Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-94-2013.pdf
PDF · 77.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/94/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, proti povinnému: S. A., bytom E. X., S. č. XX, pre vymoženie 463,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca 2013, č.k. 0Er/3586/2000-39, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi O.. W. S., Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Jilemnického 2, trovy exekúcie vo výške 121,16 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko podaním zo dňa 14. júna 2011 oprávnený navrhol zastavenie exekúcie. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinného v čase začatia exekučného konania. Uviedol, že v predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 161 eur. Tieto trovy špecifikoval ako odmenu za 7 hodín exekučnej činnosti, á 6,64 eur/hod., vo výške 46,48 eur (§ 14 cit. vyhlášky - prevzatie a príprava návrhu, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 9x príkazu na začatie exekúcie - banky, 3x exekučného príkazu), paušálnu odmenu za 14 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur/úkon, t.j. 46,48 eur (§ 15 ods. 1 cit. vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 9x príkazu na začatie exekúcie - banky, 3x exekučného príkazu - banky), hotové výdavky vo výške 49,45 eur (§ 22 cit. vyhlášky- poštovné 29,35 eur, poplatky 13,46 eur, spisový obal a papier + tlač a kopírovanie 6,64 eur) + 20 % DPH k odmene vo výške 18,59 eur. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a po preštudovaní spisu dospel prvostupňový súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 121,16 eur. Z pohľadu účelnosti súd prvého stupňa považoval postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 9 príkazov na začatie exekúcie a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. Podľa názoru prvostupňového súdu súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré často krát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Neobstojí argumentácia súdneho exekútora, že bankové subjekty si za žiadanú informáciu o účte povinného účtujú poplatky až do 39,83 eur, čo by bolo nákladnejšie a neefektívne. Pokiaľ by takéto náklady vznikali, mal súdny exekútor vyzvať ihneď oprávneného na zloženie preddavku a ak tento zložený nebol, mohol podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa preto súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 1 doručenie príkazu na začatie exekúcie a nie za každý jednotlivý prípad doručenia príkazu na začatie exekúcie, pretože tieto
úkony boli neúčelné a neefektívne. Keďže prvostupňový súd považoval vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie a jeho doručenie všetkým uvedeným bankovým subjektom za nesprávny a neúčelný, na základe vyššie uvedených dôvodov nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za doručenie všetkých 3 exekučných príkazov. Vzhľadom k tomu, že tento príkaz súdny exekútor vyhotovil a paušálna odmena sa poskytuje len za jedno doručenie a nie každé jednotlivé doručenie, súd takisto priznal odmenu len za jedno doručenie exekučného príkazu. Na základe všetkých skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdny exekútor vykonal 7 hodín exekučnej činnosti, á 6,64 eur/hod., vo výške 46,48 eur (§ 14 cit. vyhlášky - prevzatie a príprava návrhu, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 9x príkazu na začatie exekúcie - banky, 3x exekučného príkazu), 4 úkony exekučnej činnosti vo výške 3,32 eur/ úkon, t.j. 13,28 eur (§ 14 ods. 2 cit. vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu), čo predstavovalo celkovú odmenu vo výške 59,76 eur + 20 % DPH k priznanej odmene vo výške 11,95 eur. Hotové výdavky boli súdnemu exekútorovi priznané v súlade s predloženou špecifikáciou vo výške 49,45 eur. Náhrada trov exekúcie tak spolu predstavovala sumu 121,16 eur (59,76 eur + 11,95 eur + 49,45 eur). V súlade s § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania súd prvého stupňa k náhrade nevyhnutných trov konania zaviazal oprávneného, nakoľko tento navrhol zastavenie exekúcie a oprávnený pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, pričom z jeho obsahu vyplýva, že napadol len výrok o náhrade trov exekúcie. Nesúhlasil s nepriznaním paušálnej odmeny za 10 úkonov exekučnej činnosti. Uviedol, že je v rozpore so zásadami exekučného konania, aby súdny exekútor pri každom vzniknutom náklade vyzýval oprávneného, aby uhrádzal preddavok pod hrozbou zastavenia exekúcie. Bol toho názoru, že zaslať príkazy do bánk a následne exekučné príkazy je hospodárnejšie ako požadovať od bánk súčinnosti, ktoré sú spoplatnené. Namietal, že počas jeho praxe sa mu ešte nestalo, že by banka vrátila príkaz na začatie exekúcie s tým, že účet povinnému nevedú, nakoľko by to už bola spoplatnená informácia. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a oprávneného zaviazal uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 46,48 eur + DPH, hotové výdavky vo výške 49,45 eur + DPH a paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 46,48 eur + DPH za 14 úkonov exekučnej činnosti.
Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že s napadnutým uznesením súhlasí v plnom rozsahu.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie k dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekúcie ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi správne priznal paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za jedno doručenie exekučného príkazu, nakoľko pri úkonoch doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe exekúcie patrí súdnemu exekútorovi paušálna náhrada 3,32 eur za každý z úkonov bez ohľadu na počet doručení (normotvorca nestanovil, že sa odmeňuje „každé“ doručenie tak ako je to v prípade úkonov pod § 15 ods. 1 písm. g/ až j/ vyhlášky).
Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Postup súdneho exekútora, ktorý doručuje príkazy na začatie exekúcie viacerým bankám, bez predchádzajúceho zistenia, či v danej banke má povinný subjekt vedený svoj účet, považuje odvolací súd za nehospodárny. V danom prípade totiž dochádza k navyšovaniu hotových výdavkov súdneho exekútora. Súdny exekútor má v tomto smere za účelom zistenia majetku, ako aj príslušného účtu povinného široké možnosti (napr. podľa § 34 ods. 11 Exekučného poriadku cestou daňového úradu, alebo podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku prostredníctvom výzvy o vyhlásení majetku povinného, atď.). Súdny exekútor napokon môže za účelom zistenia bankových účtov povinného v zmysle § 34 ods. 5 Exekučného poriadku požiadať o súčinnosť príslušnú banku, avšak v tomto prípade treba zvážiť zvyšovanie skutočne vynaložených nákladov banky nevyhnutných na poskytnutie bankových informácii o povinnom, hoci aj negatívnych, a to podľa cenníka konkrétnej banky. V každom jednom prípade by však súdny exekútor mal vziať do úvahy najhospodárnejší postup, pričom podľa názoru odvolacieho súdu súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie a následne exekučný príkaz len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .