Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-85-2013.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Cb/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom Mgr. Gabrielom Frankovičom v právnej veci žalobcu: K. K. N. K., R. XX, XXX XX H., P.: XX XXX XXX, S.. T..: A.. G. Z., B., D. XX, XXX XX H., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. - K. L. S., K..Q..X.., N.Á. XX, XXX XX E., P.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie sumy 647,57 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 647,57 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 402,74 eura za obdobie odo dňa 18.5.2012 až do dňa zaplatenia,
- zo sumy 244,83 eura za obdobie odo dňa 26.5.2012 až do dňa zaplatenia
a n a h r ad i ť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 98,24 eura a iné trovy tohto konania vo výške 38,50 eura, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.2012 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 647,57 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 402,74 eur od 18.5.2012 do zaplatenia a zo sumy 244,83 eur od 26.5.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
V podanej veci žalobca uviedol, že po dodaní žalovanému ním objednaného tovaru žalovanému vystavil faktúry na kúpnu cenu dodaného tovaru v celkovej sume 647,57 eura. Žalovaný napriek viacerým výzvam dlžnú sumu vo výške 647,57 eura nezaplatil.
Písomným podaním zo dňa 1.8.2012 právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla, že bežná prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že dealer priamo u objednávateľa spravil objednávku. Následne žalobca tovar zasielal žalovanému zo skladu prostredníctvom firmy Geis Parcel s.r.o. V roku 2011 žalovaný odobral tovar na štyri faktúry, z ktorých jedna bola uhradená dobierkou, ďalšie dve faktúry žalovaný uhradil približne v lehote splatnosti a poslednú štvrtú faktúru uhradil až po siedmich mesiacoch po splatnosti. Nakoľko si žalovaný chcel u žalobcu objednať ďalší tovar, podmienkou dodania nového tovaru bola úhrada vyššie spomenutej faktúry. V roku 2012 boli dodané tovary na tri faktúry, z ktorých dve sú neuhradené a posledný tovar z tretej faktúry išiel na dobierku, ale následne bola faktúra aj dobierka stornovaná ešte pre doručením, takže od žalobcu žalovaný odoslaný tovar neobdržal. Neuhradené však
ostali faktúry: U.. Č.. XXXXXXX vystavená dňa 17.5.2012 na sumu 402,74 eura a U.. Č.. XXXXXXX vystavená dňa 25.5.2012 na sumu 244,83 eura. Právna zástupkyňa žalobcu doplnila žalobu o doklad o prevzatí balíkov k jednotlivým faktúram.
Okresný súd Košice II vydal dňa 20.11.2012 platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-X, v ktorom žalovanému uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 647,57 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 402,74 eur od 18.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 244,83 eur od 26.5.2012 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v celkovej výške 136,74 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Uznesením č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.5.2013 Okresný súd Košice II platobný rozkaz podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil, pretože ho nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk.
Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na termín 4.9.2013, na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania.
Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorému súd doručil predvolanie na pojednávanie dňa 4.7.2013. Na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 4.7.2013.
Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 1.8.2013. Zároveň navrhla, aby súd v neprítomnosti žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu vec prejednal a rozhodol na základe obsahu listín zo súdneho spisu.
Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorému súd zásielku s predvolaním doručoval na adresu sídla: Vojvodská č. 20, Košice. Zásielka sa vrátila súdu dňa 29.7.2013 s poznámkou - neprevzatá v odbernej lehote.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I N..Č.. XXXXX/V zo dňa 3.9.2013 súd zistil, že žalovaný mal ku dňu pojednávania zapísanú adresu sídla Vojvodská 20, Košice, t.j. adresu, odkiaľ sa zásielka vrátila ako neprevzatá. Súd preto považoval zásielku s predvolaním na pojednávanie za doručenú podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. dňom 2.8.2013.
Podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nespochybnil ani nevyvrátil a súdu nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce opak tvrdení žalobcu.
Súd pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Na základe dohody účastníkov konania žalobca ako predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu tovar identifikovaný čo do druhu a množstva ako aj jednotkovej ceny. Žalobca žalovanému tovar doručoval prostredníctvom zasielateľskej služby, ktorá objednaný tovar žalovanému doručila dňa 4.5.2012 a dňa 14.5.2012, čo žalovaný potvrdil podpisom a odtlačkom pečiatky.
Faktúrou Č.. XXXXXXX zo dňa 3.5.2012, splatnou dňa 17.5.2012, mal súd za preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému za dodanie tovaru sumu 402,74 eura.
Faktúrou Č.. XXXXXXX zo dňa 11.5.2012 splatnou dňa 25.5.2012, mal súd za preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému za dodanie tovaru sumu 244,83 eura.
Podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „ObZ“),prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ustanovenia § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods.1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávaní predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (základná úroková sadzba ECB k splatnosti faktúr bola 1%).
Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola zaužívaná obchodná prax, v zmysle ktorej dealer priamo u žalovaného vyhotovil objednávku a následne žalobca tovar zaslal žalovanému, pričom tovar bol doručovaní prostredníctvom zasielateľskej služby. Žalobca dodaním tovaru a žalovaný prevzatím tovaru nepochybne prejavili vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu a tuto zmluvu aj uzatvorili. Žalobca dodal žalovanému tovar, pričom cenu dodaného tovaru žalobca vyúčtoval žalovanému. Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok a žalobcovi nezaplatil kúpnu cenu dodaného tovaru v termíne splatnosti, zaviazal ho súd na zaplatenie dlžnej istiny. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj žalobcom navrhované úroky z omeškania vo výroku uvedenej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 124 ods. 1 O.s.p., vy zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 38,50 eura a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 41,50 eura (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby), v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 2 x režijný paušál á 7,63 eur v zmysle ust. 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu 136,74 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu trovy právneho zastúpenia za právny úkon - spísanie podania protistrane, nakoľko je zrejmé, že ide o právny úkon urobený pred začatím konania v tejto veci, teda pred podaním návrhu na začatie konania. Deň doručenia návrhu súdu, v tomto konaní 4.9.2012 je procesným okamihom začatia občianskeho súdneho konania a od tohto okamihu možno hovoriť o trovách konania. Trovy vzniknuté účastníkom konania do tohto dňa, aj keď sú úzko spojené s týmto konaním, možno považovať iba za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale nie za trovy občianskeho súdneho konania, preto súd právnej zástupkyni žalobcu nepriznal trovy právneho zastúpenia ňou vyčíslené v uvedenej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.