Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3C-274-2012.pdf
PDF · 138.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/274/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej: W. X., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX B. W. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 499,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 368,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.1.2011 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 499,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. H. a zmluvy č. H. vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby žalobcu. V ďalšom uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenie U. U.-Y. a to vo výške 131,44 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanou a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola v zmysle čl. 3 bod 3.7 dodatku vedomá, že telekomunikačné zariadenie
jej je predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia U. U.-Y. 1,- euro a predajnej cene 132,44 eur v sume 131,44 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 368,49 eur vyfakturovaných v období od 15.8.2010 do 15.11.2010. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.1.2011 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si sumu za poistenie faktúr v podanej žalobe neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 28.1.2011. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 368,49 eur aj nárok na zaplatenie sumy 131,44 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Žalovaná so žalobou súhlasila iba čiastočne a namietala premlčanie nároku na náhradu za mobilný telefón.
Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania dňa 21.05.2013. Navrhol žalobu v časti o zaplatenie v sume 131,44 eur z titulu zmluvnej pokuty menený na nárok na zaplatenie náhrady škody a v časti poplatku za oneskorenú platbu 1,33 eur, poplatku za odpojenie vo výške 4,14 eur a poplatku za znovupripojenie zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o pripojení č. H. a dodatkom s prílohami k nej uzatvorenému, zmluvou č. H., Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku zo dňa 28.1.2011, dokladom o predajnej cene mobilného telefónu, faktúrami, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, výsluchom žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Zo zmluvy o pripojení č. H. zo dňa 5.2.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol užívateľský program Paušál 100..
Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení č. H. zo dňa 5.2.2009 predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Samsung SGH-J700 účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“ ) 1,- euro.
Zo zmluvy o pripojení č. H. zo dňa 21.11.2006 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol užívateľský program Paušál 499 Sk a služby: ID kód, Podrobný rozpis hovorov/SMS, Predplatené obrazové správy, Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu.
V zmysle článku 2 bod. 2.1 vyššie uvedeného Dodatku k zmluve o pripojení účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.
Podľa článku 3 bod 3.6 Dodatku k zmluve o pripojení, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Za neuhradené služby žalobca žalovanej vyfakturoval faktúrou č.8043835500 zo dňa 15.11.2010 sumu 17,95 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.11.2010 ( za odpojenie sumu 3,3194 eur a za obnovenie kreditu sumu 11,7648 eur), faktúrou č. 8540665683 zo dňa 15.11.2010 sumu 8,77 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.11.2010 ( za odpojenie sumu 3,3194 eur), faktúrou č. 8043301749 zo dňa 15.10.2010 sumu 66,32 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.10.2010, faktúrou č. 8540147571 zo dňa 15.10.2010 sumu 26,37 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.10.2010, faktúrou č. 1008150526 zo dňa 15.10.2010 sumu 1,33 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.10.2010 ( upomienka), faktúrou č. 8042770984 zo dňa 15.9.2010 sumu 66,32 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.92010, faktúrou č. 8539632519 zo dňa 15.9.2010 sumu 26,86 eur so splatnosťou faktúry dňa 29.9.2010, faktúrou č. 8042241680 zo dňa 15.8.2010 sumu 86,45 eur so splatnosťou faktúry dňa 10.9.2010, faktúrou č. 8539119145 zo dňa 15.8.2010 sumu 68,12 eur so splatnosťou faktúry dňa 10.9.2010 ( za znovupripojenie sumu 26,5219 eur).
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 13.1.2011 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace august 2010 až október 2010 a za november 2011 v sume 368,49 eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a samotnej zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste dňa 27.1.2011, odstúpi od zmluvy o pripojení.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 16.6.2013 uviedol, že medzi účastníkmi konania sa jednalo o vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv, že zmluva o pripojení je zmluvou občianskoprávnou, pričom vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu a predpisu osobitného. Dodatok k zmluve bol uzavretý v čase, keď už Slovenská republika transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zmluvnú pokutu bola žalovaná povinná zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostávala do uplynutia doby viazanosti, uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou, má za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podmienkou neprijateľnou, teda absolútne neplatnou, je neprimeraná k hodnote zliav poskytnutých zo strany žalobcu a k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného. Vymáhanie časti tejto zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody vo výške 131,44 eur, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie ako rozdiel medzi jeho predajnou cenou a akciovou cenou, treba považovať za absolútne neplatnú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca bez právneho dôvodu a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa žiada poplatok za oneskorenú platbu v sume 1,33 eur, poplatok za znovupripojenie vo výške 32,74 eur a poplatok za odpojenie 4,14 eur, pričom ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandendurgu z 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, ktorým potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Na záver uviedol, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Dojednania o zmluvnej pokute odporujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne obchádzajú systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach.
Žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že zobrala 2 mobilné telefóny a to jeden pre manžela a jeden pre brata, pričom obidvaja už zomreli. Ona z tých telefónov nič nemala. Manžel jej tvrdil, že telefón je vyplatený, ale ona o tom nemá žiadne doklady, ale vzhľadom na obdobie viac ako 7 rokov namietal premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za mobilný telefón. Pokiaľ sa jedná o telefón, ktorý zobrala pre brata, tak vie, že jej brat neplatil a je si vedomá toho, že dlh ostáva na nej. Ďalej uviedla, že je v zlej finančnej situácií, žije len z odmeny pestúna vo výške 47,47 eur mesačne a nepoberá žiadne sociálne dávky. Vybavuje si dôchodok, ale nevie v akej výške jej bude priznaný.
Z potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd zistil, že žalovaná poberá odmenu pestúna vo výške 47,47 eur mesačne.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 2.8.2013 bol žalovanej od 11.7.2013 priznaný starobný dôchodok v sume 129,40 eur mesačne.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v tejto právnej veci medzi účastníkmi konania boli uzatvorené zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj Všeobecných podmienok, bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no ona cenu za tieto služby, tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 368,49 eur je opodstatnený.
Vedľajší účastník vystupujúci na starne žalovanej namietal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1,33 eur ako poplatku za zaslanie upomienky, zaplatenie sumy 4,14 eur ako poplatku za odpojenie a sumy 32,74 eur akom poplatku za znovupripojenie a to s poukazom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandendurgu z 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, ktorým potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd v tomto smere dospel k záveru, že v prípade poplatku za znovupripojenie vo výške 32,74 eur, žalovanej po znovupripojení bolo umožnené naďalej využívať služby poskytované žalobcom a teda jej za tento spoplatnený úkon žalobcu bolo poskytnuté protiplnenie, preto v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný.
Ďalej vedľajší účastník namietal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur z titulu zaslania upomienky žalovanej a na zaplatenie sumy 4,14 eur vyúčtovaný ako poplatok za odpojenie. Súd v tomto smere je toho názoru, že tieto poplatky vyúčtované a uplatnené žalobcom v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, ktoré súd vyhodnotil ako podmienky, ktoré neodporujú zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na ochranu spotrebiteľa a ani nespôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, žalobca vyúčtoval dôvodne a preto mu priznal aj nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur a sumy 4,14 eur. Súd ešte podotýka, že v súvislosti s úkonmi za ktoré žalobca poplatky účtoval, mu vznikli aj určité hotové výdavky a tieto výdavky sú v týchto poplatkoch zahrnuté.
Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, teda do 27.1.2011, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom 28.1.2011, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 27.1.2011, bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 27.1.2011 bola teda 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne od 27.1.2011 do zaplatenia zo sumy 368,49 eur.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 20,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalobca ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že sa voči žalovanej domáha aj zaplatenia sumy 131,44 eur, pričom táto suma predstavuje rozdiel predajnej ceny telefónu v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení a akciovej ceny, za ktoré žalobca telefón žalovanej odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom nároku na náhradu paušalizovanej škody, lebo porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 131,44 eur.
Nakoľko žalovaná v tejto časti žalobcom uplatnenej pohľadávky namietala premlčanie nároku, súd sa v prvom rade musel touto námietkou premlčania zaoberať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalobca si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v tomto súdnom konaní nárok na zaplatenie škody, uplatnil voči žalovanej písomnou výzvou zo dňa 13.1.2011 - pokusom o pokonávku a určil novú lehotu na zaplatenie tejto sumy a to do dňa 27.1.2011. Uplynutím tejto lehoty a to dňom 28.1.2011, začala plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobca podal na tunajšom súde žalobný návrh dňa 19.7.2012, teda počas plynutia premlčacej doby, t.j. včas a preto súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou za nedôvodnú.
Súd sa pri svojom rozhodovaní preto ďalej zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 131,44 eur ako nároku žalobcu na náhradu škody. Z predmetného dodatku k zmluve o pripojení tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach, či už v dodatku k zmluve, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak, ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 131,44 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.