Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/96/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a prísediacich Ing. Stanislava Vodu a Marty Hŕstkovej, v trestnej veci obžalovaného M. H. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. septembra 2013 takto

rozhodol:

r o z h o d o l

Obžalovaný M. H. l, nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom R. XX, I., podnikateľ,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

ako konateľ spoločnosti H. - X. s.r.o., IČO XX XXX XXX, podal dňa 25. 01. 2010 na Daňovom úrade v Malackách daňové priznanie za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2009 a dňa 30. 04. 2010 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2010 a 01. 07. 2010 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2010, v ktorých nepriznal daň z pridanej hodnoty za nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel, čím skrátil svoju daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty a spôsobil Štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Malacky škodu minimálne vo výške 193.711,31 €,

t e d a

vo veľkom rozsahu skrátil daň,

č í m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , k trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný M. H. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa , že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného M. H., výsluchom svedkov Ing. I. Y., W. C. a H. H., podľa prečítal znalecký posudok, podľa vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný M. H. nepoprel, že DPH účtoval v rozpore s právnymi predpismi, dôvodil však nejasnými pravidlami pri účtovaní DPH v danom období pri dovoze a predaji ojazdených vozidiel, a to aj medzi odborníkmi, resp. názormi na internete, teda svojou neznalosťou. Účtovníctvo si viedol sám.

K spôsobu svojho podnikania uviedol, že bol konateľom spoločnosti H.-X. s.r.o. zaoberajúcej sa nákupom, dovozom a predajom ojazdených motorových vozidiel. Tieto obžalovaný nakupoval v Rakúsku, Francúzsku, Belgicku, na dražbách, kde sa zúčastňoval najprv osobne, a keď bolo vozidiel viac, tak prostredníctvom W. C.. Záujemca na dražbe mal možnosť prezrieť si vozidlo, v prípade záujmu o kúpu a príklepu ceny, dražobná spoločnosť v priebehu ďalších cca 24 hodín zisťovala stanovisko predávajúceho k cene vozidla, a následne došla záujemcovi faktúra e-mailom. Nastala situácie, že kúpa bola dohodnutá, faktúra doručená, ale reálne kupujúci vozidlo nemal, a stávalo sa aj to, že nakoniec z dôvodov na strane predávajúceho nemohlo dôjsť k predaju vozidla. Problémy sa vyskytovali niekedy pri odhlasovaní vozidiel z evidencie v inom štáte, napr. z dôvodov exekúcie. Spravidla sa v priebehu mesiaca vyriešilo, či dôjde k odovzdaniu vozidla, alebo nie. V kladnom prípade osoby poverené obžalovaným vycestovali do iného štátu s peniazmi v hotovosti, tieto sa vložili na účet predávajúceho a vozidlo sa priviezlo do SR. Obžalovaný využíval bazár W. C. a H. G. ako aj ďalšie na strednom Slovensku, na predaj dovezených vozidiel, alebo predával vozidlá aj bazárom - za nákupnú cenu. H. H. pre ňho prihlasoval vozidlá do evidencie. Pri reálnom dovození vozidiel mu boli dovezené aj faktúry identické s elektronickými. Prakticky to prebiehalo tak, že W. C. uskladnil vozidlá vo svojom bazári, faktúry niekde hodil na kopu, a obžalovaný sem prišiel raz za tri týždne, zobral faktúry domov a zaúčtoval ich. Medzitým mal faktúry k dispozície ešte H. H. za účelom prihlásenia vozidla do evidencie. V prípade, že nedošlo k odovzdaniu vozidla obžalovanému, dražobná spoločnosť veci vôbec neriešila, a obžalovaný takéto faktúry, ku ktorým nemal vozidlo, vôbec nezaúčtoval do účtovníctva.

