Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/230/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. XXX, zastúpený Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátom so sídlom v Nitre, Viničky 15, proti odporcovi: 1. B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., U. XXXX/XX, 2. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., B. XXXX/XX a 3. X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. nad G. XX, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom v Leviciach, Bernolákova 12, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. apríla 2013, č. k. -182, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa napadnutým rozsudkom po pripustení zmeny návrhu domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX pre kat. úz. O., označené ako parc. č. 120/9 o výmere 461 m2, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie a v LV č. XXX pre kat. úz. O., parc. č. 120/32 o výmere 381 m2, druh pozemku - záhrady, patria do dedičstva po neb. Z. Z., rod. B., zomr. XX. XX. XXXX a po neb. B. Z., zomr. XX. XX. XXXX a to na každého v podiele 1-ica k celku.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania vo výške 1.155,14 eura k rukám právnej zástupkyni odporcov JUDr. Jane Ondrášikovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. a uviedol, že v prípade určovacej žalobe, ako je to aj v danom prípade, je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že jeho starí rodičia B. a Z. Z. dostali sporné pozemky na postavenie domu pravdepodobne v roku 1952 od MNV. Doklady o pridelení týchto pozemkov neexistujú, pretože sklad vyhorel a zrejme aj doklady v ňom. Na pozemku postavili dom a od tejto doby užívali tieto pozemky až do svojej smrti. Nevedel sa vyjadriť, kedy bol dom postavený a nevie súdu predložiť ani stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie. Po starých rodičoch dedila matka, ktorá mala brata, ale tento bol mŕtvy, takže dedili jeho deti, pričom jeho matka deti brata vyplatila. So starými rodičmi býval spolu s manželkou, týchto doopatroval a v súčasnosti sporné pozemky užíva. Tvrdil, že tieto pozemky dostal ústnym darom od svojej matky H. E. do vlastníctva. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keď v evidencii nehnuteľností nie je vedený ako vlastník a tým je jeho postavenie bez takéhoto určenia značne neisté, ako aj z dôvodu možného uplatňovania nárokov zo strany iných subjektov. Z LV č. XXX kat. úz. O. súd zistil, že navrhovateľ je

zapísaný ako vlastník domu súp. č. XXX na parc. č. 120/9, pričom parcela je zapísaná na LV č. XXX a to titulom darovacej zmluvy V 306/00. Z LV č. XXX kat. úz. O. vyplynulo, že parc. č. 120/32 - záhrady o výmere 381 m2 a parc. č. 120/49 - záhrady o výmere 67 m2 je zapísaná v podielovom spoluvlastníctve odporcu v 2. a 3. rade, každého z nich v 1-ici k celku. Z LV č. XXX kat. úz. O. vyplýva, že parc. č. 120/9

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2 je zapísaná v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 3. rade, u každého z nich o veľkosti 1-ica k celku. Z dedičského spisu D 1744/92, po neb. Z. Z. bolo zistené, že jej dedičmi bola dcéra H. E. a vnuci poručiteľky po neb. U. Z.: Q. O., U. Z. a X. Z.. Z dedičského spisu D 71/1996, po neb. B. E., zomr. XX. XX. XXXX bola jedinou dedičkou zo závetu H. E.. Závet bol spísaný formou notárskej zápisnice N 66/1994 a dňa 02. 06. 1994, ktorou B. Z. prejavil poslednú vôľu a to, že pre prípad smrti zanecháva rodinný dom č. XXX na parc. č. 120/9 s príslušenstvom v kat. úz. O. svojej dcére H. E. (matke navrhovateľa). Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že na určení vlastníckeho práva, tak ako sa navrhovateľ domáhal po pripustení zmeny žalobného návrhu, nemá naliehavý právny záujem, pretože v prípade vyhovenia jeho návrhu by nehnuteľnosť v podiele pripadajúca na zomr. Z. Z. a na zomr. B. Z. bola následne v dedičskom konaní prejednaná. Navrhovateľ by však ani neprichádzal do úvahy ako dedič, ako dedič do úvahy by prichádzala jeho matka H. E.. Súd mal za to, že navrhovateľ nebol z týchto dôvodov aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a takúto žalobu podľa názoru súdu mohol podať niektorý z dedičov po Z. a B. Z.. Pokiaľ by takáto žaloba bola podaná, v konaní by v tomto prípade bola vyriešená predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve a to zistenie majetku poručiteľov a ich dlhov. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov o dedičstve. Toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov konania o dedičstve. Preto v tomto konaní treba podľa povahy veci považovať účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle a to tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane odporcov. Z pripojených dedičských spisov D 1744/1992, po Z. Z. zistil, že jej dedičmi sú dcéra H. E. a vnuci poručiteľky po neb. U. Z. - Q. O., U. Z. a X. Z.. Z dedičského spisu D 71/1996, po neb. B. E. zistil, že jedinou dedičkou zo závetu bola H. E.. Závet sa však týkal len nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičského konania a ktorá bola v závete popísaná, pričom zo závetu nebolo zrejmé, že dedičkou aj ostatného majetku by mala byť H. E., a preto, ak sa objaví nový majetok po poručiteľovi B. Z., bude sa konať so všetkými do úvahy pripadajúcimi dedičmi. Pretože dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa, súd so skutkovými okolnosťami ohľadne nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva nebohých poručiteľov sa nezaoberal, lebo žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.155,14 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa jeho záver, že spočiatku sa mal domáhať určenia vlastníckeho práva titulom darovania. Domáhal sa titulom vydržania a neplatný úkon darovania bol titulom jeho vstupu do dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že zmenou návrhu stratil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (Zborník 4 str. 176). Súd podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec posúdil nedostatočne. Iba, ak by návrh podal hoc len jeden oprávnený dedič, naozaj by išlo o vec dedičskú, v ktorej pre nerozdielne spoločenstvo musia byť účastníkmi všetci spoludedičia, ktorí boli účastníkmi pôvodného dedičského konania, resp. ich právni nástupcovia. Treba mať na zreteli, že vec je daná nielen predmetom konania, ale aj účastníkmi a právnym dôvodom. Predmet konania v tejto veci nie je určenie vlastníctva pre dedičské konanie, čo potvrdzuje skutočnosť, že ani jeden z dedičov nie je účastníkom konania, ale dosiahnuť deklaratórnym určením vlastníctva pre iného než v evidencii nehnuteľností vedených účastníkov - odporcov, zlepšenie jeho postavenia, resp. ustálenie právneho postavenia medzi účastníkmi, teda jeho osobou ako faktickým užívateľom nehnuteľností proti odporcom, evidovaným ako vlastníkom. Poukazoval na konanie vedené na OS Nitra pod sp. zn. , kde od začiatku popiera vlastníctvo odporcov. Má za to, že vzhľadom na ust. nemožno vylúčiť jeho aktívnu legitimáciu na podanie určujúcej žaloby, ak nejde o vec navrhovateľa-dediča, ale o deklaratórne určenie vlastníctva na základe skutočnosti, ktorá pozbavila jeho právnych predchodcov vlastníctva dávno pred zápisom odporcov samotných ako vlastníkom do LV. Spracovanie cudzej veci ako právna skutočnosť

