Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-105-2023.pdf
PDF · 125.26 KB
Case nature
Subarea
20CoP/105/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. Y. A., narodený XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - Y. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX, T. L. X., a otca V. Y. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X L. S., S., K., R. XPD, U. W. P. X. H. U. Í., štátny občan U. W. P. X. H. U. Í., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. apríla 2023, č.k. 41P/14/2023-55, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. apríla 2023, č.k. 41P/14/2023-55, po t v r d z u je.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 28. apríla 2023, č.k. 41P/14/2023-55 rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletého sa návrhom doručeným dňa 05.04.2023, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť matke odovzdať maloletého do jeho starostlivosti, alternatívne žiadal, aby umožnil maloletému opustiť územie Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie uviedol, že otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnil tým, že ako rodičia maloletých B. Y. A., nar. XX.XX.XXXX a X. J. A., nar. XX.XX.XXXX spolu žili v Spojenom kráľovstve, kde sa narodili ich maloleté deti a žili tam nepretržite až do júla 2022, rodičia maloletých detí boli manželia, rozvedení pred anglickým súdom k 25.06.2022. Otec súdu prvej inštancie uviedol, že v rámci súhlasného rozhodnutia o rozvode, ktorý schválil britský rodinný súd dňa 25.06.2022 otec súhlasil, aby sa maloletí spolu s matkou presťahovali na Slovensko dňa 08.07.2022 alebo neskôr. Uviedol, že matka sa s maloletými deťmi podľa tejto dohody aj na Slovensko presťahovala, aktuálne žije na adrese uvedenej v záhlaví spolu s jej novým partnerom. Otec opísal súdu prvej inštancie, že v rámci schválenej dohody rodičov maloleté deti navštevujú súkromnú základnú školu Galileo, Dudvážska 6, 821 07 Bratislava, starší syn B. mal v čase presťahovania na územie Slovenskej republiky už XX rokov, prejavoval nesúhlas s trvalým presťahovaním na územie Slovenskej republiky, avšak nechcel robiť problémy v rámci rozvodu rodičov. Otec vyhovel požiadavkám matky a dal súhlas s trvalým presťahovaním maloletých na územie Slovenskej republiky, avšak starší syn presťahovanie nezvláda dobre, celý život prežil na území Spojeného kráľovstva, kde má priateľov, jeho rodným jazykom je angličtina. Ďalej otec súdu prvej inštancie uviedol, že počas návštevy otca v Spojenom kráľovstve sa mu zveril, že je na Slovensku nešťastný, chýbajú mu kamaráti, s ktorými vyrastal a je pre neho
nesmierne ťažké nájsť si nových kamarátov v škole aj mimo nej a je tam nespokojný. Ďalej uviedol, že pri návšteve vo februári 2023 sa starší syn otcovi zveril, že sa sebapoškodzuje, robí to vlastnými rukami, škrabe sa na ramenách, na stehnách a na rukách, na sebapoškodzovanie používa aj rôzne ostré predmety ako nožnice, zlomené pravítko, kružidlo. Otec vyjadril vážne obavy o staršieho syna, o jeho život a zdravie. Otec súdu prvej inštancie opísal, že maloletý požiadal matku, že by chcel odísť naspäť do Spojeného kráľovstva, žiť do domácnosti otca, matka na maloletého kričala, obvinila ho z úplného sebectva a nedocenenia všetkého, čo preňho robí, zobrala mu pas, doklady, mobil a peňaženku. Ďalej uviedol, že matka maloletému povedala, že to za žiadnych okolností nedovolí a na Slovensku bude musieť zotrvať minimálne do dosiahnutia jeho XX. roku veku, či bude šťastný alebo nie. Podľa otca, maloletý sa začal od toho momentu viac sebapoškodzovať, má samovražedné myšlienky, má po tele viditeľné známky sebapoškodzovania, má jazvy po starších ranách. Otec dodal, že matka vie o sebapoškodzovaní maloletého, o jeho túžbach odísť naspäť do Spojeného kráľovstva za jeho kamarátmi, za prostredím, ktoré mu veľmi chýba. Podľa názoru otca, však matka drží maloletého v tomto stave bez akejkoľvek pomoci, nevyhľadala ani psychologickú pomoc