K spôsobu účtovania DPH obžalovaný uviedol, že na základe prevahy názorov na internete, že DPH z dovozu a predaja ojazdených vozidlách, sa môže účtovať podľa § 66 príslušného zákona, obžalovaný účtoval tak, že ak bol kupujúci platcom DPH, fakturoval kúpnu cenu vrátane DPH, v opačnom prípade bola cena nižšia o DPH. Do účtovníctva zaevidoval všetky vozidlá, ku ktorým mal faktúry. Inventúru vykonával raz za 3 mesiace. Stalo sa, že zistil, že nemá faktúru k vozidlu. Vo väčšine prípadov sa faktúry našli, ak sa nenašli, obžalovaný kontaktoval dražobnú spoločnosť, ktorá buď poslala náhradnú faktúru, alebo si stiahol pôvodnú faktúru z e-mailu, a zaúčtoval ju. Server mal nastavený na automatické vymazávanie mailov po troch mesiacoch, a to na základe jeho požiadavky. Nie všetky vozidlá boli zaúčtované do účtovníctva. Nakoniec faktúru vždy získal s určitým časovým odstupom, ale keď ich chcel zaevidovať do účtovníctva, Ing. Y. mu to už neumožnila. Tieto faktúry v súčasnosti nemá k dispozícii, pravdepodobne ich dal Z. I.. Jednalo sa možno o 15 ks. K obsahu protokolu o vykonaní daňovej kontroly obžalovaný nemá žiadne námietky.

Mesačný obrat jeho firmy mohol byť rádovo 100.000 až 150.000 €, v priemere kúpil a doviezol 10 - 15 áut týždenne, a to až do konca svojej činnosti. Z dôvodu rodinných problémov sa obžalovaný rozhodol predať firmu Z. I. za 1 €. Jeho motiváciou bolo získať časový priestor pre starostlivosť o matku. Odovzdal mu firmu tak, že mu dal zvyšky účtovníctva, papiere, prístupy do banky, vozidlá, čo ostali (4 -10 kusov). Pomáhal mu ešte 3 týždne, tieto vozidlá predal a peniaze použil na splatenie pôžičiek, ktoré čerpal od rôznych osôb pri začiatku podnikania. V čase prevodu firma nemala žiaden iný majetok.

Svedok W. C. uviedol, že obžalovaný mal v jeho bazáre odstavené autá, svedok bol jeho sprostredkovateľom, a aj mu ich dovážal. Niektoré autá od neho aj kúpil. Vykonával pre obžalovaného aj prihlasovanie vozidiel, na čo potreboval nadobúdacie doklady - faktúry, ktoré vždy vrátil obžalovanému. Nestalo sa, žeby nejakú faktúru stratil. Spolupráca medzi obžalovaným a svedkom fungovala tak, že čo obžalovaný nakázal, to mu svedok doviezol. Obžalovaný mal prehľad o každom vozidle.

Svedok H. H. uviedol, že na základe plnej moci od obžalovaného preňho prihlasoval vozidlá, doklady vrátane faktúr mu dal buď W. C. v bazáre alebo obžalovaný. Keď vozidlá prihlásil, doklady dal do bazáru do kancelárie. Nestalo sa, žeby sa niečo stratilo. Mohlo sa stať, že doklady - faktúry ostali na polícii, ale nebol problém si ich odtiaľ zobrať.

Svedkyňa Ing. I. Y., zamestnankyňa Daňového úradu v Malackách, uviedla, že úrad vykonával kontrolu spoločnosti H.-X., s.r.o., ktorá sa neskôr zmenila na Z.X., s.r.o. za tretí a štvrtý kvartál roku 2009, a z dôvodu zistených nedostatkov bola kontrola rozšírená aj na prvý kvartál roku 2010. Spoločnosť bola založená v roku 2009 a od 30. 09. 2009 bola platcom DPH. V treťom štvrťroku 2009 doviezla zo zahraničia jedno motorové vozidlo, v ďalších obdobiach ich bolo omnoho viac. Prostredníctvom systému VIES daňový úrad sledoval nadobudnutie (dovoz) ojazdených motorových vozidiel z členských štátov EÚ, keď v prípade kontrolovanej firmy všetky dovezené vozidlá boli v členských štátoch oslobodené od povinnosti platiť DPH, z čoho vyplýva povinnosť daňového subjektu priznať a zaplatiť DPH na území SR. Neskôr bolo možné tú istú sumu odpočítať, a to v tom istom daňovom priznaní. Toto firma obžalovanéhoô2 vôbec nerobila, t.j. DPH vôbec nepriznávala pri žiadnom dovezenom vozidle. Následne boli zistené ďalšie nedostatky, a to pri priznaní dane z predaja motorových vozidiel. Prostredníctvom dožiadaní na ODI a úrady daňový úrad reálne zistil, koľko vozidiel bolo firmou obžalovaného predaných, a zabezpečili od toho aj podklady. Za kontrolované obdobie zistili rozdiel vo výške priznanej DPH a nepriznanej DPH 193.711,31 €. Svedkyňa pripustila, že neskôr mohol byť predaj ďalších vozidiel doúčtovaný a DPH priznaná, ale toto z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti daňového úradu zisťované nebolo. Svedkyňa v podrobnostiach a konkrétnostiach poukázala na písomný protokol o vykonaní daňovej kontroly.