s právnym následkom nemôže byť ovplyvnená žiadnym prejavom vôle, ani oprávnených dedičov, má preto za to, že nejde o rozhodovanie o ich právach a neprichádzajú ako účastníci tohto konania v úvahu. V tejto súvislosti poukázal na všetky doterajšie prednesy, najmä na písomné vyjadrenie zo dňa 10. 04. 2013. Naďalej tvrdí, že žalobu nebolo možné zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie, ani pre údajnú stratu naliehavého právneho záujmu.

Odporcovia sa v podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebný ako vecne správny podľa potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania sa navrhovateľ podaním zo dňa 15. 08. 2013, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Nitre dňa 15. 08. 2013, domáhal zmeny návrhu na začatie konania v zmysle tak, že súd určí, že odporcovia nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností: odporkyňa v 1. rade nie je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. G. Q. pre obec O., kat. úz. O. parč. č. 120/7 o výmere 1.047 m2 - záhrady a parc. č. 120/9 o výmere 461 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Odporca v 2. rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. G. Q. pre obec O., kat. úz. O. parc. č. 120/32 o výmere 381 m2, druh pozemku - záhrady v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Odporca v 3. rade nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Katastrálny úrad Zlaté Moravce pre obec O., kat. úz. O., parc. č. 120/7 o výmere 2.047 m2, druh pozemku - záhrady parc. č. 120/9 o výmere 461 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 1-ica a na LV č. XXX Katastrálny úrad Zlaté Moravce, obec O., kat. úz. O., parc. č. 120/32 o výmere 381 m2, druh pozemku - záhrady v spoluvlastníckom podiele 1-ica.

Uznesením Krajský súd v Nitre zo dňa 21. augusta 2013 pod č. k. -202 rozhodol tak, že zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 15. 08. 2013 nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 09. 2013.

