Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Saz/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník P., trvalo bytom S. M. XX, C., P., toho času Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Sabó, Advokátska kancelária Hrčka - Sabó s.r.o., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Rimavská Sobota, so sídlom Hviezdoslavova 35, 979 01 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023- AV z 31.05.2023 vo veci zaistenia a o prepustenie za zaistenia, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 20.06.2023 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023, ktorým bol žalobca zaistený pre účely výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobca bol prepustený na slobodu.

Administratívne konanie

2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.05.2023 v čase o 13:45 hod. sa žalobca sám dostavil k žalovanému, pretože chcel podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky pre účel podnikania. Totožnosť žalobcu bola zistená z jeho cestovného pasu č. A Lustráciou v informačných systémoch (IS) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 31.05.2023, bolo zistené, že žalobca má v CLK (centrálna lustračná konzola) záznam v SIS II (schengenský informačný systém druhej generácie) vložený v Poľskej republike, a to v znení cit. „Na vonkajšej hranici: Odoprieť osobe vstup do krajiny. KONTAKTOVAŤ ÚTVAR SIRENE. Vo vnútrozemí: Odovzdať osobu orgánu cudzineckej polície za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. KONTAKTOVAŤ ÚTVAR SIRENE“ s poznámkou o expirácii záznamu 27.03.2024; dôvodom pátrania: Odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín; na základe rozhodnutia ZZZ0318834; zákaz vstupu v súlade so smernicou 2008/115/ES. Žalobca mal taktiež záznam v IS EURODAC (žiadosť o azyl 18.03.2017 vo Švédsku, opustenie členských štátov a ukončený azyl 20.08.2019), žalobca nemal záznam v informačných systémoch POLDAT, ZOP, ECU, INO a MIGRA.

Žalovaný dňa 31.05.2023 žiadal národný útvar SIRENE, ktorý je zodpovedný za výmenu informácií a koordináciu činností spojených so zápismi v SIS (schengenský informačný systém), v súvislosti s osobou žalobcu o cit. „... poskytnutie dôvodov záznamu v SIS2, ktorý vložilo Poľsko.“ Dopytovaný národný útvar SIRENE žalovanému oznámil, že SIRENE Poľsko poskytla informáciu, že údaje o osobe žalobcu boli do SIS vložené na základe čl. 443 § 1 bod 1 zákona o cudzincoch s tým, že cit. „Dňa 20.04.2023 veliteľ jednotky hraničnej stráže WARSZAWA-OKĘCIE prijal vydal č. 14-901/165/D- ZDP/2023 so zákazom vstupu do Poľska a ďalších schengenských krajín na 2 rok. Uvedený záznam bol vydaný s platnosťou do 27.03.2024. Cudzinec sa prihlásil na pasové odbavenie na odchod z Poľska dňa 28.03.2023. Naposledy vstúpil na schengenské územie 01.02.2022 cez vzdušný hraničný priechod v Zürichu. Zistilo sa, že potom odcestoval do Švédska, kde zostal nepretržite do 28.03.2023. Prekročil tak povolenú dobu pobytu v rámci krajín Schengenu. Ďalej dňa 23.03.2023 neoprávnene prekročil hranicu Poľskej republiky v smere vstupu. Menovaný nemá v Poľsku záznam trestov. Ak sa udelí povolenie na pobyt, poľské orgány vymažú záznam zo SIS.“ Z dôvodu uvedených zistení bolo začaté konanie vo veci zaistenia žalobcu pre účely výkonu administratívneho vyhostenia.

3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BB6-390-004/2023-AV z 31.05.2023 žalobca za prítomnosti do konania pribratého tlmočníka z a do albánskeho jazyka, po poučení jednako o procesných právach a jednako o začatí konania voči nemu vo veci zaistenia z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky uviedol, že poučeniam porozumel; bude vypovedať; nepožadoval prítomnosť právneho zástupcu, ani pomoc Centra právnej pomoci, ani nechcel kontaktovať mimovládnu organizáciu; nemá žiadne zdravotné problémy. Bez kladenia otázok vo voľnom prejave žalobca uviedol údaje o svojej identite (meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť), že je slobodný, bezdetný, má jednu sestru a jedného brata, ktorí spolu s rodičmi žijú v hlavnom meste Albánska; z domovskej krajiny vycestoval, pretože ho lákalo Slovensko a chcel tu podnikať otvorením si cukrárne, keďže aj v domovskej krajine pracoval ako cukrár. Na kladené otázky ďalej žalobca uviedol, že z Albánska vycestoval letecky z letiska T. do A. dňa 20.05.2023, odkiaľ v ten istý deň už autobusom cestoval do Bratislavy s tým, že cit. „Cesta prebehla v poriadku, pretože som nemal žiadny záznam.“; cez hranice nebol nikým prevádzaný; jeho cieľovou krajinou je Slovensko, ale nežiada tu o azyl, ani o doplnkovú ochranu; má platný cestovný doklad; má finančnú hotovosť (mal pri sebe hotovosť 100,- Eur) a aj na území Slovenskej republiky si vie zabezpečiť finančnú hotovosť na životné náklady a vie si tu zabezpečiť aj ubytovanie s tým, že po udelení pobytu sa plánoval zdržiavať na adrese S. XX/A, S., patriacej pánovi C. K.; v minulosti nebol trestaný; nie je si vedomý, že porušil zákony EÚ a Slovenskej republiky, ani to, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene; v krajine jeho pôvodu mu nič nehrozí, kvôli čomu by sa bál alebo nechcel vrátiť do krajiny pôvodu; v štátoch schengenského priestoru a EÚ nemá žiadnych rodinných príslušníkov v priamom pokolení; zo žiadnej krajiny EÚ nebol vyhostený, ani mu nebol uložený zákaz vstupu; domnieva sa že Poľská republika vydala pokyn na zákaz mu vstupu do schengenského priestoru asi preto, že vo Švédsku sa zdržiaval viac ako 90 dní a pri leteckej ceste zo Švédska do Albánska prestupoval na let v Poľsku do Albánska, kde mu boli na letisku za uvedený dlhší pobyt, uložené dve pokuty v sume celkom 220,- Eur, ktoré na mieste zaplatil (doklady predložil); v minulosti nemal povolený pobyt v žiadnom štáte schengenského priestoru ani EÚ; o azyl požiadal v roku 2017 vo Švédsku; nechcel požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat zabezpečovaný organizáciou IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) a k veci už nechcel nič viac dodať; po oboznámení sa so zápisnicou vyhlásil, že jej obsahu porozumel s tým, že počas výsluchu nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak, s jej obsahom bez výhrad súhlasil, nechcel ju zmeniť, ani doplniť a na znak súhlasu s jej obsahom ju žalobca vlastnoručne podpísal. V administratívnom spise sa nachádzajú ešte aj osobitné písomné poučenia pre žalobcu o začatí voči nemu konania o zaistení podľa , a to za účelom výkonu jeho prevozu; poučenie o jeho právach a povinnostiach v súvislosti so spracúvaním údajov v IS; poučenie o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM.

