Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-247-2013.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/247/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci navrhovateľa J. H. nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava Hviezdoslavova 4, proti odporkyne S. H. nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom R. H. nar. XX.XX. XXXX a R. J. H. nar. XX.XX. XXXX , zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na čas po rozvode takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave manželstvo navrhovateľa J. H. nar. XX.XX. XXXX s odporkyňou S. H. rod. X. nar. XX.XX. XXXX, uzavreté dňa 29.06. 1996 pred bývalým Mestským národným výborom v Revúcej, manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Revúca, vo zväzku 7, ročník 1996, na strane 61, pod poradovým číslom 43 r o z v á d z a .
Súd maloleté deti R. H. nar. XX.XX. XXXX a R. J. H. nar. XX.XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok a navrhovateľa z a v ä z u j e prispievať na ich výživu na každé dieťa po 100,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk odporkyne.
Navrhovateľ sa na čas po rozvode bude s maloletými deťmi stýkať na základe dohody rodičov n e o b m e d z e n e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. Maloleté deti na čas po rozvode navrhol zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že na ich výživu bude prispievať po 70,- Eur mesačne. Styky s maloletými deťmi na čas po rozvode navrhol upraviť neobmedzene na základe dohody rodičov. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu všetkých trov tohto konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel 29.06. 1996 po dostatočne dlhotrvajúcej známosti z lásky. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Ich manželstvo bolo zo začiatku harmonické, aj keď mali určité finančné ťažkosti. Tento problém sa snažili prekonať tak, že vycestoval do zahraničia za účelom hľadania si práce. Našiel si prácu, z ktorej síce dokázal živiť svoju rodinu, ale jeho dlhodobý pobyt v zahraničí sa negatívne odzrkadlil na kvalite ich manželstva. Odporkyňa si začala hľadať známosť s inými mužmi, predovšetkým cez internet a jej snaha nebola márna. V dôsledku toho sa ich manželské spolužitie narušilo do takej miery, že už je iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí si už nemajú čo povedať a ktorých spájajú už len ich spoločné deti. Ich manželstvo je v hlbokej a
neprekonateľnej kríze a už neexistuje predpoklad na jeho obnovenie, lebo nedokáže odpustiť odporkyni jej neveru.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila. Nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného a žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu detí po 150,- Eur mesačne. Vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že navrhovateľ ešte v roku 2009 odišiel za prácou do Holandska a peniaze na domácnosť a na deti jej posielal trikrát mesačne po 150,- Eur. Domov však chodil iba trikrát do roka a doma trávil ročne iba šesť týždňov. V dôsledku toho sa vzájomne odcudzili. Od októbra 2012 o rodinu prestal mať záujem a tri mesiace sa ani neinformoval. V tom čase nadviazala kontakty cez internet, písala si s viacerými mužmi a s jedným z nich aj dôverne. Keď navrhovateľ prišiel domov na vianočné sviatky 2012 vytýkal jej to a prestal mať o ňu záujem. V apríli 2013 keď znovu prišiel ju podozrieval, kontroloval jej mobil a napriek tomu, že bol doma tri mesiace, jeho správanie nevydržala a po dvoch mesiacoch sa odsťahovala s deťmi zo spoločnej domácnosti. On sa jej aj vyhrážal a preto sa s deťmi musela sťahovať k rodičom v nočných hodinách. Od tej doby žije sama s deťmi v dome svojich rodičov a už nechce s navrhovateľom obnoviť spolužitie. S deťmi žije sama a s navrhovateľom sa nekontaktuje. Navrhovateľ na výživu detí prispel v auguste sumou 140,- Eur. Maloletá dcéra nastúpila do 5. ročníka základnej školy a syn navštevuje materskú školu. O sebe uviedla, že pracuje ako šička a jej predpokladaný príjem bude činiť asi 320,- Eur mesačne. Na domácnosť prispieva, platí za elektrinu a vodu a musí zabezpečiť aj tuhé palivo. Deťom hradí každodenné potreby, ako aj potreby súvisiace s návštevou školy. Odporkyňa trvala na tom, že známosť s iným mužom nemá. Nenadväzuje kontakty ani cez internet. Podľa jej vedomostí, navrhovateľ už v zahraničí pracuje. Sám sa vyjadril, že kvôli zmene agentúry bude doma tri mesiace a potom v zahraničí opäť nastúpi do práce. Pracuje u poľskej firmy, ide o mäsokombinát, kde pracoval aj predtým a zarábal 1.300,- Eur mesačne. V čase, keď bol doma požiadal o podporu v nezamestnanosti. Predložil aj potvrdenie od posledného zamestnávateľa a podpora v nezamestnanosti mu bola vyčíslená sumou 650,- Eur mesačne.
