Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-21-2012.pdf
PDF · 142.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2013, v trestnej veci obž. U. U. a spol. pre spolupáchateľstvo trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.)a iné, v konaní o odvolaní obhajcu obžalovaného P. S., JUDr. Ivana Vanka a obžalovaných T. R. a U. U., ako aj poškodeného T. P. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 120/2006 zo dňa 05.04.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaných U. U., T. R. a P. S. spod obžaloby krajského prokurátora Kv 55/03 pre skutok právne kvalifikovaný u U. U. a T. R. ako organizátorstvo podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a u obžalovaného P. S. ako pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ktorého sa mali dopustiť tak, že
- obvinení U. U. a T. R., prezývaný T., v presne nezistenom čase v mesiacoch september a október 2002 v V. a inde v snahe pomstiť sa poškodenému T. P. zjednali za vopred sľúbenú odmenu najmenej 15.000,- Sk policajta služobne zaradeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajta služobne zaradeného na Obvodnom oddelení W. - Y., proti ktorým je vedené trestné stíhanie v inej trestnej veci, aby za pomoci obvineného P. S., v rozpore s ustanoveniami § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003, mimo službu a ich služobný obvod zastavili motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, vedené poškodeným T. P. a tohto bližšie nezisteným spôsobom postrašili, pričom na základe tejto dohody obvinený U. U. a T. R. v nezistenom čase odovzdali policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. 10.000,- Sk a policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. juh 5.000,- Sk,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaných U. U. a T. R. spod obžaloby krajského prokurátora Kv 55/03 pre skutok právne kvalifikovaný ako organizátorstvo podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
- 22. októbra 2002 v presne nezistenom čase, potom, čo obvinení U. U. a T. R. upresnili miesto a čas prejazdu motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, vedeného poškodeným T. P., obvinený P. S. zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení W. - juh, prišli k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., kde všetci v rovnošatách policajtov čakali na prejazd poškodeného T. P. s úmyslom tohto zastaviť a bližšie nezisteným spôsobom postrašiť, pritom úlohou obvineného T. R., ktorý sa v tom čase nachádzal na presne nezistenom vopred určenom mieste na trase, ktorou mal prechádzať poškodený T. P., bolo včas telefonicky oznámiť policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru K., policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení W.-juh a obvinenému P. S. približovanie sa sledovaného motorového vozidla, pričom od ďalšieho konania všetci upustili len preto, lebo poškodený T. P. okolo nich v ten deň neprešiel,
- 31. októbra 2002 v čase medzi 00:53 hod. a 00:59 hod., potom, čo obvinení U. U. a T. R. opäť upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, obvinený P. S. opäť zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh prišli v rovnošatách policajtov k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., kde na základe vopred dohodnutého telefonického oznámenia o 00:51 hod. zo strany obvineného T. R., ktorý sa v tom čase nachádzal na presne nezistenom, opäť vopred určenom mieste v oblasti pohybu poškodeného T. P., policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh v úmysle poškodeného T. P. postrašiť, zneužijúc pritom ich oprávnenia policajta podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zboru v znení účinnom do 21. mája 2003, zastavili motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AT a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. vykonal kontrolu dokladov vodiča, pričom od ďalšieho konania všetci upustili len preto, lebo vo vozidle sa okrem poškodeného nachádzal aj I. X.,
- 12. februára 2003 v presne nezistenom čase asi o 00.50 hod. potom, čo obvinení U. U. a T. R. opäť upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, obvinený P. S. zabezpečil presne nezistené vozidlo zn. Škoda Octavia a na ceste prvej triedy 1/18 200 metrov pred obcou U. V., okres I. v smere na L., policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh v rovnošatách policajtov zneužili ich oprávnenia podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003 tak, že policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru Čaňa zastavil motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK vedené poškodeným T. P., vykonal kontrolu jeho dokladov a batožinového priestoru jeho motorového vozidla a následne policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh namieril presne nestotožnenou strelnou zbraňou na poškodeného T. P. a zakričal „policajná akcia“, policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. potom poškodeného prehľadal, spútal mu ruky za chrbtom kovovými putami a zatvoril ho do batožinového priestoru jeho motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, následne obvinený P. S., tiež v rovnošate policajta, spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh prehľadali motorové vozidlo poškodeného a obvinený P. S. z neho vzal 77.000,- Sk a 10.000,- Eur, čím bola poškodenému T. P. spôsobená škoda vo výške najmenej 496.630,- Sk,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Obžalovaného