4. Na dvoch fotografiách sú zachytené doklady s označením cit. „MANDAT KARNY“ č. XXXXXXX a č. XXXXXXX obidva z 28.03.2023 o hotovostnom zaplatení sumy 2x po 500,- PLN (zloté) s označením mena a podpisom žalobcu, a to v časoch 14:20 hod. a 17:18 hod. (rukou písaný text v poľskom jazyku nezrozumiteľný, pozn. súdu).

5. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023 (v záhlaví tohto rozhodnutia je označené cit. „Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok“, (avšak v texte

rozhodnutia je už ako toto rozhodnutie vydávajúci príslušný orgán správne označený žalovaný, pozn. súdu), žalovaný takto rozhodol cit. „zaisťuje účastníka dňa 31.05.2023 podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 30.06.2023. Podľa sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.“ Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu, ako aj na lustračné zistenia o osobe žalobcu osobitne s poukazom na zistenie o zázname vloženom do schengenského informačného systému (zistené lustráciou v CLK) podľa čl. 96 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, Poľskou republikou, podľa ktorého je žalobca ako občan tretej krajiny osobou, ktorá má byť vyhostená z územia schengenského priestoru ako nežiaduca osoba, do ktorého priestoru žalobca podľa odtlačku prechodovej pečiatky v jeho cestovnom pase vstúpil 20.05.2023, a to vstupom na územie Maďarskej republiky. Z uvedených dôvodov za účelom zabezpečenia výkonu rozhodnutia vydávajúceho štátu (Poľská republika) v zmysle s poukazom na smernicu Rady 2001/40/ ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj za účelom preverenia splnenia zákonných dôvodov tohto výkonu administratívneho vyhostenia bol žalobca zaistením obmedzený na osobnej slobode, pretože cit. „Účastník konania podlieha rozhodnutiu o vyhostení zmluvnej strany, ktoré je založené na tom, že sa dopustil trestného činu nezákonného prisťahovalectva. V tomto prípade nesmie vydávajúci členský štát zrušiť ani pozastaviť rozhodnutie o vyhostení.“ Žalovaný tiež poukázal, že žalobca aj napriek tomu, že bol vyhostený a mal uložený zákaz vstupu, sa naďalej zdržiaval a pohyboval územiami členských štátov, preto v jeho prípade neprichádzalo do úvahy uložiť mu niektorú z alternatív zaistenia podľa a , keďže sa jedná o nežiaducu osobu, preto aj keď má platný cestovný pas, bolo potrebné obmedziť ho na osobnej slobode za účelom vyhostenia z územia členských štátov. Podľa žalovaného obmedzeniu osobnej slobody žalobcu nebráni ani právo na slobodu pohybu a slobodu zvoliť si miesto pobytu zaručené v čl. 2 protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože toto právo môže podliehať v demokratickej spoločnosti nevyhnutným a primeraným zákonným obmedzeniam odôvodneným verejným záujmom, preto toto právo cit. «.... sa uplatňuje len na osoby, ktoré sa „právoplatne zdržiavajú na území štátu" a preto nepomáha osobám v nezákonných situáciách.» Žalovaný taktiež poukázal, že samotné zaistenie nemá vplyv ani na rodinný život žalobcu, ktorým sa musel zaoberať už správny orgán Poľska, na základe rozhodnutia ktorého bol vložený záznam v SIS II a žalobca tiež uviedol, že na území Slovenska ani v schengenskom priestore sa nezdržiava žiadna jeho rodina. Žalovaný sa zaoberal aj tým, či vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu bude možné, a teda či bude naplnený účel zaistenia podľa . Žalovaný uviedol cit. „Účastník konania je štátnym príslušníkom Albánska, s ktorým Slovenská republika nemá spoločnú hranicu, a preto nie je možné výkon vyhostenia realizovať dopravením účastníka konania na hraničný priechod. Aj keď je držiteľom platného cestovného dokladu, nie je možné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia bez obmedzenia osobnej slobody inštitútom zaistenia. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Účastníka konania je potrebné zaistiť, umiestniť do zariadenia a zaistením bezprostredne zabezpečíš v čo najkratšom možnom čase výkon administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky a teda aj Schengenského priestoru cez vonkajšiu hranicu členských štátov. Týmto a hore uvedeným správny orgán považuje zaistenie účastníka konania za dostatočne odôvodnené.“ K stanovenej dobe zaistenia žalovaný uviedol, že túto stanovil na nevyhnutný čas, za účelom prípravy nevyhnutných úkonov k vyhosteniu žalobcu, ktoré úkony podľa zabezpečí Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, v ktorom je žalobca umiestnený s tým, že táto doba sa môže aj skrátiť, keďže je závislá aj od viacerých vopred neovplyvniteľných faktorov a taktiež od spolupráce samotného žalobcu počas celej doby zaistenia. Záverom žalovaný podotkol, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení bol žalobca jemu zrozumiteľným spôsobom poučený, že sa môže oboznámiť so všetkými podkladmi v spise, ktoré boli základom pre jeho vydanie, že môže navrhnúť ich doplnenie s tým, že cit. „Podľa záznamu opätovne uviedol, že všetko už povedal a preto nemá už čo dodať k predmetnému konaniu.“

Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023 si žalobca prevzal 31.05.2023, ktorým dňom bol žalobca aj umiestnený do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

6. Dňa 05.06.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že v úvode rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP- BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023 bol žalovaný v dôsledku administratívnej chyby v písaní nesprávne označený, keďže namiesto jeho označenia tam bolo uvedené cit. „Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok“ (namiesto Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Rimavská Sobota, pozn.), ktorú chybu v písaní ako zrejmú nesprávnosť žalovaný v súlade s o správnom konaní aj bez návrhu opravil, a to bez vplyvu na vecnú stránku tohto rozhodnutia a súčasne zaslal žalobcovi prvú, vo vyššie uvedenom rozsahu, opravenú prvú stranu tohto rozhodnutia.

7. Dňa 05.06.2023 zariadenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „zariadenie“), v ktorom bol žalobca umiestnený, žiadalo žalovaného o zaujatie stanoviska k účelnosti zaistenia žalobcu s ohľadom na to, že žalobca v roku 2017 bol žiadateľom o azyl vo Švédsku, preto zariadenie malo zaistenie žalobcu za neúčelné podľa . Dňa 05.06.2023 žalovaný dopytom na Migračný úrad MV SR (Dublinské stredisko) žiadal o preskúmanie splnenia podmienok na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobcu, cit. „... ktorého cieľom bude prevoz cudzinca na územie zodpovedného štátu“ s doplnkovou informáciu, že podľa IS MIGRA žalobca už raz v roku 2017 žiadal o azyl vo Švédsku, ale táto žiadosť bola ukončená v roku 2019 a aktuálne žalobca nežiada o azyl ani v Slovenskej republike, ani vo Švédsku, keďže tvrdí, že si chce legálne vybaviť pobyt. Dňa 05.06.2023 Dublinské stredisko obratom žalovanému oznámilo, že žalobca podľa IS EURODAC opustil územie členských štátov 20.08.2019 a v súčasnosti nie je žalobca žiadateľom o udelenie azylu v inom členskom štáte s tým, že cit. „Konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov sa nezačne, nakoľko osoba opustila územie členských štátov v súlade s rozhodnutím o návrate alebo príkazom na odsun, ktoré Švédsko vydalo po späťvzatí alebo zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ Dňa 05.06.2023 žalovaný oznámil zariadeniu na jeho žiadosť, že vzhľadom k informácii poskytnutej mu Dublinským strediskom dôvody zaistenia žalobcu naďalej trvajú.

Súdne konanie

8. Žalobca svoju správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023- AV z 31.05.2023 (žalobcovi oznámené 31.05.2023), ktorú prostredníctvom svojho 02.06.2023 splnomocneného právneho zástupcu (advokáta), žalobca zaslal žalovanému 05.06.2023 a ktorá bola žalovaným predložená správnemu súdu 20.06.2023, odôvodnil s poukazom, že dôvod tohto rozhodnutia, ktorý je založený na zistení, že v IS CLK má žalobca záznam, podľa ktorého má byť žalobca vyhostený zo schengenského priestoru, podľa žalobcu vznikol zjavne nedopatrením, keďže počas jeho návratu z legálneho pobytu vo Švédsku, bolo pri jeho letiskovej kontrole vo Varšave cudzineckou políciou Poľskej republiky síce zistené, že žalobca mal prekročiť dĺžku pobytu v schengenskom priestore o jeden deň, avšak za uvedený priestupok mu bola už na mieste udelená bloková pokuta v sume 220,- Eur, ktorú aj zaplatil, v ktorom dôsledku mal žalobca danú vec za vybavenú, keďže následne z letiska vo Varšave cestoval domov do Albánska. Žalobca uviedol cit. „Žiadnymi kompetentnými orgánmi som nebol vyrozumený o tom, že mi bol uložený trest vyhostenia a že nemôžem opätovne vycestovať do štátov schengenského priestoru ...“, dôkazom o čom je podľa žalobcu aj to, že následne opätovne vycestoval z Albánska cez Maďarsku republiku do Slovenskej republiky, kde žalobca požiadal o udelenie povolenia k prechodnému pobytu, avšak tento mu nebol udelený, ale žalobca bol zaistený a následne bolo žalovaným vydané žalobou napádané rozhodnutie. Žalobca má za to, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky je legálny a preto je jeho zaistenie nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023 a aby bol prepustený zo zaistenia na slobodu.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem uvedenia dôvodov o včasnosti podania žaloby žalobcom (podaná na poštovú prepravu 05.06.2023) proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-

AV z 31.05.2023 (žalobcovi oznámené 31.05.2023) a okrem chronologického opisu priebehu administratívneho konania s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia a zopakovania dôvodov uvedených už vo svojou žalobou napadnutom rozhodnutí, doplnil, že žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania nebola prijatá z dôvodu pozitívnej lustrácie v SIS II, podľa ktorej je žalobca v schengenskom priestore nežiaducou osobou a má byť vyhostený, takže v dôvodu neprijatia tejto žiadosti sa o nej nekoná a preto mu nemôže byť udelený pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný navrhol, aby bola správna žaloba zamietnutá a jeho rozhodnutie potvrdené. Žalovaný vyjadril súhlas, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania alebo v neprítomnosti jeho zástupcu.

10. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 28.06.2023, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, pričom keďže žalovaný svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu 27.06.2023 so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti (ktorý súhlas žalovaný udelil už aj vo vyjadrení k žalobe, pozn.), správny súd postupom podľa 114 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na svojich argumentoch uvedených v žalobe; má za to, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava legálne, preto navrhol žalobe vyhovieť.

Právne východiská

11. Podľa (ďalej len „“) „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

Podľa „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

Podľa „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (b) v konaní podľa až e), a .“

Podľa prvej vety „Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta.“

Podľa „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa až f) a až k).“

Podľa „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“

Podľa a „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“

Podľa prvej vety „Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.“

Podľa prvej vety „Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa .“

Podľa , a o pobyte cudzincov (ďalej len „“) „Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

(4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. (8) Nežiaducou osobou je cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu, ktorému bol uložený trest vyhostenia, na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.“

Podľa čl. 1 ods. 1 a 2; čl. 2 ods. 2 písm. b); čl. 3 ods. 1 písm. b); čl. 8 ods. 1 smernice Rady 2001/40/ ES z 28.05.2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „smernica 2001/40/ES“) «(1.1.) Bez toho, aby boli dotknuté záväzky vyplývajúce z článku 23 a uplatňovanie článku 96 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, podpísaného v Schengene 19. júna 1990, ďalej len "Schengenský dohovor", cieľom tejto smernice je umožniť uznanie rozhodnutia o vyhostení vydaného príslušným orgánom v členskom štáte, ďalej len „vydávajúci členský štát“, proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, ďalej len „vykonávajúci členský štát“ (1.2.) Každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 sa vykoná podľa platných právnych predpisov vykonávajúceho členského štátu. (2.2.b) „rozhodnutie o vyhostení“ je každé rozhodnutie, ktoré nariaďuje vyhostenie prijaté príslušným správnym orgánom vydávajúceho členského štátu. (3.1.b) štátny príslušník tretej krajiny podlieha rozhodnutiu o vyhostení, ak je toto založené na tom, že nesplnil vnútroštátne predpisy pre vstup a pobyt cudzincov. V týchto dvoch prípadoch uvedených v bodoch a) a b) nesmie vydávajúci členský štát zrušiť ani pozastaviť rozhodnutie o vyhostení. (8.1.) Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 2. decembra 2002.»

Podľa čl. IV. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, bola do v tom čase účinného o pobyte cudzincov (dnes už nie je účinný, ďalej len „skorší “) transponovaná smernica 2001/40/ES a to vložením nového ) podľa ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 ktorých „(1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného niektorým štátom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „vydávajúci štát"), ak (c) cudzinec porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt cudzincov. (3) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie vydávajúci štát a štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom má cudzinec povolený pobyt. (4) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.“

Podľa , a , ktorým bolo nahradené znenie ) skoršieho „(1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej len „“), ak (c) štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny. (2) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie a členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny povolený pobyt. (3) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.“

Podľa a „(1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny (b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. (4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“

Podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20.12.2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II, ďalej len „nariadenie o SIS II“) „(1) Týmto sa zriaďuje Schengenský informačný systém druhej generácie („SIS II“). (2) Účelom SIS II je v súlade s týmto nariadením zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Európskej únie vrátane udržiavania verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a ochrany bezpečnosti na území členských štátov a uplatňovanie ustanovení hlavy IV tretej časti zmluvy, týkajúcich sa pohybu osôb na ich územiach pri používaní informácií oznámených prostredníctvom tohto systému.“

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia o SIS II „Toto nariadenie stanovuje podmienky a postupy vkladania a spracúvania zápisov v SIS II v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, výmenu doplňujúcich informácií a dodatočných údajov na účely odoprenia vstupu na územie členského štátu alebo pobytu v ňom.“

Podľa čl. 3 písm. a) nariadenia o SIS II «„zápis“ je súbor údajov vložených do SIS II, ktorý umožňuje príslušným orgánom identifikovať osobu na účely prijatia konkrétneho opatrenia.»

Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o SIS II „SIS II pozostáva z: (a) centrálneho systému („centrálny SIS II“), ktorý pozostáva z: technickej pomocnej jednotky („CS-SIS“), ktorá obsahuje databázu („databáza SIS II“); jednotného národného rozhrania („NI-SIS“)“

Podľa čl. 6 nariadenia o SIS II „Každý členský štát je zodpovedný za zriadenie, prevádzku a údržbu svojho N. SIS II a za prepojenie svojho N. SIS II s NI-SIS.“

Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia o SIS II „Každý členský štát určí orgán, ktorý bude v súlade s ustanoveniami Príručky SIRENE uvedenej v článku 8 zabezpečovať výmenu všetkých doplňujúcich informácií („útvar SIRENE“). Tieto útvary tiež koordinujú overovanie kvality informácií vkladaných do SIS II. Na tieto účely majú prístup k údajom spracúvaným v SIS II.“

Podľa čl. 10 ods. 1 písm. d) a i) nariadenia o SIS II „Každý členský štát prijme vo vzťahu k svojmu N. SIS II potrebné opatrenia vrátane bezpečnostného plánu s cieľom: (d) zabrániť neoprávnenému vkladaniu údajov, ako aj neoprávnenej inšpekcii, pozmeňovaniu alebo vymazaniu uložených osobných údajov (kontrola uloženia); (i) zabezpečiť, aby bolo možné dodatočne overiť a stanoviť, aké osobné údaje sa vložili do automatizovaných systémov spracúvania údajov, kedy, kto a na aký účel ich tam vložil (kontrola vkladania).“

Podľa čl. 21 nariadenia o SIS II „Pred vydaním zápisu členský štát určí, či je prípad primeraný, relevantný a dostatočne dôležitý na vloženie zápisu do SIS II.“

