Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-99-2021.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/99/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXXX/ XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Andrej Cifra, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela, s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.857,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22. septembra 2021 č.k. 29Csp/299/2018-381
rozhodol:
Vyhovujúci výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 151,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 9.5.2019 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
V ostatnom rozsahu vyhovujúce výroky rozsudku p o t v r d z u j e, okrem výroku o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, proti ktorému výroku odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.857,19 eur s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 9.5.2019 do zaplatenia, určil, že motorové vozidlo zn. Peugeot 407 SW Diesel 1.6 HDI 16V Premium, VIN: E. je vlastníctvom žalobcu, a že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe úverovej zmluvy č. F. XX/XXXXXX zo dňa 4.2.2014 je bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania 430 € a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca ako kupujúci a spoločnosť Autocentrum AAA Auto a.s., Bratislava ako predávajúci uzatvorili dňa 2.4.2014 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Peugeot 407, EVČ: D. XXX G. za kúpnu cenu 6.749,00 eur s DPH, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.089,30 eur bola zaplatená kupujúcim v hotovosti pri podpise zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 5.389,70 eur bol uhradený prostredníctvom úveru získaného na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným Home Credit Slovakia a.s., Piešťany ako veriteľom, v mene ktorého konal zástupca – predajca Autocentrum AAA Auto a.s., Bratislava. Zmluva o úvere bola uzatvorená v rovnaký deň ako kúpna zmluva, k úverovej zmluve bol tiež zriadený zabezpečovací prevod práva č. F. XX/XXXXXX z rovnakého dňa 2.4.2014, ktorú za veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., uzatvárala opätovne spoločnosť Autocentrum AAA Auto, a.s., Bratislava. Predmetom zabezpečenia bolo splnenie záväzku z úverovej zmluvy č. SUA XX/XXXXXX vo výške 6.172,70 eur
s príslušenstvom. Za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok vzniknutých z úverovej zmluvy žalobca ako dlžník dočasne a bezodplatne previedol vlastnícke právo k vozidlu na veriteľa, ktorý mu umožnil užívať vozidlo na základe zmluvy o výpožičke podľa § 659 OZ. Dočasné vlastnícke právo malo byť predmetom zápisu v evidencii motorových vozidiel. Po úplnom splatení pohľadávky sa opätovne vlastníkom vozidla mal stať žalobca. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, že mal záujem o uzavretie úverovej zmluvy výhradne na dofinancovanie doplatku kúpnej ceny motorového vozidla, poskytnutá suma úveru však bola navýšená aj o služby, o ktoré záujem nemal i skryté povinné poplatky, ktoré nepožadoval, prihliadajúc na čestné vyhlásenia ďalších klientov spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s., Bratislava, E. A., H. I., A. J., K. E., G. L., G. D., M. B. vzal za preukázané, že záväzkový vzťah sporových strán vyplýval z nekalých obchodných praktík nebankovej spoločnosti a autobazáru podnikateľskej skupiny AAA Auto ako sprostredkovateľa úverových zmlúv. Poukázal na to, že podľa faktúry FVKE XXXX-XXXXXX z 2.4.2016 predmetom istiny úveru bol aj poplatok 191,00 eur za produkt príprava vozidla, poplatok 520,00 eur za produkt Carlife Garance, ktoré služby žalobca ako spotrebiteľ nežiadal, ani mu neboli poskytnuté, pričom ďalšou faktúrou vymedzené položky koberce do auta, povinná výbava, reflex vesty boli už súčasťou a príslušenstvom automobilu a podľa