Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-61-2023.pdf
PDF · 127.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a úmyselný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. a rodičov obžalovaného C. B. a D. B. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22.03.2023, č. k. 31T/82/2022-573, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2023 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uložení ochranného dohľadu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/XX, E., toho času vo väzbe v ÚVTOS Leopoldov, podľa § 166 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine a ochrannom liečení vyslovených rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 31T/82/2022-539 zo dňa 23.11.2022,
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. c), písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest prepadnutia veci:
- fajka 6 cm,
- sklená fajka začmudená,
- 3x balenia malých plastových vreciek,
- 6x balení kovových sitiek do fajky,
- drtička modrá,
- digitálna váha SBM-100 čierna,
- Samsung Galaxy A53 (nalomený),
- SIM 1600/15142966 Orange,
- SIM 894210439340199292 Tesco Mobile.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas trvania ochranného dohľadu ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi,
- príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 22.03.2023, č. k. 31T/82/2022-573 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že minimálne od presne nezisteného času v polovici roku 2020 do dňa 15.07.2022, bez oprávnenia od neznámej osoby, na presne nezistenom mieste zadovážil rastliny rodu Cannabis (konopa) a drogu zvanú LSD, ktoré bez povolenia prechovával okrem iných miest aj v mieste svojho pobytu na adrese E., C. XXX/XX a ďalej predával v meste E., na rôznych miestach pri rieke Váh v okolí mesta E., ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach, a to najmenej štyrom osobám - G. H., nar. XX.XX.XXXX, približne 1,5 roka jeden až dvakrát týždenne za sumu 10 €, I. J., nar. XX.XX.XXXX približne jeden rok, dokopy 5 - 6 krát za sumu 10 € za 1 gram, H. H., nar. XX.XX.XXXX sedem mesiacov za sumu 10 € za 1 gram a I. D., nar. XX.XX.XXXX približne dva roky za sumu 10 € za 1 gram, ako aj ďalším nestotožneným osobám, pričom dňa 15.07.2022 bol v obci K. F. D. pri rieke Váh zadržaný a po zákonnom poučení dobrovoľne vydal okrem iného 1 kus plastové vrecko tepelne uzatvorené s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby s hmotnosťou 100,2 g s priemernou koncentráciou 12,9 % hmotnostného THC, obsahujúce 12 926 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 201 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 1 kus vákuovo balené plastové vrecko s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby s hmotnosťou 50,57 g s priemernou koncentráciou 11,9 % hmotnostného THC, obsahujúce 6 018 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 101 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú schopné po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom s označením IKEA s obsahom zeleného sušeného rastlinného materiálu zelenej farby s hmotnosťou 1 282 mg, kde bola chemickou analýzou zistená prítomnosť účinnej látky THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, taktiež dobrovoľne vydal 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce dva farebné papierové štvorčeky tzv. tripy spojených do obdĺžnika o rozmeroch 9x18 mm a celkovej hmotnosti 32 mg, kde bola vykonaným skúmaním zistená prítomnosť LSD (dietylamid kyseliny lysergovej), ktoré množstvo zodpovedá 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený v zmysle uvedeného zákona do I. skupiny psychotropných látok, látka LSD zaradená do I. skupiny psychotropných látok, ktorých hodnota bola v zmysle odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, protidrogovej centrály stanovená na sumu 1 520,52 € za rastliny rodu Cannabis a na 26 € za LSD, teda
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, neoprávnene predal a zadovažoval omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
- neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a úmyselný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona a per analogiam § 39 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. c), písm. l) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:
- fajka 6 cm,
- sklená fajka začmudená,
- 3x balenia malých plastových vreciek,
- 6x balení kovových sitiek do fajky,
- drtička modrá,
