Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou, JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava proti žalovanej: O. D., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. G. Č.. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 231,11 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 210,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 190,- Eur od 30.07.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2022 ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa , ktorý je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 210,- Eur, zmluvný úrok 18,42% ročne z dlžných súm, zákonný úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 210,-Eur od 23.07.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 10% ročne zo sumy 210,-Eur od 23.07.2019 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej podľa o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanej ako dlžníčke, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 550,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- Eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 170,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 720,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 720,- Eur v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- Eur, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.11.2017. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 22.10.2020. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho žalovaná stratila výhodu splátok a predmetný nárok sa stal splatným podľa bodu č. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dňa 22.07.2019.

Žalobca tiež v žalobe poukázal na to, že sa zmluvné strany dohodli v prípade omeškania dlžníka s úhradou svojho dlhu zaplatiť veriteľovi, t.j. žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaná z poskytnutého úveru podľa žalobcu doposiaľ uhradila sumu vo výške 340,- Eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca predložil upomínaciemu súdu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, listinný dôkaz: „ Varovanie“ z 08.07.2019, listinný dôkaz s názvom : „ Výzva na úhradu“ zo dňa 29.07.2019, výpis o úhradách úveru a rozpis splátok, predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy z 30.05.2022.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní na základe návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, vydal vo veci platobný rozkaz, sp.zn. zo dňa 28.07.2022. Voči vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor v ktorom uviedla, že úver bol podpísaný pod nátlakom, z uvedených peňazí nevidela ani euro a peniaze, ktoré si v minulosti požičala od žalobcu vrátila, pričom na úrokoch preplatila už x-krát. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odporu uviedol, že podľa jeho názoru zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti a z tohto dôvodu nie je možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdiť ako bezúročnú a bezpoplatkovú. V prípade, ak žalovaná pri podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy, a to aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca ďalej uviedol, že jednotlivými splátkami sa hradila najprv istina a po uhradení istiny dochádzalo k úhrade zostatku úveru, t.j. úrokov a poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že žalovaná je osobou, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby, ktorá je schopná vnímať a posúdiť zmysel aj účel konania, ako aj jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách ktoré podpísala, k podpisu zmluvy nebola nikým donútená, a teda zmluvu podpísala bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. Svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila aj svojim podpisom.

5. Súd vo veci prvýkrát konal na pojednávaní konanom dňa 08.03.2023, ktorého sa osobne zúčastnila žalovaná. K predmetnej veci uviedla, že od žalobcu už mala poskytnutý úver, ktorý nedokázala splácať a hoci požiadala o nižšie splátky, neboli jej povolené. Spoločnosť jej oznámila, že jej dokážu poskytnúť nový úver, ktorým splatí predchádzajúci úver, ktorý už nedokáže splácať. Žalovaná uviedla, že žiadne peniaze nevidela, nemá nijaký účet, a teda jej peňažné prostriedky nemohli na takýto účet poslať. Má vedomosť o tom, že spoločnosť vyvoláva viacerým ľuďom, ktorí si neplnia svoje splátky.

6. Pojednávanie súd odročil z dôvodu potreby doplnenia dokazovania a vyzval žalobcu, aby preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej. Následne výzvou zo dňa 16.05.2023 žiadal od žalobcu zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými overoval bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru.

7. Súd vo veci rozhodol v poradí na druhom pojednávaní, konanom dňa 28.06.2023, ktorého sa osobne zúčastnila len žalovaná. Žalovaná na pojednávaní len uviedla, že žalobca jej v súčasnosti stále vyvolávala a žiada ju o zaplatenie zostatku dlhu. Iné k predmetnej veci neuvádzala.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a vyjadreniami sporových strán, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca v postavení veriteľa, so žalovanou v postavení dlžníka, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 550,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky spojené so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 170,-Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje 720,-Eur. Zmluvné strany sa dojednali, že žalovaná bude úver splácať v 36-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,-Eur, vždy k 15.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.11.2017. Úrok si zmluvné strany dojednali vo výške 18,42%ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia v dohodnutom termíne predstavuje sumu 170,-Eur a súčasne predstavuje aj odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 18,42%. Výška RPMN bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 20,06%, doba trvania zmluvy a zároveň termín poslednej splátky spotrebiteľského

úveru dňa 15.10.2020 a výška priemernej hodnoty RPMN vo výške 14,55% . Zmluvné strany si zároveň dohodli, že v prípade omeškania s úhradou dlhu je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne.