znenia kúpnej zmluvy mali byť súčasťou kúpnej ceny ako to vymedzoval čl. 1 zmluvy, že predávajúci predáva automobil vrátane jeho súčastí a jeho príslušenstva za kúpnu cenu 6.479,00 eur. Poukázal tiež na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-26/13 vo veci Kasler, vo veci C-377/14 Radlinger, ako aj znenie § 53 ods. 4 písm. t/, v/, w/ Občianskeho zákonníka (OZ) v platnom znení, v zmysle ktorých povinnosť súdu ex offo posudzovať existenciu neprijateľných zmluvných dojednaní v zmluve sa vzťahuje na podmienky, ktoré majú vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam, ktoré vymedzujú samostatnú podstatu zmluvného vzťahu a teda hlavný predmet zmluvy, keď celková výška úveru, výška čerpania úveru, označujú sumu, ktorá bola k dispozícii spotrebiteľovi a vylučuje sumy, ktoré poskytovateľ úveru účtoval na úhradu nákladov s úverom súvisiacich a neboli reálne spotrebiteľovi vyplatené. Nevyžiadané doplnkové produkty navyšujú istinu úveru o poplatky za nevyžiadané doplnkové produkty, platby, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný a za ktoré nedostáva dohodnuté protiplnenie. Právne vec posudzujúc tiež podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, § 52a, § 53, § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, zákaze uplatňovania klamlivých obchodných praktík podľa zákona č. 250/2007 Z.z., konštatoval, že žalobca v postavení spotrebiteľa uzatvoril so žalovaným viaceré vzájomne závislé spotrebiteľské zmluvy, prostredníctvom spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s., pričom žalobca nemal možnosť voľby niektorú z balíka zjavne podmienených spotrebiteľských zmlúv neuzavrieť, pretože uzatvorenie kúpnej zmluvy na motorové vozidlo bolo podmienené uzavretím zmluvy úverovej a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Nebolo sporné, že išlo o zmluvy spotrebiteľské, ktorých obsahom boli zmluvné podmienky vopred pripravené, nemajúce povahu individuálneho dojednania, čo potvrdzoval rovnaký postup vo vzťahu k iným záujemcom o kúpu motorového vozidla, ako to bolo dokladované obsahom čestných prehlásení, podľa ktorých záujemcovia boli nútení uzatvoriť prostredníctvom sprostredkovateľa Autocentrum AAA Auto, a.s. okrem zmluvy o kúpe motorového vozidla aj ďalšie súvisiace úverové zmluvy, či zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, dohody o poistení zahrňujúcom také poplatky, náklady, o ktoré žiaden zo spotrebiteľov záujem nemal. Súčasťou úveru boli aj náklady spojené s poskytnutím úveru, výška úveru bola uvedená v rozsahu nezodpovedajúcim kúpnej cene motorového vozidla, len na ktorý účel mal byť úver poskytnutý, z čoho vyplývalo, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), keď pri skutočnej výške úveru 5.389,70 eur v dohodnutej výške mesačnej splátky 151,20 eur, počte splátok 84, poplatku za poskytnutie úveru 200,00 eur, mala RPMN zodpovedať hodnote 34,21%, nie 28,20% ako uvádzala zmluva. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd odôvodnil aj absenciou identifikácie osoby predávajúceho, ako aj skutočnosti, že spoločnosť Autocentrum AAA Auto a.s. vystupovala ako finančný agent. Tvrdenia žalobcu, že veriteľ nezisťoval jeho majetkové pomery podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., boli vyvrátené obsahom listinných dôkazov predložených žalovaným o preverovaní majetkových a osobných pomerov žalobcu. Z prehľadu splátok a výpisov účtu žalobcu súd vzal za preukázané, že žalobca poukázal žalovanému sumu vo výške 9.246,98 eur, aj keď v skutočnosti žalovanému na základe úveru, ktorý je podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov patrí len právo na vrátenie istiny úveru 5.389,70 eur. V súlade s § 451, §456 OZ uložil preto žalovanému povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3.857,19 eur zodpovedajúcemu rozdielu medzi žalovaným prijatým plnením a skutočným záväzkom žalobcu. Z peňažného plnenia priznal žalobcovi tiež právo na úroky z omeškania v zhode s § 517 ods. 1, 2 vo väzbe na doručenie žaloby žalovanému, považujúc ju za výzvu na splnenie dlhu. Majúc za preukázané, že v skutočnosti mal byť úver poskytnutý v inej sume než uvádzala zmluva o úvere, a že žalobca splnil svoj záväzok na úhradu istiny úveru, uviedol, že došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky čl. 3 bodu 3.1
