Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-73-2013.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/73/2013
Uznesenie
Krajský súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloletého U. U., narodený, XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov, matky: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., XXXX, otca: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 16P/328/2012-57 zo dňa 06. mája 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. U., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, počnúc dňom 08.11.2012 s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné otca za obdobie od 08.11.2012 do 06.05.2013 na maloleté dieťa vo výške 350 eur povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 14,58 eur mesačne až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody zo splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 16P/305/2010-28 zo dňa 17.01.2011 v časti určenia výživného na maloleté dieťa. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Matka žiadala zvýšiť otcovi výživné na maloletého na sumu 90 eur mesačne z toho dôvodu, že maloletý od poslednej úpravy začal od septembra 2012 navštevovať prvý ročník základnej školy preto sa zvýšili odôvodnené potreby dieťaťa. Uviedla, že je na invalidnom dôchodku, trpí nebezpečnou chorobou, ktorej priebeh sa bude len zhoršovať a z príjmu, ktorý má aj s dávkami na dieťa nedokáže zabezpečiť ani odôvodnené potreby dieťaťa. Maloletý nastúpil od 01.09.2012 do 1. triedy ZŠ. Založila výdavky, ktoré má na dieťa, 25 eur do fondu rodičov, knihu v hodnote 7 eur, časopis v hodnote 7 eur, 5 eur na zošity, zakúpila mu pred nastúpením do školy obuv, ošatenie, teplákovú súpravu na TV, spolu v celkovej sume 120-130 eur. Čo sa týka obedov v školskej jedálni neplatí chlapcovi tieto z toho dôvodu, že je evidované ako sociálne dieťa a spočiatku zaplatila za 9 a 10/2012 asi po 20 eur na každý mesiac. Obývajú spolu 3-izbový RD a platí 150 eur za plyn, 50 elektrika a iné platby si nemôže z finančných dôvodov dovoliť. Od 1/2013 poberá invalidný dôchodok vo výške 171 eur mesačne, ďalej dávku v hmotnej núdzi vo výške 57 eur, ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23 eur mesačne a výživné na dieťa. Nefajčí. Mám vážne zdravotné problémy, nemôže pracovať v kolektíve ľudí a jej zdravotný stav sa bohužiaľ zhoršuje. Otec bol ochotný platiť na výživu chlapca najviac 50 eur mesačne. Je stále zamestnaný, býva u svojej matky v RD s tým, že náklady na dom sú 250 eur plyn, matka chová kurčatá a z tohto dôvodu majú zvýšenú spotrebu elektriny. S maloletým sa nestretáva, dieťa vidí vtedy, keď ide do školy, pretože pracuje neďaleko školy. Pracuje momentálne s priemerným mesačným zárobkom cca 280 eur. Občas fajčí, je pravdou, má priateľku, ale nežije s ňou v spoločnej domácnosti. Výživné si neplatí včas, ale vždy v každom mesiaci i keď neskôr, výživné si zaplatí. Naposledy bolo upravované výživné na dieťa rodičovskou dohodou rozsudkom OS Galanta 16P/305/2010 zo sumy 26,56 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Matka poberala v tom čase invalidný dôchodok vo výške 160 eur mesačne,
otec mal príjem 282 eur mesačne. Maloletý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie. Po apl. §§ 163 O.s.p. a 62 ods. 1 až 5, 75 ods. 1 veta prvá, 78, ods. 1 veta prvá Zák. o rod.mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že riadne matka preukázala zvýšené výdavky na dieťa, prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého do 1. ročníka základnej školy súd akceptoval zvýšené výdavky, ktoré riadne preukázala matka na dieťa a dospel k záveru, že sa od septembra 2012 podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého a preto návrhu vyhovel. Súd uviedol, že otec nevyužíva svoj pracovný potenciál, pretože už niekoľko rokov bez snahy získať výhodnejšie pracovné miesto vykonáva prácu za ktorú poberá minimálnu mzdu, vlastní nehnuteľnosť v ktorej môže bývať ale na zlepšenie svojej finančnej situácie táto nehnuteľnosť nie je užívaná a podľa názoru súdu je schopný zarobiť vyššiu sumu výživného a s dieťaťom sa absolútne nestretáva a na dieťa okrem bežného výživného iným spôsobom neprispieva. Matka momentálne invalidný dôchodok vo výške 171 eur mesačne, prídavok na dieťa a sociálny