Dôvodom vzniku schodku bolo to, že nebola priznaná a odvedená daň z predaja vozidiel. Je irelevantné, či faktúra za dovezené vozidlo bola doručená daňovému subjektu s vozidlom alebo mesiac predtým. Vznikla tu síce daňová povinnosť, ale jej zodpovedal aj odpočet DPH, a jednalo sa o účtovnú chybu, ale skutočný problém spočíval v tom, že obžalovaný nepriznal a neodviedol DPH z predaja týchto vozidiel.

Svedkyňa ďalej uviedla, že systém VIES registruje storno nadobudnutia, a to na základe opravného výkazu, v tomto prípade rakúskej BSA, resp. iného dodávateľa. Daňová povinnosť vzniká reálnym dodaním tovaru. Obžalovaný bol určite vyzvaný k doloženiu chýbajúcich faktúr. V nasledujúcom období, keď z dôvodu zmeny príslušnosti daňový úrad nemohol pokračovať v kontrole, systém VIES zaznamenal dovoz vozidiel v hodnote cca 1.000 000 €, a tiež vykázal, že tieto vozidlá boli aj predané daňovým subjektom, z čoho vznikol schodok na DPH vo výške cca 263.000 €.

Svedkyňa ďalej uviedla, že systém VIES registruje storno nadobudnutia, a to na základe opravného výkazu, v tomto prípade rakúskej BSA, resp. iného dodávateľa. Daňová povinnosť vzniká reálnym dodaním tovaru. Obžalovaný bol určite vyzvaný k doloženiu chýbajúcich faktúr. V nasledujúcom období, keď z dôvodu zmeny príslušnosti daňový úrad nemohol pokračovať v kontrole, systém VIES zaznamenal dovoz vozidiel v hodnote cca 1.000 000 €, a tiež vykázal, že tieto vozidlá boli aj predané daňovým subjektom, z čoho vznikol schodok na DPH vo výške cca 263.000 €.

Z protokolu o vykonaní daňovej kontroly spoločnosti Z. X., s.r.o. vykonanej Daňovým úradom Malacky pod č. XXX/XXX/XXXX/XXXX vyhotoveného dňa 14. 03. 2011 kontrolórkami Ing. I. Y. a Ing. F. S. vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Daňový subjekt v podaných daňových priznaniach za 3. a 4. štvrťrok 2009 nepriznával žiadnu daň z nadobudnutia, napriek skutočnosti, že jeho dodávatelia - identifikovaní pre daň v inom členskom štáte EÚ dodali daňovému subjektu tovar a oslobodili dodanie tovaru od DPH podľa obdobného ustanovenia ako v tuzemsku o DPH. Správca dane preveril všetky nadobudnutia tovaru medzinárodnými dožiadaniami, ktoré informácie správcu dane o nadobudnutí vozidiel daňovým subjektom získané zo systému pre sledovanie intrakomunitárnych obchodov - VIES potvrdili.

