Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-24-2013.pdf
PDF · 126.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi L. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, XXX XX N., o zaplatenie 47,80 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.5.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 47,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 € od 12.6.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že odporca ako záujemca uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s, so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom Zmluvu č.2822384 podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporcovi, ktorý sa zaviazal túto službu riadne odoberať a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v Cenníku. Tvrdil, že povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči spoločnosti Slovak Telekom, a.s. uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve o pripojení. V návrhu ďalej uviedol, že poskytovateľ vystavil odporcovi faktúru číslo 7904807231, ktorou mu bola vyúčtovaná k zaplateniu zmluvná pokuta vo výške 47,80 € s tým, že faktúra bola splatná dňa 11.6.2009. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo podľa navrhovateľa naplnenie jej funkcie ako paušalizovanej náhrady škody vzniknutej v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom, odporca je teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol od obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 s tým, že ani po postúpení pohľadávky odporca na ňu nič neuhradil. K požadovanému úroku z omeškania uviedol, že nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa odporca dostal v zmysle ust.§ 517 ods.2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania, preto má nárok na úrok z omeškania v sadzbe podľa platných právnych predpisov.
Podaním zo dňa 21.8.2013 navrhovateľ svoje tvrdenia v návrhu doplnil tak, že poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2013 č.k.9Co/31/2012-157 vo vzťahu k zmluvnej pokute, pričom podľa navrhovateľa tam obsiahnutý výklad relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku preukazuje prípustnosť dojednania zmluvnej pokuty v takomto spotrebiteľskom vzťahu a legitimitu tu uplatneného práva navrhovateľa na jej zaplatenie. Tiež tvrdil, že uplatnená zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečovala benefity poskytnuté odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý odporcovi poskytol program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 355,80 Sk ( 11,81 €) s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 439,10 Sk ( 14,58 €) s DPH, čím celková výška poskytnutej zľavy na 12 mesiacov viazanosti bola 999,60 Sk ( 33,18 €). Zmluvná pokuta v danom prípade podľa navrhovateľa plnila aj funkciu preventívnu, keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a k prerušeniu využívania a teda aj platenia za služby zo strany zákazníka by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by programy služieb poskytovať za plné, neakciové ceny. Pre naplnenie prevenčnej funkcie zmluvnej pokuty musí byť podľa navrhovateľa jej výška do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota zákazníkovi poskytnutej výhody, lebo zmluvná pokuta hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom ju riadne a včas splnil, pričom táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila svoj účel.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol spolu s prílohami do vlastných rúk doručený dňa 2.5.2013 v priebehu konania nevyjadril.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 5.9.2013 na ktoré sa účastníci napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu so súhlasom prejednania veci v ich neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, a tak v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu a vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 21.8.2013, s obsahom predloženej fotokópie Zmluvy o pripojení zo dňa 22.1.2008, s obsahom predloženého výňatku z Cenníka mesačných programov spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., s obsahom predloženej faktúry číslo 7904807231, číslo 7801672836 a číslo
7802537291, s obsahom Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., s obsahom predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a postupníkom BL Telecom debt, s.r.o., s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:
Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľ verejnej mobilnej telefónnej služby a odporca ako účastník uzavreli dňa 22.1.2008 Zmluvu o pripojení ( ďalej len „Zmluva“ ) ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a Cenník služieb na základe ktorej bola odporcovi pridelená užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom umožňujúca mu využívať spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. poskytované telekomunikačné služby. V článku 1 Zmluvy bol obsiahnutý záväzok podniku ( T-Mobile Slovensko, a.s.) aktivovať a poskytovať odporcovi vo vzťahu k SIM karte za aktivačný poplatok 1,-Sk s DPH program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 299,-Sk bez DPH ( 355,80 SK vrátane DPH) a to po dobu 12 mesiacov od účinnosti tejto zmluvy.
V článku 2 Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie účastníka ( tu ním bol odporca), že si záväzne objednáva v tejto zmluve špecifikované služby Podniku, že sa zaväzuje riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve a Všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť
cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, že po dobu 12 mesiacov od dátumu účinnosti tejto Zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť túto Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka.
