Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-29-2013.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/29/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.9.2013 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto
r o z h o d o l
rozhodol:
Obžalovaný U. W. , nar.XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č., D. Č.. XXXX, okres Č., živnostník,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca máj roku 2011 si požičal od L. B. v mieste jej bydliska L. XXX, Č., okres Č. najskôr finančnú hotovosť v sume 300,- € a následne asi po hodine finančnú hotovosť v sume 5.000,- Kč (206,42 €) s tým, že sa zaviazal, že peniaze do jedného týždňa vráti, čo však napriek viacerým výzvam zo strany L. B. neurobil, pôžičku nesplatil, pričom už v čase požičiavania si finančných prostriedkov vedel, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť, čím spôsobil L. B. škodu v sume 506,42 €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného U. W., svedkyne poškodenej L. B., svedka F. U., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný U. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný. V prípravnom konaní obžalovaný sa ku spáchaniu skutku v plnom rozsahu priznal. Uviedol, že to, čo mu je kladené za vinu v uznesení je pravda a plne sa s tým stotožňuje. Je pravdou, že od poškodenej si v mesiaci máj 2011 požičal najskôr 300 € a v ten istý deň ešte 5000 Kč s tým, že jej peniaze do jedného týždňa vráti. Už v čase požičania vedel, že jej tieto nebude môcť vrátiť v dohodnutej dobe, aj napriek tomu si peniaze požičal. Na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe uviedol, že si požičal od poškodenej 300 € a 5000 Kč. Peniaze si požičal v nedeľu a poškodenej povedal, že ich vráti do 7 dní. Vedel, že tam bude nejaký zádrhel, keď si musel zaplatiť ubytovanie. Chlapi prišli do roboty, mali dostať zálohu, nič nedostali a už vtedy mu bolo jasné, že peniaze asi ťažko vráti do 7 dní. V piatok mu mal konateľ spoločnosti doniesť zálohu pre chlapov, neprišiel a vtedy si bol istý, že peniaze už asi neuvidí. Poškodenú za účelom vrátenia peňazí nekontaktoval, lebo mal starosti ohľadne vyplatenia cigánov. Poškodená ho taktiež nekontaktovala. Peniaze vrátil až v roku 2013, mal problémy vo Francúzsku a nemal sa ako dostať na Slovensko. Poškodenej neoznámil, že jej peniaze nebude môcť vrátiť v dohodnutom termíne, pretože mu bolo trápne jej to volať. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal inak, nemyslel to tak, ako to napísal policajt. Vôbec to policajtovi takýmto spôsobom nepovedal. Výpoveď nečítal, aj napriek tomu ju podpísal. Poškodenej nehovoril nič o zádrheli, ktorý tušil už v čase, keď si peniaze požičal. Počítal s tým, že peniaze dostane. V čase, keď si od poškodenej požičiaval peniaze, mal požičané aj od iných osôb. V tom čase dlhoval cca 10.000 €, a to dvom ľuďom. Uvedené peniaze vrátil začiatkom roku 2012.