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a vlastníkom sa opätovne stal žalobca. Preto určil, že žalobca je výlučným vlastníkom vozidla, ktoré rozhodnutie odôvodnil potrebou zosúladenia skutočného právneho stavu so stavom údajov o vlastníctve vozidla v evidencii motorových vozidiel dopravného inšpektorátu policajného zboru. Ako nedôvodnú hodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným konštatujúc, že v prípade nárokov zo spotrebiteľských záväzkov sa právo spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v 2-ročnej subjektívnej lehote odo dňa, keď sa preukázateľne spotrebiteľ dozvedel o rozsahu a vzniku bezdôvodného obohatenia. Pretože v konaní mal preukázané, že takúto informáciu žalobca získal až v novembri 2018 a žalobu podal na súd 20.12.2018, urobil tak včas. Vzhľadom na to, že žalobca bol oslobodený od úhrady súdneho poplatok povinnosť na jeho zaplatenie uložil žalovanému v zhode s § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch podľa položky 1a/, 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v celkovej sume 430 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu konštatujúc, že na strane žalovaného neexistovali žiadne dôvody hodné výnimočného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP pre neuloženie povinnosti náhrady trov.
3. Proti všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, že rozhodnutie súdu vychádza nesprávne zistenie skutkového stavu (f) a nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na opätovné prejednanie alebo ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanému priznaná náhrada vzniknutých trov. Žalovaný predovšetkým namietal nesprávnosť výpočtu poukázaného finančného plnenia zo strany žalobcu v období od 1.1.2015 do 31.12.2015, keď namiesto súdom uvedenej sumy 2.126,72 eur v uvedenom období v skutočnosti žalobca poukázal iba 1.975,52 eur. Nesúhlasil s tým, aby výška úveru bola v neprospech žalobcu, či bez jeho vedomosti, akýmkoľvek spôsobom navýšená, pretože údaj o sume úveru je korektne odsúhlasený oboma zmluvnými stranami, je zrejmé, že predstavoval 6.172,70 eur za účelom financovania doplatku motorového vozidla ako aj ďalších účtovaných služieb tak, ako boli obsahom faktúry vyhotovenej predajcom, s ktorou faktúrou sa žalobca oboznámil. Uviedol, že pokiaľ žalobca podcenil v čase samotného uzatvárania zmluvy preštudovanie dokladov, nemôže to ísť na úkor veriteľa, osobitne ak žalovaný poukázal celú sumu úveru na účet sprostredkovateľa Autocentrum AAA Auto, a.s.. Z uvedeného dôvodu sa tiež bránil tým, že nie je ani pasívne vecne legitimovaný v konaní, lebo žalobca spochybňuje poskytnutie tovarov a služieb zo strany predajcu, a teda bol povinný žalovať príslušný subjekt Autocentrum AAA Auto, a.s.. S odkazom na rozhodnutia iných krajských súdov zastával názor, že je potrebné odlišovať právny vzťah kúpnej a úverovej zmluvy, keď veriteľ z úverovej zmluvy na príkaz dlžníka uhradil sumu na účet predávajúceho sumu podľa faktúry predávajúceho. Predmetom konania pritom nie je otázka, či boli služby ku kúpe motorového vozidla dodané, alebo či išlo o služby vyžiadané alebo nevyžiadané. Nesúhlasil tiež s nedostatkom náležitostí zmluvy spočívajúce v absencii vymedzenia predávajúceho, keď mal za to, že v kontexte celkového znenia úverovej zmluvy, kde pod bodom 2.2 úverovej zmluvy je uvedené, že predmet financovania bude dodaný dodávateľom ako