Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5T/50/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou Mgr. Marcelou Kosovou v trestnej veci obžalovaného N. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2013 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

N. Y. nar. XX.XX.XXXX/XXXX, trvale bytom C., adresa na doručovanie: P.O.H. XX, XXX XX C.,

sa uznáva vinným, že

hoci mu z ustanovenia a nasl. vyplýva povinnosť prispievať na výživu dcéry Z. Y., nar. 30.08.1997, a hoci mu výška tejto povinnosti bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -30 zo dňa 04.10.2006, právoplatným dňom 19.10.2006 čo do výživného, sumou 82,98 Eur (2.500,- Sk) mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky W. Y., trvale bytom H., N. 2, túto vyživovaciu povinnosť neplnil a neplní

- v mesiaci október, november a december roku 2006 (3 mesiace); počas celého roka 2007 (12 mesiacov); v roku 2008 v mesiacoch január, február, marec, apríl, jún, júl, august, október, november, december (10 mesiacov), pričom za obdobie od októbra 2006 do konca roku 2008 predstavuje dlh na výživnom za 25 mesiacov sumu 2.074,50 Eur;

- v roku 2009, v ktorom výživné neuhradil v mesiacoch január, február, marec, máj, jún, august, september a december (8 mesiacov), pričom v ostávajúcich mesiacoch roku 2009 nepravidelne a v rôznych výškach uhradil na výživnom celkovo sumu 463,- Eur, teda dlh na výživnom za rok 2009 činí sumu 532,76 Eur;

- v roku 2010 výživné neuhradil v mesiacoch január, marec, máj, múl, október, november, december (7 mesiacov), pričom v ostávajúcich mesiacoch roku 2010 nepravidelne a v rôznych výškach uhradil na výživnom celkovo sumu 665,- Eur, čím dlh na výživnom za rok 2010 činí 330,76 Eur;

- v roku 2011 v mesiacoch marec a august, pričom titulom platenia výživného nepravidelne a v rôznych výškach realizoval celkovo 22 platieb v celkovej sume 870,- Eur v mesiacoch január, február, apríl, máj, jún, júl, september, október, november, december (10 mesiacov), čím dlh na výživnom za rok 2011 činí 125,76 Eur;

- v roku 2012 nepravidelne platil výživné, pričom celkovo za rok 2012 realizoval tri platby v celkovej sume 160,- Eur, čím dlh na výživnom za rok 2012 činí 835,76 Eur.

Celková výška dlhu na výživnom za obdobie od októbra 2006 do konca roka 2012 činí 3.899,54 Eur, pričom v predmetnom období obžalovaný neprejavil záujem zamestnať sa na riadny pracovný pomer, nezaregistroval sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nepožiadal ani o poberanie dávok v hmotnej núdzi, od roku 2011 pracuje na dohodu,

teda

úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 20.04.2012 pod sp. zn. obžalobu na obvineného N. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného N. Y., výsluchom svedkov W. Y., Z. Y., Y. Y., I. Y., S. C., H. D., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ a povestí na osobu obvineného.

Obžalovaný N. Y. uviedol, že z čiastky, ktorá je obsahom obžaloby neuhradil žiadnu sumu, od apríla 2012 do februára 2013 platil pravidelne výživné s tým, že niekedy sa mu to nepodarilo, tak zaplatil potom za dva mesiace naraz. Uviedol, že za obdobie v rokoch 2006 až 2012 neplatil pravidelne výživné, lebo nebol finančne na tom tak, aby ho mohol platiť. Na úrade práce evidovaný nebol, lebo tam nešiel, pomáhala mu rodina. Prácu si hľadal, podal asi dvesto žiadostí. Dcéra k nemu chodila tak 5-6 krát do mesiaca, nebolo to pravidelné. V tomto období asi počas tri štvrtiny roka ju mával častejšie - spávala u neho, vozil ju do školy a zo školy, matka ju mala len cez víkendy. V tomto období finančné náklady na jej výživu znášal on a jeho matka. Návrh na zrušenie výživného ani na zmenu zverenia do výchovy si v tomto období nepodal. Obžalovaný ďalej uviedol, že v roku 2006 poskytol matke jeho dcéry sumu 47.000,- Sk na úver, ktoré peniaze mali byť použité na prerábku bytu a dohodli sa, že nejaká časť z tých peňazí bude na výživné,

čo ona potom poprela. On nevedel, aká čiastka z týchto peňazí mala ísť na výživné. Je si vedomý, že v rozsudku bolo určené, že výživné v konkrétnej sume sa platí mesačne vopred do 15. dňa k rukám matky a vie o tom, že sa nemôže platiť jednorázovo. Nevedel však o tom, že výživné na maloleté dieťa je nezapočítateľné.