Svedkyňa poškodená L. B. v prípravnom konaní uviedla, že začiatkom mesiaca máj 2011 prišiel za ňou domov obžalovaný a na jeho požiadanie mu požičala finančnú hotovosť 300 €. Povedal jej, že peniaze chce vymeniť za české a vyplatiť nimi svojich zamestnancov. Peniaze mu požičala, nakoľko ju ubezpečil, že jej ich vráti do týždňa. Následne z jej domu odišiel, avšak za hodinu sa vrátil s tým, že z uvedených peňazí, ktoré mu požičala natankoval pohonné hmoty a ostalo mu málo peňazí na vyplatenie zamestnancov a preto ju požiadal, nech mu požičia ešte 5.000 Kč s tým, že všetko do jedného týždňa vráti. Na základe ich dohody čakala, že obžalovaný peniaze do jedného týždňa vráti, no od tej doby za ňou doma nebol, peniaze jej nevrátil osobne ani šekom. Snažila sa s ním telefonicky skontaktovať, ale podarilo sa jej to až na jeseň roku 2012, kedy ju ubezpečil, že jej peniaze do jedného mesiaca vráti, ale ani to neurobil. Má zato, že v čase, keď si od nej peniaze požičiaval, vedel, že jej tieto do týždňa nevráti. Telefonicky ho vyzývala, aby jej peniaze vrátil, ale z jeho strany to boli iba sľuby. Na hlavnom pojednávaní poškodená svoju výpoveď z prípravného konania z časti zmenila a uviedla, že obžalovanému raz požičala 300 € a 5.000 Kč. Povedal jej, že jej peniaze čím skôr vráti, keď ich zarobí. Konkrétny termín dokedy peniaze vráti jej nepovedal. Asi po mesiaci až dvoch začala obžalovanému telefonovať, nemohla sa s ním telefonicky skontaktovať, taktiež nevedela, kde býva a preto podala na neho trestné oznámenie. Po podaní trestného oznámenia sa s ním telefonicky spojila, na polícii bolo už nové telefónne číslo obžalovaného a obžalovaný jej povedal, že jej peniaze vráti. Povedal jej, že jej nemá peniaze z čoho vrátiť, že jej ich vráti v apríli a následne ich v apríli vrátil. Vysvetlil jej, že peniaze jej nevrátil, pretože bol zavretý a nemal z čoho. K rozporu medzi výpoveďou z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej uviedol, že jej peniaze vráti v pondelok. Ona si myslela, že za týždeň v pondelok. Keby vedela, že jej obžalovaný peniaze nevráti v dohodnutom čase, asi by mu ich nepožičala. Pred podaním trestného oznámenia obžalovaného viackrát kontaktovala, opakovane jej sľúbil, že jej peniaze vráti, no neurobil tak, preto dala trestné oznámenie, lebo sa bála, že jej peniaze nevráti.
Svedok F. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi 15 rokov, zdraví sa s ním, takisto sa aj porozprávajú, ani tieto skutočnosti neovplyvňujú jeho výpoveď, necíti sa nejakým spôsobom zaujatý. Vie, čo je predmetom jeho výsluchu. V tejto veci konal ako poverený policajt, vypočúval obžalovaného aj poškodenú. Výsluch obžalovaného robil tak, ako vždy, teda najskôr ho poučil o jeho právach, následne dal možnosť, aby sa sám vyjadril k predmetu výsluchu. Počas toho, ako osobu vyslúcha, zapisuje to, čo hovorí a nahlas toto aj číta. Keď výsluch skončí, tak sa spýta osoby, či chce zápisnicu ešte jedenkrát prečítať, ak nechce znova čítať zápisnicu, má zato, že s jej obsahom súhlasí. Keď to považuje za potrebné, vyslúchanej osobe kladie po výsluchu otázky aj on. Takýto postup bol zachovaný aj v prípade obžalovaného. Obžalovaný v priebehu výsluchu nič nenamietal, vedel, čo je v zápisnici napísané na základe toho, že nahlas hovoril to, čo zapisoval a následne na znak súhlasu zápisnicu dobrovoľne podpísal. Absolútne vylučuje, že by niečo iné hovoril a niečo iné zapisoval. Pamätá si, že počas výsluchu sa ho obžalovaný pýtal, čo z toho môže mať. On ho oboznámil
s viacerými možnosťami, aj s inštitútom zmieru. Obžalovaný sa vyjadril, že s takýmto postupom by súhlasil a chcel, aby vec bola takto vybavená. K výpovedi obžalovaného v priebehu výsluchu uviedol, že to, čo je napísané v zápisnici z prípravného konania o výsluchu obžalovaného je výlučne výpoveď obžalovaného tak, ako toto obžalovaný počas výsluchu uvádzal. Pred výsluchom bolo obžalovanému doručené uznesenie o vznesení obvinenia, teda obžalovaný vedel, čo sa mu kladie za vinu a k tomu bol aj vypočutý a k tomu sa aj následne vyjadroval. Obžalovaný si proti uzneseniu sťažnosť nepodal.
