Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_18C-68-2013.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., B.. XX.XX.XXXX, X. Ď. XX, G., proti odporkyni: J. H., B.. XX.XX.XXXX, X. G., D.. U. S. XXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 27.02.2013 navrhovateľ sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporkyni od 01.02.2013 vo výške 30 % sumy životného minima.
Podaním zo dňa 06.06.2013 žiadal znížiť výživné za obdobie od 27.02.2013, na základe čoho bolo konanie v časti o zníženie výživného za obdobie od 01.02.2013 do 26.02.2013 uznesením zo dňa 26.07.2013 zastavené.
Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľa a odporkyňu. Všetci boli predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavila iba odporkyňa. Navrhovateľ na pojednávanie sa nedostavil bez uvedenia dôvodu alebo ospravedlnenia, hoci bol predvolaný riadne a včas.
Na základe uvedeného súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporkyne, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Podľa uvedenia navrhovateľa, od 10.05.2011 je evidovaný na Úrade práce, pričom do 09.11.2011 poberal dávku v nezamestnanosti.
Od januára 2012 je v hmotnej núdzi, pričom poberal dávku vo výške 62,50 Eur mesačne. Od 01.05.2012 poberá dávku vo výške 97,19 Eur mesačne. Od 04.04.2012 je práceneschopný.
Z predloženého potvrdenia o dočasnej neschopnosti vyplýva, že je evidovaný na Úrade práce a práceneschopný je od 04.04.2,12.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.05.2011.
Z potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľa vyplýva výška 62,50 Eur mesačne v období 01/2012-04/2012 a od 05/2012 výška 97,19 Eur mesačne, ako aj za 01/2013.
Za ďalšie obdobie do času objednávania, navrhovateľ nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho príjem, a to aj napriek tomu, že bol na to riadne súdom vyzvaný.
Navrhovateľ uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne.
Navrhovateľ však nepredložil žiadne svoje mesačné výdavky, náklady. Dokonca nepreukázal ani to, či PN trvá, ako ani dôvod jeho nezamestnania, ani dôvod skončenia jeho pracovného pomeru.
Súd mal zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.08.2010, č.k. 15P/306/2009-95, bolo zvýšené výživné navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 1.000,- Sk na sumu 60,- Eur mesačne od 01.09.2009, čím bol zmenený rozsudok zo dňa 04.07.2003, č.k. 15P/226/2003-59.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2010.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ zavádzal súd, keďže v žalobnom návrhu uviedol, že nie je schopný platiť výživné 70,- Eur mesačne, hoci uvedeným rozsudkom bola vyživovacia povinnosť 60,- Eur mesačne. Teda navrhovateľ uviedol nepravdivý údaj o výške výživného.
Odporkyňa uviedla, že ukončila strednú školu a od 02.09.2013 je vedená na úrade práce ako nezamestnaná, čo preukázala aj predložením kontrolného preukazu ÚPSVaR, pracovisko Rajec, podľa ktorého odporkyňa je evidovaná ako nezamestnaná od 01.09.2013.
Zároveň z predloženého dokladu mal súd zistené, že odporkyňa osobne požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie 03.09.2013.
Odporkyňa uviedla, že si je vedomá, že je nezamestnaná a v súčasnosti sa ani nepripravuje na ďalšie štúdium.
Štúdium ukončila v školskom roku 2012/2013.
Potvrdila, že navrhoaveľ jej pravidelne platí 60,- Eur mesačne, ale prostredníctvom exekútora, pričom je ochotná vrátiť zaplatené výživné za obdobie od 01.09.201, od kedy je nezamestnaná. Zároveň uviedla, že si je vedomá, že ku dňu 01.09.2013 zanikla vyživovacia povinnosť jej otca, t.j. navrhovateľa.
Avšak dovtedy bola riadne študentkou, pričom mala skutočné náklady ako študent, a to 2x 0,75 Eur denne platila za cestovné do školy a späť, strava v škole bola cca 20,- Eur mesačne, pričom študovala na C. H. U..O..H. P. Ž..
Odporkyňa uviedla, že celkovo cestovné výdavky boli vo výške 30,- Eur, strava 20,- Eur mesačne a k tomu ďalšie nevyhnutné výdavky spojené so školou, ...
Odporkyňa svoje nevyhnutné výdavky spojené so školou (strava, cestovné) riadne preukázala, pričom tieto sa navyšujú o ďalšie nevyhnutné bežné výdavky (strava v domácom prostredí, oblečenie, hygienické potreby,...)
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V zmysle citovaných zákonných ustanovená je daná vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, pričom zmena, resp. zrušenie tejto povinnosti je možný iba na návrh.
Navrhovateľ však požadoval iba zmenu, a to zníženie od 27.02.2013, teda ešte za obdobie, keď odporkyňa bola nezaopatrené dieťa. Odporkyňa však od 01.09.2013 už nie je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko skočila štúdium, už sa nepripravuje na svoje povolanie a dokonca je evidovaná ako nezamestnaná.
Napriek tomu navrhovateľ žiadal iba zmenu, a to znížiť výživné, nie zrušiť.
Súd je viazaný návrhom, ktorý nemôže prekročiť v zmysle § 153 ods.2 O.s.p.
Navrhovateľ žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť z dôvodov uvedených v návrhu, avšak ku dňu rozhodnutia navrhovateľ nepreukázal žiadnu z tvrdených skutočností. Teda nepreukázal, či naďalej trvá jeho PN, či je naďalej poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ako ani dôvod, prečo je nezamestnaný, preto skončil jeho posledný pracovný pomer, ako ani to, či sa snaží nájsť zamestnanie, resp. či sa snaží zvyšovať svoj mesačný príjem. Nepreukázal ani svoje mesačné náklady.
Súd zároveň poukazuje na to, že z predložených potvrdení príslušného úradu práce vyplýva, že navrhovateľ je nezamestnaný už od 10.05.2011.
Zároveň vyplýva, že poberal dávky vo výške 62,50 Eur do 04/2012 a následne vo výške 97,19 Eur do 01/2013, ale znížiť výživné žiadal až návrhom zo dňa 27.02.2013, teda dovtedy nemal navrhovateľ problém ohľadom výživného, hoci príjem - dávky boli nižšej výške.
Aký mal navrhovateľ príjem od 01/2013, teda aj v rozhodnom období, za ktoré žiada znížiť výživné, súd nemal zistený.
Navrhovateľ bol súdom vyzvaný výzvou zo dňa 31.07.2013, ktorú prevzal 16.08.2013, aby predložil listiny preukazujúce jeho mesačný príjem od 01/2013 a jeho mesačné náklady.
Navrhovateľ však na výzvu nereagoval, nič nepredložil a ani na pojednávanie sa bez uvedenia dôvodu nedostavil.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli ku konštatovaniu opodstatnenosti návrhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol, nakoľko navrhoval nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, nepreukázal svoj príjem, náklady a ďalšie potrebné skutočnosti vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, si náhradu trov konania neuplatnila a ani súd nezistil vznik trov konania na jej strane, súd jej náhradu trov nepriznal.
Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).