Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/152/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XX, proti odporcovi: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. U. XXXX/ XX, Topoľčany, o zaplatenie 10.000,-Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -20 zo dňa 27. februára 2013, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 600,-Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , (ďalej len ), Nariadenia vlády SR č. , ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodne podaný. Súd prvého stupňa mal za preukázané zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 1.11.2009, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 10.000,-eur, bezúročne, so splatnosťou pôžičky dňa 31.12.2009, ktorý právny úkon vyhotovený v písomnej forme obaja účastníci podpísali. Odporca nevrátil navrhovateľovi peňažnú pôžičku v lehote splatnosti. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. mal za preukázané, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 10.000,-Eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009 /titulom zhodnej pôžičky/, návrh vzal späť dňa 18.1.2012 z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode. Súd prvého stupňa dospel v danej právnej veci na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh bol dôvodne podaný, dôvodiac existenciou zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 1.11.2009 v písomnej forme, ktorú pôžičku odporca v lehote splatnosti navrhovateľovi nevrátil, ako aj tvrdením navrhovateľa v konaní. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia . Ďalej dôvodil tým, že táto bola uzatvorená v písomnej forme, podpísaná účastníkmi konania. Súd prvého stupňa vyhodnotil obranu odporcu v konaní ako účelovú, nepreukázanú /pokiaľ odporca tvrdil, že mu navrhovateľ požičal sumu 6.000,-USD, ktorú sumu dlhuje navrhovateľovi a pokiaľ odporca tvrdil, že k pôžičke došlo ešte v roku 2003/ dôvodiac tým, že odporca nepredložil súdu dôveryhodné dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení a nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Súd prvého stupňa dôvodil tiež tým, že pokiaľ by odporca nedlhoval navrhovateľovi sumu 10.000,-Eur titulom predmetnej pôžičky, predmetnú zmluvu o pôžičke by nepodpísal. Súd priznal zároveň navrhovateľovi úroky z omeškania od 1.1.2010, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa

a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, v rozpore s ustanovením a zásadami logiky. Namietal, že súd neodstránil rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľa a odporcu ohľadne toho, kedy došlo k poskytnutiu spornej pôžičky a v akej mene. Súd prvého stupňa neskúmal, či nešlo len o fiktívnu pôžičku, teda neskúmal, či došlo k vzniku pôžičky podľa . Ďalej uviedol, že súd mal vedomosť, že predmetom pôžičky neboli eurá, ale americké doláre a nie v deň 1.11.2009. Túto skutočnosť súd nijako nepreveril, nevykonal dôkazy o pravdivosti tvrdenia navrhovateľa, nevykonal dôkazy preukázaním hotovosti navrhovateľa vo výške 10.000 eur, uspokojil sa len s tvrdením navrhovateľa, hoci odporca tieto peniaze nikdy neprevzal. Okrem fingovanej zmluvy iný dôkaz neexistuje.

Navrhovateľ sa vyjadril sa k odvolaniu odporcu. Uviedol, že odporca v odvolaní uvádza klamstvá, zavádza súd nepravdivými informáciami. On už pred týmto konaním podal voči odporcovi dve žaloby, ktoré sa týkali predmetnej spornej pôžičky, ktoré žaloby vzal späť preto, že odporca sľúbil, že pôžičku v určenom čase vyrovná. Medzi účastníkmi konania sporná pôžička nebola jedinou a prvou spoluprácou. V máji 2003 poskytol odporcovi pôžičku na obstaranie bytu v Bratislave vo výške 6.000 USD, ktoré mu odporca včas vrátil okrem sumy 30.000,-Sk. Rovnakú sumu 6.000 USD mu požičal o tri roky neskôr v roku 2006, ktorú mu odporca vrátil koncom leta 2009. Preto nie je možné zamieňať viacero pôžičiek, ktoré s odporcom mal a je potrebné vychádzať z konkrétnych pôžičiek a z konkrétnej výšky peňazí, ktoré boli zapožičané. Odporca si od neho pýtal požičať ďalšie peniaze, on mu ich nechcel požičať, kým mu nevráti tie, ktoré mu už požičal a aj predmetná žalovaná suma bola odporcovi požičaná až potom, čo mu zaplatil všetky doterajšie pôžičky a staršie dlžoby, ktoré mali ku dňu 1.11.2009, kedy vznikla pôžička, ktorá je predmetom konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / / prejednal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa , a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne podľa .

