Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/156/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a. s., so sídlom 150 57 Praha, Radlická 333/150, Česká republika, IČ: 00001350, právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Zámocká 30, adresa pre doručovanie: 811 01 Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovanej O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., H. XXX, o zaplatenie 178.188,22 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -250 zo dňa 31. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. -271 zo dňa 4. marca 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166.029,52 Kč spolu s úrokmi vo výške 10,90 % ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 06. 08. 2012 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 06. 08. 2012 až do zaplatenia. Vo výroku II. žalobu v časti prevyšujúcej plnenie uvedené vo výroku č. I. zamietol. Vo výroku III. povolil sumu uvedenú vo výroku č. I. vrátane príslušenstva žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 120 € splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie. Napokon okresný súd výrokom IV. vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd mal za to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pri právnom posudzovaní veci vychádzal z ustanovení právnych predpisov platných v Českej republike, keďže záväzkový vzťah sa riadi českým právom. Vec, teda, právne posúdil podľa § 1, 2 písm. a/, b/, c/ Zákona č. 321/2001 Sb., § 497 Obchodného zákoníka č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, § 55 ods. 1 a § 565 Občanskeho zákoníka účinného v Českej republike ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a § 262 ods. 4 Obchodného zákoníka účinného v Českej republike ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd mal z vykonaného dokazovania za zrejmé, že žalobca skutočne vo výške ním prezentovanej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý bol vrátený len čiastočne v rozsahu vyplývajúcom z podaní žalobcu. Pokiaľ žalobca postavil svoju žalobu a nároky z nej vyplývajúce (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky), ktoré majú povahu objektívnej kumulácie (čo znamená, že súd nie je viazaný iba výslednou sumou uplatneného nároku, ale aj sumou, ktorou sú vyčíslené vyššie uvedené jednotlivé čiastkové nároky celkového nároku), na tom, že dňom 05. 04. 2009 došlo u žalovanej k strate výhody splátok, teda k zosplatneniu úveru, podľa názoru okresného súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, pretože žalobcom uvedený dôvod zosplatnenia uvedený v OP pre spotrebiteľské úvery je neplatný. Poukázal pritom na ustanovenie § 55 ods. 1 a § 565 Občanskeho zákoníka platného v ČR v spojení s § 262 ods. 4 Obchodného zákoníka platného v ČR. Formulácia straty výhody splátok, tak ako je uvedená v bode 9 bod 1 OP ČSOB pre spotrebiteľské úvery, sa odkláňa od § 565 Občanskeho zákoníka upravujúceho stratu výhody splátok v neprospech spotrebiteľa. V § 565 Občanskeho zákoníka je zrejmé, že tento predpokladá zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky iba na čas, keď právny úkon tohto zosplatnenia sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka a zároveň ustanovenie bodu 9. bodu 1. OP odporuje aj druhej vete § 565 Občanskeho zákoníka tým, že na rozdiel od neho umožňuje zosplatnenie kedykoľvek, ako aj tým, že umožňuje stratu výhody splátok nie len pre omeškanie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom ohľadne ich záväzkového vzťahu, ale aj pre omeškanie dlžníka voči inému veriteľovi ako je veriteľ, ktorý k zosplatneniu úveru pristupuje a vo vzťahu ku ktorému dlžník v omeškaní ani nemusí byť. Navyše právny úkon, ktorým zosplatnenie pohľadávky nepochybne je, môže mať spätné (retroaktívne) účinky iba v prípade, ak to ustanoví zákon. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby mohlo byť zosplatnenie vykonané spätne, čím by sa vytvoril stav, že so zaplatením zosplatnenej pohľadávky sa dlžník dostáva do omeškania ešte skôr, ako sa o tomto zosplatnení dozvie. Tak to bolo aj v danom prípade, keď list o zosplatnení úveru vo vzťahu k žalovanej bol vyhotovený dňa 05. 04. 2009 a v tento deň mal byť úver aj zosplatnený, pričom k doručeniu tohto listu došlo až dňa 09. 04. 2012. Poukázal na to, že záver o tom, že strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný právny úkon veriteľa, vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. .

Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, okresný súd k nemu dospel nasledujúcim postupom: Žalovanej bola poskytnutá suma 200.000 Kč a vrátiť mala 260.040 Kč (60 x 4.334 Kč). Z celkovej sumy, ktorá sa mala vrátiť, pripadá suma 200.000 Kč na istinu a suma 60.040 Kč na zmluvné úroky. Podľa vyčíslenia predloženého žalobcom, z istiny bola vrátená suma 43.103,42 Kč, takže na vrátenie zostáva požadovaných 156.896,58 Kč. Spočítaním súm započítaných žalobcom na splácanie zmluvných úrokov dospel súd k sume 50.906,06 Kč, teda na zmluvných úrokoch zostáva žalovanej zaplatiť sumu 9.132,94 Kč. Súd, teda, žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 12.820,48 Kč (požadovaných 21.953,42 Kč mínus priznaných 9.132,94 Kč) zamietol. Pokiaľ ide o deň rozhodujúci pre priznanie úrokov a úrokov z omeškania, súd za tento deň považoval 06. 08. 2012 ako deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky, ktorá bola splatná dňa 05. 08. 2012. Žalobu v časti požadujúcej úroky a úroky z omeškania pred dňom 06. 08. 2012 súd zamietol. Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 1 prvej vety a § 517 ods. 2 Občanskeho zákoníka, § 1 nariadenia č. 142/1994 Sb. v znení účinnom od 01. 07. 2010 s tým, že ku dňu 31. 07. 2012 bola výška repo sadzby 0,50 % ročne, preto výška úrokov z omeškania je 7,50 % ročne a nad túto výšku súd žalobu zamietol, o povolení splátok rozhodol súd postupom podľa z dôvodu preukázania, že príjmom žalovanej sú iba štátne sociálne dávky v celkovej výške cca 230 € mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie žalobca, a to proti výrokom I. a II. rozsudku okresného súdu. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v a , t. j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konečnom návrhu prednesom na pojednávaní dňa 31. 10. 2012 žalobca požadoval zaplatenie sumy vo výške 178.188,22 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % p. a. zo sumy 156.896,58 Kč od 26. 11. 2011 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 06. 04. 2009 až do zaplatenia. Medzi účastníkmi konania došlo dňa 10. 08. 2007 k uzavretiu Zmluvy o úvere č. 002507010R (ďalej len „Zmluva“). Týmto si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa Zmluva a ich záväzkový vzťah riadi, t. j. právo Českej republiky. Na základe bodu I. Zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške úverového limitu 200.000 Kč. Žalovaná sa v súlade s bodom V. Zmluvy zaviazala splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 4.334 Kč vždy k 5. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 05. 09. 2007 a posledná

