Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/15/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci navrhovateľky : R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. trieda XX, T., proti odporcovi : C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. trieda XX, T., v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 21.6.1986, ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru Košice I, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.2.2013 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré uzatvorili dňa XX.X.XXXX v T., a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Návrh na rozvod manželstva navrhovateľka odôvodnila tým, že rozvrat manželstva je trvalý a nenapraviteľný, Po siedmych rokoch manželstva sa objavili vážne nedorozumenia, ktorých príčinou boli rozdielne predstavy odporcu na manželské spolužitie, starostlivosť o rodinu a deti. Nezhody sa prejavovali neustálymi urážkami a často aj násilnými konfliktami. Intímne spolu nežijú už sedem rokov a pol roka nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustila kvôli trvalým nezhodám v rodine. Obnovu manželského spolužitia navrhovateľka vylučuje pre úplne citové odcudzenie a rozdielne povahy.

K návrhu na rozvod manželstva sa odporca vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí dôvodiac, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú až tak vážne rozvrátené, aby súd manželstvo rozviedol. Poľa odporcu manželstvo bolo harmonické a usporiadané až do roku 2003, teda sedemnásť rokov od uzavretia manželstva, kedy navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť a opustila spoločnú domácnosť aj s mal. dcérkou, pričom s odporcom zostal syn. V roku 2007 účastníci obnovili manželské spolužitie potom ako navrhovateľka ukončila mimomanželský vzťah a vrátila sa aj s dcérou k odporcovi. Odporca odmietol, že by sa voči navrhovateľke správal násilne, poukazujúc pritom na svoju pokojnú a zmierlivú povahu. V roku 2011 navrhovateľka začala vyvolávať konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že navrhovateľka v septembri 2012 opustila spoločnú domácnosť. Odporca ja napriek správaniu navrhovateľky prechováva k navrhovateľke city, a preto nesúhlasí s rozvodom manželstva.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v T., ktoré je zapísané v knihe matričného úradu T. I, vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (fotokópia sobášneho listu na č. l. 4). U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo (výpovede účastníkov na č. l. 12 a fotokópia sobášneho listu na č. l. 4). Z manželstva nepochádzajú toho času plnoleté deti Miroslav V., nar. XX.XX.XXXX a C. V., nar. XX.X.XXXX (návrh na začatie konania zo dňa 11.2.2013 na č. l. 1). Posledné spoločné bydlisko účastníci konania mali v T., na ulici I. trieda XX (potvrdenie o pobyte na č. l. 3)

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že v jej prípade ide o prvé manželstvo, ktoré s odporcom uzavrela z lásky. S odporcom sa pred uzavretím manželstva poznali tri roky. Z manželstva pochádzajú toho času dospelé deti, XX ročný C. a XX ročná C.. Navrhovateľka mala mimomanželskú známosť v období rokov 2002 až 2006, kedy žili s odporcom oddelene, navrhovateľka s dcérou a odporca so synom. V roku 2002 podala návrh na rozvod manželstva, ktorý neskôr vzala späť, hlavne kvôli deťom. V septembri 2012 opustila spoločnú domácnosť a odvtedy až doposiaľ nebola zo strany navrhovateľky a ani zo strany odporcu vyvinutá žiadna snaha o zmierenie a obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka toho času žije sama v 1-izbovom byte a deti účastníkov žijú s odporcom. Intímne s odporcom nežijú už sedem rokov. Obnovu manželského spolužitia si navrhovateľka predstaviť už nevie. (výpoveď navrhovateľky - zápisnica z pojednávania zo dňa 6.6.2013 na č. l. 12).

Z výpovede odporcu vyplynulo, že v jeho prípade ide o prvé manželstvo. Manželstvo uzavreli po roku vážnej známosti, nakoľko navrhovateľka bola tehotná. Navrhovateľka mala mimomanželský vzťah s kolegom odporcu, po ukončení ktorého sa vrátila k odporcovi. Žili spolu normálnym životom, boli spolu tri krát na dovolenke. V septembri 2012 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Obnovu manželského spolužitia si odporca predstaviť vie, keďže navrhovateľku má stále rád a rodina je pre neho posvätná.

Podľa ust. o rodine (ďalej len zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

K zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch a je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. To znamená, že musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, ktorými sú vážnosť narušenia manželských vzťahov (vážnosť rozvratu vzťahu medzi manželmi), trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, pre ktoré nemôže manželstvo plniť svoj účel, to znamená, že nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že tieto zákonné podmienky v tomto prípade splnené sú. Vo svojom závere súd vyšiel z toho, že účastníci spolu nežijú od septembra 2012, pričom v spoločnej domácnosti spolu nežili aj v období rokov 2002 až 2006, v ktorom období navrhovateľka žila s iným partnerom. Teda v súčasnosti, a aj v minulosti počas pomerne dlhej doby, účastníci spolu nehospodária, nepodieľajú sa na výchove detí. Výrazom tohto stavu je skutočnosť, že účastníci spolu intímne nežijú už sedem rokov. V manželstve účastníkov pretrváva hlboký a trvalý rozvrat

zapríčinený porušením povinností uvedených v ust. § 18 zákona o rodine. V danom prípade manželské spolužitie bolo zrušené v septembri 2012, ktorý stav navrhovateľka dlhodobo akceptuje a nemieni uvedený faktický stav meniť. V prípade odporcu súd neuveril jeho tvrdeniam o snahe obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, ku ktorej, podľa vyjadrenie odporcu, stále prechováva city. Týmto tvrdeniam nezodpovedá správanie odporcu, ktorý v období od 6.6.2013, kedy súd odročil pojednávanie v snahe vytvoriť účastníkom priestor na dosiahnutie vzájomného zmierenia, do ďalšieho pojednávania 4.9.2013 neinicioval a ani nevyvinul žiadnu snahu o stretnutie s navrhovateľkou a vyriešenie manželských problémov. Nesúhlas odporcu s rozvodom manželstva, podľa názoru súdu, nevyplýva z úprimnej snahy o záchranu manželstva a nápravu vzťahov, ale je skôr vyjadrením snahy skomplikovať navrhovateľke prechod na nové životné pomery. U navrhovateľky už nie je vôľa tvoriť jeden celok, nakoľko k odporcovi už nič necíti. Tento stav je potrebné posudzovať ako stav trvalý, nakoľko v danom prípade manželstvo je dlhodobo nefunkčné a vážne a trvalo rozvrátené, nemožno už očakávať obnovenie manželského spolužitia a je iba formálnym zväzkom.

Manželstvo účastníkov teda neplní svoj účel, to znamená, že nevytvára harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo a nie je ani predpoklad, aby došlo k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd toto manželstvo ako neplniace si svoj spoločenský účel, rozviedol.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou ohľadne násilného správania odporcu voči nej súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, nakoľko neboli v konaní preukázané. Tak navrhovateľka ako aj odporca neponúkli, resp. nevedeli ponúknuť súd také dôkazy, ktorými by preukázali pravdivosť svojich tvrdení.

Podľa ust. , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolností prípadu, alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , pričom súd nezistil také okolností prípadu, alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II .

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).