Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-94-2013.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľky Q. R., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, Z., t. č. bytom P. XXX, Z., štátne občianstvo SR zast. S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XXX proti odporcovi K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., I. XXX/X, štátne občianstvo SR o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Q. R., nar. XX. XX. XXXX zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote ako kolíznym opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Q. R., rod. P., nar. XX. XX. XXXX a odporcu K. R., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 25. 11. 2006 pred Matričným úradom Mesta Fiľakovo zapísané v Knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloletá Q. R. nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 € mesačne na jedno dieťa) a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky - matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom zástupkyne navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, z manželstva pochádza maloletá Q. R.Á., nar. XX. XX. XXXX.
Výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania nežijú spolu už viac ako rok. V súčasnosti navrhovateľka býva spolu s maloletou na ubytovni pri svojich rodičoch, nemá žiadny príjem. Otec maloletú skoro rok nevidel, neplatí ani výživné na ňu a nejaví žiadny záujem o jej výchovu. Podľa jej vedomostí je odporca bez zamestnania a bol vyradený z evidencie úradu práce.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazať na platenie výživného.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd zhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade sú podmienky pre rozvod manželstva účastníkov podľa § 23 Zákona o rodine splnené, pretože manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel. V súčasnosti je spolužitie účastníkov konania len formálnym zväzkom a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Ohľadom výchovy a výživy maloletého dieťaťa súd rozhodol podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine tak, že maloletú Q. R. nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 € mesačne na jedno dieťa) a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky - matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 7P/191/2011-32, ktorým bolo naposledy určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, keďže súd nemal preukázané, že by od posledného určenia výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej alebo na strane otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozvedená manželka môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.