Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. rad XXX/XX, proti odporcovi C.. L. S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Y. XX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, advokátska kancelária Šahy, Hontianska cesta 4, za účasti maloletého S. L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 88 zo dňa 15. 04. 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a vo výroku o zverení maloletého S. L. D. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvým výrokom manželstvo účastníkov K. D., rod. N. a C.. L. D., uzavreté XX. XX. XXXX rozviedol, druhým výrokom maloletého S. L. D., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, tretím výrokom uložil odporcovi povinnosť odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne výživným vo výške 200 - EUR splatným k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Štvrtým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že účastníci konania spolu nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2012, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú od decembra 2011. Pod vplyvom nezhôd sa navrhovateľka odporcu bojí, lebo sa jej vyhrážal likvidáciou a únosom maloletého syna a navrhovateľka sa odsťahovala k svojím rodičom. Odporca neprejavoval skutočný záujem o maloletého syna, neplatil riadne výživné ani sa so synom nestretával. Navrhovateľka nebola ochotná v takomto manželstve zotrvať. Rozvod nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktoré dlhšiu dobu býva s navrhovateľkou u jej rodičov, kde nie je vystavený stresovým situáciám, ku ktorým dochádzalo, pokiaľ účastníci žili v spoločnej domácnosti. Šetrením pomerov neboli zistené na strane navrhovateľky žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého syna. Podľa správy o prešetrení pomerov matka s maloletým bývali v trojizbovom byte s príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, k dispozícii majú jednu izbu, kde má dieťa vlastné lôžko, skrinky, hračky, prostredie je vhodné na zabezpečenie riadnej starostlivosti. Pri určení výživného otcovi maloletého dieťaťa okresný súd vychádzal z toho, že matka dieťaťa bola nezamestnaná, na predĺženej materskej dovolenke, osobne sa podieľala na výchove syna. Odporca je vysokoškolsky vzdelaný, pracoval ako lekár, v jeho možnostiach a schopnostiach je

prispievať na maloletého syna výživným 200 € mesačne. Táto suma je primeraná potrebám dieťaťa a zárobkovým možnostiam odporcu. Súd neupravoval styk odporcu s maloletým S. s odôvodnením, že úpravu styku nenavrhol a okrem toho nebolo účelné styk upravovať, pretože odporca sa zdržoval v Anglicku, na adrese, ktorú neuviedol.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol §, 19 ods. 1, 23 ods. 1, 2, 3, , , , , Zákona o rodine. Výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania odôvodnil podľa .

Proti všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie odporca. S rozvodom manželstva nesúhlasil, nakoľko mu záleží na rodine, manželku a syna má veľmi rád. Keby navrhovateľka nebola pod veľkým vplyvom svojich rodičov, rodina mohla zostať spolu. On pracuje ako lekár, špecialista, anesteziológ. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom sa chcel zúčastniť ospravedlnil tým, že sa zdržoval v Anglicku. S navrhovateľkou a so synom chcel udržiavať kontakt cez Skype, poslal jej stovky e-mailov a SMS správ, čo mu okrem jednej výnimky neumožnila. V konaní chcel odporca uplatniť svoje právo na striedavú rodičovskú starostlivosť, mal záujem sa o syna starať, na čo má materiálne predpoklady, vlastný byt v T. a slušný príjem. Okresný súd pochybil, keď sa nezaoberal otázkou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, bez akýchkoľvek dôkazov si osvojil tvrdenie navrhovateľky, že nemá problém umožniť odporcovi stýkať sa s maloletým, čo nie je pravda, lebo s maloletým synom sa nemohol stretnúť 8 mesiacov. Navrhovateľka svoj postoj k stretávaniu sa otca so synom odôvodňovala falošnou predstavou, že odporca syna unesie, čo nie je pravda. Okresnému súdu vytýkal, že v konaní vypočul len rodičov navrhovateľky a nevysporiadal sa dostatočne s hodnovernosťou ich výpovedí, nevykonal dôkaz pedagogicko - psychologickým vyšetrením maloletého, ktorý navrhol odporca, nesprávne právne vec posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Na odôvodenie rozhodnutia neuviedol okresný súd dostatok dôvodov, rozsudok považoval za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Okresný súd odporcovi neodňal možnosť konať pred súdom. Odporca bol na prvom pojednávaní vypočutý, odporca nepožiadal, aby súd odročil pojednávanie, na ktorom svoju neúčasť ospravedlnil. Odporca svoje tvrdenia nepreukázal. Jej city k odporcovi ochladli, považovala ho za cudzieho človeka. Bez úcty, rešpektu a lásky nemôže v tomto vzťahu zotrvať. Počas trvania manželstva sa na starostlivosti o syna podieľal minimálne, bol unavený po práci. Byt v T. mal len v nájme, nájomný vzťah bol zo strany mesta ukončený, pretože odporca dlhodobo neplatil nájomné. Pretože byt nevypratal, je pripravená žaloba o vypratanie bytu. Odporca nie je zamestnaný, nemá a nepreukázal príjem, ako dôvod svojho ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní uviedol, že si v Anglicku hľadal prácu. Navrhovateľka je naproti tomu riadne zamestnaná v spoločnosti Brother Slovakia s. r. o.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. , napadnutý rozsudok vo výroku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu a vo výroku, ktorým maloletého S. D. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky podľa potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého syna výživným mesačne vo výške 200,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa . písm. h) , pretože súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď súčasne s rozhodnutím o zverení dieťaťa do výchovy a starostlivosti matke nerozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Z vyjadrení účastníkov konania v konaní o rozvod manželstva mal odvolací súd dostatočne preukázané, že manželstvo, ktoré okresný súd rozviedol, neplnilo svoj účel a trpelo stavom trvalého rozvratu, ktorý navrhovateľa chcela ukončiť a v tomto smere na svojom návrhu zotrvala aj v odvolacom konaní. Pokiaľ odporca na pojednávaní 04. 03. 2013 a v odvolaní uviedol, že chce rodinu a manželstvo s navrhovateľkou zachrániť, k zlyhaniam, ktoré mu navrhovateľka vytýkala, sa priamo alebo vôbec nevyjadril, poukázal len na to, že do rodinného života neprimerane zasahovali rodičia navrhovateľky, čo však na vyvrátenie existencie trvalého rozvratu manželstva účastníkov konania nepostačovalo.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Okresný súd rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky skutkové a právne významné skutočnosti, keď na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca na pojednávaní dňa 04. 03. 2013 (č. l. 65) uviedol, že nikde nepracuje, že predtým v Anglicku zarábal mesačne 2.700,- libier. Svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní ospravedlnil tým, že žil v Anglicku, bol nezamestnaný, nemal finančné prostriedky na cestovanie (č. l. 106). Za tohto stavu nemohol odporca zvrátiť správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý zveril maloletého syna účastníkov konania na čas po rozvode matke, pretože v mieste trvalého bydliska v T. majú matka a maloletý zabezpečené bývanie, maloletý tu mal zabezpečenú predškolskú výchovu. Za tohto stavu, keď nie je isté a známe, ako má otec zabezpečené bývanie a či má pravidelný príjem, aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal podmienky na to, aby sa mohol uchádzať zverenie dieťaťa, resp. o striedavú starostlivosť o svojho syna. Pokiaľ otec dieťaťa v odvolacom konaní navrhol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo nijako nekonkretizoval a neodôvodnil, vzhľadom na vek dieťa a ďalšie skutkové okolnosti vyplývajúce