Podľa čl. 24 ods. 1 a 3 nariadenia o SIS II „(1)Údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín, na ktorých bol vydaný zápis na účely odoprenia vstupu alebo pobytu, sa vkladajú na základe vnútroštátneho zápisu, ktorý sa zakladá na rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo súdov v súlade s procesným poriadkom, ktorý stanovuje vnútroštátne právo, pričom takéto rozhodnutie bolo prijaté na základe individuálneho posúdenia. Odvolania proti takýmto rozhodnutiam sa podávajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. (3) Zápis sa môže vložiť aj vtedy, ak sa rozhodnutie uvedené v odseku 1 zakladá na tom, že na štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahovalo opatrenie, ako je vyhostenie, odoprenie vstupu alebo deportácia, pričom toto opatrenie nebolo zrušené alebo odložené, a toto opatrenie zahŕňa alebo je spojené so zákazom vstupu alebo prípadne pobytu, ktorý sa zakladá na nedodržaní vnútroštátnych právnych predpisov o vstupe alebo pobyte štátnych príslušníkov tretích krajín.“

Podľa čl. 34 ods. 1 a 2 nariadenia o SIS II „(1) Členský štát, ktorý vydáva zápis, je zodpovedný za zabezpečenie toho, že údaje sú správne, aktuálne a vložené do SIS II v súlade so zákonom. (2) Len členský štát, ktorý vydáva zápis, je oprávnený meniť, dopĺňať, opravovať, aktualizovať alebo vymazávať údaje, ktoré vložil.“

Podľa čl. 41 ods. 1, 5 a 7 nariadenia o SIS II „(1) Právo každej osoby na prístup k údajom, ktoré sa jej týkajú a ktoré sa vložili do SIS II v súlade s týmto nariadením, sa vykonáva v súlade s právom členského štátu, voči ktorému sa tohto práva domáha. (5) Každý má právo na opravu nesprávnych údajov, ktoré sa ho týkajú, alebo na vymazanie nezákonne uložených údajov, ktoré sa ho týkajú. (7) Uvedenej osobe sa čo najskôr a v každom prípade najneskôr do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti o opravu alebo vymazanie oznámi výsledok posúdenia výkonu jeho práva na opravu a vymazanie, alebo i skôr, ak tak ustanovuje vnútroštátne právo.“

Podľa čl. 48 ods. 1 nariadenia o SIS II „Každý členský štát nesie v súlade s vnútroštátnym právom zodpovednosť za akúkoľvek škodu spôsobenú osobe v dôsledku využívania N. SIS II. Vzťahuje sa to aj na škodu spôsobenú členským štátom, ktorý vydal zápis, ak vložil nesprávne údaje alebo údaje uložil v rozpore so zákonom.“

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: (f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

12. Žaloba žalobcu jednako proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023, ktorou sa žalobca domáha preskúmania jeho zákonnosti a ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 31.05.2023, a jednako proti jeho zaisteniu, prepustenia z ktorého sa žalobca domáha, bola podaná prostredníctvom jeho právneho zástupcu na poštovú prepravu 05.06.2023, a teda v súlade s a včas (t.j. do 7 dní od doručenia rozhodnutia a kedykoľvek počas trvajúceho zaistenia).

13. Žalobca, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), svoju žalobnú argumentáciu o ním tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného založil, jednako na tvrdení, že k jeho zaisteniu došlo v dôsledku nedorozumenia a jednako na tvrdení, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky je legálnym, a teda obmedzenie jeho osobnej slobody je nezákonným.

14. Vo vzťahu k prvému zo žalobných argumentov správny súd uvádza, že zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného explicitne vyplýva, že dôvodom jeho prijatia bolo zistenie o existencii záznamu o osobe žalobcu, ako o osobe nežiaducej v schengenskom priestore (t.j. európsky priestor bez hraníc s voľným pohybom osôb a tovarov), ktorá má byť z tohto priestoru vyhostená, keďže v minulosti sa podľa rozhodnutia jedného z členov tohto priestoru, a to Poľskej republiky, mal žalobca v tomto schengenskom priestore zdržiavať dlhší, ako je mu legálne povolený čas, na základe rozhodnutia ktorého (rozumej Poľskej republiky) bola požiadavka na vyhostenie žalobcu z tohto priestoru zaznamenaná v schengenskom informačnom systéme (SIS II). Inými slovami povedané, rozhodnutie žalovaného teda nie je založené na nedorozumení, ako to tvrdí a vníma žalobca, ale na pre Slovenskú republiku ako signatára Schengenského dohovoru záväznom zistení jednako o existencii uvedeného záznamu jedného z členských štátov a jednako na záväzku plynúceho Slovenskej republike zo smernice 2001/40/ES, ktorej cieľom podľa jej čl. 1 ods. 1 je umožniť uznanie rozhodnutia o vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, vydaného niektorým z členských štátov únie („vydávajúci členský štát“), v prípade ak sa tento vyhostený štátny príslušník tretej krajiny nachádza na území iného členského štátu únie („vykonávajúci členský štát“), ktoré záväzné odporúčania z tejto smernice sú aktuálne zhmotnené v cit. (pôvodne v skoršieho , pozn.).

15. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia o SIS II [nariadenie (ES) č. 1987/2006], bolo jeho zámerom zriadenie schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), ako centralizovaného informačného systému využiteľného pre potreby členských štátov schengenského priestoru s cieľom zabezpečiť a udržať verejný poriadok a verejnú bezpečnosť na území členských štátov schengenu, výkonom jednotnej kontroly pohybu osôb na ich územiach, a to práve za pomoci využívania informácií vymieňaných si týmito členskými štátmi schengenského priestoru prostredníctvom tohto SIS II.