Podľa článku 3 Zmluvy o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl.5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 1.440,-Sk. Zaplatením zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z predloženej fotokópie Zmluvy o pripojení zo dňa 22.1.2008.
Z faktúry číslo 7801672836 súd zistil, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ňou odporcovi vyúčtovala titulom mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové a nehlasové služby k zaplateniu sumu 4.221,- Sk. Faktúra bola splatná dňa 11.3.2008.
Z faktúry číslo 7802537291 zo dňa 22.3.2008 bolo zistené, že po dobropisovaní sumy 196,50 Sk odporcovi bola celková ním dlžná suma na cene služieb k 21.3.2008 vo výške 4.024,50 Sk.
Z faktúry číslo 7904807231 zo dňa 22.5.2009 bolo zistené, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ňou odporcovi vyúčtovala k zaplateniu zmluvnú pokutu vo výške 47,80 €. Na faktúre je uvedený dátum splatnosti do 11.6.2009.
S účinnosťou ku dňu 1.7.2010 došlo k zrušeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 1238/B bez likvidácie a k jej zlúčeniu so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 2081/B ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.06.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a s účinnosťou ku dňu 1.7.2010 prebrala celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ktorý prebral celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
Navrhovateľ tvrdil, že pohľadávku voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty nadobudol od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú predložil ako dôkaz.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmluvy o pripojení uzavretej s fyzickou osobou
- nepodnikateľom, pričom zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená bola v čase jej uzavretia v osobitnom zákone č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú ( viď § 52 Občianskeho zákonníka). Preto súd pri posúdení právneho vzťahu založeného zmluvou o pripojení vychádzal z jej obsahu, ustanovení
osobitného zákona o elektronických komunikáciách a v ostatnom z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej uzavretím vznikla obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. povinnosť poskytovať odporcovi služby verejnej mobilnej siete a odporcovi j povinnosť uhrádzať jej cenu za poskytovanie uvedených služieb vo výške podľa jednotlivých faktúr.
Z predloženej faktúry číslo 7904807231 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa- spoločnosť T- Mobile Slovensko, a.s. majúc za to, že odporca porušil zmluvné povinnosti vyúčtoval mu zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.
Podľa § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ uplatnil návrhom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd preto v prvom rade skúmal, či došlo k platnému uzavretiu riadnej dohody o zmluvnej pokute. Takáto dohoda musí spĺňať náležitosti vyžadované v § 544 Občianskeho zákonníka a náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá, zrozumiteľná, inak je neplatná. V danom prípade súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, ktorý vznik nároku na ňu viaže na porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, je neakceptovateľné a ide o dojednanie neplatné, lebo signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení na ktoré je viazaná zmluvná pokuta ( v tejto súvislosti viď tiež napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010). Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu“, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení a obchodné podmienky, ktoré sú jej súčasťou obsahujú niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej konkrétnej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni
ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike už vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2 Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší podstatne svoje zmluvné záväzky“, neboli v dohode o zmluvnej pokute
dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.
Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie navrhovateľa, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr s cenou služieb, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou zmluvnej strany, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
Ďalší nedostatok spôsobujúci neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty vidí súd v tom, že pre právo na jej zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti (pozn. súdu - za predpokladu jej určitého vymedzenia) a 2. vypojenie SIM karty. K tomu súd ďalej uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva aké porušenie zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu SIM karty a teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené dokumenty zároveň neuvádzajú čo to vypojenie SIM
- karty vôbec je. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii už bola súdmi potvrdená, viď napr. rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008) alebo rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn.7C/90/2012 zo dňa 6.5.2013.