10. Dňa 12.10.2017 žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmluvy o úvere podľa až 581 , v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky žalovanej voči žalobcovi ( záväzok žalobcu ako veriteľa vyplatiť poskytnutý úver vo výške 550,- eur) a pohľadávky žalobcu voči žalovanej ( záväzok žalovanej ako dlžníčky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2016 v rozsahu 427,60 Eur a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.05.2016 v rozsahu 122,40Eur ) ku dňu podpísania dohody, na základe čoho pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči žalovanej ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2016 v rozsahu 427,60 Eur a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.05.2016 v rozsahu 122,40Eur zaniká a zároveň aj jeho záväzok poskytnúť žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sumu 550,- Eur.

11. Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa veriteľ a spotrebiteľ dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátky, stáva sa jeho dlh splatným okamžite. Podmienkou pre okamžitú splatnosť dlhu podľa predchádzajúcej vety je, že veriteľ upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na okamžitú splatnosť dlhu a toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Z výpisu o úhradách žalovanej súd zisťuje, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila celkovo 17 splátok vo výške 20,-Eur, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 19.03.2019 vo výške 20,-Eur. Do zosplatnenia úveru žalovaná žiadne ďalšie splátky neuhradila.

13. Písomným podaním: „Varovanie“ zo dňa 08.07.2019 žalobca informoval žalovanú, že sa dostala do omeškania s úhradou v poradí 3.splátky vo výške 20,-Eur, splatnej dňa 22.06.2019, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením prvej neuhradenej splátky, alebo uplynutím termínu poslednej splátky sa stane splatným celý dlh. Žalobca zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia chýbajúcich splátok do 5 dní si dňa 27.07.2019 uplatní právo na zosplatnenie dlhu v celkovej výške 380,-Eur.

14. Písomným podaním: „ Výzva na úhradu“ zo dňa 29.07.2019 žalobca informoval žalovanú, že stratila výhodu splácať dlh prostredníctvom splátok a celý dlh sa stal splatným naraz.

15. Podľa , v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18.Podľa /,/,/ , Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 12.10.2017, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa , z., na účely tohto zákona sa rozumie, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa , veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

23. Podľa , veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

24. Podľa , vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa , Veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa , na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa , Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

28. Podľa / a / , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa nariadenia vlády SR č. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

31. Zmluva o úvere z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu vyplýva, že žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a uzatvorená zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia z. účinného v čase uzavretia zmluvy, alebo aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak ako to vyplýva z ustanovenia prvej vety .

32. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu čiastočne za dôvodnú. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka dňa XX.XX.XXXX podpísali Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná v rámci svojej obrany namietala, že úverovú zmluvu podpísala pod nátlakom, no toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom bližšie nešpecifikovala, o aký nátlak zo strany žalobcu sa malo jednať a podľa názoru súdu ho ani nepreukázala. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena ohľadne tvrdenej spornej skutočnosti. V konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a účastník má povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neuplatním v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Žalovaná svoje tvrdenie o tom, že úverovú zmluvu podpísala pod nátlakom nepodporila nijakými dôkaznými prostriedkami, a teda v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia. Naopak žalobca toto skutkové tvrdenie žalovanej poprel, uviedol, že žalovanú k podpísaniu úverovej zmluvy nijakým spôsobom nenútil, a teda úverovú zmluvu podpísala bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. Poukázal tiež na to, že žalovaná mala možnosť od úverovej zmluvy do 14 dní bez uvedenia dôvodu odstúpiť, ak nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, či úrok je pre ňu vysoká, čo žalovaná neurobila a toto právo nevyužila.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil tvrdenie žalovanej ohľadne nátlaku pri podpísaní zmluvy len za účelovú obranu, ktorú žalovaná nepodporila žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, či konania v nátlaku zaťažuje toho účastníka, ktorý túto skutočnosť tvrdí. Naopak je zrejmé, že žalovaná úverovú zmluvu podpísala, čo v konaní ani nespochybňovala a od uvedenej úverovej zmluvy, hoci mala možnosť do 14 dní bez uvedenia dôvody odstúpiť, neodstúpila, s čím jednoznačne prejavila vôľu byť obsahom a podmienkami zmluvy viazaná.