SIS II slúži teda členským štátom schengenského priestoru na vzájomné informovanie sa o pohybe štátnych príslušníkov tretích krajín na ich územiach, a to prostredníctvom informácii, ktoré je do tohto IS oprávnený a povinný vkladať každý z týchto členských štátov schengenu s plným vedomím a zodpovednosťou za to, že ním do SIS II vkladané informácie, ktoré budú aplikovať a využívať aj iné členské štáty schengenu, sú pravdivé, aktuálne, hodnoverné a zákonné (čl. 34 ods. 1 nariadenia o SIS II). Inými slovami povedané fungovanie uvedeného centrálneho schengenského informačného systému je založené na princípe dôvery a zodpovednosti jednotlivých členských štátov schengenského priestoru v pravdivosť, hodnovernosť a možnú aplikovateľnosť týchto informácii, ktorými informáciami tento systém „kŕmia“ jednotlivé členské štáty, a to práve pre účely zabezpečenia účinnej, efektívnej, rýchlej a jednotnej kontroly schengenského územia, keďže toto má v dnešnej dobe rozlohu už viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov, a na ktorom území sa uplatňuje režim voľného pohybu príslušníkov členských štátov bez hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach členských štátov, ale s o to väčšou potrebou monitorovania vonkajších hraníc tohto priestoru a pohybu na tomto území štátnych príslušníkov tretích krajín aj pomocou informácii v SIS II, pre účely regulovania ich pobytu, a to odopretím im vstupu na územie členského štátu schengenského priestoru alebo obmedzenie pobytu v ňom (čl. 2 ods. 1 nariadenia o SIS II). Vzhľadom na vážnosť dopadu v SIS II zhromažďovaných informácii o pohybe a pobyte príslušníkov tretích krajín v schengenskom priestore, bol však nariadením o SIS nastavený aj účinný kontrolný a zodpovednostný mechanizmus každého členského štátu za pravdivosť, hodnovernosť, aktuálnosť a zákonnosť ním do SIS II vkladaných údajov, s dôverou v pravdivosť ktorých postupoval iný členský štát schengenského priestoru (čl. 41 ods. 1, 5 a 7 a čl. 48 ods. 1 nariadenia o SIS II).

16. Aj v danom konkrétnom prípade teda, ako už bolo uvedené, žalovaný postupoval s dôverou v pravdivosť, aktuálnosť a zákonnosť záznamu nachádzajúceho sa o osobe žalobcu v SIS II, ako o osobe, ktorá má byť vyhostená z územia schengenského priestoru, ktorý záznam do SIS II vložila Poľská republika, a následne v súlade s touto informáciou a s prihliadnutím na záväzok Slovenskej republiky napomáhať vykonateľnosti rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, vydaných inými členskými štátmi únie, žalovaný aj postupoval, a to zákonným spôsobom upraveným v , ktoré ustanovenie je transpozíciou (prenesením) smernice 2001/40/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže podľa záznamu Poľskej republiky v SIS II, žalobca ako príslušník tretej krajiny porušil predpisy upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

17. Keďže žalovaný konajúci v mene vykonávajúceho členského štátu (Slovenskej republiky), toto v SIS II zaznamenané rozhodnutie bol povinným v súlade s , ešte pred výkonom rozhodnutia Poľskej republiky o vyhostení žalobcu, ktorým rozhodnutím sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice 2001/40/ES rozumie cit. „... každé rozhodnutie, ktoré nariaďuje vyhostenie prijaté príslušným správnym orgánom vydávajúceho členského štátu...“, vyžiadať si od Poľskej republiky ako vydávajúceho členského štátu ešte vyjadrenie, t.j. žalovaný bol pred samotným úkonom fyzického vyhostenia žalovaného zo schengenského priestoru ešte povinným vykonať viaceré zákonné úkony, a to nielen ohľadne vyžiadania vyjadrenia od Poľskej republiky, ako aj zabezpečenia vyjadrenia o tom, či žalobca nie je aktuálne v niektorom z iných štátov žiadateľom o azyl, ale aj s ohľadom na to, že Slovenská republika ako vykonávajúci členský štát nemá s Albánskom ako domovskou krajinou žalobcu spoločnú hranicu, takže vyhostenie žalobcu musí byť realizované aj cez územia iných štátov a navyše žalobca je v SIS II evidovaný ako v schengenskom priestore nežiaduca osoba, ktorej pobyt a pohyb v tomto priestore je už len z tejto podstaty nežiaducim, keďže žalobca sa aj napriek zákazu pobytu v tomto priestore vydaného Poľskou republikou v ňom pohyboval a žalobca aj v minulosti pri svojom pobyte v schengenskom priestore prekročil maximálnu povolenú dĺžku tohto svojho pobytu, preto žalovaný plne v súlade s obmedzil žalobcu, žalobou napádaným rozhodnutím, na jeho osobnej slobode, na čas nevyhnutne potrebný na všetky aj vyššie uvedené úkony pre účel výkonu administratívneho vyhostenia.

18. Vzhľadom na uvedené, má tak správny súd za to, že žalovaný konal v súlade s výlučným legitímnym cieľom zaistenia žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny podľa , ktorým je výkon administratívneho vyhostenia prijatého Poľskou republikou, ktorá aj vo svojom vyjadrení na vyžiadanie žalovaného potvrdila, že záznam v SIS II o osobe žalobcu bol vložený na základe rozhodnutia veliteľa jednotky hraničnej stráže WARSZAWA-OKĘCIE č. 14-901/165/D- ZDP/2023 z 20.04.2023, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu do Poľska a ďalších schengenských krajín na 2 roky potom, ako bolo pri pasovej letiskovej kontrole žalobcu pri jeho odchode z Poľska

dňa 28.03.2023 zistené, že žalobca potom, ako 01.02.2022 cez vzdušný hraničný priechod v Zürichu (Švajčiarsko) vstúpil na územie schengenského priestoru, následne odcestoval do Švédska, kde ostal nepretržite do 28.03.2023, čím žalobca prekročil povolenú dobu pobytu v rámci krajín schengenského priestoru s tým, že žalobca cit. „23.03.2023“ (pravdepodobne chyba v písaní, pozn.) neoprávnene prekročil hranicu Poľskej republiky.