- digitálna váha SBM-100 čierna,
- Samsung Galaxy A53 (nalomený),
- SIM 1600/15142966 Orange,
- SIM 894210439340199292 Tesco Mobile. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas trvania ochranného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi,
- príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. 2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaný a osobitným podaním zo dňa 05.04.2023 aj rodičia obžalovaného C. B. a D. B.. Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 26.04.2023 nasledovne (skrátene): 2.1. Napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a trest uložený obžalovanému je neprimeraný. 2.2. V konaní bolo preukázané, že ovládacia schopnosť obžalovaného bola vo vzťahu ku spáchanej trestnej činnosti znížená vo forenzne významnej miere. Napriek tomu súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, nakoľko podľa jeho názoru nebolo preukázané, že sa vo vzťahu ku konaniu obžalovaného jednalo o priamy dôsledok duševnej choroby. V tomto smere obžalovaný predložil doplnenie znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Slávkou Lenerovou, a to Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č. 97/2022 zo dňa 11.04.2023, ktoré zodpovedá otázku vplyvu duševnej choroby na konanie obžalovaného presnejšie, ako tomu bolo na hlavnom pojednávaní. Z predloženého znaleckého posudku, ako aj výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že sa vo vzťahu ku konaniu obžalovaného aj v časti predaja, resp. distribúcie drog jednalo o priamy dôsledok duševnej choroby, pričom tieto skutočnosti sú bližšie rozobraté v odpovediach znalkyne v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 97/2022 zo dňa 11.04.2023. 2.3. Súd teda nesprávne neaplikoval pri ukladaní trestu obžalovanému ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na základe čoho uložil obžalovanému neprimerane prísny trest, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. 2.4. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je zmätočné, keď na jednej strane súd nevzhliadol konanie obžalovaného ako dôsledok duševnej choroby, ktoré vypočutá znalkyňa MUDr. Slávka Lenerová vo svojom znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi potvrdila a na strane druhej v odôvodnení konštatuje, že duševná choroba ako aj závislosť na drogách mali na konanie obžalovaného značný vplyv, čím odôvodnil uloženie ochranného liečenia. 2.5. V postoji súdu prvej inštancie badať zmenu v postoji, ktorý nebol podložený právnym názorom odvolacieho súdu. V skutkovom stave prejednávanej veci nenastala žiadna zmena, ktorá by odôvodňovala zmenu postoja súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnosti aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, práve naopak, znalkyňa vo svojom výsluchu explicitne uviedla, že zdravotný stav obžalovaného mal vplyv na všetku trestnú činnosť, ktorá mu je kladená za vinu, nevynímajúc konanie obžalovaného spočívajúce v distribúcii, resp. predaji drog. 2.6. Uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 02.02.2023, sp. zn. 5To/161/2022 nemožno interpretovať tak, že bolo chybou súdu prvej inštancie obžalovanému mimoriadne znížiť trest odňatia slobody, práve naopak, odvolací súd sa špecificky vyjadril, že je predčasné sa vyjadrovať k primeranosti trestu, nakoľko konanie pred súdom prvej inštancie ako aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie trpelo viacerými vadami. 2.7. Skutočnosť, že obžalovaný predajom drog sanoval svoju neschopnosť financovať nákup drog na osobnú spotrebu vyplýva z osoby obžalovaného, ktorý nemá finančné prostriedky na bankových účtoch, nebola u neho v rámci domovej prehliadky objavená žiadna hotovosť, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Táto skutočnosť nepochybne korešponduje so zisteniami znalkyne, ktorá konanie obžalovaného vo veci predaja drog totožne spojila s nedostatkom finančných prostriedkov na nákup drog pre osobnú spotrebu. 2.8. Súd prvej inštancie v rozpore s judikatúrou súdov vyšších inštancií vyhodnotil vplyv zmenšenej príčetnosti obžalovaného na jeho trestnú činnosť nesprávne, nakoľko sa odchýlil od záverov znalkyne