z doterajších vyjadrení otca, jeho osobné pomery, je takýto návrh aj vzhľadom na doterajší trvalý pobyt dieťaťa a cestovanie otca za rodinou na Slovensko nedôvodný.

Ďalším výrokom okresný súd rozhodoval o výživnom, ktoré má otec platiť na maloletého k rukám matky. V tejto časti bolo rozhodnutie okresného súdu vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu. Okresný súd určil otcovi výživné 200,- EUR mesačne, keď vychádzal iba z jeho vyjadrenia o jeho predošlom príjme v Anglicku. Na základe čoho urobil záver, že je v možnostiach otca platiť určené výživné, v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Z vyjadrení účastníkov konania zatiaľ vyplýva len to, že otec pravidelný príjem nemal a že matka mala príjem zo zamestnania, pričom okresný súd vychádzal z toho, že nebola zamestnaná a stály príjem zo zamestnania nemala.

Okresný súd opomenul rozhodnúť o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, čo mu ukladá § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Pre iný záver neboli dané predpoklady, pretože z obsahu spisu a vyjadrení rodičov nemožno vyvodiť, že sa na úprave styku otca s maloletým synom dohodli. Na pojednávaní, na ktorom bol otec maloletého vypočutý, sa okresný súd pri jeho výsluchu zaoberal výlučne skutočnosťami, týkajúcimi sa rozvodu manželstva účastníkov konania a čiastočne sa zaoberal jeho osobnými pomermi a sporom, ktoré viedli obaja rodičia o výchovu syna. Okresný súd nezisťoval a nedal otcovi možnosť vyjadriť sa k tomu, aké sú jeho možnosti, pokiaľ ide jeho bytové a zárobkové pomery na Slovensku, resp. v Anglicku a navrhnúť, resp. vyjadriť sa k návrhu podmienok úpravy styku, ktoré by boli prijateľné pre oboch rodičov a boli by v záujme dieťaťa. Okresný súd doteraz nezisťoval, ako často môže otec vycestovať z Anglicka a za akých podmienok by sa mal zdržovať na Slovensku, ako by mať upravený styk so synom pri svojich návštevách T..

V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie ohľadne majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov tak, aby bolo možné rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní zisťovať príjmy a príjmové možnosti a výdavky oboch rodičov. Bude vychádzať aj z preukázaných príjmov a výdavkov otca a matky za uplynulé obdobie. Platba výživného bola správne určená v mene, ktorá platí v mieste trvalého pobytu matky a dieťaťa. Okresný súd dá účastníkom konania možnosť znovu sa vyjadriť k ich tvrdeniam, navrhnutým resp. vykonaným dôkazom a zisteným skutočnostiam. Bude zisťovať, ako a v akej výške prispieval matke otec na výživu maloletého S. D. po právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode ich manželstva. Až na základe nového dokazovania bude môcť súd znovu rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému S. na čas po rozvode, prípadne o zmeškanom výživnom.

Okresný súd bude ďalej povinný upraviť styk otca s maloletým synom. Bude v tomto smere zisťovať výsluchom oboch rodičov a dá otcovi možnosť vyjadriť sa a preukázať, aké sú jeho bytové a zárobkové pomery na Slovensku a v Anglicku a navrhnúť, resp. vyjadriť sa k návrhu podmienok úpravy styku, ktoré by boli prijateľné pre oboch rodičov a v záujme maloletého dieťaťa. Okresný súd urobí záver o tom, ako často môže otec vycestovať za synom z miesta, kde sa aktuálne a dlhodobo zdržiava a aké podmienky pre styk so synom skutočne má, pokiaľ sa zdržuje na Slovensku pri návštevách v mieste trvalého pobytu matky a maloletého dieťaťa.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.