19. Vzhľadom na znenie nariadenia o SIS II, garantujúce záruky zodpovednosti každého členského štátu za ním do tohto systému vložené informácie, signatárska krajina schengenského dohovoru vykonávajúca na základe záznamu v SIS II rozhodnutie iného členského štátu o vyhostení príslušníka tretej krajiny zo schengenského priestoru, nie je oprávnenou hodnotiť alebo preskúmavať správnosť, či zákonnosť tohto vykonávaného rozhodnutia iného členského štátu (vydávajúceho členského štátu) a ani zákonnosť procesného postupu pri jeho vydávaní v inom členskom štáte, ktorý procesný postup je realizovaný výlučne podľa právneho poriadku členského štátu, ktorý toto rozhodnutie prijal (čl. 24 ods. 1 a 3 nariadenia o SIS II). Avšak podľa čl. 48 ods. 1 nariadenia o SIS II každý členský štát v súlade so svojim vnútroštátnym právnym poriadkom znáša zodpovednosť za akúkoľvek škodu spôsobenú osobe v dôsledku vloženia o nej do SIS II nesprávnych, neaktuálnych, či nezákonných informácií.

20. S ohľadom na uvedené, správny súd konštatuje, že ak žalobca vníma okolnosti obmedzenia svojej osobnej slobody v dôsledku jeho zaistenia žalovaným za nedorozumenie, objektívne sa o nedorozumenie zo strany žalovaného nejedná, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný postupoval v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a nariadeniami, avšak ak by sa subjektívne žalobcovi uvedené javilo ako nedorozumenie, keďže ako žalobca tvrdí o tom, že mu bol v Poľskej republike uložený zákaz vstupu do schengenského priestoru nemá vedomosť a aj keď nepriamo priznáva, že mu bolo oznámené, že prekročil dobu povoleného pobytu v schengenskom priestore, uvedené mal za vybavené tým, že za toto jeho „previnenie“ mu mali byť v Poľsku uložené dve blokové pokuty, žalobca má možnosť v zmysle čl. 48 ods. 1 a nasl. nariadenia o SIS II domáhať sa zjednania nápravy (napr. preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Poľska pri vydávaní rozhodnutia o zákaze vstupu, aj z hľadiska jeho dopravenia do dispozičnej sféry žalobcu a pod., pozn.), a to aj vrátane prípadných nárokov žalobcu na náhradu škody týmto postupom a rozhodnutím Poľskej republiky mu spôsobenej, a to voči Poľskej republike, a nie voči orgánu (žalovaný) Slovenskej republiky, ktorý súc si vedomý medzinárodných záruk fungovania SIS II postupoval v zmysle týchto záruk s dôverou v pravdivosť a zákonnosť do SIS II vložených informácii o žalobcovi, na základe ktorých žalovaný zákonným postupom zabezpečil výkon rozhodnutia iného členského štátu, ktorého sa záznam v SIS II týkal.

21. V nadväznosti na uvedené, správny súd smerom k žalobcovi tiež podotýka, že žalobca by síce mohol byť v omyle, že blokové pokuty, ktoré mu boli uložené a ktoré vyplatil na letisku v Poľsku 28.03.2023, mu mali byť uložené za údajne nepovolenú dĺžku jeho pobytu v schengenskom priestore, keďže tieto žalobcom predložené „pokutové“ bloky, resp. ich fotokópie sú v poľskom jazyku, pričom je len malý predpoklad, že by ich obsahu žalobca rozumel, keďže žalobca sa podľa záznamov o ňom dlhodobo v Poľsku nikdy nezdržiaval a podľa jeho udania Poľsko ani nebolo jeho cieľovou krajinou, žeby sa bol učil poľský jazyk a taktiež je neoveriteľným, či obsah týchto blokov, resp. dôvod ich vydania je v súlade s tvrdením žalobcu, keďže žalobca do konania o zaistení tieto bloky nepredložil preložené do slovenského jazyka tak, ako mu to ukladá , podľa ktorého cit. „... doklady potrebné v konaní podľa tohto zákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii.“ Taktiež je nepravdivým tvrdenie žalobcu v žalobe, že v minulosti prekročil povolenú dobu pobytu v schengenskom priestore iba o 1 deň, ktorá skutočnosť mala byť podľa neho vybavenou zaplatením uvedených dvoch blokových pokút, pretože podľa vyjadrenia Poľskej republiky žalobca cit. „...vstúpil na schengenské územie 01.02.2022 cez vzdušný hraničný priechod v Zürichu. Zistilo sa, že potom odcestoval do Švédska, kde zostal nepretržite do 28.03.2023.“, t.j. žalobca sa v schengenskom priestore zdržiaval od 01.02.2022 do 28.03.2023, t.j, viac ako rok, pričom dĺžka pobytu cudzinca v schengenskom priestore nesmie prekročiť 90 dní v rámci akéhokoľvek 180 dňového obdobia. V kontexte okolností prípadu je nutným tiež poznamenať, že je len málo uveriteľným, žeby žalobca nemal vedomosť, že v minulosti ako štátny príslušník tretej krajiny prekročil povolenú dobu pobytu v schengenskom priestore, ktorú skutočnosť, ako už aj bolo uvedené, napokon žalobca aj nepriamo priznal, keďže uviedol, že zato mu mali byť uložené zmienené blokové pokuty (t.j. poznal príčinu ich „uloženia“) a je málo uveriteľným aj to, že žalobca skutočne tomu veril, t.j. že veril tomu, že otázka