pre maloletého. Otec uviedol, že matka nielenže nesleduje záujmy maloletého, sleduje svoje „. Q.,". aby maloletý nešiel k otcovi a vystavuje maloletého ohrozeniu života. Otec sa bojí o život maloletého, nevie, či maloletý nespácha samovraždu, keďže nevidí žiadne východisko zo situácie, v ktorej sa nachádza, táto je každý deň len horšia v starostlivosti matky a v jej výchovnom prostredí. Otec súdu prvej inštancie vysvetlil, že kontaktoval školu, ktorú maloletý navštevoval počas života v Spojenom kráľovstve (U.. Y. O. X.), nenavštevuje ju len polroka, t.j. od septembra 2022, škola otcovi oznámila, že by bolo možné, aby v septembri 2023 opäť nastúpil a mohol pokračovať v štúdiu. Otec zdôraznil, že september 2023 je posledný dátum, kedy maloletý môže nastúpiť do danej školy, po tomto dátume už nástup k jeho kamarátom nebude možný. Otec tak realizoval na naliehanie maloletého počas pobytu v Spojenom kráľovstve, pričom pohovoru v škole sa zúčastnil aj maloletý, ako je zrejmé z potvrdenia. Podľa názoru otca, maloletý B. sa neadaptoval na prostredie Slovenskej republiky, prostredie v ktorom vyrastal, narodil sa, prežil celý svoj život mu chýba zásadným spôsobom až do takej miery, že to dáva najavo sebapoškodzovaním. Otec súdu prvej inštancie zhrnul, že o situácii vedia obaja rodičia, pričom matka, v ktorej výchovnom prostredí sa maloletý nachádza, zaujala hraničný postoj, čo ohrozuje život a zdravie maloletého. Uviedol, že maloletý preto o tejto téme doma už viac nehovorí, potláča tieto túžby v sebe a navonok svoj psychický stav prejavuje sebapoškodzovaním, na Slovensku sa cíti úplne bezmocný a sám, stráca chuť ďalej bojovať s matkou, doteraz sa maloletý pred matkou tváril, že je šťastný na Slovensku, a to len kvôli tomu, aby sa vyhol konfliktom.
3. Súd prvej inštancie rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa s návrhom, listinnými dôkazmi pripojenými otcom k návrhu, správou kolízneho opatrovníka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, vykonal informatívny výsluch matky a maloletého B., oboznámil sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutočný a právny stav.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5, § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ustanovením § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 360, § 367 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko nebola v konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého B.. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, ako aj tých, ktoré vyplynuli z informatívneho výsluchu matky a aj B., dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako otec žiadal na základe jeho návrhu nariadiť, a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého otcom navrhovaným rozhodnutím súdu o zverení do jeho starostlivosti, resp. umožnenia B. opustiť územie Slovenskej republiky formou neodkladného opatrenia, čo by mohlo mať nenávratné následky. Poukázal na to, že počas rozvodového konania v Spojenom kráľovstve otec súhlasil s presťahovaním B. na Slovensko a zároveň sám v návrhu potvrdil, že sa rodičia dohodli na tom, že obe maloleté deti budú navštevovať školu na Slovensku (Galileo, Dudvážska 6, Bratislava), a že zmenu pomerov na strane maloletého, resp. jeho rodičov, ku ktorej došlo od ostatného času je potrebné preukázať. Tvrdenia otca o tom, že maloletý B. presťahovanie nezvláda dobre, celý život prežil v Spojenom kráľovstve, kde má priateľov, preto sa sebapoškodzuje, sú podľa súdu prvej inštancie samé o sebe pre prijatie záveru o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov nepostačujúce. Súd prvej inštancie poukázal na to, že naviac po vykonaní informatívnych výsluchoch sa tvrdenia otca o sebapoškodzovaní B. ukázali v inom kontexte, resp. z výsluchu B. vyvstal dôvod, pre ktorý sa zranil, resp. prečo prvýkrát povedal otcovi, že si ubližuje, a to, aby s otcom viac komunikovali. B. mal pocit, že má konečne taký vzťah s otcom, ako majú jeho kamaráti.
5. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že na základe informatívneho výsluchu matky a B., ako aj z listu, ktorý napísal B. svojej matke, boli tvrdenia o sebapoškodzovaní maloletého ozrejmené, B. sám uviedol, aký dôvod ho viedol k poškodzovaniu sa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo to preto, že sa s otcom rozprával ohľadom presťahovania sa do Anglicka, pričom mu povedal, že sa sebapoškodzuje, ukázal mu staré jazvy na ramene, ktoré však boli spôsobené pádom z bicykla do kríkov. Uviedol, že mal tak pozornosť otca, pretože otec mu začal klásť viac otázok, týmto si B. iba vynucoval pozornosť otca, pretože mu záleží na tom, aby sa otec o neho viac zaujímal, no takto uviazol vo vlastných klamstvách, s otcom začali častejšie komunikovať, otec mu povedal, že podnikne právne kroky. Neskôr ho otec požiadal, či by mohol napísať list, čo aj urobil (ide zrejme o prílohu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - email adresovaný otcovi zo 4.4.2023, pozn. súdu). Súd prvej inštancie opísal, že potom ho zas požiadal o video jeho jaziev, ktoré mu poslal cez WhatsApp, hoci jazvy nemal, porezal sa na hornej časti stehna, inými slovami, kvôli tomu, aby otec mal dôkazy, ktoré by mohol predložiť na súde, B., aby vyhovel požiadavkám otca, porezal sa na hornej časti stehna. Najprv mu poslal foto a potom natočil video a poslal mu to. Súd prvej inštancie netvrdil, že otec navádzal B., aby sa poškodzoval, keďže zrejme aj otec bol zavádzaný B., avšak konštatoval, že B. potom, ako povedal otcovi, že sa sebapoškodzuje, začal mať pocit, že sa o neho otec viac zaujíma, že s otcom častejšie komunikujú a bavia sa o tom. Podľa súdu prvej inštancie je preto otázne, či otec iba nevyužil zranenia B. na dosiahnutie jeho zverenia do svojej starostlivosti, hoc aj konajúc v domnení, že sa B. sám poškodzuje, a to miesto toho, aby mu zabezpečil okamžitú psychologickú pomoc alebo po komunikácii s matkou sa dohodli na spoločnom postupe ako B. pomôcť. Súd prvej inštancie dodal, že B. však nevedel ako z toho von, ako povedať otcovi, že sa nepoškodzuje, preto klamal aj sociálnej pracovníčke, pretože otec mu poradil, čo má povedať. Poukázal na to, že po pohovore v škole so sociálnou pracovníčkou však B. postupne odkrýva matke všetko, čo sa udialo a ľutuje to, je si vedomý, čo spôsobil a aj to, aké následky by to mohlo mať, pričom prianím B. je, aby mohol vziať klamstvá späť. Súd prvej inštancie uviedol, že na Slovensku sa stále prispôsobuje, s pribúdajúcim časom sa mu tu páči stále viac a viac, má tu kamarátov, pred mesiacom začal chodiť na basketbal, chodí na skejtborde s kamarátmi. Na základe informatívneho výsluchu súd prvej inštancie nezistil, že by B. prejavil záujem vrátiť sa naspäť k otcovi do Spojeného kráľovstva. Dodal, že hoci potvrdil, že rozmýšľal aj nad tým, že by sa vrátil k otcovi a žil s ním, jednoznačne uviedol, že chce ostať na Slovensku s matkou, bratom X. a G., priateľom matky.
6. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci (otec uviedol, že sa mieni domáhať úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému) bolo neodkladnou úpravou potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov, keďže neboli splnené základné predpoklady naliehavosti takejto dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie nezistil také podstatné skutočnosti, ktoré by viedli k osvedčeniu naliehavosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy, keď ako vyplynulo z výsluchu B., tento sa prvýkrát poškodil na stehne preto, aby mal otec o tom dôkaz, pričom jazvy na ramene boli spôsobené po páde z bicykla, čo otcovi neuviedol a klamal mu, že sa sám poškodil. Rozhodnutie formou neodkladného opatrenia by naviac bolo podľa súdu prvej inštancie aj predčasné vzhľadom na skutočnosti uvedené matkou v rámci jej informatívneho výsluchu, ako aj vyjadrenie uvedené B.. Vzhľadom na absenciu preukázania naliehavosti potreby dočasného zverenia B. otcovi, súd prvej inštancie návrh zamietol. Zároveň súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že na zásah do úpravy rodičovských práv a povinností, ktorý vyplýva z rozhodnutia britského rodinného súdu (presťahovanie maloletého, návšteva školy) musia existovať vážne dôvody, ohrozujúce maloleté dieťa, inak je nevyhnutné preukázať zmenu pomerov, čo si vyžaduje riadne a dôkladné dokazovanie. Podľa súdu prvej inštancie, otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, v návrhu otec ani neosvedčil súhlas, resp. nesúhlas matky s presťahovaním maloletého do Spojeného kráľovstva. Aj v tomto smere možno podľa súdu prvej inštancie návrh považovať za predčasný. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dôvod na rozhodnutie formou neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania o zverení maloletého do starostlivosti otca, keď cieľom sledovaným týmto návrhom má byť premiestnenie, presťahovanie maloletého dieťaťa do iného štátu, či zmena starostlivosti o maloleté dieťa, resp. odobrenie vysťahovania a opustenia územia Slovenskej
republiky maloletým dieťaťom, kedy by nastala nezvratnosť pomerov medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, o to viac za situácie, keď sa B. vyjadril, že chce zostať žiť na Slovensku. Súd prvej inštancie odôvodňoval tým, že rozhodnutie britského rodinného súdu bolo prijaté 25.06.2022 a matka sa s maloletými deťmi presťahovala na Slovensko dňa 08.07.2022 alebo neskôr, preto B. sa ešte adaptuje na nové prostredie, čo môže byť spôsobené aj jazykovou bariérou. B. tiež pred súdom prvej inštancie potvrdil, že si stále ešte zvyká, ale čoraz viac sa mu na Slovensku páči a má tu aj kamarátov. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za to, že ak by do otázky zverenia maloletého dieťaťa zasiahol práve formou neodkladného opatrenia, ovplyvnil by tým aj možné prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, keďže otec v návrhu uviedol, že maloletý by na základe rozhodnutia súdu (za predpokladu vyhovenia jeho návrhu) mohol s ním odísť do Spojeného kráľovstva, nakoľko alternatívne žiadal, aby súd neodkladným opatrením umožnil maloletému opustiť územie SR, čo by malo za následok už spomínaný nenávratný stav. Súd prvej inštancie uviedol, že z formulácie zákonného ustanovenia § 35 zákona o rodine je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého rodiča, len ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s úkonom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta a spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom nie je viazané na súhlas druhého rodiča. Zjednodušene povedané, žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s deťmi do cudziny. Toto neplatí ak ide o dlhodobejšie alebo trvalé vycestovanie maloletého dieťaťa do cudziny. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené ani zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a to predovšetkým B. neboli bezprostredne ohrozené, ktorý prejavil záujem ostať na Slovensku a zmaturovať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletý komunikoval s matkou ohľadom jeho ďalšieho štúdia, vie, že sa bude môcť rozhodnúť, na akej vysokej škole bude študovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nemal osvedčené a ani nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že rodičia sa nevedia dohodnúť o presťahovaní B., keď z vyjadrenia matky vyplynulo, že B. nebude brániť, pokiaľ by chcel študovať aj mimo územia Slovenskej republiky. Podľa súdu prvej inštancie, rovnako otec neosvedčil, že by starostlivosť matky o B. bola na nedostatočnej úrovni alebo zlyhávala, a preto by si súčasná situácia vyžadovala jeho zverenie do starostlivosti otca. Doposiaľ vykonaným šetrením neboli zistené žiadne tak vážne dôvody, pre ktoré by mal súd prvej inštancie riešiť situáciu v rodine nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko o B. sa od rozvodu rodičov a jeho presťahovaní na Slovensko riadne a vzorne stará matka po všetkých stránkach, taktiež umožňuje kontakt oboch maloletých detí s otcom. Matka potvrdila, že B. zabezpečuje psychologickú pomoc, ktorú nedokázala zariadiť skôr tvrdiac, že najbližší termín u psychológa bol voľný až na začiatku júna. Súd prvej inštancie preto apeloval na oboch rodičov, aby sa snažili s B. komunikovať o jeho potrebách, poskytli mu psychologickú pomoc, ktorú nevylúčil, čím môže byť naplnené jeho prianie, a to mať vyvážený vzťah s oboma rodičmi a udržať si dobrý vzťah s otcom. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež jeho odvolanie odôvodnil aj podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, t.j. tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Otec zdôraznil, že kolízny opatrovník je nestranný profesionál, ktorý zastáva výlučne záujmy dieťaťa a nie ktoréhokoľvek z rodičov, a že kolízny opatrovník má skúsenosti s prácou s maloletými a vie odhadnúť, či výpoveď maloletého je hraná alebo skutočná. Podľa otca tvrdenia matky, že maloletý napísal alebo tvrdil, že kolíznemu opatrovníkovi klamal, a ani samotná výpoveď maloletého na informatívnom výsluchu súdu, nemôže mať dosah na závery kolízneho opatrovníka. Otec svoje odvolanie argumentoval tým, že maloletý pred kolíznym opatrovníkom sa sám vyjadril, že si želá, aby bol jeho pohovor utajený, čo mu bolo aj prisľúbené. Zdôraznil, že s utajeným pohovorom sa však má oprávnenie oboznámiť súd a uvedené otec žiada. Otec opísal odvolaciemu súdu, že má za to, že nie je možné porovnávať váhu výpovede maloletého v súkromí pred kolíznym opatrovníkom v čase keď matka o podanom návrhu ešte nevedela a maloletý rozprával voľne podľa jeho želaní s výpoveďou pred súdom, kedy matka už mala plnú vedomosť o podanom návrhu a vyvodila voči maloletému dôsledky. Otec zopakoval, že maloletý nemá kamarátov na Slovensku, všetky sociálne väzby má v UK. Otec namietal, že súd prvej inštancie prijal vo svojom rozhodnutí všetky tvrdenia
maloletého urobené na informatívnom výsluchu bez prítomnosti kolízneho opatrovníka, a že sa vôbec nezaoberal tým, že maloletý odrazu o 180 % zmenil svoju výpoveď. Ďalej otec zdôraznil, že maloletý sám uviedol, že matka mu bráni v styku s otcom a považoval za nutné uviesť aj to, že matka po tom, čo sa dozvedela o podanom návrhu otec nemal možnosť ani hovoriť s deťmi. Otec navrhol odvolaciemu súdu, aby pred rozhodnutím vo veci vyžiadal utajené záznamy od kolízneho opatrovníka. Otec má za to, že súd prvej inštancie priznal nedostatočnú váhu záverom kolízneho opatrovníka. V tejto súvislosti otec zdôraznil, že hrozí, že maloletý bude v sebapoškodzovaní nielen pokračovať, ale že si môže aj reálne ublížiť na zdraví, prípadne siahnuť na život. Podľa otca, je šokujúce, že matka zranenia maloletého zľahčuje a nepripisuje im veľkú váhu. Následne otec argumentoval opakovane tým, že maloletý sa do UK môže vrátiť ku svojim kamarátom do 01. septembra 2023. Otec zdôraznil, že jediný dôvod, pre ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie, je silné a dlhodobé želanie maloletého a otcova stále sa prehlbujúca obava o psychické zdravie a pohodu maloletého. Otec sa domnieva, že maloletý pristúpil na matkinu vymyslenú historku pod nátlakom a z dôvodu mylnej snahy ochrániť matku a brata, ale za cenu nesmiernej ujmy pre seba. Dodal, že maloletý sa vždy bál postaviť proti nej a zdá sa, že bez správnej podpory po svojom boku toho stále nie je schopný. Urgentnosť situácie je podľa otca v tom, že maloletý sa najneskôr môže vrátiť do UK do rovnakej triedy k rovnakým spolužiakom do septembra 2023, potom to už vzhľadom na dosiahnutie potrebných bodov a testov nebude možné. Otec podotkol, riešenie situácie cez konanie vo veci samej v tomto prípade nie je možné z dôvodu naliehavosti prípadu. S ohľadom na uvedené skutočnosti, otec je presvedčený, že riadne opísal a preukázal všetky náležitosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčil naliehavú potrebu bezodkladne upraviť pomery, a preto žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariaďuje v plnom rozsahu.