Pri kontrole predložených faktúr a účtovných dokladov za zdaniteľné obchody v období 3. štvrťroka 2009 správca dane zistil, že daňový subjekt nadobudol jedno vozidlo za 20.000,- €, z čoho bol povinný priznať 19% DPH, t.j. 3.800,- €. Napriek tomu, že kúpa a predaj osobných automobilov neboli predmetom jeho podnikania, daňový úrad v tejto časti uznal právo na odpočet dane.

Kontrolou za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2009 bolo zistené porušenie o DPH, ktoré zakladá povinnosť platiť daň pri dodaní tovaru v tuzemsku, a to dňom dodania tovaru. Daňový subjekt vystavil 26 faktúr za predaj vozidiel, tieto zahrnul do evidencie DPH, ale daň nepriznal a nezaplatil štátnemu rozpočtu. Porušenie zákona spočívalo v tom, že platiteľ dane nesprávne vyčíslil základ dane a daň pri troch faktúrach (č. XXXX, XXXX a XXXX), kedy uviedol DPH vo výške 0,- €, tieto faktúry neuviedol v hodnote základu dane a príslušnej výšky dane do daňového priznania, a následne nezaplatil do štátneho rozpočtu 34.567,52 €.

Daňový úrad porovnávaním VIN čísiel nadobudnutých vozidiel podľa systému VIES s VIN vozidiel predaných na základe faktúr vystavených daňovým subjektom zistil rozdiely medzi nakúpenými a predanými vozidlami. Dožiadaním ODI Malacky zistil správca dane mená nadobúdateľov vozidiel po ich odhlásení spoločnosťou Z. X., s.r.o., od ktorých vyžiadaô8l podklady týkajúce sa kúpy a úhrady vozidiel od spoločnosti Z. X., s.r.o. Správca dane šetrením potvrdil, že daňový subjekt na časť dodaného tovaru vyhotovil faktúry a na ostatný preukázateľne dodaný tovar kúpno - predajné zmluvy. Dodanie celkovo 15 vozidiel nezaevidoval pre účely DPH, neúčtoval o dodaní tohto tovaru, nepriznal daň a nezaplatil do štátneho rozpočtu daň vo výške 25.511,09 €.

Rovnako ako v 3. štvrťroku daňový subjekt ani vo 4. štvrťroku 2009 nepriznal daň z nadobudnutia tovaru, avšak v tomto kvartáli vo výške 83.641,07 €, v tomto prípade mu tiež bol priznaný nárok na odpočet dane pri kúpe. Platiteľ dane si však uplatnil odpočet dane vo výške 3.201,32 €, pre ktorý nepredložil žiadne doklady (faktúry). Rozdiel nároku na odpočet dane predstavuje - 80.439,75 €.

Pri kontrole zameranej na 1. štvrťrok 2010 správca dane zistil, že pri predaji nadobudnutých vozidiel právnickým osobám daňový subjekt, ktorý priznal v daňovom priznaní a zahrnul do účtovníctva, postupoval správne. Pri predaji ostatným subjektom postupoval nesprávne využívajúc osobitnú úpravu podľa § 66 zákona, ktorú je však možné aplikovať len ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH a ak sa nadobudne ojazdené vozidlo od osoby neidentifikovanej pre DPH. Daňový subjekt nesprávne vypočítal a odvádzal daň, ktorú mal uplatniť z celej predajnej ceny, a nie len z rozdielu medzi predajnou a nákupnou cenou. Daňový subjekt však časť ojazdených vozidiel predal bez toho, aby predaj priznal v daňovom priznaní a v účtovníctve.

V tomto období daňový subjekt vystavil faktúry pri predaji 38 vozidiel, vo faktúrach č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX až XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX nesprávne vyčíslil základ dane a daň, keď nesprávne používal osobitný režim podľa § 66 zákona. Platiteľ mal povinnosť odviesť daň vo výške 50.439,25 € v sadzbe 19% zo základu 265.469,74 €, a nie vo výške 25.905,14 €.