prekročenia doby pobytu bola vyriešená iba uložením pokút, keďže žalobca aj napriek tomu zrejme z opatrnosti pre prípad, žeby bol konfrontovaný na ktorejkoľvek vonkajšej hranici schengenského priestoru mal tieto pokutové bloky z 28.03.2023 neštandardne pri sebe aj pri svojej ďalšej ceste do tohto priestoru ešte aj 20.05.2023 a taktiež aj napriek tomu, že cestoval takmer výlučne leteckou dopravou, pri ktorej sa však nemohol vyhnúť pasovej kontrole, tak pri ceste na Slovensko, žalobca cestoval letecky iba z Albánska do Maďarska, čím sa dostal do schengenského priestoru, avšak ďalej už cestoval na Slovensko autobusom, kedy sa pasovej kontrole už nemusel podrobiť. Napokon je taktiež málo vierohodným, že cieľovou krajinou pre žalobcu motivujúcou ho k podnikaniu bolo Slovensko, keďže v minulosti počas svojich troch pobytov v schengenskom priestore [1x od 18.03.2017 do 20.08.2019 bol neúspešným žiadateľom o azyl vo Švédsku; 2x od 01.02.2022 do 28.03.2023 cestoval z Albánska do Švédska cez Švajčiarsko a následne cez Poľsko späť do Albánska (dĺžka pobytu cudzinca v schengenskom priestore nesmie prekročiť 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia); 3x od 20.05.2023 z Albánska na Slovensko cez Maďarsko], žalobca Slovensko nikdy nenavštívil, aj keď ako uvádza, práve tu ho lákalo podnikať a skôr sa javí, že pre žalobcu bola táto možnosť účelovou a zrejme najschodnejšou ako sa môcť cez udelený pobyt legálne pohybovať v schengenskom priestore.

22. Správny súd tiež podotýka, samozrejme, že existencia rozhodnutia Poľskej republiky o vyhostení, u ktorého je reálny predpoklad vykonania, nemôže ešte bez ďalšieho predstavovať potrebu pre zaistenie cudzinca (žalobcu), preto žalovaný správne v súlade s tiež skúmal, či výkon rozhodnutia Poľskej republiky je v súlade s medzinárodnými zmluvami, pričom zistil, že obmedzenie osobnej slobody žalobcu jeho zaistením za účelom jeho vyhostenia zo schengenského priestore nebude v rozpore s právom na slobodu pohybu podľa v čl. 2 protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože toto právo žalobcu je možné vo verejnom záujme obmedziť, a to v záujme verejnej bezpečnosti zákonne prípustným a predpokladaným spôsobom práve obmedzením jeho osobnej slobody, ako osoby nežiaducej v schengenskom priestore, ktorá už v minulosti raz zneužila toto právo na slobodu pohybu a pobytu v tomto priestore, keď nad povolenú dobu predĺžila svoj pobyt v schengenskom priestore, z ktorého dôvodu žalovaný tiež ustálil, že v prípade žalobcu ako pre pobyt v schengenskom priestore nežiaducu osobu, neprichádzalo do úvahy ani uložiť mu niektorú z alternatív zaistenia podľa a ; okrem toho žalovaný vzhľadom na osobné pomery žalobcu, ktorý nemá v schengenskom priestore žiadnych príbuzných, zistil, že obmedzenie jeho osobnej slobody za účelom jeho vyhostenia nebude mať vplyv ani na rodinný život žalobcu, skúmaním podmienky ktorej sa musel pri vydávaní rozhodnutia o zákaze pobytu zaoberať už aj správny orgán Poľska, na základe rozhodnutia ktorého bol vložený záznam v SIS II; napokon obmedzenie osobnej slobody žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia je účelným aj z hľadiska reálnosti jeho vyhostenia, keďže v krajine jeho pôvodu mu nehrozí, aj podľa jeho vlastného vyjadrenia, žiadne nebezpečenstvo.

23. Ako nedôvodnú vzhliadol správny súd aj námietku žalobcu o tom, že jeho zaistenie je nezákonným, pretože má za to, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky je legálny. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že pobyt na území Slovenskej republiky je pre cudzinca legálnym iba v prípade povolenia mu niektorého zo predpokladaných pobytov, a to prechodného, trvalého alebo tolerovaného pobytu, čo však v prípade žalobcu preukázaným nebolo, preto jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je legálnym. Na margo žiadosti žalobcu o udelenie mu prechodného pobytu, správny súd podotýka, že otázka postupu pri jeho udelení či neudelení, by mohla byť relevantnou v pobytovom konaní, závery ktorého však nie sú spôsobilým predmetom prieskumu v konaní o žalobe vo veci zaistenia.

24. Uvedené závery, podľa ktorých má správny súd za to, že žalovaným vydané preskúmavané rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúci administratívny postup je plne v súlade so , citovanými európskymi nariadeniami, správnym poriadkom i s medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv, boli základom pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodnej ( ).

25. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného č. PPZ-HCP- BB6-390-011/2023-AV z 31.05.2023, a to v jeho predzáhlaví (iba nad čiarou pred samotným textom rozhodnutia, pozn.) bol v dôsledku administratívnej chyby v písaní žalovaný nesprávne označený, pretože jednak túto chybu v písaní bez vplyvu na vecný obsah označeného rozhodnutia žalovaný už

opravil a jednak v samotnom záhlaví, ktoré už je súčasťou samotného rozhodnutia, ako aj na iných jeho miestach bol žalovaný už označený správne, ako orgán prijímajúci toto označené rozhodnutie,

26. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca aj svoju žiadosť o prepustenie zo zaistenia odvodzoval, resp. odôvodňoval v príčinnej súvislosti práve s nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného, ku ktorému záveru však správny súd nedospel, správny súd zamietol žalobu žalobcu aj pokiaľ ide o túto časť jeho žalobnej žiadosti.

27. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

Podľa „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.