Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-6T/214/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. septembra 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Y. E. - K.. XX.XX.XXXX B. S., O. W. Č..XXX, R. S.- R., I.. Č.. B. B. I. R. W. S.Á.Ľ.,

j e v i n n ý, že

dňa 4.7.2012 proti podpisu do vlastných rúk prevzal nariadenie Okresného súdu Košice II o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého bol povinný najneskôr do 16.7.2012 nastúpiť výkon trestu odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp. zn. zo dňa 18.5.2012, ktorý nadobudol právnu moc dňom 23.5.2012, pričom trest odňatia slobody v stanovenej lehote nenastúpil,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa Tr. zákona, v spojení s , , , Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 5.12.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) na obžalovaného Y. E. (ďalej len ako „obžalovaný“) obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní konanom v tejto trestnej veci súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.

K prednesenej obžalobe obhajoba sa nevyjadrila.

V zmysle súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť a vyhlásil, že je nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.

V rámci vykonaného dokazovania súd vykonal nasledujúce dôkazy, ktoré hodnotí jednotlivo nasledujúcim spôsobom:

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá presný dátum, ale pôvodne dostal poštou výzvu na nastúpenie trestu vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Asi 3 dni pred uplynutím lehoty, v ktorej mal podľa výzvy nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, podal žiadosť o odklad výkonu trestu, čo odôvodnil tým, že jeho syn mal prázdniny, manželka pracovala na zmeny, preto nemal kto s ním ostať doma a navyše chcel obžalovaný aj zabezpečiť rodinu. O tejto žiadosti o odklad výkonu trestu bolo rozhodnuté uznesením, ktorým nebol povolený odklad výkonu trestu, toto uznesenie bolo obžalovanému doručené, avšak bez ďalšej výzvy na nástup trestu, v ktorej by bola nejaká nová lehota, v ktorej by mal obžalovaný nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody. Ako dôvod prečo po nepovolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil do výkonu trestu uviedol, že nebolo zrozumiteľne napísané, kedy ma nastúpiť do výkonu trestu po nepovolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o tom, že po nepovolení odkladu výkonu trestu mal sám dobrovoľne nastúpiť výkon trestu bez toho, že by čakal na ďalšiu výzvu na nástup trestu sa dozvedel asi o 2-3 týždne, maximálne do štyroch týždňov po doručení uznesenia o nepovolení odkladu výkonu trestu. Potom čo sa uvedené dozvedel do výkonu trestu nenastúpil, nakoľko na polícii mu povedali, že už majú rozkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody a že to už aj tak bude marenie, či nastúpi sám, alebo ho tam dodajú.

Výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako na prvý pohľad logickú, bez obsahových rozporov, ktorou obžalovaný nepopiera, že prevzal výzvu na nástup výkonu trestu, avšak pred uplynutím stanovenej lehoty požiadal o odklad výkonu trestu. Súd mu následne doručil uznesenie o nepovolení odkladu, ale bez toho, aby mu bola určená nová lehota na nastúpenie trestu. Obžalovaný sa obhajuje tak, že tvrdí, že nevedel, že po nepovolení odkladu výkonu trestu mal ihneď sám nastúpiť do výkonu trestu, ale že čakal, kedy mu príde nová výzva s novou lehotou. Potom, čo sa asi do mesiaca od doručenia uznesenia o nepovolení odkladu výkonu trestu, od polície dozvedel, že po nepovolení odkladu, sa nová lehota neurčuje a že sám má nastúpiť na trest, vyčkal na dodanie do trestu, nakoľko bol poučený, že už bez tak maril výkon úradného rozhodnutia.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok Q.. E.H.Š. U. Q.. Y. č. 101/2012 z č. l. 19-31.

Vo vzťahu k tomuto vykonanému dôkazu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a prečítaný znalecký posudok nebol spochybnený ani po odbornej stránke.

Z listinných dôkazov súd v zmysle prečítal rozsudok z čl. 32-33, nariadenie výkonu trestu a doručenku z č. l. 34, 35, uznesenie a doručenku z čl. 36-37, zápisnicu o dodaní do výkonu trestu z čl. 38-40, záznam o prijatí predvedeného odsúdeného do výkonu trestu z čl. 39, dodanie do výkonu trestu z čl. 38-40, charakteristiku z čl. 41, lustráciu ZVJS z č. l. 62, odpis z RT z č. l. 63, odpis z lustrácie MS SR z č. l. 64, spis OS KE 2 sp. zn. a sp. zn. . Ani vo vzťahu k týmto dôkazom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo znižovali ich dôkaznú hodnotu.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že z výpovede obžalovaného, ale aj z prečítaných listinných dôkazov najmä: rozsudku z čl. 32-33, nariadenia výkonu trestu a doručenky z č. l. 34, 35, uznesenia a doručenky z čl. 36-37, zápisnice o dodaní do výkonu trestu z čl. 38, záznamu o prijatí predvedeného odsúdeného do výkonu trestu z čl. 39 a dodania do výkonu trestu z čl. 40 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností má súd za dokázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a bol mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Dňa 26.6.2012 súd nariadil výkon tohto trestu s tým, že obžalovaný mal nastúpiť do výkonu trestu do 16.7.2012. Uvedené bolo obžalovanému doručené dňa 4.7.2013. Dňa 10.7.2013 obžalovaný podal žiadosť o odklad výkonu trestu. Súd dňa 27.7.2012 nepovolil odklad výkonu trestu a toto svoje