P. S., nar. XX.XX.XXXX v W., naposledy trvale bytom W., L. ul. č. X, t. č. na neznámom mieste v D.,
u z n á v a v i n n ý m , ž e
1/ v presne nezistenom čase v mesiaci október 2002 zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení W. - juh, prišiel k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., aby policajti v rozpore s ust. § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003, mimo službu a ich služobný obvod v rovnošatách policajtov čakali na prejazd iného motorového vozidla,
2/ v presne nezistenom čase koncom mesiaca októbra 2002 opäť zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Juh prišli v rovnošatách policajtov k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., kde policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y., zneužijúc pritom oprávnenia policajta podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003, zastavili motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AT patriace poškodenému T. P., pričom policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. v rozpore s vyššie uvedenými predpismi vykonal kontrolu dokladov vodiča,
3/ 12. februára 2003 v presne nezistenom čase po tom, čo zabezpečil presne nezistené vozidlo zn. Škoda Octavia, na ceste prvej triedy 1/18, 200 metrov pred obcou U. V., okres I. v smere na L., policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. v rovnošatách policajtov zneužili oprávnenia podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003 a to tak, že policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. zastavil motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK vedené poškodeným T. P., vykonal kontrolu jeho dokladov a batožinového priestoru jeho motorového vozidla a následne policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. namieril presne nestotožnenou strelnou zbraňou na poškodeného T. P. a zakričal „policajná akcia“, policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. potom poškodeného prehľadal, spútal mu ruky za chrbtom kovovými putami a zatvoril ho do batožinového priestoru jeho motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, následne obžalovaný tiež v rovnošate policajta, spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. prehľadali motorové vozidlo poškodeného a obžalovaný z neho vzal sumu 77.000,- Sk a 10.000,- Eur, čím bola poškodenému T. P. spôsobená škoda vo výške najmenej 16.485,10 Eur (496.630,- Sk),
t e d a
v bode 1/, 2/
- úmyselne poskytol iným pomoc na spáchanie trestného činu zadovážením prostriedkov k tomu, aby ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
v bode 3/
- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so zbraňou,
č í m s p á c h a l
v bode 1/, 2/
- ako pomocník podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003,
v bode 3/
- ako spolupáchateľ podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003.
Z a t o m u u k l a d á
Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 ho pre výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/ XX, P. nad O., škodu vo výške 16.485,10 eur (496.630,- Sk).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného T. P. o d k a z u j e na občianske súdne konanie. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného T. P. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaných U. U. a T. R. za vinných z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 1.9.2003 ako organizátori podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 a obžalovaného P. S. z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 ako pomocníka podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 a z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 ako spolupáchateľa podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 na tom skutkovom základe, že
- obvinení U. U. a T. R., prezývaný T., v presne nezistenom čase v mesiacoch september a október 2002 v V. a inde v snahe pomstiť sa poškodenému T. P. zjednali za vopred sľúbenú odmenu najmenej 15.000,- Sk policajta služobne zaradeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajta služobne zaradeného na Obvodnom oddelení W. - Y., proti ktorým je vedené trestné stíhanie v inej trestnej veci, aby za pomoci obvineného P. S., v rozpore s ustanoveniami § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003, mimo službu a ich služobný obvod zastavili motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, vedené poškodeným T. P. a tohto bližšie nezisteným spôsobom postrašili, pričom na základe tejto dohody obvinený U. U. a T. R. v nezistenom čase odovzdali policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. 10.000,- Sk a policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.- Y. 5.000,- Sk,
- 22. októbra 2002 v presne nezistenom čase potom, čo obvinení U. U. a T. R. upresnili miesto a čas prejazdu motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, vedeného poškodeným T. P., obvinený P. S. zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení W. - juh, prišli k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., kde všetci v rovnošatách policajtov čakali na prejazd poškodeného T. P. s úmyslom tohto zastaviť a bližšie nezisteným spôsobom postrašiť, pritom úlohou obvineného T. R., ktorý sa v tom čase nachádzal na presne nezistenom vopred určenom mieste na trase, ktorou mal prechádzať poškodený T. P., bolo včas telefonicky oznámiť policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru K., policajtovi služobne zaradenému na Obvodnom oddelení W.-Y. a obvinenému P. S. približovanie sa sledovaného motorového vozidla, pričom od ďalšieho konania všetci upustili len preto, lebo poškodený T. P. okolo nich v ten deň neprešiel,