Svedkyňa W. Y. uviedla, že z dlžného výživného, ktoré je uvedené v obžalobe obžalovaný N. Y. nezaplatil žiadnu čiastku. Od apríla 2012 platí výživné nepravidelne v úplne iných sumách, ako je určené v rozsudku, pričom za toto obdobie má dlh v sume 82,98 Eur, teda za jeden mesiac. Dcéra navštevovala obžalovaného do roku 2006 nepravidelne, väčšinou cez víkendy na jeden deň, teraz v poslednom období sa vidia asi dva krát do roka. S obžalovaným nemali dohodu, že nemusí platiť výživné. Nie je si vedomá toho, že by dcéra dostala od neho nejaký hodnotný dar, keď bola u neho, platil jej bežné veci - stravu, kino a pod. Svedkyňa ďalej uviedla, že od rozvodu s obžalovaným dcéra žije v spoločnej domácnosti s ňou, nikdy nežila so svojim otcom. Je možné, že občas bola u neho 2-3 dni, ale nikdy sa o ňu dlhodobo nestaral. To, že občas potrebovala, aby ju odviezol do a zo školy je normálne, čo sa od otca očakáva. Peniaze, ktoré jej poskytol obžalovaný v sume 47.000,- Sk boli použité na splátku spoločného úveru ešte počas trvania manželstva.

Svedkyňa Z. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie presne, koľko sa zdržovala u svojho otca od roku 2006. Keď tam bola, tak bola vlastne u babky a otec bol s frajerkou. Bola tam najviac 3-4 dni a potom tam už nechcela byť. Občas prišiel pre ňu do školy, niekedy raz, niekedy dva krát do týždňa. Bola u neho občas cez víkendy alebo prázdniny. Nikdy u neho nebývala celý týždeň mimo prázdnin.

Svedkyňa Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vnučka bola u nich často, v priebehu pracovného týždňa ju syn - obžalovaný vozil do školy, spávala u nich, starala sa o ňu. Bolo to asi od jesene roku 2006 do mája alebo júna roku 2007. Chod domácnosti zabezpečovala ona spolu so synom. V tomto období obžalovaný pracoval brigádnicky, keď ho požiadala, prispel na domácnosť. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by syn požiadal o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, nevie o tom, či sa s bývalou manželkou dohodol na tom, že nemusí platiť výživné. Vie, že jej poskytol sumu na nejakú podlžnosť v banke, ona sama mu požičala 30.000,- Sk.

Svedok I. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka obdobia po rozvode jeho brata - obžalovaného, tak jeho dcéra G. ako aj dcéra svedka chodili k ich matke - starej mame dievčat v lete, hrávali sa tam spolu. Cez školský rok chodil brat pre dcéru do školy, staral sa o ňu. Niekedy to bolo aj viac dní, čo u nich prespávala. Obžalovaný prispieval na chod domácnosti, určitú časť znášala ich matka.

Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býval s obžalovaným v spoločnej domácnosti v rokoch 2005 až 2006, možno aj v roku 2004. G. bola podľa neho rozmaznaná, mala všetko, telefón, ktorý nepotrebovala. Obžalovaný sa staral o dcéru od konca augusta alebo začiatku septembra 2006 aj cez týždeň aj cez víkendy, občas ju svedok chodil strážiť aj k jej matke cez víkendy. Náklady na domácnosť znášala babka a obžalovaný, obžalovaný dal nejaké peniaze aj jemu, občas svedok zaniesol peniaze od obžalovaného W. Y..

Svedkyňa H. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti od mája roku 2007. Často krát bola pri tom, ako jej dávali peniaze na výživné, v rokoch 2006 - 2007, Peniaze často išli z jej účtu alebo z jej príjmov, vždy to bolo tak 2.000,- Sk, 3.000,- Sk, nebolo to dobrovoľné, W. Y. podmieňovala odovzdanie dieťaťa peniazmi. Vie o tom, že roku 2006 - 2007, keď bývala Z. u matky obžalovaného, tak sa jej venoval, ona ešte v tom čase síce s ním nežila, ale pracovali spolu, tak o tom vie. Od roku 2007 bývala prakticky u matky a k nim chodila len cez víkendy. Svedkyňa ďalej uviedla, že nakoľko obžalovaný nemal pravidelný príjem, tak výživné neplatil pravidelne. Vie, že si robil tabuľku výživného a tie sumy, ktoré odovzdávali spolu matke maloletej si z tohto výživného odpisoval. Podľa nej výživné musel preplatiť v roku 2007 o sumu asi 3.000,- Eur.

