Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-33-2023.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: P. G. A., nar. XX. XX. XXXX,. trvale bytom K. XX, B. B., proti: Mesto B. B., Odbor sociálnych služieb, IČO: 00 313 271, so sídlom ČSA 26 B. B., o neurčenie vyživovacej povinnosti Q. A., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu B. B. zo dňa 9. januára 2023, č. k.: 14 Pc/11/2022 - 60, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol (I. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). 2. Podaným návrhom navrhovateľka žiadala o neurčenie vyživovacej povinnosti voči otcovi Q. A. z dôvodu, že bola vyzvaná Mestským úradom Banská Bystrica na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v prospech otca. Platenie výživného v jeho prospech považuje za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože jediné, na čo si s detstva spomína v súvislosti s otcom, bolo strach, násilie, neistota a celkovo ťažké detstvo a obdobie dospievania. Je rozvedená samoživiteľka a stará sa o 11 ročnú dcéru, mesačný príjem má 600 EUR (500 EUR mzda a 100 EUR výživné na dcéru). Uvedenú zmluvu odmieta uzatvoriť. 3. Mesto namietlo svoju pasívnu legitimáciu a poukázalo na začaté správne konanie o povinnosti navrhovateľky ako zaopatreného plnoletého dieťaťa platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z. z dôvodu, že navrhovateľka na základe výzvy mesta ako poskytovateľa sociálnej služby s ním neuzatvorila písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu, ktorá by ju zaväzovala platiť za prijímateľa sociálnej služby - otca navrhovateľky, časť úhrady za poskytovanie sociálnej služby. Uvedené správne konanie bolo z dôvodu začatého súdneho konania 13Pc/6/2021 prerušené. Zákon č. 448/2008 Z.z. v § 73 ods. 13 upravuje okruh účastníkov konania na súde v tejto určovacej žalobe, navrhovateľom je zaopatrené plnoleté dieťa a odporcom je prijímateľ sociálnej služby a z tohto dôvodu žiadalo návrh zamietnuť. 4. Okresný súd sa predovšetkým zaoberal námietkou pasívnej vecnej legitimácie Mesta Banská Bystrica. Dospel k záveru, že podľa § 73 ods. 13 zákona č 448/2008 Z. z. vety druhej sú navrhovateľom návrhu o neurčenie vyživovacej povinnosti zaopatrené plnoleté dieťa alebo rodič a odporcom je prenajímateľ sociálnej služby. Pasívna legitimácia Mesta Banská Bystrica tak nie je daná, tá svedčí otcovi navrhovateľky, Q. A.. Z tohto dôvodu návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 5. Proti rozsudku sa včas odvolala navrhovateľka. Vyslovila domnienku, že rozsudok nie je spravodlivý. Uviedla skutočnosti, na ktoré poukázala aj v návrhu, a to vo vzťahu k svojmu otcovi, keď si na nič dobré nespomína, preto odmieta finančne prispievať niekomu, kto sa o ňu celý život nezaujímal a nestaral.
Konštatovala, že dieťa má povinnosť postarať sa rodičia, ako bolo odôvodnené, ale v tomto prípade je to celé v rozpore s dobrými mravmi o rodine. 6. Mesto Banská Bystrica vo vyjadrení k odvolaniu uviedlo, že trvá na svojich vyjadreniach. Predovšetkým poukázalo na § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, § 72 ods. 10, 12, 14 tohto zákona. Zdôraznilo, že podľa § 80 písm. c) bod 4. zákona o sociálnych službách, obec je správnym orgánom v konaniach o povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13. Podľa § 91 ods. 3 tohto zákona na konanie vo veciach odkázanosti na sociálnu službu povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto Mesto Banská Bystrica ako obec a správny orgán v konaní o povinnosti zaopatrených plnoletých detí platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, nie je pasívne legitimovaným subjektom. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. (CMP) osoba oprávnená na výživné, teda v tomto prípade otec navrhovateľky Q. A., a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, teda navrhovateľka. Zároveň s vyjadrením mesto pripojilo aj oznámenie o úmrtí otca navrhovateľky. 7. Navrhovateľka v replike priložila vyjadrenia a svedectvá, ktoré majú potvrdzovať, že rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi. 8. Mesto Banská Bystrica v duplike zotrvalo na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, pričom doplnilo, že podľa § 73 ods. 13 zákona č 448/2008 Z. z. vyplýva, že prenajímateľ sociálnej služby, v tomto prípade Q. A., mal postavenie zúčastnenej osoby v správnom konaní podľa prvej vety tohto ustanovenia, teda keď obec ako správny orgán vydáva rozhodnutie o povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov zaplatiť úhradu poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prenajímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikla povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Toto ustanovenie zároveň vymedzuje okruh účastníkov súdneho konania o neurčenie vyživovacej povinnosti v druhej vete tak, že „právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaný“. Účastníkmi súdneho konania o neurčení vyživovacie povinnosti podľa zákona č. 448/2008 Z. z. správne majú byť zaopatrené plnoleté dieťa alebo rodič a prijímateľ sociálnej služby v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z.. Z týchto dôvodov žiadalo rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých úvah dospel k rozhodnutiu, vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj zodpovedajúce skutkové závery, na ktoré aplikoval aj relevantné normy, ktorý taktiež správne interpretoval. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné skutočnosti. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou vo vzťahu k požadovanej dávke v súvislosti s plnením výživného navrhovateľky vo vzťahu k svojmu otcovi. Mesto Banská Bystrica logicky správne zdôraznilo, že v danom prípade existuje právna úprava, kde mesto vystupuje ako správny orgán, teda rozhoduje v oblasti verejného práva, popritom existuje povinnosť vymenovaných osôb v zmysle zákona o rodine podieľať sa na výžive rodičia, avšak za určitých špecifických okolností, pričom zákon umožňuje domáhať sa výroku, ktorým by táto povinnosť nebola určená. Zákon jednoznačne definuje účastníkov, ktorí sú v danej veci aktívne a pasívne legitimovaní a tiež, kto je účastníkom v správnom konaní. 13. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na právnu úpravu, ktorá sa na daný vzťah vzťahuje, a to zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 14. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú a) prijímateľ sociálnej služby, b) poskytovateľ sociálnej služby, c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), d) obec, e) vyšší územný celok, f) partnerstvo, g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa tohto zákona pri poskytovaní sociálnej služby.
15. Je nepochybné, že ide o široké spektrum účastníkov, pre ktorých vyplývajú z týchto vzťahov určité práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona prijímateľom sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 71 ods. 1 sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8, ako aj ďalších v zákone uvedených zdrojov. 17. Podľa § 72 ods. 1 prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm. h), ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Z právnej úpravy je nepochybné, že sociálne služby nie sú bezplatné, pričom citovaný zákon upravuje spôsob ako aj osoby, ktoré sa na danej úhrade podieľajú. 19. Podľa § 73 ods. 11 ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu. 20. Podľa § 73 ods. 12 ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. 42) Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 21. Citované ustanovenia podrobne upravujú spôsob hradenia nákladov spojených so starostlivosťou sociálnej služby. Táto povinnosť pri určitých podmienkach zákonom predpokladaných pre za na ďalšie osoby, teda zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ktorý v takomto prípade môžu uzatvoriť písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu tak, ako to správne uvádza Mesto Banská Bystrica. 22. V § 73 ods. 13 je upravená situácia, podľa ktorej ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby. 23. Tzn., že v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa § 73 ods. 12, v takomto prípade môže Mesto Banská Bystrica vydať rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti ako správneho orgánu o povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, a to aj vo vzťahu k navrhovateľke. Mesto aj týmto spôsobom postupovalo, správne konanie však prerušilo, nakoľko citované ustanovenie umožňuje, aby súd rozhodol o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatrené ho plnoletého dieťaťa. V prípade, ak rozhoduje mesto v správnom konaní, navrhovateľka ako zaopatrené plnoleté dieťa ako aj poskytovateľ sociálnej služby majú postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby, v danom prípade otec navrhovateľky, by mal postavenie zúčastnenej osoby. 24. Mesto Banská Bystrica vo svojej argumentácii správne poukázalo na § 73 ods. 13 citovaného zákona, keď toto ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov, a to tak vo vzťahu k správnemu konaniu ako aj pre konanie o vyživovacej povinnosti, Keď účastníkmi konania nezaopatrené plnoleté dieťa, teda v danom prípade navrhovateľka, ktorá sa tohto práva môže domáhať „voči prijímateľovi sociálnej služby“, ktorým bol v danom prípade jej otec. Je to logické aj vo vzťahu k právnej úprave Zákona o rodine, ktorý upravuje vyživovacie povinnosti predovšetkým v § 67 ods. 1, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičom. Je potom logické, že na základe rozhodnutia súdu v konaní o neurčenie výživného, sú týmto
rozhodnutím viazaní obec alebo vyšší územný celok v správnom konaní. Preto aj správne v tomto konaní došlo k jeho prerušeniu. 25. Okresný súd tak správne vyvodil skutkové a právne závery, keď návrh voči Mestu Banská Bystrica zamietol, pretože toto nie je v konaní pasívne legitimované. Na záver odvolací súd dopĺňa, že mesto predložilo oznámenie o úmrtí, z ktorého vyplýva, že Q. A., otec navrhovateľky, zomrel dňa 2. januára 2023. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania účastníci nepodali. 27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).