predávajúcim alebo sprostredkovateľom predaja, pod ktorým je uvedené firma: Autocentrum AAA Auto, a.s., ide o jednoznačné vymedzenie predávajúceho súčasne obsahujúce aj potrebné informácie o finančnom agentovi. Poukázal ďalej na to, že žalobcovi bola predložené aj listina „Štandardné európske informácie pre spotrebiteľské úvery“, teda bola splnená aj informačná povinnosť, pričom zákonná úprava nevymedzuje, kde sa majú informácie o predávajúcom ako finančnom agentovi v zmluve nachádzať. Súčasne s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/2015 a C-76/2010 konštatoval, že požiadavka eurokomformného výkladu vnútroštátneho práva vyžaduje na to, aby bolo možné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, opomenutie len takých náležitostí upravených v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 o ochrane spotrebiteľa, ktoré svojou povahou môžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa riadne vyporiadal s hlavným účelom uzatvorenia zmluvy, nevyžiadaním doplnkových služieb, zodpovednosťou žalovaného a nepreukázaním individuálneho dojednania zmluvných podmienok i zásadnými rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ posudzované zmluvy boli vzájomne závislými zmluvami, keď žalovaný aj predajca boli vzájomne spolupracujúce subjekty, lebo predajca bol splnomocnený žalovaným na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný je plne zodpovedný za konanie svojho sprostredkovateľa. Spotrebiteľský úver mal byť použitý výhradne na účel dofinancovania kúpnej ceny motorového vozidla, nie doplnkových služieb a tovarov, ktoré spotrebiteľ nežiadal, nechcel, a ktoré nie sú ani obsahom kúpnej zmluvy. Svojou povahou sa
jednalo o poplatky podmieňujúce uzavretie spotrebiteľského úveru a žalobca nemal inú možnosť iba zmluvu ako celok podpísať. Je pritom vylúčené, aby služby a tovary boli zahrnuté do istiny úveru. K vyjadreniu pripojil tiež vyhlásenie svedka A. H., bývalého zamestnanca Autocentrum AAA Auto, a.s., potvrdzujúceho, že spoplatnený úkon - príprava vozidla k predaju bol eufemizmus používaný na označenie poplatku určeného na zvýšenie profitu z predaja, ktorý poplatok si väčšina zákazníkov nevšimla a pohyboval sa v rozpätí od 166,00 do 499,00 eur. Poplatok za Carlife Garance bol v rôznej výške, rovnako automaticky pripočítaný do ceny auta s tým, že pokiaľ to zákazník namietal, mal byť informovaný, že to musí byť v tejto cene úveru zahrnuté. Carlife Garance ako poistenie pritom vôbec nefungovalo, keďže kvôli neúnosným prísnym zmluvným podmienkam akékoľvek plnenie na postení bolo zamietané.
5. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vychádzajúc z rozsahu, v akom odvolateľ podal opravný prostriedok, sa prvotne vysporiadal s procesnou prípustnosťou odvolania, keď žalovaný napadol tiež výrok rozsudku o jeho povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Napriek tomu, že tento výrok je súčasťou rozsudku, nestráca povahu procesného rozhodnutia o súdnom poplatku, o ktorom rozhoduje formou uznesenia súd prvej inštancie. Ustanovenia § 357 CSP vymedzuje formou pozitívnej enumerácie uznesenia súdu prvej inštancie, voči ktorým je odvolanie prípustné. V ostatných prípadoch zákonná úprava proti uzneseniam súdu prvej inštancie odvolanie nepripúšťa. Podľa § 357 CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny. Uznesenie o poplatkovej povinnosti nepatrí medzi taxatívne vymedzené uznesenia, proti ktorým možno podať odvolanie, preto bolo odvolanie žalovaného proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté ako procesne neprípustné v súlade s § 386 písm. c/ CSP.
7. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie je čiastočne dôvodné v istine priznaného peňažného plnenia, v ktorom rozsahu rozsudok zmenil podľa § 388 CSP a v ostatnom rozsahu rozsudok ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP..