33. Pokiaľ žalovaná namietala, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy jej neboli poskytnuté, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca v konaní predložením listinného dôkazu: Dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere preukázal zánik vzájomných pohľadávok započítaním, teda záväzok žalobcu vyplatiť poskytnuté prostriedky z úveru zanikol započítaním žalobcovej pohľadávky voči žalovanej z nesplatených predchádzajúcich úverov. V zmysle ustanovenia , započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítané a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je , že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník presne naopak ( vzájomnosť pohľadávok ). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť teda o prejav adresovaný druhému účastníkovi z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie, proti pohľadávke veriteľa. Z predloženej Dohody o započítaní pohľadávok jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola dlžníčkou žalobcu na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorila so žalobcom ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX, a to v sume 427,60 Eur a zároveň aj zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorila so žalobcom ako veriteľom dňa 26.05.2016 v sume 122,40 Eur. Naopak žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 550,-Eur na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2017. Na základe vzájomnej dohody sa zmluvné strany dohodli na započítanie vzájomných pohľadávok , v dôsledku čoho tieto pohľadávky zanikli splnením. Uvedenú dohodu súd posúdil ako platnú v zmysle zákonného ustanovenia a nasl. , nakoľko bola vyhotovená v písomnej forme a je z nej zrejmé, ktoré pohľadávky navzájom sa kryjúce veriteľa a dlžníka podpísaním dohody zanikajú. Obe pohľadávky žalobcu i žalovanej boli rovnakého druhu a boli spôsobilé na započítanie.

34. Následne sa súd zaoberal skutočnosťou, či úverová zmluva ktorú zmluvné strany uzatvorili, spĺňa všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, či dojednaný úrok nie je neprimerane vysokým úrokom, či poskytovateľ úveru konal pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou a či nárok žalobcu nie je premlčaným.

35. Súd podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu a zistil, že zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v , je v nej uvedená správna výška RPMN, RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú nariadením vlády SR č. z. čo je dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN a ktorá v čase uzavretia zmluvy predstavovala 20,24% ( dojednaná odplata v zmluve o spotrebiteľskom úvere 18,42% ), preto nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, podľa z..

36. Napriek vyššie uvedenému však súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale s poukazom na ustanovenie z. pre nedostatočné overenie bonity žalovanej. Výzvou zo dňa 16.05.2023 súd požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení v súvislosti s overovaním bonity žalovanej a o zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými bonitu žalovanej overoval. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.05.2023 žalobca súdu doručil listinný dôkaz, ktorý má podľa žalobcu preukazovať splnenie tejto jeho povinnosti ( č.l. 99 spisu). Po posúdení uvedeného listinného dôkazu súd konštatuje, že postup žalobcu v súvislosti s overením bonity žalovanej bol len formálnym a nezodpovedal odbornej starostlivosti veriteľa, nakoľko žalobca nemal u žalovanej preukázaný žiaden príjem, ani hodnovernými dokladmi vyčíslené výdavky žalovanej,

a napriek tomu jej úver poskytol. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že sa zaujímal o výdavky žalovanej na živobytie, aké má príjmy, či jej zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, ale bez toho, aby ich žalovaná preukázala a bez prihliadnutia na údaje z príslušných databáz a registrov jej úver poskytol. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje veriteľovi žiadnu výnimku zo zákonnej povinnosti skúmať bonitu klienta vždy, keď úver poskytuje. Je teda bez právneho významu, či sa poskytuje prvý úver, alebo ide o tzv. refinanc úver, hoc aj u toho istého veriteľa. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 16 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, pričom z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spisoch je zrejmé, že žalobca tak nepostupoval. Zákon vyžaduje odbornú starostlivosť veriteľa pri poskytnutí úveru, čo nemôže byť pokryté len zbežnou rutinnou dokumentáciou, a teda nepostačuje len uvedenie určitých údajov vo formulároch veriteľa bez toho, aby veriteľ preukázal, že skutočne a preukázateľne dostatočne skúmal a verifikoval aj z iných zdrojov ako z jednostranných prehlásení dlžníka bonitu klienta, a to najmä výšku jeho príjmu, ostatné majetkové pomery, osobné, zárobkové možnosti klienta, jeho celkovú úverovú zaťaženosť a aj predošlú platobnú disciplínu dlžníka. Uvedené má zásadný význam z hľadiska nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pri uzatvorení predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou, napriek výzve súdu nepredložil v konaní dôkaz z ktorého by vyplývalo, že žalovaná predkladala doklady o svojom príjme, osobnom stave, majetkových pomeroch, a teda odborne neposúdil celkové príjmy a výdavky žalovanej pred poskytnutím úveru. Súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-449/13 z 18.12.2014 ( CA Consumer Finance SA proti F.G. a spol.) v zmysle ktorého článok ukladá veriteľovi povinnosť overiť úverovú bonitu spotrebiteľa opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na vyjadrenie spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať iba vtedy ak sú dostatočné a podložené aj dokladmi. Súd má za to, že zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnu a ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné mesačné výdavky, jej celkovú sociálnu i rodinnú situáciu, počet vyživovaných osôb a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať, obzvlášť, ak v súdenom prípade došlo k uzatváraniu úverovej zmluvy z dôvodu neplnenia si svojich povinností pri predchádzajúcich poskytnutých úveroch, ktoré žalovaná nebola schopná splácať. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Tieto závery nevyplývajú len z vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C - 449/13 Consumer Finance SA proti I.B. a ďalší zo dňa 18.12.2014, ale aj z nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 26.02.2019 a rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.07.2018 a zo dňa 20.03.2019. Žalobca tiež nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia a nasl. z. v zmysle ktorých je povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovanej ako spotrebiteľ splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený v z. a má mať určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z citovaného zákona. Nesplnenie týchto povinností je potrebné považovať za hrubé porušenie povinností podľa z. a je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru podľa ustanovenia z., preto je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len nesplatený zostatok istiny úveru, čo pri poskytnutom úvere vo výške 550,-Eur a uhradených 17 splátok v celkovej výške 340,-Eur, predstavuje sumu 210,-Eur a nepatrí mu dojednaný zmluvný úrok, ktorý si žalobca žalobou uplatnil vo výške 18,42% ročne z poskytnutého úveru, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

