Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_8C-145-2012.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/145/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom S. č. XX, C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného U. S., s.r.o., so sídlom O. 4, C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: K. Q., so sídlom ŽV., v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 125,- Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 385,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55 Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby.
Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov Z. spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru W. súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že paušálne náklady na pohľadávku subjektívne vyčíslené žalobcom nie sú škodou a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal. Rovnako mu nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v každom prípade. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia W. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie E. súdu v T. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XNcC/XX/XXXX). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Súd vo veci rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.")), pričom účastníci konania boli riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a okrem v žalobe označených dôkazov do vyhlásenia rozsudku iné dôkazy vykonať nenavrhli.
V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené, že žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom A.. Q. E. navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému G. T. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok K. rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola menovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.712,08 Eur (51.578,13 Sk) s príslušenstvom. K. exekútor následne v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. G. súd dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie súdny exekútor prevzal dňa XX.XX.XXXX.
K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (K. republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.
Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).
Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa XX.XX.XXXX. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, pretože písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa XX.XX.XXXX a nie ako tvrdil žalobca, že sa tak stalo po siedmych mesiacoch. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Z vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z obsahu ku nej pripojených žiadostí žalobcu je zrejmé, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa XX.XX.XXXX na Z. spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.