- 31. októbra 2002 v čase medzi 00:53 hod. a 00:59 hod., potom, čo obvinení U. U. a T. R. opäť upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, obvinený P. S. opäť zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtom
služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru Čaňa a policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh prišli v rovnošatách policajtov k motorestu zvanému Bukovina pri obci S. B. P., okres L., kde na základe vopred dohodnutého telefonického oznámenia o 00:51 hod. zo strany obvineného T. R., ktorý sa v tom čase nachádzal na presne nezistenom, opäť vopred určenom mieste v oblasti pohybu poškodeného T. P., policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. v úmysle poškodeného T. P. postrašiť, zneužijúc pritom ich oprávnenia policajta podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zboru v znení účinnom do 21. mája 2003, zastavili motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AT a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. vykonal kontrolu dokladov vodiča, pričom od ďalšieho konania všetci upustili len preto, lebo vo vozidle sa okrem poškodeného nachádzal aj I. X.,
- 12. februára 2003 v presne nezistenom čase asi o 00.50 hod. potom, čo obvinení U. U. a T. R. opäť upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, obvinený P. S. zabezpečil presne nezistené vozidlo zn. Škoda Octavia a na ceste prvej triedy 1/18 200 metrov pred obcou U. V., okres I. v smere na L., policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. a policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. v rovnošatách policajtov zneužili ich oprávnenia podľa § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1 a § 60 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 21. mája 2003 tak, že policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. zastavil motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK vedené poškodeným T. P., vykonal kontrolu jeho dokladov a batožinového priestoru jeho motorového vozidla a následne policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru W.-Y. namieril presne nestotožnenou strelnou zbraňou na poškodeného T. P. a zakričal „policajná akcia“, policajt služobne zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru K. potom poškodeného prehľadal, spútal mu ruky za chrbtom kovovými putami a zatvoril ho do batožinového priestoru jeho motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČV VT 664 AK, následne obvinený P. S., tiež v rovnošate policajta, spoločne s policajtom služobne zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru W. - juh prehľadali motorové vozidlo poškodeného a obvinený P. S. z neho vzal 77.000,- Sk a 10.000,- Eur, čím bola poškodenému T. P. spôsobená škoda vo výške najmenej 496.630,- Sk.
Za to im okresný súd uložil:
Obžalovanému U. U.
Podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 rokov.
Obžalovanému T. R.
Podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 rokov.
Obžalovanému P. S.
Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 a § 35 ods. 1 účinného do 1.9.2003 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 ho pre výkon uloženého trestu zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 obžalovanému P. S. uložil povinnosť nahradiť poškodenému T. P. škodu v sume 496.630,- Sk (16.485,10 Eur).
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. účinného do 31.12.2005 so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného T. P. odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní U. U. a T. R. a obhajca obžalovaného P. S., JUDr. Ivan Vanko, pričom voči obžalovanému sa viedlo konanie proti ušlému podľa § 302 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaní U. U. a T. R. zdôvodnili svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch namietajú, že súd zistil skutkový stav neúplne a nesprávne, s uvedenými dôkazmi sa nevysporiadal, následne posúdil právny stav nesprávne. Skutkový stav ustálil aj na základe dôkazov, ktoré nebolo možné v konaní použiť. Rozsudok je preto nezákonný a nesprávny. Ďalej v dôvodoch svojho odvolania namietajú, že nebolo jednoznačne a bez akýkoľvek najmenších pochybností preukázané, že organizovali spáchanie skutkov, ktoré sú im kladené za vinu. Navrhli preto, aby krajský súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby tento znovu vo veci konal a rozhodol, resp. aby krajský súd rozhodol vo veci sám podľa § 285 písm. c/ Tr. por. a oboch oslobodil spod obžaloby.
Obhajca obžalovaného P. S. poukazuje predovšetkým na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a právny názor v ňom obsiahnutý, ktorý prvostupňový súd nerešpektoval. S poukazom na všetky skutočnosti, skutkové a právne úvahy a závery obsiahnuté v uznesení odvolacieho súdu navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného P. S. spod obžaloby oslobodzuje.