Z rodného listu nachádzajúceho sa v spisovom materiály vyplýva, že obžalovaný je otcom Z. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 04.10.2006, právoplatného dňa 19.10.2006, vyplýva, že bola určená suma vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojej dcére na 82,98 Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky W. Y..

Z výpisov bankových účtov svedkyne D. vyplýva, že táto tak, ako uviedla pri svojom výsluchu opakovane platila za obžalovaného výživné na jeho maloletú dcéru /tieto platby boli zarátané do celkovej sumy zaplateného výživného zo strany obžalovaného za žalované obdobie/. Z týchto výpisov napríklad za rok 2011 vyplýva, že ani jedna platba výživného nebola vykonaná v celej sume určeného mesačného výživného do 15. dňa v mesiaci, teda v sume 82,98 Eur. Dňa 24.01.2011 bola zaplatená suma 40,- Eur, dňa 10.02.2011 suma 30,- Eur, dňa 19.04.2011 suma 40,- Eur, dňa 06.05.2011 suma 40,- Eur, dňa 06.06.2011 suma 30,- Eur a dňa 14.06.2011 suma 30,- Eur, dňa 08.08.2011 suma 50,- Eur, dňa 15.08.2011 dva krát suma 30,- Eur, dňa 06.09.2011 suma 50,- Eur, dňa 19.09.2011 suma 40,- eur, dňa 07.10.2011 suma 40,- Eur, dňa 17.10.2011 suma 50,- Eur, dňa 31.10.2011 suma 50,- Eur, dňa 14.11.2011 suma 30,- Eur, dňa 30.11.2011 suma 40,- Eur, dňa 14.12.2011 suma 40,- eur, dňa 23.12.2011 suma 40,- Eur. Z výpisov bankových účtov predložených obžalovaným za rok 2012 vyplýva, že rovnako neplatil /z účtu svojej priateľky - svedkyne D./ v pravidelných mesačných splátkach stanovené výživné v celej výške k 15. dňu toho ktorého mesiaca, stalo sa tak len v mesiaci septembri 2012 a decembri 2012, pričom rovnako všetky platby výživného za rok 2012 boli zahrnuté do celkovej sumy zaplateného výživného.

Všetky tieto hore uvedené platby tvoria súčasť aj prehľadu uhradených platieb výživného predložených súdu zo strany svedkyne W. Y..

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v rozsudku.

Obžalovaný N. Y. svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt si úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, a to po dlhší čas. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného súd nebol viazaný rozhodnutím, ktorým bola vyživovacia povinnosť určená v občianskom právnom konaní, vrátane rozsahu stanovenej vyživovacej povinnosti. Jej rozsah posudzuje samostatne. Vykonaným dokazovaním, nižšie podrobne uvedeným, však nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by znamenala potrebu akejkoľvek úpravy rozsahu určeného výživného obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 04.10.2006.

Súd upravil sumu dlžného výživného ku dňu vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku oproti podanej obžalobe, nakoľko trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu /pojem pokračovanie v konaní zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy hromadné/. V dôsledku toho je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, ako omisívneho trestného činu, vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní, ktoré spočíva v ďalšom zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti na ďalší samostatný skutok. V predmetnom konaní súd teda upravil dĺžku neplatenia výživného až do dňa vyhlásenia rozsudku a túto ustálil na 3.899,54 Eur.

Spáchanie takto ustáleného prečinu zanedbania povinnej výživy bolo obžalovanému jednoznačne a bez ďalších pochybností preukázané jednak listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály, ako i výpoveďou svedkyne W. Y., Z. Y. i výpoveďou samotného obžalovaného, či ďalších svedkov. Povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry Z. vyplýva obžalovanému jednak z ustanovenia a nasl. ako i z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 04.10.2006, právoplatného dňa 19.10.2006, ktorým bola určená suma vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojej dcére na 82,98 Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky W. Y..

Samotný obžalovaný uviedol, že neplatil pravidelne mesačne výživné na svoju dcéru, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov, keďže pracoval brigádnicky. Finančne mu vypomáhala matka, ktorá sa spolu s ním starala aj o jeho dcéru, keď bola v ich domácnosti. Bránil sa tým, že dcéra bola veľmi

často v jeho domácnosti, resp. v domácnosti jeho matky, kde býval. V roku 2006 až 2007 to bolo tri štvrte roka takmer celý pracovný týždeň. Z výpovede svedkyne D. vyplýva, že v čase, keď podľa obžalovaného mala jeho dcéra bývať prakticky u neho, ešte s ním nežila v spoločnej domácnosti, toto vie od neho, lebo spolu pracovali. Keď už spolu žili, dcéra bola u nich viac menej cez víkendy. Svedkyňa rovnako potvrdila, že obžalovaný neplatil pravidelne výživné, keďže nemal pravidelný príjem, často krát výživné dávali z jej príjmu resp. z jej účtu. Toto výživné si obžalovaný započítal do bežného a podľa nej ho preplatil. Obžalovaný tiež uviedol, že pokiaľ bola dcéra u neho, platil jej bežné výdavky, kino a iné veci.