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci /reálnom odovzdaní/, o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky / peňazí/ veriteľom dlžníkovi a to bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdanie krátkou cestou. Z ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Zmluva o pôžičke je teda zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Pôžička patrí medzi základné formy získania úveru. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Týmito znakmi sa zmluva o pôžičke odlišuje od príbuzných záväzkových zmlúv. Úpravu zmluvy o pôžičke je potrebné odlíšiť od zmluvy o úvere, ktorá je absolútnou obchodnou zmluvou (pozri a nasl. <.), aj keby jej účastníkmi boli osoby, ktoré nie sú podnikateľmi. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku pôžičky

je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( <.). Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení a nasl. . <.V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v celom rozsahu, preto sa obmedzuje v odôvodnení rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov podľa .

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia v tom, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom predmetnú spornú zmluvu o pôžičke, že odporcovi poskytol predmet pôžičky, teda že mu finančné prostriedky reálne odovzdal pri uzatvorení pôžičky, že odporca mu poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti nevrátil.

Tento skutkový a právny záver vyplynul z vykonaného dokazovania v danej právnej veci, najmä z obsahu samotnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej v písomnej forme, z obsahu ktorej bolo nesporne preukázané označením účastníkov zmluvy, že navrhovateľ ako fyzická osoba /ako veriteľ/ uzatvoril s odporcom ako fyzickou osobou /ako dlžníkom/ zmluvu o peňažnej pôžičke dňa 1.11.2009 v písomnej forme, predmetom ktorej bola suma 10.000 eur /predmet pôžičky/, bezúročne. Z čl. I. zmluvy o pôžičke nesporne vyplýva, že navrhovateľ zároveň poskytol dňa 1.11.2009 predmet pôžičky - sumu vo výške 10.000 eur a to v hotovosti do rúk odporcu ako dlžníka, ktorú skutočnosť odporca podpisom zmluvy potvrdil. Z čl. I. zmluvy o pôžičke nesporne vyplýva, že sa odporca zaviazal vrátiť pôžičku navrhovateľovi najneskôr do 31.12.2009, keď v konaní bolo nesporne preukázané výpoveďou oboch účastníkov, že odporca predmetnú pôžičku uzatvorenú dňa 1.11.2009 v sume 10.000 eur navrhovateľovi nevrátil v lehote splatnosti. Teda navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď v konaní bolo preukázané, že s odporcom ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 1.11.2009, že poskytol odporcovi dňa 1.11.2009 predmet pôžičky a to sumu vo výške 10.000 eur a že odporca tento dlh riadne a včas nezaplatil. Odporca naopak neuniesol dôkazné bremeno o existencii takej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu napr. jej splatením, resp. neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii predmetnej peňažnej pôžičky a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Odporca v konaní nepredložil a ani nežiadal vykonať žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho obranu, teda jeho tvrdenia o existencii ním tvrdených skutočností, ktoré by mali mať za následok neexistenciu predmetnej zmluvy o peňažnej pôžičke.

Odvolací súd mal za to, že vyššie uvedené správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa vyplývajú z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, pričom súd prvého stupňa vyhodnotil všetky právne relevantné dôkazy v danej veci vykonané v rámci dokazovania v súlade s ustanovením aj z hľadiska dôležitosti, pravdivosti týchto právne významných dôkazov pre svoje rozhodnutie, tiež poukázal prečo výsledok toho- ktorého právne významného dôkazu považoval za pravdivý, resp. prečo obranu odporcu považoval za účelovú a z akého dôvodu, pričom vyhodnotil všetky jednotlivé dôkazy i z hľadiska ich vzájomnej súvislosti, i s poukazom na výpovede účastníkov.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.