Poškodený T. P. podal odvolanie voči napadnutému rozsudku čo do výroku o treste, ako aj výroku o náhrade spôsobenej škody. Požaduje, aby krajský súd zaviazal k náhrade spôsobenej škody aj obžalovaných U. U. a T. R., pretože aj oni vo forme spolupáchateľstva a účastenstva na trestnom čine lúpeže sa zúčastnili. Súčasne tvrdí, že súd prvého stupňa uložil obžalovaným nízke, príliš mierne tresty odňatia slobody.
Krajský súd konal podľa zák. č. 301/2005 Z. z. - Trestný poriadok a postupoval podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom zistil nasledovné.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že záver o tom, že sa skutky stali a že ich spáchali obžalovaní, súd ustálil na základe výpovede obžalovaného P. S. a poškodeného T. P., ktorých výpovede sú v podstatných okolnostiach vo vzájomnom súlade. Okrem výpovede poškodeného potvrdzujú výpoveď obžalovaného P. S. aj výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich telefonických hovorov a zabezpečené zvukové záznamy z telekomunikačnej činnosti. Z týchto dôkazných prostriedkov podľa záverov súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že obžalovaní U. U., T. R. a P. S. si v súvislosti s trestnou činnosťou navzájom telefonovali, pričom časť týchto hovorov bola aj zaznamenaná.
Po právnej stránke kvalifikoval okresný súd konanie obžalovaného U. U. a T. R. ako organizátorstvo trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003. Konanie obžalovaného P. S. kvalifikoval súd ako pomoc k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003 a tiež ako spolupáchateľstvo trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003. Obžalovaní U. U. a T. R., ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, mali jednak vymyslieť a naplánovať trestný čin a zabezpečiť jeho spáchanie osobami policajtov, čím tak sa dopustili konania ako organizátori podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003. Konanie obžalovaného P. S. naplnilo po objektívnej stránke aj znaky trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 psím. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003.
Krajský súd sa riadil inými právnymi úvahami pri ustálení skutkového stavu na rozdiel od súdu prvého stupňa.
Krajský súd ináč hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska ich použiteľnosti pri ustálení skutkového stavu.
Otázkou procesnej spôsobilosti záznamov o telekomunikačnej činnosti sa zaoberal súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 12.12.2011 sp. zn. 3To/25/2011. Súd prvého stupňa tento vyslovený právny názor nerešpektoval a pokladal záznamy za procesne spôsobilé a vychádzal z nich pri ustálení skutkového stavu.
Krajský súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatuje, že odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sú riešené v Trestnom poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) v ustanovení § 88. V odseku 1 tohto zákonného ustanovenia je konštatované, že v trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin podľa § 158 Tr. zák. alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak možno dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. V § 88 ods. 7 Tr. por. je však uvedené, čo súd prvého stupňa nerešpektoval, že v inej trestnej veci, ako je tá, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonal, možno záznam alebo dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1. V čase, keď sa uskutočňoval odposluch na základe príkazu sudcu Krajského súdu Bratislava, sa ešte neviedlo trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 § 88 Tr. por. Nebolo možné tak argumentovať pri procesnej spôsobilosti použitím týchto dôkazov ich zákonnosťou, v ktorej bol vydaný príkaz sudcu. Príkaz sudcu bol vydaný zákonne, pričom tento dôkaz je zákonný vo veci, v ktorej bol uskutočnený odposluch na základe jeho príkazu. To však nezakladá možnosť použitia tohto dôkazu cez znenie ust. § 564 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.1.2006, ako to urobil súd prvého stupňa. Žiadne ustanovenie zákona o Policajnom zbore, zákona o ochrane súkromia neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné použiť záznamy o telekomunikačnej činnosti v inej trestnej veci.
Nebolo tak možné, ako súd prvého stupňa nesprávne v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, použiť tieto procesne nespôsobilé dôkazy, pretože existujú v súdnej praxi aj rozhodnutia, ktoré sa opierajú o tento dôkaz ako zákonný. Odvolaciemu súdu sú známe aj iné rozhodnutia, v ktorých súd vyslovil iný názor, pričom za daného stavu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rešpektovať právny názor krajského súdu v prejednávanej trestnej veci.