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júna 2023 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
9. Súd prvej inštancie založil svoje (v poradí druhé) rozhodnutie na závere, že zmluvy uzatvorené so žalobcom (kúpna zmluva, zmluva o zabezpečovacom prevode práva, úverová zmluva) sú viazanými zmluvami (§ 52a OZ), pričom úverová zmluva je založená na existencii neprijateľných zmluvných podmienok a absentujú v nej podstatné náležitostí vyžadované z § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., čo podľa § 11 citovaného zákona má za následok, že úver je považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov. Majúc za preukázané, že žalobca ako dlžník z úverovej zmluvy splnil svoju povinnosť v rozsahu, aká mu vyplývala zo zákona, teda v rozsahu úhrady istiny a súčasne, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa vzťahovala na neexistujúcu výšku úveru, určil tiež, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zabezpečenia, a na účely kúpy ktorého mu bol úver poskytnutý. Týmto skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne nedostatky a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku sa vysporiadava so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán prednesených v rámci ich procesného útoku a procesnej
obrany. Odvolacie námietky žalobcu sú v zásade opakovaním jeho procesnej obrany na súde prvej inštancie a nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie v jeho prospech.
10. Nie je sporné, že nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu, ktorý je založený na zvýšenej ochrane slabšej strany sporu - spotrebiteľa, a na ktoré zmluvy sa vzťahuje ex offo súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok v súlade so zásadami práva Európskej únie (napr. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro) i práva vnútroštátneho (§ 53 OZ). Spoločnosť Autocentrum AAA Auto, a.s., Bratislava vystupovala vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľovi) ako predajca motorového vozidla aj ako sprostredkovateľ úveru konajúci v mene a na účet žalovaného pri uzatvorení úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Bez uzatvorenia kúpnej zmluvy nemala úverová zmluva ani zmluva o zabezpečovacom právnom prevode žiadny právny význam, nakoľko práve získanie finančných prostriedkov z úveru slúžilo žalobcovi na úhradu doplatku kúpnej ceny vozidla, v časti v ktorej túto nezaplatil pri uzavretí zmluvy v hotovosti. Nie je tak pochybností, že išlo o zmluvy závislé (§ 52a OZ), keď vady jednej zo zmlúv mali priame právne následky aj na ostatné súvisiace zmluvy. Skutkové tvrdenia žalobcu, že napriek predchádzajúcim dohodám o spôsobe úhrady kúpnej ceny (1.089,30 eur v hotovosti, zostatok 5.389,70 eur z úveru od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.) mu bola predložená na podpis úverová zmluva s odlišným rozsahom úverovej sumy zahŕňajúcej náklady a služby, o ktoré neprejavil záujem, alebo ktoré boli už súčasťou kúpnej ceny, ktorý súbor listín mu bol predložený v takom časovom slede ako formálne dokumenty, že ich nemal možnosť dôsledne preštudovať, boli potvrdené čestnými vyhláseniami ďalších siedmich zákazníkov spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s. a zhodným obsahom nimi uzavretých kúpnych, úverových zmlúv, zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Vyhlásenia E. A., H. I., A. J., K. E., G. L., G. D., M. B. potvrdili, že po výbere vozidla a dohode o úhrade kúpnej ceny vozidla tak, že časť bude hradená v hotovosti a zostatok z úveru od žalovaného, im boli predložené listiny na podpis, na štúdium ktorých nebol priestor s poukazom predávajúceho, že ide len o formality, pričom až dodatočne zistili, že súčasťou úveru sú aj ďalšie neodôvodnene požadované finančné náklady. Predložené listiny pritom preukazujú, že jednotlivé finančné položky navyšujúce cenu úveru (poplatky za prípravu vozidla, služba Carlife Garance, platby za príslušenstvo, súčasť vozidla) boli už vopred predpripravené vo formulárovej zmluve, teda spotrebiteľ nemal možnosť ich úpravy, a odvolateľ v kontexte procesnej obrany žalobcu v konaní nepreukázal, že by išlo o individuálne zmluvné dojednania.
