Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-410-2010.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Subarea
5Er/410/2010
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , IČO: 00151700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava zast. JUDr. Martin Daubner, právny zástupca proti povinnému: Z. Z. - G. Z., Z.: XXXXXXXX Ď. X, XXX XX Q. M. o zaplatenie 349 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 349 € s príslušenstvom, keď poukazoval na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný tunajším súdom dňa 29.06.2009.
Poverením tunajšieho súdu 5Er/410/2012-7 zo dňa 01.12.2010 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Bratislavská 1458 (ďalej len exekútor).
Dňa 10.02.2011 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 606/10 zo dňa 24.01.2011.
Dňa 13.5.2013 boli exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých uviedol, že nesúhlasí s postupom exekútora odvolávajúc sa na ustanovenie § 47 Exekučného poriadku ako aj na ďalšie ustanovenia. Zároveň uviedol, že doručením exekučného príkazu bola znemožnená ochrana práv povinného a o vydanom exekučnom titule nemala vedomosť.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré
a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem ,
b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ),
c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku ), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú,
d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady
Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.
Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
V danom prípade sa súd musel v prvom rade zaoberať včasnosťou podania námietok. Z predložených listín bolo zistené, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 10.02.2011. Následne mu začala plynúť štrnásťdňová lehota na podanie námietok proti exekúcii. To znamená, že dňa 11.02.2011 začala povinnému plynúť štrnásťdňová lehota na podanie námietok voči exekúciám a táto lehota uplynula dňa 24.02.2011, čo bol posledný deň, kedy mohol povinný podať na pošte alebo priamo na exekútorskom úrade urobiť podanie, teda podať námietky. Povinný takéto podanie
urobil až dňa 13.05.2013 (vyplýva z odtlačku pečiatky na podacej obálke), teda v čase, kedy lehota na podanie námietok márne uplynula. Vzhľadom k tejto skutočnosti, bol súd povinný námietky proti exekúcii zamietnuť, nakoľko povinný nepodal námietky v zákonnej lehote, a teda nie je splnený základný predpoklad na začatie konania o námietkach.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.