Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9P-82-2013.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov - matky R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXX, XXX XX. V. R. a neuvedeného otca, o návrhu navrhovateľov A. S., nar. XX.XX.XXXX a K. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. R. XXX, XXX XX. V. R. na zverenie maloletého na náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého B. S., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky R. S., nar. XX.XX.XXXX. a neuvedeného otca do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - manželov K. S. nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. R.. XXX.
K. S. a A. S. sú povinní a oprávnení maloletého vychovávať, zabezpečovať jeho výživu, zdravie a všestranný vývoj, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, rozhodovať o pobyte maloletého a spôsobne zdravotnej starostlivosti maloletého.
Matka maloletého je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 120,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2013 sa navrhovatelia - starí rodičia maloletého B. domáhali, aby súd zveril maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti a matku maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- € mesačne.
Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletý B. je ich vnuk, matka maloletého je ich dcéra, otcovstvo k maloletému nie je určené. Starostlivosť o maloletého zabezpečujú v podstate od jeho narodenia, matka maloletého pristupuje k starostlivosti nezodpovedne, často odchádza zo spoločnej domácnosti, často sa stáva, že je celý mesiac preč a príde na pár hodín v deň, keď majú prísť peniaze z úradu práce, na starostlivosť maloletého im neprispieva, vôbec sa o syna nezaujíma. Boli toho názoru, že ich dcéra nemá dobrý vplyv na maloletého, bráva ho do nevhodnej spoločnosti. Navrhovatelia sú schopní a ochotní sa o maloletého starať, doteraz jeho starostlivosť bez problémov zabezpečovali a chcú aj naďalej.
Súd umožnil matke, aby sa zúčastnila na prejednaní veci a vyjadrila sa k návrhu a všetkým vykonávaným dôkazom, tak ako predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré vychádzajú z Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, všetky písomnosti boli matke riadne doručené, ich prevzatie potvrdila svojím podpisom na doručenke. Matka toto svoje právo nevyužila,
k návrhu sa nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania.
Vzhľadom k uvedenému súd vec prejednal v neprítomnosti matky podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Kolízny opatrovník s návrhom, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámil sa s rodným listom maloletého, správou o povesti navrhovateľov, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v rodine navrhovateľov zo dňa 30.08.2013, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/250/2009 a 9P/94/2010, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
O maloletého B. sa starajú jeho starí rodičia, ktorí mu zabezpečujú osobnú starostlivosť a hradia všetky náklady spojené s výživou a výchovou. Matka o maloletého nejaví záujem, neprispieva na jeho výživu, občas zatelefonuje alebo príde osobne. Navrhovatelia nemajú vedomosť kde matka maloletého býva a pracuje, spomínala im, že pracuje, ale nevedia kde. Starý otec maloletého je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 280,- € mesačne. Stará matka maloletého pracuje v spoločnosti K. v V. s čistým príjmom 470,- € mesačne. Maloletý B. navštevuje materskú škole v V. R., náklady spojené s materskou školou uhrádzajú už tri mesiace výlučne navrhovatelia.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na to, že matka nie je schopná poskytnúť maloletému riadnu výchovu a starostlivosť, dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sa o maloletého riadne starajú, zabezpečujú jeho výživu, výchovu a majú na všestranný vývoj maloletého pozitívny vplyv.
Zároveň súd zaviazal matku platením výživného pre maloletého vo výške 120,- € mesačne. Pri určení výživného bral súd do úvahy základné životné potreby maloletého vzhľadom k jeho veku, výdavky spojené s predškolskou výchovou, oblečením a stravou. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška priznaného bežného výživného od matky je primeraná potrebám maloletého, že je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na jeho výživu sumou, ktorú súd určil - matka je zdravá a nič jej nebráni v tom, aby pracovala a podieľala sa na starostlivosti o maloletého aspoň platením výživného.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.