Ďalej boli porovnaním VIN nadobudnutých vozidiel podľa dokladov získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií a VIN predaných vozidiel na základe faktúr predložených daňovým subjektom zistené rozdiely medzi nakúpenými a predanými motorovými vozidlami. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt nevlastnil žiadne skladovacie priestory, vznikli pochybnosti o množstve skutočne predaných vozidiel, preto správca dane v súčinnosti s ODI Malacky zistil vlastníkov vozidiel po odhlásení vozidiel evidovaných na daňový subjekt z evidencie. Pri predaji 52 vozidiel neboli vystavené faktúry, ale len kúpne zmluvy, resp. pri niekoľkých faktúry vystavené boli, ale neboli zahrnuté do účtovníctva, predaj vozidiel nebol zahrnuté do evidencie pre DPH. Daňový subjekt nezahrnul predaj vozidiel do základu dane v hodnote 444.333,61 € za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010, nepriznal a nezaplatil štátnemu rozpočtu daň vo výške 84.423,39 €.

Správca dane v protokole uzavrel, že v 3. štvrťroku 2009 je rozdiel DPH podľa daňového priznania a podľa výsledkov kontroly 0,- €, v 4. štvrťroku 2009 je rozdiel 63.279,93 € a v 1. štvrťroku 2010 je rozdiel vo výške 130.431,38 €.

Daňový subjekt podal posledné daňové priznanie za 2. štvrťrok 2010, daňový úrad z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti správcu dane na základe prevodu obchodného podielu a zmeny sídla spoločnosti nemohol vykonať daňovú kontrolu za tento kvartál, zo systému VIES však mal preukázané, že subjekt nadobudol ojazdené vozidlá bez dane vo výške 1.389.327,- €. Nový konateľ Z. I. sa v zápisnici zo dňa 04. 05. 2011 v daňovom konaní vyjadril, že neprezval žiadne zásoby tovaru. Bez navýšenia nákupnej ceny o možný rabat bol daňový subjekt povinný odviesť daň minimálne vo výške 263.972,- €.

Zo znaleckého posudku Ing. I. I., znalkyne z odboru ekonomika a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, vyplýva, že o dani z pridanej hodnoty bol porušený nepriznaním a nezdanením nadobudnutia ojazdených motorových vozidiel, ako aj nesprávnym výpočtom DPH pri predaji niektorých vozidiel a neúčtovaním, nepriznaním a nezdanením predaja väčšieho množstva vozidiel. Celkovo bola zistená nepriznaná a neodvedená daň vo výške 457.683,31 € v období 3. a 4. štvrťroku 2009 a 1. a 2. štvrťroku 2010. Ďalej znalkyňa odpovedala na právne otázky, ktorými úvahami sa súd pre uvedenú nezákonnosť vôbec nezaoberal.

Súd poukazuje na ďalšie listinné dôkazy, a to daňové priznania (č.l. 89 - 91), faktúry k predaju vozidiel (č.l. 92 - 117), výpisy z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, zmluvu o prevode obchodného podielu, podklady ku kontrole vykonanej daňovým úradom č.l. (144 - 200), výzvy, dožiadania o predaji za rok 2009 a 2010 (č.l. 201 - 451), medzinárodnú výmenu informácií (č.l. 451 - 505), výstupy VIES (č.l. 647 - 666), dožiadania Daňového úradu Žilina (č.l. 606 - 620), rozsudok Okresného súdu Žilina , správy o povesti a odpis registra trestov obžalovaného.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že na základe výpovede obžalovaného, svedkyne Ing. I. Y. a najmä protokolu o vykonaní daňovej kontroly a ostatných listinných dôkazov nebolo sporným, že spoločnosť Z. X., s.r.o., predtým H. - X. s.r.o., v ktorej bol obžalovaný do 24. 02. 2011 jediným spoločníkom a konateľom, podala za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2009 a 1. a 2. štvrťroka 2010 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorej došlo k rozdielu rozsahu skutočnej daňovej povinnosti daňového subjektu a dane z pridanej hodnoty odvedenej do štátneho rozpočtu vo výške 193.711,31 €. K schodku došlo nasledujúcim spôsobom:

1) neoprávneným odpočtom dane vo výške 3.122,32 € v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2009, kedy neboli náklady spoločnosti v uvedenej výške žiadnym spôsobom podložené,