rozhodnutie doručil obžalovanému 14.8.2012. Obžalovaný dobrovoľne do výkonu nariadeného trestu nenastúpil a preto bol 1.10.2012 o 10:40 hod. do výkonu trestu dodaný na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu podľa

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby trval na tom, že mu nebola určená nová lehota na nástup trestu, že nevedel, že po nepovolení odkladu výkonu trestu sa nedoručuje ďalšia výzva s novou lehotou, a že je jeho povinnosťou nariadený trest nastúpiť. Súd sa zaoberal obhajobou obžalovaného a dospel k tomuto záveru. Problematiku nariadenia trestu a jeho odkladu upravuje vo svojom ustanovení - . Uvedená zákonná úprava jednoducho neukladá súdu, aby po nepovolení odkladu výkonu trestu vyzýval odsúdeného na nástup trestu v novourčenej lehote. Skutočnosť, že odklad nebol povolený znamená, že odsúdený má nariadený trest a tento má bez zbytočného odkladu nastúpiť. Tvrdenie obžalovaného, že o tejto úprave nevedel, súd uznáva v celom rozsahu, nakoľko sa nepodarilo preukázať, že by o nej obžalovaný vedel, avšak pre vyslovenie viny je táto obhajoba obžalovaného irelevantná. Skutočnosť, že obžalovaný nevedel aký je režim nástupu trestu po nepovolení odkladu trestu súd kvalifikuje ako tzv. negatívny právny omyl o trestnoprávnej norme, ktorý sa v zmysle ustálenej trestnoprávnej teórie vyhodnocuje cez rímsku zásadu ignorantia juris non excusat, teda v preklade - neznalosť zákona neospravedlňuje. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalší veľmi podstatný aspekt a to, že ak by aj uznal obhajobu obžalovaného za relevantnú pre vyslovenie viny, ( teda že nevedel a preto je nevinný), sám obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že asi 2-3 týždne resp. maximálne do 1 mesiaca od doručenia uznesenia o nepovolení odkladu, sa od polície dozvedel, že mal dobrovoľne nastúpiť výkon trestu a teda že spáchal trestný čin. Napriek tomu, obžalovaný vedomý si, že svojím nesplnením si povinnosti udržiava protiprávny stav, do výkonu trestu nenastúpil, ale radšej vyčkal na dodanie do výkonu trestu. Uvedené jasne svedčí, že jeho úmysel smeroval k tomu, aby oddialil výkon trestu čo najdlhšie.

Na základe vyššie vyhodnoteného dokazovania súd nemá pochybnosť o tom, že skutok sa skutočne stal a dopustil sa ho obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, nakoľko zo záverov znalcami vykonaného vyšetrenia duševného stavu má súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný v čase skutku netrpel na duševnú poruchu, zistená bol len závislosť na alkohole na rozhraní II. a III. vývinovej fázy podľa Jellineka a patologické hráčstvo, v čase činu boli jeho ovládacia a rozpoznávacia schopnosť znížené len nepodstatne, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, pričom chápe zmysel trestného konania. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tohto skutku, súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu v lehote stanovenej súdom, čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Z odpisu z registra trestov a pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 18.5.2012 právoplatne odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil skutkom spáchaným v mesiaci december 2011, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia na výkon ktorého nenastúpil. Uvedenému rozsudku predchádzalo v danej veci vydanie trestného rozkazu zo dňa 22.3.2012, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 5.4.2012. Výrok o teste v rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 18.5.2012 bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 18.9.2012, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa , , ktorého sa dopustil skutkom zo dňa 8.4.2009 a za túto zbiehajúcu sa trestnú činnosť mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci posudzovaného skutku sa obžalovaný dopustil v auguste roku 2012, teda po tom ako bol Okresným súdom Košice II. obžalovanému doručený trestný rozkaz sp. zn. zo dňa 22.3.2012 za iný jeho trestný čin. Ďalšie odsúdenie obžalovaného bolo za skutok spáchaný dňa 8.4.2009 a o tomto skutku Okresný súd Košice II. rozhodol trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 18.9.2012 a uložil mu súhrnný trest. Uvedené bolo dôvodom prečo súd za skutok v posudzovanej trestnej veci neukladal súhrnný trest.

Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného následku a intelektuálnej vyspelosti obžalovaného súd usudzuje, že ide o zavinené konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti, následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Súd hodnotí spôsob spáchania trestného činu, ako závažné, spoločnosťou netolerovateľné konanie, porušujúce záujem spoločnosti na riadnom výkone súdnych rozhodnutí. Nebola zistená žiadna obzvlášť priťažujúca okolnosť, preto nebolo potrebné daný skutok hodnotiť za použitia kvalifikovaných skutkových podstát, tzn. že nebola prekročená základná typologická závažnosť predmetného trestného činu.

Pokiaľ ide o spôsobený následok súd konštatuje, že obžalovaný porušil záujem chránený , keď neoprávnene nerešpektoval rozhodnutie súdu.

V danom skutku súd konštatoval úmyselné zavinenie obžalovaného, teda závažnejšiu formu zavinenia. Pohnútkou obžalovaného bola podľa názoru súdu snaha obžalovaného oddialiť riadny výkon právoplatne uloženého trestu.

Pri hodnotení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a to, že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí podľa a súčasne súd musel konštatovať existenciu jednej priťažujúcej okolností a to, že už bol odsúdený za trestný čin - celkovo 10x, v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť.

Súd, na základe vyššie uvedených úvah, konštatuje vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Pri určení výmery trestu súd vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby 0 - 2 roky. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd neupravoval zákonnom ustanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zákona.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd vychádzal v prvom rade z odpisu registra trestov z č. l. 63, ktorému zodpovedá aj lustrácia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom obžalovaný v súčasnej dobe vykonáva 3 nepodmienečné tresty. Z týchto listinných dôkazov súd konštatuje, že obžalovaný je trvalo kriminálne orientovaný, ktorý permanentne pácha trestnú činnosť, nevie sa začleniť do spoločnosti, u ktorého predchádzajúce tresty, dokonca aj výkon trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia nemali očakávané účinky a neviedli k dosiahnutiu individuálnej prevencie a k prevýchove obžalovaného.

Pokiaľ ide o pomery obžalovaného súd konštatuje, že z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, bez negatívnych zistení, zapája sa do športových a kultúrnych podujatí obce, nehnuteľnosť nevlastní, obec neprejednávala jeho správanie komisiou na ochranu verejného poriadku, je rozvedený, má syna, o ktorého sa riadne stará.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd zastáva názor, že obžalovaný je osoba s pestrou kriminálnou minulosťou, recidivista, u ktorého sa doposiaľ uloženými a vykonanými trestami nepodarilo dosiahnuť pozitívnu resocializáciu obžalovaného, individuálnu prevenciu a zmenu v jeho postoji ku páchaniu protispoločenských činností. Z výkonu predchádzajúceho trestu odňatia slobody bol podmienečný prepustený dňa 23.6.2011 so skúšobnou dobou na 4 roky a už v decembri 2011 sa opätovne dopustil prečinu podvodu. Krátkosť času od jeho ostatného prepustenia z výkonu trestu až po spáchanie ďalšieho trestného činu len dokresľuje vysokú mieru spoločenského narušenia obžalovaného, ktorý nerešpektuje žiadne hrozby či autority, čím sa u neho závažným spôsobom spochybňuje možnosť pozitívnej prognózy jeho ďalšieho života. Z uvedeného hľadiska obžalovaný predstavuje osobu nebezpečnú pre spoločnosť, permanentne ohrozujúcu a porušujúcu právne normy o čom svedčí aj záver zo znaleckého posudku na č. l. 27, z ktorého vyplýva, že znalci nemôžu vylúčiť, že sa v budúcnosti nedopustí trestnej činnosti. Vzhľadom k týmto závažným zisteniam súd považoval za prvoradé zabezpečiť ochranu spoločností pred obžalovaným tak, aby bolo efektívne zabránené recidíve trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Preto súd v záujme ochrany spoločnosti a odradenia iných páchateľov od takejto trestnej činnosti považoval za správne a spravodlivé uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko prognóza ďalšieho správania obžalovaného vyznieva v jeho neprospech.

Za daných pomerov a okolností prípadu súd považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a s ohľadom na účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona za potrebný, spravodlivý a primeraný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil súd obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia bude na neho výchovne pôsobiť v tom smere, aby po prepustení viedol riadny život a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti, čím sa naplní tak funkcia individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie a o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach. Odvolanie má odkladný účinok.