákona o obecnom zriadení z ustanovení § 25 ods.2 písm.d) platí buď alternatíva pred vylučovacou spojkou „alebo“ alebo alternatíva za vylučovacou spojkou „alebo“. Odporca ďalej konštatoval, že z kodifikačnej príručky pravidiel slovenského pravopisu, pred vylučovacou spojkou „alebo“ nie je potrebné uvádzať. Ak by aj uvedená bola, nie je čiarka spôsobilá zmeniť obsah a semantiku ustanovenia, t.j. nemôže byť dôvodom na iný právny výklad a následnú aplikáciu. Z tohto podľa názoru odporcu nemožno odvodiť, že príčinou zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva môže byť buď právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin bez ohľadu na to, či výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený alebo nie, alebo právoplatné odsúdenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Komparácia ustanovenia § 25 ods.2 písm.b) zákona o obecnom zriadení v ustanovení § 3 v spojení s ustanovením § 2 ods.2 písm.b), d) zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí by podľa názoru odporcu mohla vyjsť k hypotetickému záveru, v dôsledku ktorého by bolo nesprávne interpretované a aplikované ustanovenie § 25 ods.2 písm.d) zákona o obecnom zriadení. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd v konaní podľa zistil, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 05.10.2012 č.k. bola schválená dohoda o vine a treste medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a navrhovateľom ako obvineným, a súčasne súd potvrdil, že navrhovateľ (obvinený) spáchal prečin podplácania podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu dvoch rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2012. Na základe uvedeného odporca na 33. zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 25.10.2012 uznesením č. 4 vzal na vedomie zánik mandátu poslanca mestského zastupiteľstva navrhovateľa z dôvodu uvedenom v zákona o obecnom zriadení.

Na pojednávaní na krajskom súde zástupca navrhovateľa uviedol, že ustanovenie § 25 ods.2 písm.d) treba vykladať tak, že ďalšia časť vety sa vzťahuje na obe alternatívy, teda aj na právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, alebo právoplatné odsúdenie za trestný čin. Poukázal tiež na to, že ustanovenia týkajúce sa poslancov Národnej rady SR týkajúce sa zániku mandátu, sú skoro identické. Výklad, ktorý použil odporca, by mal za následok diskrimináciu niektorých poslancov, že v prípade ak by bol niekto odsúdený ešte pred zvolením za poslanca za úmyselný trestný čin, mohol by uplatniť a realizovať svoje pasívne volebné právo, prípadne mohol by byť aj zvolený za poslanca, na druhej strane ak by bol odsúdený za úmyselný trestný čin po zvolení za poslanca, mandát by mu zanikol.

Zástupca odporcu zotrval na svojom výklade ustanovenia § 25 ods.2 písm.d) zákona o obecnom zriadení a uviedol, že spájať a vykladať toto ustanovenie s ustanoveniami § 3 v spojení s § 2 zákona o voľbách do orgánov samospráv nie je možné, pretože obidva zákony upravujú odlišné situácie. Zákon o voľbách do

orgánov samosprávy upravuje pasívne volebné právo, teda právo kandidovať a byť volený do orgánov samosprávy a obmedzujúca podmienka spočíva v nie právoplatnom odsúdení, ale až po výkone trestu odňatia slobody.

Medzi navrhovateľom a odporcom je sporným výklad ustanovenia § 25 ods.2 písm.d) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého mandát poslanca zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Od účinnosti zákona o obecnom zriadení došlo k viacerým zmenám v zákonnej úprave zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Zániku mandátu spojený s výkonom trestu odňatia slobody zákon upravoval až od svojej účinnosti od 19.09.1994 odkazom na osobitné právne predpisy, a to o voľbách do orgánov samosprávy. Od 28.07.1998 zákon spájal zánik mandátu s právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že mandát zanikol bez ohľadu na to, či za úmyselný trestný čin bol uložený podmienečný alebo nepodmienečný trest odňatia slobody. S účinnosťou od 01.01.2002 zákonodarca k tejto dikcii pridal ďalšiu právnu skutočnosť, s ktorou je spojený zánik mandátu poslanca, a to právoplatné odsúdenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Podľa názoru súdu úmyslom zákonnej úpravy nebolo „zmäkčovanie“ podmienok zániku mandátu poslanca tým, že mandát by v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin bol ponechaný a iba v prípadoch uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, či za úmyselný alebo za trestný čin „nedbanlivostný“ by mandát poslanca zanikol. Taký výklad by bol v rozpore s obsahom mandátu poslanca a tiež v rozpore s posudzovaním stupňa nebezpečnosti pre spoločnosť trestných činov spáchaných úmyselne a spáchaných z nedbanlivosti - či už vedomej alebo nevedomej.

Súd je preto toho názoru, že ustanovenie § 25 ods.2 písm.d) zákona o obecnom zriadení treba vykladať tak, že mandát poslanca zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin bez ohľadu na to, aký bol trest v odsudzujúcom rozsudku uložený, pričom ďalšia časť tohto ustanovenia za spojkou „alebo“ sa vzťahuje na právoplatné odsúdenia za trestné činy neúmyselnej povahy, za podmienky, že za tento trestný čin nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pretože navrhovateľ bol odsúdený za úmyselný trestný čin, nadobudnutím právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku zanikol jeho poslanecký mandát v Mestskom zastupiteľstve mesta Levoča. Napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva, ktorým bol vzatý na vedomie zánik mandátu poslanca navrhovateľa v mestskom zastupiteľstve, nie je preto nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Návrh navrhovateľa súd z týchto dôvodov ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že jeho návrhu súd nevyhovel ( ).

Pokiaľ navrhovateľ označil za odporcu Mesto Levoča v 1. rade a Mestské zastupiteľstvo mesta Levoča v 2. rade, súd konal iba s odporcom označeným v 1. rade, vzhľadom na to, že odporca v 2. rade nemá procesnú spôsobilosť. Táto okolnosť nebráni súdu, aby konal so správne označeným odporcom Mestom Levoča, keďže táto skutočnosť vyplývala zo samotného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( ).