Predmetom konania tak zostalo určenie, že nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX pre kat. úz. O., označené ako parc. č. 120/9 o výmere 461 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a v LV č. XXX pre kat. úz. O. parc. č. 120/32 o výmere 381 m2, druh pozemku - záhrady, patria do dedičstva po neb. Z. Z., rod. Vincencovej, zomr. XX. XX. XXXX a po neb. B. Z., zomr. XX. XX. XXXX a to na každého v podiele 1-ica k celku. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho starí rodičia B. a Z. Z. dostali sporné pozemky na postavenie domu pravdepodobne v roku 1952 od MNV. Doklady o pridelení týchto pozemkov neexistujú. Na pozemku si postavili dom a tento spolu s pozemkami užívali až do svojej smrti. So starými rodičmi býval spolu s manželkou, doopatroval ich a v súčasnej dobe užíva tieto pozemky aj so svojou manželkou, lebo ich po matke zdedil. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré užíva a nikto ho v minulosti nežaloval, ani si neuplatňoval voči nemu nárok. Uviedol, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vydržal, lebo splnil podmienky vydržania. Jeho právnym predchodcom pri vstupe do nepretržitej držby bola jeho stará matka. V konaní bolo preukázané dedičskými spismi D 1744/1992, , že dedičmi po neb. Z. Z. je jej dcéra H. E. a vnuci po neb. U. Z. - Q. O., U. Z. a X. Z.. Z dedičského spisu D 71/1996, po neb. B. E., zomr. XX. XX. XXXX vyplynulo, že jedinou dedičkou zo závetu bola H. E.. Závet sa však týkal len nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičského konania a ktorá bola v závete popísaná, pričom zo závetu nebolo zrejmé, že dedičkou aj ostatného majetku by mala byť H. E.. Preto, ak sa objaví nový majetok po poručiteľovi B. Z., súd bude konať so všetkými do úvahy pripadajúcimi dedičmi. Súd prvého stupňa v zmysle skúmal, či na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na takom určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho starých rodičoch, pretože v prípade vyhovenia jeho návrhu by nehnuteľnosť pripadajúca na zomr. Z. Z. a na zomr. B. Z. bola následne prejednaná v dedičskom konaní. Navrhovateľ však neprichádza do úvahy ako dedič a to ani závetný dedič a ani ako zákonný dedič. Do úvahy by prichádzala ako dedič jeho matka H. E.. Súd preto mal za to, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a takúto žalobu by mohol podať iba niektorý z dedičov po Z. a B. Z.. V takom prípade by sa riešila predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve a to zistenie

majetku poručiteľa, pričom vyriešenie takejto otázky by sa dotýkalo všetkých práv a povinností všetkých účastníkov o dedičstve a výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov konania o dedičstve. Preto bolo potrebné v tomto konaní podľa povahy veci považovať účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle a to tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu.

Odvolací súd po preskúmaní veci v dôsledku podaného odvolania navrhovateľom zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, považuje ich za vecne správne, a preto v zmysle ich nebude opakovať, iba na ne poukazuje ako na svoje vlastné.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( ). Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez preukázania existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa zamietnuť ako neprípustný. Ide pritom o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu, preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa a nasl. . Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie notára o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu. Ak právni predchodcovia navrhovateľa v čase smrti skutočne vlastnili sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou poručiteľov. Pokiaľ sporné pozemky, napriek tomu, že ich právni predchodcovia navrhovateľa vlastnili, neboli predmetom dedičstva po nich, môžu byť prejednané iba v konaní o tzv. novoobjavený majetok. V prípade, ak vznikne spor, čo patrí do aktív a pasív dedičstva, môžu sa dedičia domáhať určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľoch. Súd, ktorý prejednáva dedičstvo však takýto spor nerieši, ak však jeho riešenie neiniciuje žiadny z dedičov, súd nemôže uložiť, aby podal žalobu zameranú na odstránenie zistenej spornosti. V konaní o dedičstve sa súd obmedzí len na skonštatovanie spornosti a na sporné aktívum alebo pasívum dedičstva pri výpočte čistého majetku neberie zreteľ. predpokladá, že vo vzťahu k sporných aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve. Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že táto vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhoduje súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia, alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je tak praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec patrí do dedičstva. Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa (R 49/82, R 65/2003, rozsudok NS SR ).

V danej veci bolo nesporne preukázané, že dedičmi po neb. Z. Z. je jej dcéra H. E. a vnuci po neb. U. Z. - Q. O., U. Z. a X. Z.. Po neb. B. Z., zomr. XX. XX. XXXX dedila závetná dedička H. E.. Z notárskej zápisnice, ktorou bol spísaný závet po nebohom a ktorá sa nachádza v dedičskom spise OS Nitra vyplynulo, že poručiteľ B. Z. pre prípad svojej smrti prenechal H. E. rodinný dom č. XXX spolu s príslušenstvom v kat. úz. O.. Z obsahu závetu nevyplývalo, že by aj ďalší iný majetok mal byť predmetom závetu. V takomto prípade, pokiaľ by sa objavil ďalší majetok po poručiteľovi B. Z., dedičstvo by bolo prejednávané so všetkými do úvahy pripadajúcimi dedičmi.

Z vyššie uvedeného bolo potrebné dospieť k rovnakému právnemu záveru, k akému dospel súd prvého stupňa, že žalobu na určenie, že sporné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po neb. Z. Z. a neb. B. Z. sú aktívne legitimovaní iba dedičia po nebohých, pričom týchto dedičov je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov podľa . Keďže v danej veci sa určenia podľa , že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z. Z. a B. Z. (starých rodičov navrhovateľa), domáhal navrhovateľ, ktorý nie je dedičom, súd prvého stupňa správne potom postupoval, keď žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa zamietol. Je tomu tak preto, že prípadným vyhovením žalobe by sa právne postavenie navrhovateľa nijako nezmenilo. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení by bola daná len vtedy, keby určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v danom konaní ide, priaznivo ovplyvnilo právne postavenie navrhovateľa voči odporcom. Keďže navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie určovacej žaloby, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z. Z. a neb. B. Z. (pretože nie je dedičom po nebohých), nemohol preukázať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže podanou žalobou by sa jeho právne postavenie nezmenilo.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnili a ani im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.