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ ide o argumentáciu otca týkajúcu sa záverov kolízneho opatrovníka tak, matka sa s týmto názorom kolízneho opatrovníka nestotožňuje, nakoľko kolízny opatrovník neovládal riadne anglický jazyk, a na svoj pohovor si ani neprizval tlmočníka, preto podľa nej je na mieste konštatovať, že vznikla jazyková bariéra. V tejto súvislosti matka poukázala na to, že následne sa maloletý na informatívnom výsluchu sám priznal, že klamal. Tiež dodala, že maloletý sa jej priznal, že otec celé konanie, svoj návrh a dôkazy k nemu plánoval od cca februára tohto roka. V tejto súvislosti matka odvolaciemu súdu opísala, že otec volal maloletému aj niekoľkokrát denne počas vyučovania, cez prestávky a písali si aj počas vyučovania, čo je podľa matky zo strany otca pomerne nevhodné. Následne matka opísala odvolaciemu súdu, že pred informatívnym výsluchom maloletého, právna zástupkyňa otca sa ho pýtala, či vie, čo má povedať, uvedené správanie sa podľa matky prieči dobrým mravom a etickému kódexu advokáta. Ďalej uviedla, že počas výsluchu maloletého právny zástupkyňa otca načúvala za dverami a nahlas komentovala, že výsluch dlho trvá. K tvrdeniam otca, že maloleté deti sa jej boja, matka uviedla, že opak je pravdou, obaja sa boja otca. Matka odvolaciemu súdu uviedla, že maloletý B. je takmer dospelý, má už XX rokov, a že je pravda, že od kedy sa dozvedel o celom konaní a bol vypovedať na súde, s otcom nechce komunikovať. Ďalej uviedla, že ak to bude považovať za vhodné a potrebné, navrhuje, aby odvolací súd nariadil pred rozhodnutím pojednávanie a maloletý príde vypovedať. Následne matka opísala, že maloletý B. si na Slovensku zvykol, síce pomalšie, ale je úplne v pohode. Matka poukázala na to, že maloletý chodí na MMA tréningy, chce si nájsť v lete brigádu, má svoje prvé auto, takže podľa názoru matky sa skutočne zaradil do života na Slovensku. Ďalej matka zdôraznila, že otca dôsledne pravidelne informuje o všetkých školských aj mimoškolských aktivitách detí, ako aj o zdravotnom stave maloletých. Zhrnula, že teda dodržiava všetko, na čom sa dohodli pred anglickým súdom. Matka poukázala na aj na konverzáciu maloletého B., v ktorej požiadal otca, aby celú túto situáciu ukončil, že si ju nepraje a uviedol, že celé toto nechcel, avšak otec na túto správu nereagoval. Matka navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. Matka vo vyjadrení zo dňa 24.05.2023 odvolaciemu súdu uviedla, že maloletý B. sa dopytoval otca, či stiahne svoj návrh zo súdu, na čo však otec reagoval negatívne. Matka uviedla, že maloletý otcovi zopakoval, že nechce ísť do Anglicka. Uviedla, že maloletý nerozumie tomu, ako na jednej strane ho otec pred nedávnom presviedčal, že od 16 rokov sa môže rozhodnúť ako chce a robiť čo chce, pričom teraz ho ako skoro dospelého spochybňuje a neakceptuje jeho rozhodnutie. Matka opísala odvolaciemu súdu, že otec sa maloletého ani raz neopýtal, či je v poriadku, ako sa cíti, ako sa má, ako trávi čas, už nerieši ani jeho sebapoškodzovanie. Matka opätovne odvolaciemu súdu uviedla, že ak bude odvolací
súd považovať za potrebné zopakovať vo veci dokazovanie a napr. nariadi pojednávanie, resp. výsluch maloletého, maloletý príde rád vypovedať a celú situáciu objasniť.
10. Otec maloletého podaním zo dňa 23.05.2023 odvolaciemu súdu uviedol, že zistil, že počas pohovoru maloletého na súde prvej inštancie dňa 28.04.2023 mal maloletý s vysokou pravdepodobnosťou nahrávacie zariadenie od matky, preto musel vypovedať tak ako vypovedal. Uviedol, že matka si následne výsluch vypočula. Otec má za to, že súdom prvej inštancie nebola vôbec maloletému poskytnutá pomoc a ochrana maloletého a jeho záujmov, ktorý sa nachádza v kritickej až hraničnej situácii.