Krajský súd tak pri ustálení skutkového stavu vychádzal z týchto zákonných dôkazov.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2010 bol ako svedok (obžalovaný v inej trestnej veci) vypočutý L. U.. Tento v postavení obvineného vypovedal v prípravnom konaní na č.l. 237-240. Okresný súd jeho výpoveď z prípravného konania zákonným spôsobom prečítal vzhľadom na jeho rozpory vo výpovedi v postavení svedka na hlavnom pojednávaní. Svedok sa vyjadruje ku skutku zo dňa 12.2.2003. Tvrdí, že deň predtým mal telefonát a potom na druhý deň išiel motorovým vozidlom. On a K. mali uniformy v taškách a taktiež aj obžalovaný S. mal v taške uniformu príslušníka PZ, ktorú mu obidvaja požičali. Všetci traja sa dohodli, že on, K. a S. pôjdu s vozidlom zn. Octavia smerom na L.. Vozidlo odstavili na odstavnej ploche blízko obce U. V.. Všetci traja sa prezliekli do uniforiem príslušníkov PZ. G. K. sa postavil na cestu a keď išlo motorové vozidlo, na ktoré čakali, tak ho zastavil červeným kužeľom a baterkou. Vozidlo naviedol, aby vodič zastavil na krajnici blízko odstaveného vozidla. Keď vodič otvoril batožinový priestor, svedok povedal „policajná akcia“, pričom ruky mal pred sebou, lebo bola veľká zima a na rukách mal čierne kožené rukavice. Na to G. K. putá, ktoré mal so sebou, priložil vodičovi na ruky dozadu, videl, ako K. ide smerom k nemu a na jeho miesto išiel S. k batožinovému priestoru, kde stál predtým K.. S. hneď strčil do vodiča a stlačil ho do batožinového priestoru. S. z druhej strany prehľadával vnútorné priestory vozidla, svedok stál za S., ktorý prechádzal celé vnútro motorového vozidla. Obžalovaný S. všetko, čo bral z auta, si dával do igelitovej tašky, ktorú mal so sebou. O tom, že obžalovaný S. vzal peniaze z vozidla, svedok sa dozvedel od G. K., nakoľko dostal SMS správu, že ho podviedli s peniazmi.
Obžalovaný P. S. bol v postavení obvineného vypočutý v prípravnom konaní na č.l. 263-266. Obžalovaný sa vyjadruje k protiprávnemu konaniu, ktorého sa mal dopustiť v priebehu mesiaca októbra 2002. Tvrdí, že mu zavolal na mobilný telefón G. K. s tým, že či si nechce zarobiť. S tým súhlasil, pričom jeho úlohou bolo zobrať svoje auto a odviezť K. a U. na vopred dohodnuté miesto. Konkrétne G. K. zavolal na mobil, či môže prísť pre nich, že treba ísť do L.. Motorové vozidlo odstavili pred čerpacou stanicou, pričom G.
K. a L. U. pozreli na cestu a o ničom sa nebavili. V ranných hodinách G. zavolala nejaká osoba a keď sa vrátil do vozidla, povedal obžalovanému, aby naštartoval, že idú domov do W.. V ďalšom prípade mu znovu telefonoval G. (K.) s tým, že treba ísť do L., aby zobral motorové vozidlo a prišiel po nich, vyzdvihol G. K. a L. U. a išiel smerom do L.. Zastavili na už spomínanej čerpacej stanici, čakali 10-15 min., potom nasadli všetci do motorového vozidla a odišli na isté miesto. Videl, ako G. K. v uniforme príslušníka PZ išiel na cestu zastavovať nejaké auto. U. bol pri nemu pri aute a povedal obžalovanému, aby si sadol do auta. G. K. zastavil vozidlo striebornej farby, po zastavení vozidla K. vyžiadal od vodiča doklady, rozprával sa so šoférom a z druhej strany od vodiča vystúpil nejaký vyšší chlap, ktorý sedel v aute. Vrátil mu doklady, do vozidla sa vrátil vyšší chlap a potom s vozidlom odišli. Po tomto si obidvaja naložili policajné bundy do tašiek do kufra, obliekli civilné bundy a išli smerom k autu.
Poškodený T. P. bol viackrát vypočutý v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní sa vyjadroval aj ku protiprávnemu konaniu obžalovaných, ktorého sa títo mali dopustiť v mesiaci októbri 2002. Udáva, že bolo to niekedy koncom roku 2002, keď sa vracal so svojím priateľom I. X. zo služobnej cesty v nočných hodinách, za obcou S. B. P., pred motorestom zv. X. zastavili ho policajti. Keď ho s vozidlom zastavili, jeden policajt kontroloval doklady a druhý stál na druhej strane pri zastávke autobusu. Obidvaja mali na sebe oblečené nové policajné uniformy. Tento úkon policajtov bral ako bežnú policajnú kontrolu. Pri vykonávaní tejto kontroly nepostrehol ani náznak násilia, či už voči jeho osobe alebo voči spolucestujúcemu priateľovi X..