Právny zástupca navrhovateľa neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že je v zahraničí a žiadal, aby súd konal so súhlasom navrhovateľa v jeho neprítomnosti. Uviedol, že navrhovateľ ho o novom zamestnávateľovi neinformoval, napriek tomu však navrhuje, aby výživné na maloleté deti bolo určené po 100,- Eur mesačne na každé dieťa. Poukázal aj na to, že odporkyňa sa sama pochválila s tým, že nadviazala známosť s inými mužmi.
Odporkyňa po vyjadrení právneho zástupcu súhlasila s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti po 100,- Eur mesačne.
Súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 29.06. 1996 a z ich manželstva sa narodili dve maloleté deti. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na uvedenej adrese v obci H..
Podľa správy od Obecného úradu Gočaltovo, odporkyňa býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodičovskom dome a navrhovateľ býva v prenajatom byte na uvedenej adrese v obci. O deti sa príkladne starajú a bývajú vo vyhovujúcich podmienkach. Na verejnosti sa správajú slušne.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že odporkyňa je od 01.08. 2013 zamestnaná vo firme Mayzer v Rožňave. So svojimi deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov. Navrhovateľ v čase šetrenia sa zdržiaval v zahraničí a telefonicky ich informoval, že odišiel za prácou a jeho predpokladaný návrat na Slovensko je až v januári 2014. Maloletá R. navštevuje 5. ročník ZŠ v Štítniku a maloletý R. J. navštevuje predškolské zariadenie. Náklady za školu uhrádza odporkyňa.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, navrhovateľ má nárok na dávku v nezamestnanosti od 29.04. 2013 do 28.10. 2013 resp. do vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 45,0867 Eur za jeden kalendárny deň. Odporkyňa dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Podľa správy od Základnej školy Štítnik, maloletá R. bola minulý školský rok žiačkou 4. triedy a dosahovala priemerný prospech. Spolupráca matky so školou bola dobrá, pravidelne sa zúčastňovala rodičovských združení a bola neustále v kontakte s triednou učiteľkou. Náklady spojené s návštevou školy pozostávajú z nákladov za učebné potreby a pomôcky, ako aj náklady za obedy v školskej jedálni a za školné.
Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu trval na podanom návrhu. Poukázal na to, že je dostatočne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú značne narušené. Navrhol návrhu vyhovieť, manželstvo účastníkov rozviesť a maloleté deti na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne. Výživné na maloleté deti zo strany navrhovateľa navrhol určiť po 100,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletých detí poukázal na správu o prešetrených pomeroch a v prípade, že by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, navrhol maloleté deti na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu najmenej v sume po 100,- Eur mesačne na každé dieťa.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :
1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií : funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie
výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
Súd na základe zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2013. Príčinou ich rozchodu je hlboký a trvalý rozvrat medzi nimi. Je preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny a znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Manželstvo účastníkov je len formálne a neplní si svoje funkcie. Manželské spolužitie účastníkov konania bolo narušené v dôsledku toho, že rodina mala finančné problémy, ktoré sa riešili tak, že navrhovateľ ešte v roku 2009 odišiel za prácou do zahraničia. Finančne rodinu zabezpečoval, lebo peniaze na rodinu a deti posielal, ale doma sa zdržiaval málo. Z výpovede odporkyne vyplýva, že doma trávil iba šesť týždňov v roku a v dôsledku toho došlo medzi nimi aj k vzájomnému odcudzeniu, ako to vyplýva aj z návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ odporkyne vyčíta