2) nepriznaním dane v rozsahu 34.567,52 € v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2009, kedy spoločnosť uviedla do evidencie DPH a poňala do účtovníctva faktúry č. XXXX až XXXX, avšak v daňovom priznaní ich neuviedla a do štátneho rozpočtu nezaplatila,

3) nepriznaním dane v rozsahu 25.511,09 € v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2009, kedy sa preukázateľne realizoval predaj 15 vozidiel za sumu v úhrne 134.268,91 €, čo je podložené kúpnymi zmluvami a sčasti faktúrami, avšak tieto neboli vôbec zahrnuté do evidencie DPH a daň po ich predaji nebola priznaná ani zaplatená štátnemu rozpočtu,

4) priznaním dane nižšej o 24.534,11 € v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2010, keď daňový subjekt priznal a odviedol daň vo výške 25.905,14 € namiesto správnej výšky 50.439,25 €, ktorý rozdiel vznikol nesprávnym uplatnením výhodnejšieho zdaňovania podľa § 66 zákona, teda výpočtom dane pri predaji vozidiel fyzickým osobám, kedy subjekt odviedol daň z rozdielu nákupnej a predajnej ceny napriek tomu, že bol povinný priznať a odviesť daň z celej predajnej ceny vozidiel. Jednalo sa o 17 vozidiel.

5) rovnako ako v bode 3), v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2010 daňový subjekt predal 52 vozidiel za sumu spolu 444.333,61 €, nezahrnul predaj preukázaný kúpnymi zmluvami a sčasti faktúrami do účtovníctva, evidencie DPH ani do daňového priznania a daň vo výške 84. 423,39 € nezaplatil do štátneho rozpočtu,

6) neoprávneným odpočtom dane vo výške 21.473,88 € v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2010, ktorý nebol podložený žiadnymi dôvodmi a dokladmi.

Protokol o vykonaní daňovej kontroly súd hodnotil voľne ako každý iný dôkaz a dospel k záveru, že výstupy daňovej kontroly sú podložené konkrétnymi listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú aj v

súdnom spise, závery sú logicky, podrobne a presvedčivo vysvetlené s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, ktorým aj zodpovedajú, preto si súd skutočnosti uvedené v protokole v celom rozsahu osvojil. Výsledkom daňovej kontroly je zistenie porušenia viacerých ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase podania daňových priznaní, pre posúdenie vzniku trestnej zodpovednosti sú však podstatné len tie porušenia, ktorých následkom je naplnenie kvalifikačných znakov trestného činu, v tomto prípade reálne ukrátenie štátneho rozpočtu na daňových prostriedkoch. Jedná sa najmä o nasledovné ustanovenia:

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 22 ods. 1 základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) a c) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, a ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <javascript:%20fZzSRInternal('29340',%20'15073431', %20'15073432',%20'4567207',%20'4567232',%20'0')> a § 11a <javascript:%20fZzSRInternal('29340', %20'15073432',%20'15073432',%20'4671419',%20'4671425',%20'0')>.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) právo na odpočítanie dane podľa § 49 <javascript:%20fZzSRInternal('29340', %20'15073442',%20'15073443',%20'4567579',%20'4567598',%20'0')> môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <javascript:%20fZzSRInternal('29340',%20'15073442', %20'15073442',%20'4567582',%20'4567583',%20'0')> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <javascript:%20fZzSRInternal('29340',%20'15073453',%20'0',%20'4567867',%20'4567867',%20'0')>.

Podľa § 66 ods. 2 obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskeho spoločenstva, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 <javascript:%20fZzSRInternal('29340',%20'15073241',%20'15073241', %20'4567469',%20'4567472',%20'0')> alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Podľa § 69 ods. 1 platiteľ, ktorý dodáva tovar v tuzemsku, je povinný platiť daň.

Podľa § 70 ods. 1 platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane, v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

Podľa § 71 ods. 1 veta prvá pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.