11. Súd prvej inštancie dôvodne hodnotil takúto obchodnú politiku žalobcu ako zakázané nekalé obchodné praktiky, ktoré boli založené na klamlivom konaní a opomenutí, keď dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a jeho prístup podstatne narušoval ekonomické správanie žalobcu ako spotrebiteľa, lebo poskytoval neúplné a nepresné informácie zavádzajúce spotrebiteľa o skutočnej cene produktu, dodávateľ poskytoval informácie nejasným, nezrozumiteľným, nevhodným spôsobom vytvárajúc časové obmedzenie pri rozhodovaní, v dôsledku čoho priemerný spotrebiteľ prijal rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (§ 7, §8 zákona č. 250/07 Z.z.). Zatiaľ čo kúpna zmluva uvádzala, že zostatok kúpnej ceny motorového vozidla 5.389,00 eur bude hradený úverom zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., tak úverová zmluva v rozpore s uvedenou skutočnosťou do istiny úveru zahrnula ďalšie náklady za v skutočnosti neposkytnuté a nevyžiadané služby (príprava vozidla, poistenie Carlife Garance) a cenu súčastí a príslušenstva vozidla (povinná výbava, podložky do auta), ktoré podľa čl. I. kúpnej zmluvy boli už zahrnuté v kúpnej cene vozidla. Celkovo tak úver v porovnaní s pôvodne dohodnutou sumou 5.389,70 eur ako doplatkom ceny vozidla, bol v zmluve o úvere uvedený až vo výške 6.172,70 eur. Celková výška úveru pritom bola poukázaná priamo na účet sprostredkovateľa Autocentrum AAA Auto, a.s. a žalobca nedostal na svoj účet žiadne plnenie. Ako protihodnotu zo zmluvného vzťahu získal iba vozidlo v dohodnutej kúpnej cene 6.479,00 eur s DPH, z ktorej už v hotovosti zaplatil 1.089,30 eur. Zodpovedajúco vnútroštátnej a komunitárnej právnej úprave, preto súd prvej inštancie ustálil, že do istiny úveru boli zahrnuté aj ďalšie náklady s úverom nesúvisiace, ktoré neboli spotrebiteľovi reálne vyplatené (rozsudok SD EÚ C-377/14, obdobne Najvyšší súd SR 9Cdo/287/12), čo malo vplyv aj na nesprávnosť určenia hodnoty RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Hodnota RPMN pri skutočnej sume úveru, ktorá bola poskytnutá v prospech spotrebiteľa len v rozsahu 5.389,70 eur by predstavovala až 34,21%, nie v zmluve uvádzaných 28,20%, čo znamenalo, že skutočné náklady spotrebiteľa i preplatenie úveru bolo vyššie než deklarované v zmluve, pričom z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa sa jedná o podstatný údaj a následkom jeho nesprávnosti je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
12. Na závere o súdom zistenej skutočnej výške úveru nemá vplyv ani faktúra predložená žalobcovi, ktorá obsahovala položkovite vymedzené jednotlivé finančné plnenia, keďže išlo len o jednostranný účtovný doklad veriteľa bez právnej záväznosti na samotný obsah závislých zmlúv, teda zmluvy kúpnej, zmluvy úverovej a na ňu nadväzujúce zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Ani prípadný podpis žalobcu na tomto doklade neznamená správnosť účtovaných položiek a už vôbec nepotvrdzuje fakt, že zmluva o úvere zodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Závery súdu prvej inštancie o umelom navýšení hodnoty úveru oproti kúpnej zmluve vyplývali z predložených dôkazov a žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o opaku. Ďalším z dôvodov zakladajúcich záver, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov je aj chýbajúca identifikácia subjektu AAA Auto a.s., Bratislava, ako subjektu predávajúceho a finančného agenta v zmysle § 9 ods. 2 písm. b/, c/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ sa aj v každej zo zmlúv nachádza označenie tohto subjektu, z koncepcie zmlúv nie je pre priemerného spotrebiteľa jednoznačná jeho pozícia ako predajcu a finančného agenta, ktoré náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b/, c/ zákona č. 129/2010 Z.z. sú pre spotrebiteľa významné najmä z hľadiska možného uplatňovania nároku na reklamáciu tovaru či poskytnutej služby. Tak ako to vyplýva z hodnotenia právnych úkonov súdom prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, celková obchodná politika pri uzatváraní zmlúv, spôsob vyhotovovania zmlúv, svedčia o snahe