MUDr. Slávky Lenerovej, ktorá jednoznačne konštatovala, že zdravotný stav obžalovaného mal vplyv na spáchanú trestnú činnosť a to tým., že ovládacia schopnosť obžalovaného bola vo vzťahu ku spáchanej trestnej činnosti znížená vo forenzne významnej miere. Súd nie je odborníkom vo veci posudzovania vplyvu zdravotného stavu a mal by vychádzať zo záverov znaleckého dokazovania, čo súd prvej inštancie neurobil. 2.9. Obžalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie učinil vyhlásenie o vine, svoju trestnú činnosť nepopieral a nepochybne oľutoval, jedná sa o človeka blízkeho veku mladistvého, zo znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej je zrejmé, že jeho nezrelosť vplývala na páchanie trestného činu, obžalovaný má infantilnú a nezrelú osobnosť, v čase skutku nemal vytvorený adekvátny rebríček hodnôt, nemal dostatok životných skúseností, čo mal súd prvej inštancie tak isto zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému. 2.10. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil za aplikácie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu a uložil obžalovanému primerané povinnosti a obmedzenia. 3. Rodičia obžalovaného podané odvolanie odôvodnili podaním zo dňa 05.04.2023, v ktorom uviedli (skrátene): 3.1. Ako rodina žijú usporiadaným životom, podnikajú v nábytkárstve, jedná sa o rodinnú firmu ich syn je treťou generáciou. Snažia sa synovi vytvoriť dostatočné životné podmienky na to, aby bojoval so svojou chorobou zákonným spôsobom, bol riadny členom spoločnosti a viedol riadny život. Od malého dieťaťa sa o neho zaujímali, vyhľadávali odbornú pomoc a snažili sa ho usmerňovať. Doteraz si nevedie vysvetliť, že ich syn zašiel tak ďaleko a jeho konanie odsudzujú. 3.2. Syn sa ku skutku priznal, tento oľutoval a v rámci prípravného konania uviedol vyšetrovateľom všetko, čo o tejto trestnej činnosti vedel, a preto je pre nich nepochopiteľné, prečo sudca u ich syna nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. 3.3. Súd u ich syna nezisťoval ani ďalšie poľahčujúce okolnosti, hoci trestný čin spáchal v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností alebo či jeho vek v čase spáchania skutku mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Syn skutok páchal ešte ako 17 ročný, teda neplnoletá osoba. Bol bezúhonný, a preto nesúhlasia, že ich syn neviedol riadny život. Len hypoteticky možno uvažovať, že sudca vedenie riadneho života posudzoval cez množstvo priestupkov, a preto nesúhlasia aj s ohľadom na čas, kedy boli spáchané, aby ich spáchanie bolo synovi na ujmu pri určovaní výšky trestu. 3.4. Synovi je tak potrebné zohľadniť poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. b), c), d), j), l) a n) Trestného zákona. 3.5. Okresný súd nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a to s poukazom na závery odvolacieho súdu z predchádzajúceho konania, ktorý v tejto otázke uložil okresnému súdu zaoberať sa okolnosťou, či duševná porucha ich syna mala podstatný vplyv aj na predaj drog. Znalec sa k tejto otázke pred súdom vyjadril tak, že aj predaj drog sa dial v stave zmenšenej príčetnosti, a teda vznikli minimálne pochybnosti o tom, či išlo o forenzne významnú okolnosť alebo nie. Okresný súd sa v tomto smere nevysporiadal so zásadou in dubio pro reo. 3.6. Do konania bol predložený rozsudok Okresného súdu Čadca, kde išlo o prechovávanie veľkého množstva drog, pričom za tento skutok tomuto odsúdenému hrozil rovnako vysoký trest, pričom súd dospel k záveru, že pri takomto skutku je možné aplikovať § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. 3.7. Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej je zrejmé, že syn má zázemie, ktoré mu môže pomôcť, pričom dlhodobá väzba nebude mať na neho prevýchovný vplyv, skôr naopak. Syn je čerstvým otcom, pričom znalec z odboru psychológie sa jednoznačne vyjadril, že ak syn nebude tráviť čas so svojim dieťaťom, bude to mať na dieťa negatívny vplyv, čo nemožno považovať za dodržanie zásady primeranosti pri ukladaní trestov. Súd nezohľadnil všetky okolnosti prípadu ani synove osobné pomery, a preto považujú trest za nezákonný a neprimerane prísny. 3.8. Vzhľadom na vyššie uvedené by syn nemal dostať najprísnejší trest, t. j. trest odňatia slobody, ak účel trestu je možné dosiahnuť inak. Od leta 2022 je syn vo väzbe, čo pre neho musí byť dostatočným ponaučením, aby na slobode vyhľadal odbornú pomoc, bojoval so svojou závislosťou a viedol riadny osobný, pracovný a spoločenský život, za čo sa ako rodičia zaručujú a zaväzujú. 3.9. Ochranným liečením ústavnou formou je možné splniť, za podmienky primeraného trestu. Navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste tak, že prihliadne na všetky poľahčujúce okolnosti a za použitia § 39 ods. 2 písm. c) uloží synovi primeraný trest a ochranné liečenie. 4. Prokurátor odvolanie nepodal.