príspevok, pretože jej zdravotné dôvody neumožňujú pracovať. Podľa názoru súdu výška výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, hoci sám vytvára podmienky aby platil čo najnižšie výživné, ale súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka že výška výživného tak, ako bola určená zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. O zročnom výživnom rozhodol súd tak, že otec sa dostal s plnením výživného do omeškania a za sedem mesiacov bol dlžný rozdiel na výživnom vo výške 50 eur, spolu vo výške 350 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť do 24 mesiacov po 14,58 eur, pretože súd je toho názoru, že takto určené zrážky zročného výživného neohrozia výživu otca dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a) OSP, keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, uviedol, že dôvody sú z ust. § 205 ods. 2, písm. d) O.s.p. a svoje tvrdenie opiera otec o tie skutočnosti, že na strane 4, 1. ods. druhá veta rozsudku sa uvádza, že súd konštatoval, že otec nevyužíva svoj pracovný potenciál, pretože už niekoľko rokov bez snahy získať výhodnejšie pracovné miesto, vykonáva prácu, za ktorú poberá minimálnu mzdu, vlastní nehnuteľnosť, v ktorej môže bývať, ale na zlepšenie svojej finančnej situácie táto nie je užívaná a podľa názoru súdu... Podľa názoru otca však uvedená veta veľmi výstižne charakterizuje úroveň, na akej prvostupňový súd vyhodnocoval, lepšie povedané nevyhodnocoval ním predložené dôkazy a akými úvahami sa riadil ako „spravodlivo“ v konečnom dôsledku o celej veci rozhodol. Otec poukázal, že k tomuto odôvodneniu neviedol žiadny podložený záver súdu, žiadnymi dôkazmi, že on nevyužíva svoj pracovný potenciál, pretože niekoľko rokov bez snahy získať výhodnejšie pracovné miesto, pracuje v zamestnaní, kde poberá len minimálnu mzdu, práve opak je pravdou, keďže otec maloletého sa snaží získať novú a lepšie platenú, čo však v regionálnych podmienkach obce O. a jej okolia vzhľadom na pretrvávajúcu finančnú krízu nie je možné. Na túto skutočnosť otec upozornil vo vyjadrení k návrhu matky, čo však súd nebral do úvahy. Rovnako sú nepreukázané závery súdu o tom, že vlastní nehnuteľnosť, v ktorej môže bývať na zlepšenie svojej finančnej situácie, vôbec nebral do úvahy technické riešenie tejto nehnuteľnosti, to znamená, či je vôbec možné túto nehnuteľnosť prenajímať tretím osobám, keďže v nej otec býva s matkou. Súd nebral do úvahy ani situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, najmä merítko vidieckej obce ako je O.. V tejto obci každý vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, nie je prakticky žiadna možnosť časť nehnuteľnosti prenajať. Otec tiež poukázal na nepravdivé závery súdu prvého stupňa o tom, ako na dieťa okrem bežného výživného ničím neprispieva, vo svojom vyjadrení poukázal na benefity, ktoré poskytol a poskytuje maloletému nad rámec výživného. Uviedol, že tieto benefity poskytuje matke prostredníctvom svojej matky Q. G., a súd to nepokladal za potrebné, aby ju vypočul a overil si pravdivosť jeho tvrdení. Otec tiež poukázal na nesprávne vyhodnotenie predložených dôkazov súdom prvého stupňa v tom, že hoci je maloletý žiakom základnej školy iba od septembra 2012, teda iba pol roka, súd si osvojil záver, že potreby maloletého narástli do takej miery, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca až o 125%, zo sumy 40 eur na 90 eur mesačne. Preto navrhol v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, a preto je nevyhnutné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne ovplyvňujúcich sa súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Porovnávajúc odôvodnenie preskúmaného prvostupňového rozhodnutia s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a s vyššie uvedenými kritériami pre odôvodnenie rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa s nimi náležite neriadil. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, čo v danom prípade plne absentuje. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je v celom svojom rozsahu všeobecné a teoretické, nekonkretizované pre danú vec a v dôsledku toho krajne arbitrárne. V odôvodnení absentuje, na základe akých dôvodov, prostredníctvom akých úvah, k akým skutkovým záverom súd dospel, ako následne vec právne posúdil.