37. Nakoľko ide o spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, súd bol povinný podľa ustanovenia preskúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby je prioritne potrebné vyriešiť otázku, či došlo k účinnému zosplatneniu úveru, a teda nastala zročnosť celého dlhu vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, alebo posudzovať premlčanie jednotlivých splátok každej zvlášť ( ).

Veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu úveru za dvoch podmienok: ak je zosplatnenie dohodnuté v úverovej zmluve, čo žalobca predložením úverovej zmluvy a jej podmienok preukázal ( bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ). Druhou zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dodržanie postupu určeného v , kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa ustanovenia najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní veriteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca predložením listinného dôkazu: „ Varovanie“ súdu preukázal, že žalovanú upozornil na jej omeškanie s úhradou splátok a tiež na možnosť zosplatnenia úveru, pokiaľ nedôjde k úhrade omeškaných splátok. Z uvedeného listinného dôkazu, ako aj z výpisu o úhradách úveru je zrejmé, že prvou omeškanou splátkou bola splátka zo dňa 15.04.2019, ktorú žalovaná neuhradila. S jej úhradou bola teda v omeškaní počas nasledujúcich troch mesiacov ( 05/2019,06/2019,07/2019), pričom do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 15.08.2019 musel veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru, pričom tak učinil dňa 29.07.2019, ako to vyplýva z listinného dôkazu: „ Výzva na úhradu“ . Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje účinné zosplatnenie úveru, a teda dodržanie zmluvných, ako aj zákonných podmienok pre zosplatnenie. Premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch pri strate výhody splátok začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2023 ) na základe čoho súd konštatuje, že pokiaľ splátkou, ktorá vyvolala zosplatnenie, bola splátka z 15.04.2019, premlčacia doba začína plynúť až prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania tejto splátky, t.j. od 16.07.2019 a keďže žaloba bola podaná na upomínacom súde dňa 09.06.2022, nárok žalobcu nie je premlčaný a bol uplatnený v rámci 3ročnej premlčacej doby.

38. Žalobcovi tiež súd priznal aj úrok z omeškania, a to v sadzbe určenej podľa Obč. z., t.j. o 5,00% bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 23.07.2019, no nakoľko k zosplatneniu úveru došlo až 29.07.2019, o čom svedčí listinný dôkaz: „ Výzva na úhradu“ žalovaná sa dostala do omeškania zosplatneného úveru až nasledujúcim dňom, t.j. od 30.07.2019 a od tohto okamihu vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania, preto v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.

39. Žalobca ďalej požadoval v žalobe okrem istiny a úroku z omeškania aj zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžných splátok do ich zaplatenia. V zmluve v jej závere, bez osobitného označenia tejto časti, si strany mali dojednať povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Aj keď ide o súčasť zmluvy, nie je táto časť zmluvy osobitne označená a zvýraznená pre potrebu spotrebiteľa, ale je účelovo zakomponovaná do textu zmluvy na jej závere, tak aby si ju spotrebiteľ ani nevšimol. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dojednané a je len zapracované do textu zmluvy, ktorej znenie nemôže a ani nemohol spotrebiteľ žiadaným spôsobom ovplyvniť. Jej neprijateľnosť vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovanej (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle , , a preto neplatnú podľa . Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi požadovanú zmluvnú pokutu nepriznal.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , a keďže bol žalobca úspešný v celej časti istiny a súd žalobu zamietol len v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené pevnou sumou, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.