jej neveru. Z výpovede odporkyne však vyplýva, že v dôsledku vzájomného odcudzenia a nezáujmu navrhovateľa o ňu a o rodinu, iba v októbri 2012 začala nadväzovať kontakty s inými mužmi cez internet, pričom s jedným mužom išlo o dôvernejší kontakt. Túto skutočnosť jej navrhovateľ vytýkal, podozrieval ju a preto došlo ešte k hlbšiemu narušeniu ich vzájomných vzťahov a preto sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Podľa názoru súdu účastníci konania nedokázali vyriešiť narušené vzťahy, ktoré pretrvávali medzi nimi od roku 2009 a v dôsledku toho sa stalo ich manželstvo iba formálnym, ktoré už neplní ani jednu zo svojich funkcií. Vzhľadom na súčasný postoj účastníkov konania k možnosti obnovenia spolužitia, keď obidvaja túto možnosť odmietajú už nie je predpoklad, aby v budúcnosti manželské spolužitie obnovili a aby žili v usporiadanom manželstve. Z týchto dôvodov aj súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR
1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ako to vyplýva z prevedeného dokazovania, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje odporkyňa na dobrej úrovni. Pre starostlivosť o maloleté deti má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti. Túto starostlivosť sama zabezpečuje už od roku 2009 z dôvodu, že navrhovateľ od tej doby sa zdržiava v zahraničí, kde pracuje. Nebude teda v rozpore so záujmami maloletých detí rozvod manželstva ich rodičov a samotný záujem detí si vyžaduje, aby ich starostlivosť a výchovu naďalej zabezpečovala odporkyňa. Preto súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne.
Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu žiadal určiť výživné na maloleté deti po 70,- Eur mesačne, ale jeho právny zástupca v priebehu konania na pojednávaní dňa 05.09. 2013 navrhol výživné určiť po 100,- Eur mesačne. Odporkyňa s navrhovanou výškou výživného po 100,- Eur mesačne na každé dieťa súhlasila. Aj podľa názoru súdu takto stanovené výživné zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí vychádzajúc z toho, že odporkyňa nastúpila do práce iba v priebehu konania a jej predpokladaný zárobok nebude prevyšovať sumu 320,- Eur čistého mesačne. Nie je jednoznačne preukázané, či navrhovateľ v zahraničí už pracuje, ale dá sa predpokladať, že v zahraničí nastúpil do práce, lebo do zahraničia sa vrátil a telefonicky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave oznámil, že jeho predpokladaný návrat na Slovensko bude až v januári 2014. Z toho teda vyplýva, že sa zamestnal a má pravidelný mesačný príjem. O tom svedčí aj samotné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý na pojednávaní navrhol určiť vyššie výživné na maloleté deti, ako to vyplýva z písomného návrhu navrhovateľa po 100,- Eur mesačne na každé dieťa. Vychádzajúc z týchto skutočností súd návrhu navrhovateľa aj v tejto časti vyhovel a zaviazal ho prispievať na výživu maloletých detí na čas po rozvode po 100,- Eur mesačne na každé dieťa.
Z vyjadrenia obidvoch účastníkov konania vyplýva, že na stykoch navrhovateľa s maloletými deťmi sa vedia dohodnúť mimosúdne, preto súd styky navrhovateľa s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil neobmedzene na základe ich mimosúdnej dohody.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. Je preukázané, že obidvaja účastníci v priebehu tohto konania sa zamestnali, odporkyňa u terajšieho zamestnávateľa však dosahuje nízky príjem a predpokladaný príjem navrhovateľa v zahraničí je podstatne vyšší a je preukázané aj to, že obidvaja účastníci konania majú svoj podiel na rozvode tohto manželstva, lebo odporkyňa známosti cez internet začala nadväzovať po tom, keď navrhovateľ prestal mať o ňu skutočný záujem, v dôsledku čoho došlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Účastníci konania pritom nevyriešili svoje narušené vzťahy, ktoré sa ešte prehĺbili a v súčasnej dobe je ich manželstvo nefunkčné. Vychádzajúc z týchto skutočností súd navrhovateľovi náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné , nakoľko sa účastníci tohto práva vzdali na pojednávaní a s rozsudkom súhlasili.
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.