Pre úplnosť súd uvádza, že aj to, čo možno z dohody o zmluvnej pokute s určitosťou zistiť, tzn. že táto zakotvuje paušálnu výšku zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, v akom období viazanosti a k akému porušeniu povinností by zo strany účastníka došlo postačuje na záver, že i pri neexistencii vyššie uvedených dôvodov neplatnosti by návrh navrhovateľa nemohol obstáť. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka), aj pri neexistencii vyššie uvedených dôvodov neplatnosti by bolo posudzované dojednanie o zmluvnej pokute neplatné a to pre neprimeranosť z dôvodu spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a išlo by tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ako už bolo uvedené, súd vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako spotrebiteľský, preto v prípade, že by z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti išlo o platné dojednanie o zmluvnej pokute, bolo by ho potrebné posudzovať aj v zmysle zákonných ustanovení o
ochrane spotrebiteľa ( § 53 ods.1, § 53 ods.4 písm.k), § 53 ods.5 a § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení ).
Navrhovateľ, uplatňujúci v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by teda ani tak nemohol byť úspešný, lebo z hľadiska obsahu by v prípade ustanovenia o zmluvnej pokute v článku 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 22.1.2008 išlo o dojednanie absolútne neplatné z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a bolo by preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Toto dojednanie o zmluvnej pokute inkorporované do formulárového textu zmluvy o pripojení totiž zakotvuje pre všetky prípady paušálnu výšku zmluvnej pokuty, ktorá absolútne nezohľadňuje, v akom období 12 mesačnej viazanosti dôjde k porušeniu povinností, čo súd považuje za neprijateľné a neplatné, lebo ide o dojednanie objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa.
Navrhovateľ opodstatnenosť zmluvnej pokuty zdôvodňoval okrem iného tým, že odporca dostal na 12 mesiacov zľavu z ceny programu služieb vo výške spolu 999,60 Sk. Skutočnosť že výška zmluvnej pokuty ( 1.440,-Sk) podstatne presahuje túto zľavu navrhovateľ obhajoval tým, že ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára zmluvy o pripojení používaného právnym predchodcom navrhovateľa opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Opak navrhovateľ v konaní nepreukázal. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., predtým T-Mobile Slovensko, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, žeby desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri individuálnom dohodovaní zmluvnej pokuty prejavili presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty ( dokonca s presnosťou na eurocenty ) a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty ( ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné).
Dojednanie o zmluvnej pokute má byť vecou dohody zmluvných strán. Pokiaľ ide o možnosť slobodnej voľby odporcu, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody, súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Zmluva uzavretá s odporcom spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V danom prípade majú ustanovenia formulárovej Zmluvy o pripojení formu ťažko čitateľného, husto popísaného textu, čo sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom dojednanie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a tak spotrebiteľ ani nemusí vedieť, že vôbec nejakú „dohodu“ o zmluvnej pokute uzatvára a na aké podmienky, aké porušenie povinnosti je vznik nároku na zmluvnú pokutu viazaný. V prípadoch takýchto formulárových zmlúv zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah, nemôže vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Ak sa argumentuje zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú zľavu z ceny programu a ušlý zisk, je treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli. Dodávateľovi predsa nič nebránilo napríklad dojednať odstupňovanú výšku zmluvnej pokuty v závislosti od toho, v akom období zmluvnej viazanosti k porušeniu zmluvných povinností účastníkom dôjde. Ak tak neurobil, ale dojednal nerovnovažné ustanovenie objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, nemohol by byť navrhovateľ pri uplatnení nároku titulom zmluvnej pokuty úspešný ani keby dojednanie o nej bolo čo do vymedzenia porušovaných zmluvných povinností určité a zrozumiteľné.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy o pripojení je zrejmé, že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti ( 12 mesiacov ) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej zľavy z ceny programu a ušlého zisku vzhľadom na záväzok účastníka počas doby viazanosti bez ohľadu na rozsah využívania služieb platiť aspoň minimálny
poplatok za program. Takýto účel dojednania o zmluvnej pokute v podobe naplnenia jej funkcie ako paušalizovanej náhrady škody zvýrazňoval aj navrhovateľ v návrhu a jeho doplnení. Tu však súd uvádza, že právny predchodca navrhovateľa ani navrhovateľ sa v konaní nedomáha náhrady škody, ale uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 11 paušálnych mesačných poplatkov ( čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť poskytnutej zľavy z ceny programu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovaného zisku na platbách za služby ) zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže zhojiť to, že v danom konkrétnom prípade spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší hneď na začiatku zmluvného vzťahu, čo by bol aj prejednávaný prípad, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností odporcom. Pre právneho predchodcu navrhovateľa v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola.
Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ ( § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka) v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v zmluve o pripojení uzavretej s odporcom by preto bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( § 53 ods.1 a § 53 ods.4 písm.k/ Občianskeho zákonníka) a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka by bola neplatná aj keby dojednanie zmluvnej pokuty, pokiaľ ide o presné určenie zmluvnej povinnosti, porušenie ktorej má za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu spĺňalo
podmienky určitosti a zrozumiteľnosti. Z neplatnej zmluvnej podmienky by nemohlo právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto by aj tak nebolo možné priznať navrhovateľovi ani časť zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné nemôže vzniknúť právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Preto by ani tak nemohlo byť vyhovené ani návrhu navrhovateľa. Z absolútne neplatného dojednania nevzniklo vôbec právo na zmluvnú pokutu, preto nie je možné priznať ani jej časť.
Odhliadnuc od uvedeného treba uviesť, že navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozsudku nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Navrhovateľ na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie do dňa vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( 5.9.2013) predložil súdu iba Zmluvu o postúpení pohľadávok a listinu bez označenia ( čl. 26 spisu) obsahujúcu mená, priezviská a adresy rôznych osôb vrátane odporcu v ktorej sú tiež uvedené rôzne čísla, bez vysvetliviek. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a postupníkom BL Telecom debt, s.r.o. síce vyplýva, že jej predmetom tak, ako je uvedený v čl.II Zmluvy bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1 až 10 tejto zmluvy vzniknutých na základe Zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom a jeho klientmi so všetkými právami s nimi spojenými, avšak navrhovateľ nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz z ktorého by vyplývalo, že postúpenie sa týkalo aj pohľadávky ktorú mal mať postupca voči odporcovi. Na preukázanie uvedeného navrhovateľ totiž nepredložil ani Protokol o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok obsahujúci zoznam a bližšiu špecifikáciu postupovaných pohľadávok, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú prílohu č.1 až 9 Zmluvy ( čl.II bod 3 Zmluvy o postúpení pohľadávok) ani oznámenie postupcu odporcovi o postúpení pohľadávok, ktoré mal podľa čl. III bod 10 Zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľ ako postupník obdržať od postupcu po zaslaní oznámenia postupcom dlžníkovi. Listina bez označenia ( čl. 26 spisu) obsahujúca mená, priezviská a adresy rôznych osôb vrátane odporcu v ktorej sú tiež uvedené rôzne čísla, bez vysvetliviek ktorú navrhovateľ predložil
nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, nepreukazuje tvrdené postúpenie pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa, vôbec nijako z nej nevyplýva, že by mala so zmluvou o postúpení pohľadávok čokoľvek spoločné. Navrhovateľ dôkaz preukazujúci, že na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu aj vymáhanej pohľadávky voči odporcovi súdu nepredložil ani potom, čo ho na to súd výslovne vyzval výzvou zo dňa 17.9.2012, doručenou mu cestou právneho zástupcu dňa 10.10.2012 Na tunajšom súde sa ani v rámci registra predsedu súdu Spr nenachádza písomná zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok voči odporcovi.
Súd navrhovateľovi svojou výzvou zo dňa 17.9.2012 dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v nepredložení dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvolával. Napriek tejto súčinnosti zo strany súdu predpokladanej aj v § 6 Občianskeho súdneho poriadku k súčinnosti zo strany navrhovateľa nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať navrhovateľa, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na
účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd aj z tohto dôvodu návrhu nemohol vyhovieť a bolo namieste ho zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania nemá.
Úspešný odporca návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.