V podrobnostiach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa vyjadruje ku trestnému činu lúpeže, ktorého sa mali dopustiť páchatelia voči jeho osobe. Pretože mali prevziať náves nákladného motorového vozidla, zobral so sebou finančnú hotovosť a to 80 tis. Sk a 10 tis. Eur. Do X. odchádzal okolo desiatej hodine, pričom po vybavení svojich záležitostí sa v nočných hodinách vracal domov. Po ceste domov zastavil natankovať motorové vozidlo v obci V.. Vtedy to mohlo byť okolo 23.30 hod. Keď vychádzal z I., mohlo byť 00.45 hod. až 00.50 hod. pred obcou U. V. spozoroval, ako niekto zastavuje pomocou svietiaceho kužeľa, na čo zastavil. Zastavoval ho policajt v rovnošate, mimo cesty na poľnej ceste stála ďalšia osoba a to v civile. Bol vyzvaný mužom v uniforme, aby ukázal doklady, potom, čo príslušník polície skontroloval jeho doklady, podišiel k nemu a nariadil mu, aby vystúpil z auta, že chce skontrolovať batožinový priestor. K motorovému vozidlu prišla ďalšia osoba, ktorá oboma rukami držala pištoľ tmavej farby. Tento muž povedal „policajná akcia“. Uniformovaný muž ho prehliadol a povedal mu, aby dal ruky za chrbát a nasadil mu putá. Potom otvoril kufor a strčil ho do kufra. Poškodený počul, ako sa otvorili dvere, ako prehľadávali jeho auto zvnútra. Po chvíli, keď počul, že útočníci naštartovali svoje auto, s ktorým odišli preč, otvoril diaľkovým ovládaním kufor batožinového priestoru, vyšiel z kufra von a začal stopovať s rukami spútanými vzadu. Po prehliadke motorového vozidla zistil, že bolo mu celkom odcudzených 10. tis. Eur a finančná hotovosť 77 tis. Sk a bločky od nákupu pohonných hmôt. Poškodený dodal, že nikomu sa nezdôveril, že má u seba vyššiu finančnú hotovosť, o tejto skutočnosti nemal vedieť nikto. A taktiež nepostrehol, aby ho niekto sledoval, nikto sa mu nevyhrážal a nemá na nikoho podozrenie, kto tohto konania sa mal dopustiť.
Boli vypočutí príslušníci polície L. V., Z. W. a G. P., z ktorých výpovedí je zrejmé, v akom stave našli po prepadnutí poškodeného P.. Svedkovia prišli po tom, čo poškodený oznámil polícii lúpežné prepadnutie.
V prípravnom konaní bola uskutočnená ohliadka miesta činu. Z ohliadky je spracovaná zápisnica, ako aj fotodokumentácia. Tento listinný dôkaz bol oboznámený na hlavnom pojednávaní, pričom zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že na ceste pred obcou U. V., na pravej strane smerom z I. do U. V., sa nachádzalo odstavené motorové vozidlo zn. VW Passat V6 TDI, EČV VT 664 AK. Na zadných dverách kufra na ľavej strane sa nachádza vecná stopa-kovové putá. Po otvorení ľavých zadných dvier osobného motorového vozidla na zadných sedadlách sa nachádzala videokazeta a čiapka príslušníka PZ so strieborným štátnym znakom veľkosti č. 58, pričom táto stopa bola označená ako biologická stopa č. 2.
V prípravnom konaní bol spracovaný znalecký posudok Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Košice, z ktorého vyplýva, že profil DNA izolovanej z vnútorného lemu čapice príslušníka PZ bol zhodný s profilom DNA izolovaného z bukálneho výteru označenej nstržm. L. U., nar. XX.X.XXXX. Analýzou DNA bolo potvrdené, že pôvodcom DNA na tejto čapici je nstržm. L. U..
Tieto dôkazy krajský súd pokladal za zákonné a rozhodujúce pre ustálenie skutkového stavu, pre rozhodnutie o vine obžalovaných.