poskytovateľov služieb pri predaji motorových vozidiel navodiť dojem výhodnej kúpy, aj keď v skutočnosti skryto a umelo navyšujú cenu ponúkaného tovaru a zvyšujú zisk dodávateľa služieb, ktoré pri vzniku záväzkového vzťahu nie sú zrejmé, lebo vychádzajú z neúplných, skrytých informácií poskytovaných dodávateľom. Nie je namieste odvolacia námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácii v konaní, keďže pri uzatváraní úverovej zmluvy mal byť zastúpený spoločnosťou Autocentrum AAA Auto, a.s., nakoľko z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v zastúpení uvedeného subjektu, preto priamo žalovanému vznikali povinnosti i práva z uvedeného záväzkového vzťahu voči žalobcovi ako spotrebiteľovi (§ 22 OZ). Súčasne v zmysle § 53 ods. 4 písm. b/ OZ platí, že je vylúčené v spotrebiteľských vzťahovať aplikovať akékoľvek zmluvné ustanovenia, ktoré by obmedzili zodpovednosť voči spotrebiteľovi, pokiaľ záväzkový vzťah bol s ním založený prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu či sprostredkovateľa.
13. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na základe takej úverovej zmluvy z 2.4.2014 o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sú nesprávne deklarované, či absentujúce náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pre ktoré je úver bez úrokov a bez poplatkov je vecne správny, v dôsledku čoho na strane žalovaného plnením žalobcu nad rozsah skutočne poskytnutého úveru 5.389,70 eur došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), ktorý je povinný vydať. Opodstatnené však boli námietky odvolateľa vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, keď tak ako na to poukázal z prehľadu platieb žalobcu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, suma poskytnutého plnenia zodpovedala výške 1.975,52 eur, nie ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie 2.126,72 eur (7 x 151,20 + 5 x 151,19 + 1 x 161,17 eur). Celkovo tak žaloba na úhradu úveru poukázal 9.095,69 eur za obdobie od 1.1.2014 do 31.1.2019 (1.208,56 + 1.975,52 + 3.694,81 + 2.216,80), čo v pomere k istine úveru na vrátenie ktorej vznikol žalovanému nárok 5.389,70 eur predstavuje právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3.705,99 eur. Žaloba bola teda nedôvodná len v časti sumy 151,20 eur, v ktorom rozsahu odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v tomto rozsahu zamietol. Z priznaného peňažného plnenia patria žalobcovi úroky z omeškania v zhode s § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške vyplývajúce z nar. vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.3.2013, čo predstavuje 5% z dlžnej sumy ročne. Nedostatky zmluvy o úvere mali vplyv na závislú zmluvu o zabezpečovacom záväzku práva uzavretej v zmysle § 553 OZ, keďže táto bola dohodnutá k úveru, ktorý neexistoval a teda neplatne, pričom rozsah záväzku zo zmluvy o úvere, na ktorú má žalobca podľa zákona nárok bol uspokojený. Žalovanému ako veriteľovi preto nesvedčí vlastnícke právo k motorovému vozidlu, na účely kúpy ktorého úver poskytoval a v záujme zosúladenia stavu v evidencii motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu Policajného zboru SR so skutočným stavom, ako aj v dokladoch motorového vozidla súd prvej inštancie odôvodnene rozhodol o určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetu kúpnej zmluvy, teda motorovému vozidlu zn. Peugeot 407, WIN č. E. tak, ako bol tento identifikovaný v kúpnej zmluve a zmluve o zabezpečovacom prevode práva.
14. Odvolací súd rozhodoval o zmene odvolaním napadnutého rozsudku, preto rozhodol tiež o náhrade všetkých trov v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne procesne úspešnou procesnou stranou (v pomere k uplatňovaným nárokom na plnenie a určenie, sa jeho neúspech dotýkal len nepatrnej časti peňažného plnenia), preto mu bola priznaná náhrada trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.
15. O povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 12 zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch v platnom znení.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).