Nepriznávanie a neplatenie DPH z nadobudnutia ojazdených vozidiel zo zahraničia súd nepovažoval za podstatné pre trestné konanie, nakoľko ak by daňový subjekt, ktorý bol povinný priznať a platiť daň pri nadobudnutí vozidiel podľa § 11 ods.2 písm. a) zákona, túto povinnosť splnil, mal by podľa § 49 ods. 2 písm. c) a § 49 ods. 8 zákona právo na odpočet tejto dane zo základu dane, teda reálny schodok by nevznikol, čo sa zrejme prejavilo aj v záveroch správcu dane, ktorý uvedeným spôsobom uznal právo na odpočet dane pri nadobudnutí napriek tomu, že daň nebola priznaná ani odvedená.

Obžalovaný M. H. ako konateľ daňového subjektu H. - X. s.r.o. vykonal v mene spoločnosti v inkriminovanom období všetky zdaniteľné obchody, vystavoval faktúry a zmluvy, a podpisoval ich, viedol záznamy a evidencie, a podľa o účtovníctve bol ako konateľ účtovnej jednotky povinný viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Citovaný zákon v definuje pojem „správne vedenie účtovníctva“ ako vedenie účtovníctva podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. Povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti sú všeobecne určené , ktorý dokonca v ustanovení konkretizuje povinnosť konateľa zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva a evidencií. Obhajoba obžalovaného spočívajúca v nedostatku vedomostí a skúseností, resp. v poverení nezodpovedných osôb manipuláciou s účtovnými dokladmi, čo malo spôsobiť ich neúplnosť, neobstojí, a to preto, že zodpovednosť konateľa obchodnej spoločnosti je daná zákonom, ktorý neupravuje žiadne výnimky zo zodpovednosti v smere naznačenom obžalovaným. Obžalovaný mal v zmysle vlastnej výpovede i svedeckých výpovedí prehľad o každom dovezenom vozidle, dovoz i ďalšie kroky pri každom vozidle riadil alebo osobne vykonával, preto mal a musel vedieť, akým spôsobom má postupovať pri účtovaní, evidovaní, priznávaní a platení dane z pridanej hodnoty. Ak obžalovaný subjektívne cítil, že nevie, že má predaj každého vozidla zaevidovať do účtovníctva, a z predajnej ceny každého vozidla priznať a zaplatiť DPH vo výške 19 %, prípadne mal ďalšie nejasnosti týkajúce sa DPH, nič mu nebránilo v tom, aby poveril vedením účtovníctva inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by bola na uvedené odborne spôsobilá. S prihliadnutím na obrat spoločnosti obžalovaného iste nebolo existenčnou otázkou vynaloženie nákladov na riadne vedenie účtovníctva, preto je zrejmé, že obžalovaný sa sám, dobrovoľne a uvedomujúc si všetky možné následky, vrátane neoprávneného obohatenia vlastnej osoby, rozhodol vykonávať túto činnosť osobne. Konal však v rozpore s viacerými ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho ukrátil štátny rozpočet v inkriminovanom období o najmenej 193.711,31 €. Ku schodku nedošlo len neoprávneným použitím výhodnejšieho režimu zdaňovania (viď bod 4) vyššie), ale v najväčšej časti upustením od akéhokoľvek zdaňovania predaja vozidiel, ako aj znižovaním základu dane uplatňovaním fiktívnych nákladov, čo jednoznačne preukazuje úmyselné zavinenie obžalovaného.

Súd upustil od výsluchu svedka Z. I., ktorý nadobudol spoločnosť obžalovaného za 1 €, nakoľko z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že k trestnému činu došlo predtým, ako sa svedok stal vlastníkom obchodného podielu, na zdaniteľných obchodoch v inkriminovanom období sa vôbec nepodieľal, evidentne sa jedná o „bieleho koňa“, čo vyplýva jednak z okolností predaja spoločnosti so základným imaním 5.000,- € s relatívne vysokými mesačnými obratmi za 1 € v čase, keď bol daňovým úradom zistený ďalší rozdiel v daňovej povinnosti a priznanou daňou až do výšky podľa znaleckého posudku 457.683,31 €. Je preto takmer vylúčené, aby tento svedok vedel k veci čokoľvek podstatné uviesť.