Podľa § 163 ods. l OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí s odôvodnením vôbec nepoukázal na dôvody konkrétnej zmeny pomerov u maloletého, prípadne u jeho rodičov s poukazom na ust. § 78 ods. 1 veta prvá. Na ostatok zvyšoval takisto výživné od 08.11.2012, s tým, že nezdôvodnil prečo práve od tohto dátumu.
Z odôvodnenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, prečo konštatoval, že otec nevyužíva svoj pracovný potenciál, že niekoľko rokov bez snahy získať výhodnejšie zamestnanie vykonáva prácu, pre ktorú poberá minimálnu mzdu, tieto okolnosti, ak tvrdí súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, musí mať preukázateľné dôkazy. Otec vo výsluchu musí uviesť, prečo pracuje práve v tomto zamestnaní, či si nehľadal prácu v zamestnaní inom. Ak prvostupňový súd poukazuje na to, že vlastní otec nehnuteľnosť, v ktorej môže bývať, ale na zlepšenie svojej finančnej situácie nie je využívaná, je potrebné uviesť aj dôvody, z čoho tak prvostupňový súd vychádzal a vyvodil tento záver. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Pri zdôvodnení rozhodnutia, aké úvahy pri rozhodnutí použil, aplikoval, ktoré ustanovenie, z čoho vychádzal, ktoré dôkazy nepoužil, ktoré naopak nevykonal. Ak prvostupňový súd zvyšoval vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta prvá porovnať pomery v predchádzajúcom období, keď sa výživné naposledy upravovalo a v súčasnom období. Prvostupňový súd síce v rozhodnutí vo svojich dôvodoch uviedol, kedy bolo naposledy určené výživné rozsudkom OS Galanta 16P/305/2010 uviedol tam aj vtedajšie príjmy oboch rodičov, avšak neporovnal ich v odôvodnení svojho rozhodnutia po citácii a aplikácii hmotnoprávnych ustanovení, aké sú rozdielne, či sa zvýšili tieto zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a naopak, či sa zvýšili potreby maloletého a čím odôvodňuje zvýšenie potrieb maloletého dieťaťa. Ak vo svojom návrhu žiadala matka zvyšovať výživné, že začal maloletý navštevovať prvý ročník základnej školy a že sa zvýšili jeho potreby, treba uviesť, akým spôsobom sa zvyšovali a čím, tzn., že v odôvodnení svojho rozhodnutia pri odôvodnení zvýšenia výživného musí poukázať prvostupňový súd na to, aké výdavky v škole preukázala matka, nie len to uviesť v odôvodnení v časti, kde opisuje, čo bolo predmetom jej návrhu. Dôkazy musí vyhodnocovať jednotlivo i v ich súhrne v zmysle ust. § 132 O.s.p. a musí sa zaoberať správnym zdôvodnením predchádzajúcich pomerov a súčasných pomerov, za ktorých sa výživné nanovo upravuje a to v zmysle ust. § 78 ods. 2 veta prvá. Keďže prvostupňový súd sa týmto vôbec nezaoberal, jeho rozhodnutie sa stáva nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a bolo zrušené v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. f) a písm. h) O.s.p. a vec vrátená podľa ods. 2 toho istého ustanovenia O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť či sú dané dôvody pre zvýšenie výživného porovnaním pomerov pri poslednej úprave a teraz. Výdavky v škole a iné potreby mal. dieťaťa musí matka preukázať, tak isto aj tvrdené schopnosti otca platiť vyššie výživné. Tzn. jeho majetkové pomery. Naopak otec preukáže , že sa uchádzal aj o inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a predpokladom a schopnostiam. Po rozhodnutí musí vyhodnostiť v rozsudku dôkazy jednotlivo a v ich súhrne ( § 132
O.s.p.), uvedie akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil, ako vec právne posúdil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy ( §157 ods. 2 O.s.p.), zdôvodniť musí tiež okamih zvýšenia výživného, ak je rozdielny od podania návrhu. Až potom bude jeho rozhodnutia preskúmateľné v prípade podania odvolania.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.