Z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že by dcéra obžalovaného bývala v v rokoch 2006 až 2007, približne tri štvrtiny roka s ním v domácnosti počas pracovného týždňa. Pokiaľ sa dcéra nachádzala u neho občas asi tak tri dni, ako to pripustila aj svedkyňa W. Y., svedkyňa Z. Y. a v zásade aj svedkyňa Y. Y., treba uviesť, že krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo do výchovy zverené, nie je dôvodom na dočasné neplatenie stanoveného výživného. To, že obžalovaný, pokiaľ bola dcéra u neho ju vozil do a zo školy, platil jej výdavky na jedlo a podobne, nemá vplyv na výšku určenej mu vyživovacej povinnosti, pretože za výživné nie je možné považovať príležitostné plnenie v dobe styku otca s dieťaťom, pokiaľ ide o bežné platby, darčeky alebo iné podobné plnenia, ktoré nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa /napr. drahý mobilný telefón, ako to uviedol svedok C./.

Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že matke svojej dcéry poskytol sumu 47.000,- Sk na vyrovnanie splátky úveru a z tejto sumy mala byť započítaná časť ako výživné na jeho dcéru. Takúto obranu obžalovaného považoval súd za irelevantnú z nasledujúcich dôvodov:

- ustanovenie § 76 zákona o rodine vyjadruje spotrebný charakter výživného, vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby, ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí opakujúcimi sa dávkami, jednorazová úhrada výživného sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného,

- odhliadnuc od uvedeného, je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že aj pokiaľ by matka maloletej súhlasila so započítaním - čo však neurobila, pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania ako zániku záväzku nie je možná. Rodič v rámci práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku maloletého dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča /§ 76 ods. 2 zákona o rodine/

- pokiaľ obžalovaný tvrdí, že bol presvedčený, že z tejto sumy patrí určitá časť na výživné, /aj keby s tým matka maloletej dcéry nesúhlasila/, je rovnako potrebné poukázať na zákon o rodine, podľa ktorého započítanie v takomto prípade nie je možné ani jednostranným právnym úkonom, vykonaným prípadne i proti vôli druhého účastníka.

Súd ďalej pri skúmaní zavinenia obžalovaného síce zistil, že obžalovaný bol dlhodobo nezamestnaný, resp. pracoval len brigádnicky, a teda mal obmedzené finančné možnosti, avšak osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila. Obžalovaný pritom všetky svoje možnosti nevyužil a ako sám uviedol, na úrad práce napriek tomu, že bol nezamestnaný ani nešiel, svoje tvrdenie, že si podal asi 200 žiadostí o prácu nijako nepreukázal.

Okresný súd teda musí len zopakovať, že ucelenou reťazou priamych a nepriamych dôkazov vykonaných tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný N. Y. sa konaním opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Čo sa týka osoby obžalovaného, od roku 2010 bol jeden krát priestupkovo postihovaný. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doteraz nebol súdne trestaný.

Vo vzťahu k druhu a výmery uloženého trestu je potrebné uviesť, že súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, prihliadol na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku, postoj obžalovaného k trestnej činnosti kladenej mu za vinu, prevahu poľahčujúcich okolností /poľahčujúca okolnosť - doposiaľ nebol súdne trestaný, priťažujúcu okolnosť nezistil/, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie má za to, že na nápravu obžalovaného bude postačovať pôsobiť trestom podmienečným - teda hrozbou trestu, za súčasného určenia primeranej skúšobnej doby v trvaní osemnásť mesiacov,

v rámci ktorej uložil obžalovanému povinnosť vo vzťahu k spáchanému činu, a to povinnosť zaplatiť zameškané výživné počas plynutia takto určenej skúšobnej doby. Stanovením tejto povinnosti v rámci uloženého trestu nie je nijako dotknutá jeho povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry právoplatným rozsudkom vyhláseným v občianskom súdnom konaní. Takto uložená povinnosť má však vplyv na rozhodnutie súdu po skončení skúšobnej doby resp. počas jej plynutia o tom, či obžalovaný vyhovel uloženým podmienkam, aby bolo možné rozhodnúť o jeho osvedčení prípadne neosvedčení sa v tejto skúšobnej dobe.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný a spravodlivý, spĺňajúci všetky zásady ukladania trestu, zabezpečujúc pritom jeho individuálnu i generálnu prevenciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.