Obžalovaný M. H. tým, že skrátil daň vo veľkom rozsahu, naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa , . Pri určení rozsahu trestného činu súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého je veľký rozsah daný päťsto násobkom sumy 266 €, t.j. 133.000 €, ktorú sumu obžalovaný svojím konaním výrazne prekročil, a v takom konaní pokračoval aj po skončení daňovej kontroly, t.j. potom, čo bol pracovníčkou správcu dane na nedostatky upozornený. Z uvedeného ako aj z ďalších okolností prípadu súd vyvodil minimálne nepriamy úmysel obžalovaného obohatiť sa na úkor štátneho rozpočtu o sumu veľkého rozsahu.

Obžalovaný má v registri trestov 7 záznamov, prvé dve odsúdenia sú zahladené. Následne bol odsúdený pre trestný čin podvodu podľa , , a trestný čin sprenevery podľa uvedeného , ublíženia na zdraví podľa , a iné a napokon lúpeže podľa , , za ktoré mu bol Okresným súdom Bratislava IV, pracovisko Malacky, pod sp.zn. MA dňa 25. 01. 2005 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne, z výkonu ktorého bol dňa 30. 01. 2008 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 roky. Napriek

skutočnosti, že sa v čase rozhodovania o osvedčení viedol proti obžalovanému toto trestné stíhanie, bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Súd podľa zisťoval pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom žiadne poľahčujúce okolnosti nezistil. U obžalovaného je daná priťažujúca okolnosť podľa spočívajúca v tom, že už bol za trestný čin odsúdený, tzn. v jeho prípade je prevaha priťažujúcich okolností v pomere 0:1.

Z uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a zistil, že trestná sadzba uvedená v , ktorá je 7 až 12 rokov, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody . Uloženie takéhoto druhu trestu je však odôvodnené aj osobou obžalovaného, ktorý má preukázateľné sklony k páchaniu trestnej činnosti v pravidelných intervaloch, a v prípade ktorého sa predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody evidentne minul účinku, nakoľko aktuálneho trestného činu sa obžalovaný dopustil krátko potom, čo bol podmienečne prepustený. Z dôvodu prevahy počtu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi bol súd podľa povinný zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v o ? z rozdielu hornej a dolnej hranice, a uložiť trest v sadzbe 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov. Pri výmere trestu súd prihliadal najmä na závažnosť trestného činu, ktorú zvyšuje najmä rozsah trestného činu prevyšujúci najvyššiu hranicu rozsahu činu určenú . Následky trestného činu obžalovaného nie sú bezprostredne viditeľné a hmatateľné, ako je tomu napríklad pri trestných činoch spáchaných na konkrétnej osobe, avšak jednoznačne existujú, a to v podobe ujmy na verejných financiách, ktorá sa v konečnom dôsledku dotkne každého občana Slovenskej republiky. Ďalej súd prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú vzhľadom na register trestov obžalovaného menej priaznivé, i absenciu poľahčujúcich okolností. Vyhodnotením uvedených kritérií i zásad generálnej prevencie súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest vo výmere 10 rokov, ktorý je napriek svojej prísnosti stále v spodnej polovici trestnej sadzby obžalovaného.

Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto by podľa bolo potrebné zaradiť ho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Prihliadajúc na charakter konania obžalovaného však súd dospel k záveru, že účel trestu možno v prípade obžalovaného lepšie dosiahnuť v miernejšom režime, preto ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V čase spáchania trestného činu, na rozdiel od súčasnosti, zákon neukladal súdu povinnosť pri tomto trestnom čine uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na povinnosť postupovať podľa zákonnej úpravy priaznivejšej pre obžalovaného súd posudzoval efektívnosť prípadného uloženia trestu zákazu činnosti a dospel k záveru, že so zreteľom na výmeru trestu odňatia slobody by bolo uloženie ďalšieho druhu trestu nadbytočné.

Následkom trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , je škoda vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. V adhéznom konaní však nie je možné o nároku rozhodovať, nakoľko sa jedná o nárok štátu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (R 34/87).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.

v Malackách dňa 05. septembra 2013