Uvedenými dôkazmi nebolo preukázané, aby obžalovaní U. U. a T. R. v presne nezistenom mesiaci september a október 2002 v V. a inde v snahe pomstiť sa poškodenému T. P. zjednali za vopred sľúbenú odmenu 15.000,- Sk policajta zaradeného na OO PZ K. a policajta služobne zaradeného na OO PZ W.- Y.. Nebolo preukázané, aby títo obžalovaní za účelom „postrašenia“ poškodeného T. P. zastavovali jeho motorové vozidlo na základe dohody po tom, čo obžalovaní im mali odovzdať 10.000,- Sk za splnenie tejto požiadavky. Z uvedených dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. Krajský súd pri ustálení skutkového stavu nemohol vychádzať z procesne nespôsobilých dôkazov, a preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, bolo potrebné ich v súlade s ust. § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť. Preukázanie tohto skutku sa týka aj obžalovaného P. S.. Aj vo vzťahu k jeho osobe nebolo dokázané, že sa stal tento skutok, preto aj on bol vo vzťahu k tomuto skutku spod obžaloby oslobodený.
Obžalovanému U. U., T. R. bolo kladené ďalej za vinu, že zosnovali a riadili spáchanie trestného činu tak, aby verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Na takéto konanie mali naviesť príslušníka PZ služobne zaradeného na OO PZ K. a policajta služobne zaradeného na OO PZ W.-Y.. Takéhoto konania sa mali dopustiť dňa 22.10.2002 po tom, čo obaja mali upresniť miesto a čas prejazdu motorového vozidla zn. VW Passat EČV VT 664 AK vedeného poškodeným T. P.. Títo mali čakať na prejazd T. P. s úmyslom tohto zastaviť a bližšie nezisteným spôsobom „postrašiť“. Obdobného konania sa mali dopustiť podľa záverov súdu prvého stupňa aj dňa 31.10.2002 v čase medzi 00.53 a 0.59 hod. po tom, čo obaja obžalovaní im upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. so svojím motorovým vozidlom. Títo príslušníci polície mali motorové vozidlo kontrolovať, pričom od ďalšieho konania mali upustiť len preto, že vo vozidle okrem poškodeného sa mala nachádzať aj iná osoba, a to I. X..
Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol zákonne vykonaný na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa, táto trestno-právna aktivita zo strany oboch obžalovaných preukázaná nebola. Nebolo preukázané, aby obaja obžalovaní 12.2.2003 v presne nezistenom čase asi o 00.50 hod. opäť upresnili miesto a čas prejazdu poškodeného T. P. s jeho motorovým vozidlom zn. VW Passat. Z dôkazov nevyplýva, aby tohto konania sa dopustili obaja obžalovaní, preto ich krajský súd, tak ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku, spod tohto protiprávneho konania oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obaja obžalovaní.
Na druhej strane však bola preukázaná trestná činnosť obžalovaného P. S.. Jeho trestná činnosť bola preukázaná z prečítanej svedeckej výpovede obvineného U. v prípravnom konaní, poškodeného P. z prečítaného znaleckého posudku, vyhodnotením biologickej stopy zistenej na čiapke príslušníka polície, ktorá bola zaistená v motorovom vozidle poškodeného, pričom tieto dôkazy sú nepriamo aj v súlade s prečítanými svedeckými výpoveďami príslušníkov polície, ktorí došli na miesto činu po oznámení lúpeže poškodeným a je aj v súlade so zápisnicou o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou.
Z priznania obžalovaného P. S., ktoré je v súlade s výpoveďou poškodeného, bolo preukázané, že obžalovaný v presne nezistenom čase v mesiaci októbri 2002 zabezpečil motorové vozidlo a spoločne s policajtom služobne zaradeným na OO PZ K. a policajtom služobne zaradeným na OO PZ W.-Y. prišiel k motorestu zv. Bukovina pri obci S. B. P., ako policajti v rozpore s ust. § 18 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 a § 60 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore mimo služby a služobný obvod v rovnošatách policajtov čakali na prejazd iného motorového vozidla. Obdobného konania sa obžalovaný P. S. dopustil v mesiaci októbri 2002, kde opäť zabezpečil presne nezistené motorové vozidlo a spoločne s policajtmi už uvedenými, ktorí konali v rozpore s cit. zákonmi o Policajnom zbore zastavili motorové vozidlo zn. VW Passat patriace poškodenému T. P..
Už konštatované dôkazy ho jednoznačne usvedčujú z tejto trestnej činnosti. Sú v súlade s jeho výpoveďou v postavení obžalovaného.