mala byť ku dňu 05. 08. 2012. Účastníci sa v bode IV. Zmluvy dohodli, že nevyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p. a. Za poskytnutie úveru bol žalovanej účtovaný jednorazový poplatok vo výške 2.000 Kč a za správu úveru mesačný poplatok vo výške 30 Kč, a to za každý, aj začatý kalendárny mesiac. V bod VI. Zmluvy sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. Podľa bodu 4.2. Obchodných podmienok z čiastok, s ktorých splácaním je odporkyňa v omeškaní, je žalobca oprávnený účtovať úrok z omeškania spôsobom, a to vo výške dohodnutej v Zmluve, t. j. 15 % p. a. Keďže žalovaná riadne a včas neplnila podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazala v Zmluve, po predchádzajúcich výzvach bol žalobca nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru, ku ktorému došlo dňa 05. 04. 2009. V zmysle bodu 9.1. písm. d/ Obchodných podmienok bol žalobca oprávnený úver zosplatniť a k zosplatneniu došlo dňa 05. 04. 2009, pričom tak urobil v súlade s ustanovením , podľa ktorého „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.“. Z histórie výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania dňa 05. 11. 2007, následne už splátky neuhrádzala pravidelne a ani v dohodnutej výške. Na to, že je v omeškaní s plnením svojho dlhu, žalovanú žalobca upozorňoval v upomienkach, v poslednej výzve k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 08. 03. 2009 ju vyzval na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 08. 03. 2009 predstavovala sumu 15.670,59 Kč. Zároveň bola upozornená, že v prípade, ak svoj dlh neuhradí, žalobca pristúpi k prehláseniu celého dlhu za predčasne splatný. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 05. 04. 2009 bolo žalovanej doručené dňa 09. 04. 2009 a v oznámení o zosplatnení úveru bola vyzvaná, aby zosplatnený dlh vo výške 165.414,48 Kč uhradila do dňa 16. 04. 2009. Žalobca má teda za to, že žalovaná sa do omeškania so splatením zosplatneného dlhu nedostala dňom doručenia vzhľadom na to, že tento svoj dlh mala možnosť uhradiť do dňa 16. 04. 2009. Splatnosť celej pohľadávky nenastala skôr, než by veriteľ požiadal dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky (splátok). Žalobca sa nestotožnil ani s určením dňa rozhodujúceho pre priznanie úrokov a úrokov z omeškania, keď súd za tento deň určil deň nasledujúci po dni, keď mal byť celý dlh splatený, pričom žalovaná sa dostala do omeškania už nesplatením zosplatneného dlhu. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

V opravnom uznesení zo dňa 04. 03. 2012 č. k. -271 okresný súd len opravil záhlavie napadnutého rozhodnutia tak, že výška vymáhanej sumy má správne byť „178.188,22 Kč“ s tým, že v ostatných častiach ostáva rozhodnutie nezmenené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ustanovenia , a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia v odvolaním napadnutom výroku potvrdil.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nie je oprávnený na podanie odvolania proti výroku rozsudku okresného súdu uvedeným pod bodom I. len z toho dôvodu, že odvolaním sa domáha priznania či už žalovanej istiny alebo úrokov, prípadne úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu než ich priznal okresný súd, pretože pokiaľ mu ich okresný súd priznal, žalobca týmto výrokom rozsudku nie je dotknutý na svojich právach. Dotknutý na svojich právach je potom len výrokom, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, a preto v súdenej veci bol predmetom prejednania odvolania žalobcu len výroku uvedený pod bodom II. rozsudku okresného súdu, a teda výrok, ktorým okresný súd žalobu v časti prevyšujúcej plnenie uvedené vo výroku I. zamietol.

Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá aj požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia ( ). Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o správnosti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania je zhodný s predchádzajúcim obsahom písomných i ústnych podaní žalobcu, s ktorými sa ale prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal, a preto i samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam žalobcu je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, že k platnému zosplatneniu úroku ku dňu 05. 04. 2009 nedošlo z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu. Bod 9. bod 1. OP pre ČSOB, pokiaľ ide o formuláciu straty výhody splátok pre spotrebiteľské úvery, sa odkláňa od § 565 Občanskeho zákoníka ČR upravujúceho stratu výhody splátok v neprospech spotrebiteľa. Predmetný bod odporuje uvedenému ustanoveniu aj v tom, že umožňuje stratu výhodu splátok nielen pre omeškanie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj pre omeškanie dlžníka voči inému veriteľovi ako je veriteľ, ktorý k zosplatneniu úveru pristupuje a vo vzťahu ku ktorému dlžník v omeškaní ani nemusí byť. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, z akých dôvodov okresný súd priznal žalobcovi súdom priznanú istinu, či ako aj úroky a úroky z omeškania a aj v akej výške. S dôvodmi rozsudku okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody len poukazuje.

Proti ostatným výrokom okresného súdu odvolanie podané nebolo, preto v týchto výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.