Podľa písomného vyjadrenia poškodenej zo dňa 3.5.2013 obžalovaný jej vrátil dlžnú sumu 506,42 € k jej rukám.
Podľa Registra trestov GP SR obžalovaný bol v minulosti jedenkrát právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/51/2004 zo dňa 7.3.2005 pre trestný čin podľa § 222 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 2 roky so skúšobnou dobou do 28.2.2007, osvedčil sa 7.6.2007 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Po skutkovej stránke má súd zato, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Aj napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a z časti zmenil svoju výpoveď z prípravného konania má súd zato, že zmena jeho výpovede bola účelová v snahe vyhnúť sa trestno-právnej zodpovednosti. Podľa názoru súdu obžalovaný sa ku spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal a súd túto jeho výpoveď a priznanie považuje za vierohodné a pravdivé. Skutočnosti tvrdené obžalovaným v prípravnom konaní potvrdila aj svedkyňa poškodená L. B., ktorá podrobne opísala, za akých okolností došlo k pôžičke peňazí obžalovanému a taktiež sa presvedčivo vyjadrila o spôsobe a dobe dohodnutej medzi ňou a obžalovaným o vrátení peňazí. Čiastočná zmena výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní je podľa názoru súdu odôvodnená tým, že obžalovaný poškodenej peniaze vrátil, a preto poškodená nemala záujem na tom, aby obžalovaný bol za týchto okolností naďalej stíhaný. V neposlednom rade súd poukazuje na výpoveď svedka F. U., povereného policajta, ktorý vypočúval obžalovaného v prípravnom konaní a vyjadril sa k priebehu výsluchu. Jeho výpoveď len potvrdzuje skutočnosť, že obžalovaný v prípravnom konaní sa priznal dobrovoľne, vedel, čo mu je kladené za vinu, k výpovedi nebol nijakým spôsobom nútený, priznal sa dobrovoľne a teda zmena výpovede na hlavnom pojednávaní je iba účelová. Obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzí majetok je majetok, ktorý nepatrí páchateľovi vôbec, alebo nepatrí výlučne len jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy, teda ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa, alebo niekoho iné, buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Obžalovaný na škodu cudzieho majetku, teda majetku poškodenej obohatil seba tým, že uviedol poškodenú do omylu, ktorý spočíval v tom, že jej uviedol nepravdivé údaje ohľadom vrátenia finančnej hotovosti, ktorú si od poškodenej požičal, hoci v tom čase vedel, že v dohodnutom čase jej peniaze vrátiť nebude môcť. Svoje podvodné konanie potvrdil aj svojim následným správaním sa, kedy poškodenú nijakým spôsobom nekontaktoval ohľadom vrátení peňazí, dlhšiu dobu jej peniaze nevrátil, urobil tak až v čase, keď poškodená podala na neho trestné oznámenie. Svojim konaním spôsobil poškodenej malú škodu vo výške 506,42 € s prihliadnutím na skutkové zistenia súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania konkrétnych okolností, na ktorých bol trestný čin spáchaný. Obžalovaný konal úmyselne, pretože svojim správaním chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Pri ukladaní trestu nezistil také poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na výšku ukladaného trestu. Uložený trest aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný aj keď so značným časovým odstupom, až potom, čo bolo na neho podané trestné oznámenie, uhradil poškodenej škodu vzhľadom na dobu od spáchania skutku, považuje súd za postačujúci a bude ním naplnený preventívny aj represívny účel trestu. V priebehu skúšobnej doby môže obžalovaný svojim vzorným správaním preukázať, že výkon uloženého trestu nie je potrebný. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.