Obžalovaný P. S. sa podieľal na trestnej činnosti, ktorá bola kladená obžalovaným za vinu, pričom táto trestná činnosť bola dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázaná iba vo vzťahu k nemu, ktorej sa mal dopustiť dňa 12.2.2003. Obžalovaný opätovne zabezpečil presne nezistené vozidlo zn. Škoda Octavia a na miesto pred obcou U. V. zaviezol policajta služobne zaradeného na OO PZ K. a
policajta služobne zaradeného na OO PZ W.-Y.. Títo policajti konali v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami o Policajnom zbore a v policajných rovnošatách vykonali kontrolu motorového vozidla VW Passat EČV VT 664 AK vedeného poškodeným T. P.. Po tom, čo policajt služobne zaradený na OO PZ W.-Y. namieril presne nestotožnenou strelnou zbraňou na poškodeného a zakričal „policajná akcia“, policajt služobne zaradený na OO PZ K. poškodeného prehľadal, spútal mu ruky za chrbtom kovovými putami. Obžalovaný tiež v rovnošate policajta prehľadal motorové vozidlo poškodeného a z neho vzal sumu 77.000,- Sk a 10.000,- Eur, čím spôsobil poškodenému T. P. škodu vo výške najmenej 16.485,10 Eur (496.630,- Sk).
Už spomínanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný P. S. dopustil sa aj tohto konania, pričom je potrebné poukázať predovšetkým na výpoveď poškodeného T. P., prečítanú výpoveď obvineného U. z prípravného konania a ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané.
Krajský súd mal tak preukázané, že obžalovaný P. S. zabezpečením motorového vozidla a odvozom príslušníkov PZ na miesto činu poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu a zadováženiu prostriedkov k tomu, aby ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Takýmto konaním obžalovaný spáchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ako pomocník podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003.
Obžalovaný spolu s ďalšími osobami použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom tohto konania spolu s ďalšími osobami sa dopustil so zbraňou, čím tak ako spolupáchateľ podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.9.2003 spáchal trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.9.2003.
Obžalovaný spáchal trestné činy za účinnosti Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Pri porovnaní trestných sadzieb nie je pre neho výhodnejšie použitie Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. Nebolo tak potrebné posudzovať konanie obžalovaného podľa novšieho Trestného zákona.
Ako to konštatuje súd prvého stupňa, obžalovaný v mieste svojho bydliska nie je bližšie hodnotený. Obžalovaný sa zdržiava na neznámom mieste v cudzine, voči nemu sa viedlo konanie ako konanie proti ušlému. Podľa odpisu z registra trestov vyplýva, že bol viackrát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 27.5.2005 sp. zn. 2T/336/01 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.). Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov.
U obžalovaného pri rozhodovaní o treste prichádza v úvahu uloženie úhrnného trestu podľa § 35 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy. Obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody v rámci prísnejšej trestnej sadzby, ktorá je u trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí 5 až 12 rokov. Krajský súd po zvážení všetkých okolností, ktoré sú rozhodné pri ukladaní trestu, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody blízko dolnej hranice trestnej sadzby v trvaní 6 rokov.
Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bolo ho potrebné v súlade s ust. § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradiť do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Poškodený T. P. v písomných dôvodoch odvolania prejavuje nespokojnosť s výmerou uložených trestov obžalovaným, ako aj nespokojnosť s výrokom o náhrade škody, pretože podľa jeho názoru bolo potrebné k náhrade škody zaviazať nielen obžalovaného S., ale aj spoluobžalovaných.
Krajský súd uznal za vinného z trestného činu lúpeže iba obžalovaného P. S.. Na základe toho mohol zaviazať k náhrade spôsobenej škody v súlade aj so záverom súdu prvého stupňa iba tohto obžalovaného. O to viac, že vo vzťahu k spoluobžalovaným krajský súd vyniesol odsudzujúci rozsudok. Poškodený nemôže podať odvolanie čo do výroku o treste obžalovaných, resp. čo do výroku o vine. Preto krajský súd zaviazal obžalovaného S. k náhrade spôsobenej škody v rozsahu, ako to konštatoval súd prvého stupňa vo výške 16.485,10 Eur (496.630,- Sk).
Pretože súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku poškodeným, pričom výška spôsobenej škody v rozsahu, ako to požaduje poškodený, z vykonaného dokazovania nebola preukázaná, bolo potrebné ho v súlade s ust. § 288 ods. 2 Tr. por. odkázať so zvyškom nároku na občianske súdne konanie.
Pretože krajský súd nevyhovel odvolacím námietkam poškodeného T. P., fakticky rozhodol v rozsahu, ako to konštatoval v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa, bolo potrebné jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.