Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-38-2013.pdf
PDF · 75.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/38/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Z. XX, Košice, proti odporcom: 1/ L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q. XXX, 2/ L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q. XXX, v konaní o určenie výživného pre dospelé dieťa, rozhodol
rozhodol:
Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dĺžne výživné v sume 153,15 Eur za obdobie od 12.3.2013 do 31.8.2013 je odporca v 1. rade p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa v 2. rade j e p o v i n n á platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dĺžne výživné v sume 153,15 Eur za obdobie od 12.3.2013 do 31.8.2013 je odporkyňa v 2. rade p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa z a s t a v u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 12.3.2013, sa navrhovateľ proti každému z odporcov domáhal určenia výživného vo výške 30,- Eur mesačne od podania návrhu na súde do budúcna, dôvodiac, že odporca v 1. rade je jeho otcom a odporkyňa v 2. rade matkou, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc 289/99 zo dňa 15.2.1999 bola nariadená ústavná výchova navrhovateľa bez určenia výživného zo strany rodičov, pričom odporcovia si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia, napriek tomu, že táto vzhľadom na neschopnosť navrhovateľa sám sa živiť, keďže sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, trvá.
Odporcovia sa k návrhu na začatie konania navrhovateľa, ktorý im bol doručený do vlastných rúk dňa 12.4.2013 písomne nevyjadrili a v konaní boli nečinní. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 5.9.2013. Na toto pojednávanie boli riadne a včas predvolaní i odporcovia, ktorí sa ho však bez ospravedlnenia nezúčastnili. Za tohto stavu súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní dňa 5.9.2013 vec prejednal a vo veci i rozhodol v neprítomnosti odporcov.
Pred začatím pojednávania dňa 5.9.2013 vzal navrhovateľ čiastočne svoj návrh späť voči každému z odporcov nad rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne počínajúc dňom 12.3.2013 do budúcna. V tejto časti, postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., súd konanie zastavil. Súhlas odporcov s čiastočným späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k nemu došlo pred začatím pojednávania, a preto i prípadný nesúhlas odporcov s ním by nebol účinný, v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením s podstatným obsahom listín ním predložených. Z rodného listu navrhovateľa (čl. 2) súd zistil, že odporca v 1. rade je otcom navrhovateľa a odporkyňa v 2. rade je navrhovateľovou matkou. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc 289/99 zo dňa 15.2.1999 (čl. 3) bola nariadená ústavná výchova navrhovateľa bez určenia výživného zo strany rodičov. K určeniu vyživovacej povinnosti odporcom voči navrhovateľovi nedošlo podľa zistenia súdu ani neskôr. Z potvrdenia o návšteve školy (čl. 5) súd zistil, že od 3.9.2012 je navrhovateľ študentom denného štúdia na Strednej odbornej škole technickej so sídlom na Kukučínovej 23 v Košiciach, že toho času študuje v treťom ročníku tejto školy ako aj, že k predpokladanému ukončeniu štúdia na tejto škole má dôjsť v mesiaci máj roku 2014. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby odporcovia na výživu navrhovateľa prispievali dobrovoľne. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa tvrdenia navrhovateľa od svojho ranného detstva s odporcami nie je v kontakte a k stretnutiu s nimi došlo len v jednom prípade niekedy pre 8 rokmi. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie sp. zn. 940 521 9945 0 zo dňa 3.5.2013 (čl. 25) súd zistil, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne (v čase vyhlásenia tohto rozsudku), vo výške 185,50 Eur mesačne. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 171/2012 zo dňa 21.5.2012 a dodatku č. 2 k uvedenej zmluve zo dňa 30.4.2013 (čl. 21 a 22) súd zistil, že za odborné a obslužné činnosti (včítane stravovania, ubytovania) v domove sociálnych služieb, poskytované neziskovou organizáciou LUX, n.o. platí navrhovateľ mesačne úhradu, aktuálne vo výške 146,59 Eur. Podľa zistenia súdu navrhovateľ iný zdroj príjmu, ako invalidný dôchodok nemá, rovnako nemá, mimo bežných výdavkov, iné pravidelné výdavky ako už spomenutú úhradu za poskytované sociálne služby. Osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade sa súdu nepodarilo zistiť. O týchto nemal vedomosť navrhovateľ a nepodarilo sa ich zistiť ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa voči obom odporcom (v rozsahu čiastočným späťvzatím nedotknutom) ako dôvodný v celom rozsahu. V závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel z toho, že vyživovacia povinnosť oboch odporcov k navrhovateľovi, ako základný hmotnoprávny predpoklad jej určenia rozhodnutím súdu na základe návrhu plnoletej oprávnenej osoby, vzhľadom na neschopnosť navrhovateľa sám sa živiť, pre sústavnú prípravu na budúce povolanie denným štúdiom na strednej škole, trvá. Tým je daný základ uplatneného nároku. Pokiaľ sa jedná o výšku vyživovacej povinnosti, navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia vyživovacej povinnosti len v zákonom určenom minimálnom rozsahu. Vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu je si v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Preto súd odporcovi v 1. rade i odporkyni v 2. rade určil voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť v uplatnenom minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vychádzajúc z určenej výšky vyživovacej povinnosti a jej priznania od začiatku konania do budúcna, mal každý z odporcov zaplatiť navrhovateľovi na výživnom za obdobie od 12.3.2013 (deň začatia konania) do 31.8.2013 (do konca mesiaca za ktorý bolo v čase vyhlásenia rozhodnutia určené výživné splatné), sumu 153,15 Eur. Zaplatenie tohto zameškaného výživného súd uložil odporcom zaplatiť naraz, zohľadňujúc jednak pasívny postoj odporcov ku konaniu a jednak skutočnosť, že v konaní nedošlo k ustáleniu osobných, zárobkových a majetkových pomerov odporcov, a tým k zisteniu vôbec potrebnosti vykonania tohto plnenia v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Procesne úspešnejšiemu navrhovateľovi vzniklo v zmysle uvedeného ustanovenia zákona právo na náhradu trov konania. Nakoľko však navrhovateľovi v konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhrady sa i výslovne zriekol, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 5. septembra 2013