11. Matka vo vyjadrení zo dňa 09.06.2023 uviedla k tvrdeniam otca, že má podozrenie, že maloletý mal nahrávacie zariadenie, a preto vypovedal tak, ako vypovedal, že tieto nie sú pravdivé. Matku šokuje, že otec niečo také tvrdí, pričom sa predmetného informatívneho výsluchu nezúčastnil a taktiež sa ho nezúčastnila ani jeho právna zástupkyňa, nakoľko v tom čase sa už nenachádzala na súde. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu, matka uviedla, že maloletý s otcom naďalej komunikuje cez aplikáciu whatsapp a priložila niekoľko ich posledných správ. Následne vyčerpávajúcim spôsobom opísala odvolaciemu súdu, že z predmetnej konverzácie je možné vidieť, že otec sa vôbec nezaujíma o maloletého, ako sa má, či je v poriadku, nestrachuje sa o jeho psychický stav, či zdravie, dokonca sa ho ani neopýtal, či teda chce ostať na Slovensku alebo ísť do Anglicka. Dodala, že naopak pomerne citlivo presviedča B., že má ich staré správy a nikto mu neverí, že všetko, čo otec uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj čo povedal B. kolíznemu opatrovníkovi si vlastne vymyslel a bolo klamstvom. Následne matka uviedla, že maloletý už absolvoval sedenie u psychologičky, ktorá skonštatovala, že maloletý je v poriadku. Dodala, že jediné, čo maloletý podľa názoru psychologičky potrebuje, je psychologická pomoc pokiaľ ide o nastavenie hraníc vo vzťahu s otcom. Následne matka opísala odvolaciemu súdu, že otec ju bombarduje správami a žiada ju, aby donútila maloleté deti s ním telefonovať. Tiež uviedla, že maloletý B. ma denne niekoľko zmeškaných hovorov od otca aj počas vyučovania, podľa matky tu vyvstáva otázka, či si otec uvedomuje, že maloletý má riadny vyučovací proces a nemôže s otcom kedykoľvek telefonovať. Matka taktiež uviedla, že faktom zostáva, že celé toto konanie maloleté deti zasiahlo, dovtedy komunikovali s otcom kedykoľvek. Matka na záver v jej vyjadrení uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu otca a má za to, že je potrebné, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
13. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
14. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
18. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto
procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
19. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a predložené dôkazy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého B. a správne postupoval, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z informatívneho výsluchu matky, z informatívneho výsluchu maloletého B., ako aj z listu, ktorý maloletý napísal svojej matke, z ktorých tvrdenia o sebapoškodzovaní maloletého nakoniec boli ozrejmené. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloletý B. o sebapoškodzovaní otcovi klamal, a to z dôvodu nadobúdania pocitu, že sa o neho jeho otec konečne viac zaujíma, viac spolu komunikujú a bavia sa. Následne maloletý B. nevedel ako z týchto klamstiev von, preto klamal aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom a až následne na informatívnom výsluchu pred súdom prvej inštancie maloletý B. vysvetlil celé svoje konanie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že argumentácia otca v jeho odvolaní o tom, že súd prvej inštancie mal vychádzať pri svojom rozhodovaní zo správy kolízneho opatrovníka, neobstojí. K tvrdeniam otca v jeho odvolaní, že maloletý sa neadaptoval na prostredie na Slovensku, odvolací súd uvádza, že u maloletého ide o prirodzený priebeh adaptácie dieťaťa v novom prostredí, ktorá prebieha postupne a jej výsledky nemožno očakávať ihneď. Navyše je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie ani nezistil, že by maloletý B. prejavil záujem vrátiť sa žiť do Anglicka. Odvolací súd poukazuje na to, že ani z následnej elektronickej písomnej komunikácie medzi maloletým a otcom nevyplýva, že by maloletý mal záujem odsťahovať sa späť do Anglicka. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že maloletý na informatívnom výsluchu pred súdom prvej inštancie uviedol, že na Slovensku sa mu s pribúdajúcim časom stále viac a viac páči a má tu viac kamarátov. Maloletý sa taktiež jednoznačne vyjadril, že chce zostať žiť na Slovensku s matkou, s bratom X. a s G. (priateľom matky). Pokiaľ ide o otcove tvrdenia týkajúce sa podozrenia, že maloletý mal pri informatívnom výsluchu pred súdom prvej inštancie nahrávacie zariadenie, odvolací súd musí pri uvedenom konštatovať, že takéto tvrdenia otca možno iba označiť za domnienky otca, ktoré zostávajú iba v rovine nepreukázaných tvrdení.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod na okamžité zverenie maloletého otcovi a jeho odsťahovanie sa do Anglicka. Maloletému nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Nie je tu daný dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne, a preto ho potvrdil podľa § 387 CSP.
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).