5. Odvolací súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach nariadil termín verejného zasadnutia na deň 29.06.2023, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca, prokurátor a rodiča obžalovaného C. B. a D. B.. Prokurátor navrhol odvolania obžalovaného a jeho rodičov zamietnuť. Otec obžalovaného D. B. a matka obžalovaného C. B. uviedli, že obžalovaný je veľmi mladý na to, aby sa mu zničil život, aj keď urobil obrovskú chybu. Z tejto sa poučil a vplyvom vhodnej liečby a s ich pomocou bude viesť riadny život a nerobiť nezákonné veci. Od mala bol obžalovaný taký, že najprv konal a potom myslel. Obžalovaný má doma jednoročné dieťa, ktorému otec chýba. Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že na základe výsluchu znalkyne možno urobiť záver o znížení príčetnosti obžalovaného v čase skutku a teda aplikovať § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj ochranným liečením ústavnou formou, čo vykompenzuje uloženie mimoriadne zníženého trestu. U obžalovaného možno identifikovať významný súhrn poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. b), c), d), j), l), n) Trestného zákona, čo taktiež umožňuje použitie mimoriadneho zníženia trestu. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že čo spáchal ľutuje. S odstupom času si uvedomil, čo spôsobila jeho závislosť. Marihuanu nepredával, aby zarobil, ale keďže nemal dostatočný príjem a bez marihuany v bežnom spôsobe života nevedel fungovať, závislosť prevážila nad zdravím rozumom. Pobyt vo väzbe mu otvoril oči a chcel by sa starať o svojho ročného syna, ktorý je vychovávaný len matkou. Žiada o udelenie podmienečného trestu a ochranných opatrení, ktoré súd uzná za vhodné. Na slobode by sa liečil, býval by u rodičov, pracoval by u otca a už nikdy by nepáchal trestnú činnosť. 6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaný a jeho rodičia ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného a jeho rodičov čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 9. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu rozhodných skutočností, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. 10. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k nasledovným záverom: 11. Obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona. Jedná sa o jednočinný súbeh týchto trestných činov, u ktorého sa uplatní absorbčná zásada podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Najprísnejšie trestný čin je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona, za ktorého spáchanie možno uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. 12. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím vytvoril možnosť na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 6 rokov a 8 mesiacov. Súd prvého stupňa využil túto možnosť na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a obžalovanému uložil trest odňatia slobody sa samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. 13. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného je, že súd prvého stupňa v jeho príde neaplikoval § 39 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, ktorý umožňuje najvýraznejšie mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, príp. aspoň mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje mimoriadne zníženie dolnej hranice trestu odňatia slobody na 5 rokov. 14. Aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovaný odvodzoval od znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej č. 97/2022 a jeho Doplnenia č. 1, ktorá v znaleckom posudku, jeho doplnení, ako aj výsluchu na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaný trpí ochorením ADHD, ktoré u neho bolo opakovane konštatované detskou neurologičkou a bolo mu uložené užívať liek na tlmenie tohto symptómu, liečil sa u neurológa a psychológa. ADHD sa prejavuje nepozornosťou, zlyhávaním v škole, problémami zaradiť sa, vyradením z kolektívu a pod. V 7. ročníku na základnej škole obžalovaný prestal užívať ordinované lieky. U obžalovaného bol konštatovaný cerebrálny syndróm, ktorý svedčí o poškodení mozočka. Obžalovanému bolo odporúčané navštíviť psychiatra, čo odmietol a potom už v liečbe nepokračoval. Pri užívaní liekov sa cítil chorý, iný a pred spolužiakmi nechcel vyzerať ako psychiatrický pacient. V 15 rokoch začal užívať marihuanu a piť alkohol a v 16 rokoch začal užívať pervitín. Našla štúdie, ktoré potvrdzujú súvislosť ADHD a závislosti od drog, avšak nie všetci pacienti ADHD sa závislými stanú. Jeho ovládacie schopnosti boli znížené vo forenzne významnej miere. Obžalovaný nemal vytvorený rebríček hodnôt a nemal dosť životných skúseností. Obžalovaný aktuálne lieky neberie. Na otázku člena senátu, či na základe znaleckého dokazovania bezpečne zistila, že v prípade obžalovaného boli jeho ovládacie schopnosti forenzne významný spôsobom znížené, alebo takéto zníženie u obžalovaného predpokladá, znalkyňa uviedla, že ho predpokladá. 15. Stav zmenšenej príčetnosti je právny pojem a rozumie sa ním stav páchateľa, u ktorého je v dôsledku jeho zdravotného stavu podstatným spôsobom znížená schopnosť páchateľa ovládať svoje konanie alebo rozpoznať negatívne následky svojho konania. Obžalovaný bol uznaný za vinného, že si neoprávnene zadovažoval, prechovával a predával rastliny rodu konopa. Zákonodarca nespája stav zmenšenej príčetnosti s automatickým využitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, nakoľko tento stav páchateľa nemusí v každom prípade znižovať závažnosť spáchaného trestného činu. 16. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto skutočnosti uviedol, že súd nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Znalec MUDr. Bernát síce nezistil okolnosti odôvodňujúce skúmanie duševného stavu obžalovaného, ten však pri svojom znaleckom skúmaní vychádzal iba z obsahu vyšetrovacieho spisu a osobného vyšetrenia
obžalovaného, pričom znalkyňa MUDr. Lenerová zohľadnila ešte aj jeho zdravotnú dokumentáciu, ktorá obsahuje záznamy o jeho duševnej chorobe. Súd preto prednostne zohľadnil znalecké dokazovanie MUDr. Lenerovej, ktorým mal preukázané, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou ADHD. V dôsledku tejto choroby boli u obžalovaného podstatne znížené ovládacie schopnosti, čo sa týka užívania omamných a psychotropných látok, avšak súdu nebolo preukázané, že by sa toto podstatné zníženie prejavovalo aj vo vzťahu k distribúcii drog, teda ku skutku podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona. Znalkyňa MUDr. Lenerová to odôvodnila všeobecne, že užívatelia drog sa zvyknú dopúšťať aj takejto činnosti, avšak podľa súdu sa nejedná o priamy dôsledok preukázanej duševnej choroby, preto vo vzťahu k tomuto konaniu sa nejedná o jeho spáchanie v stave zmenšenej príčetnosti. Jedná sa však o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) TZ, ako súd uviedol vyššie. 17. Odvolací súd v odôvodnení prvostupňového súdu neidentifikoval zmätočnosť, naznačenú obžalovaným v podanom odvolaní, pretože prvostupňový súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, čo však nevylučuje zohľadniť užívanie rastlín rodu konopa obžalovaným pri uložení ochranného liečenia, ktoré odôvodňuje jeho uloženie z dôvodu, že ich užívaniu predchádza trestnoprávne relevantné konanie spočívajúce v ich zadovažovaní a prechovávaní. 18. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení prvostupňovému súdu vytkol, že z hľadiska posúdenia existencie zmenšenej príčetnosti obžalovaného opomenul zohľadniť celý rozsah stíhanej trestnej činnosti, pričom záver o tejto skutočnosti ponechal na úvahu prvostupňovému súdu, ktorý sa s touto skutočnosťou v napadnutom rozsudku vysporiadal. 19. Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu stotožnil. U obžalovaného počas štúdia na základnej škole bolo diagnostikované ochorenie ADHD, pričom mu boli naordinované lieky, ktoré boli schopné prejavy predmetnej choroby minimalizovať. Napriek uvedenému sa obžalovaný v 15 rokoch rozhodol, že lieky prestane užívať a začal požívať alkohol, marihuanu a pervitín. Obžalovaný si následne v žalovanom období zadovažoval, prechovával a následne aj predával rastliny rodu konope, pričom túto činnosť vykonával asi dva roky, z toho takmer celý rok po dovŕšení jeho plnoletosti. Obžalovaný teda mal vedomosť o svojom ochorení, bola mu poskytnutá lekárska pomoc a bola mu naordinovaná liečba a napriek uvedenému ich obžalovaný zanechal a začal užívať marihuanu, piť alkohol a experimentovať s ďalšími drogami. Odvolací súd tak dospel k záveru, že prechod obžalovaného do liekov k drogám bol jeho rozhodnutím, ktoré nezmenil ani do dňa 15.07.2022, kedy prišlo k jeho zadržaniu. Z poukazom na uvedené je súd toho názoru, že ani v prípade, ak by bol obžalovaný stíhaný len za zadovažovanie a prechovávanie rastlín rodu konope pre vlastnú potrebu, nie je namieste aplikácia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Naviac je nevyhnutné zdôrazniť, že záver znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej o forenzne významnom znížení ovládacích schopností obžalovaného v čase spáchania trestného činu, je podľa jej vlastného vyjadrenia len predpokladom a nie vlastným zistením. Obžalovaný je aktuálne vo vynútenej abstinencii a lieky na svoju chorobu neberie. 20. Obžalovaný naviac rastliny rodu konope predával aj tretím osobám a po dlhší čas, z čoho mal finančný profit. Obžalovaný súdu prezentoval, že ich predaju sa venoval len z dôvodu, aby si mohol zabezpečovať rastliny rodu konopa pre svoju potrebu, a tým eliminoval príznaky svojej choroby. S týmto tvrdením obžalovaného sa odvolací súd taktiež nestotožnil. Obžalovaný mal možnosť dôsledky svojej choroby eliminovať prostredníctvom liekov a s poukazom na svoje zázemie v rodine, mal možnosť dosahovať legálny príjem, z ktorého by si bol schopný zabezpečiť uspokojovanie svojich potrieb, príp. zvoliť inú formu zadovažovania rastlín rodu konopa a tým neohrozovať život a zdravie ľudí, ktorí si ju od neho kupovali. Konštrukcia nastavená obhajobou, že ak rastliny rodu konopa tlmili príznaky choroby ADHD, táto skutočnosť znižuje závažnosť získavania finančných prostriedkov na ich opakovanú kúpu páchaním ďalšej trestnej činnosti, je neakceptovateľná. V takomto prípade by závislé osoby mohli páchať akúkoľvek trestnú činnosť, akejkoľvek spoločenskej závažnosti s odôvodnením, že drogu potrebujú na jej uspokojenie, príp. eliminovanie príznakov svojej choroby, a to aj v prípade, ak existuje legálna alternatíva. 21. Z dôvodov uvedených v ods. 19. a 20. tohto rozhodnutia nebolo možné v prípade obžalovaného aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko na jeho aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky. 22. Prvostupňový súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Nad rámec už priznaných poľahčujúcich okolností zistených prvostupňovým súdom obžalovaný požadoval priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. b), d), j), n) Trestného zákona.
23. Odvolací súd sa touto odvolacou námietkou obžalovaného a jeho rodičov nestotožnil. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. b) Trestného zákona je nevyhnutné uviesť, že obžalovaný vedel, s poukazom na charakter páchanej trestnej činnosti, ako aj jej dlhodobé páchanie, že pácha trestný čin, a preto mu priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nepatrí. Ani skutočnosť, že tento trestný čin páchal ako osoba mladistvá, resp. ako osoba, ktorá v čase dokončenia trestného činu mala len 18 rokov, nie je dôvodom na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, pretože jeho vek nemal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť. Obžalovaný vedel, že pácha trestný čin a túto trestnú činnosť chcel páchať. Obžalovaný sa dopustil väčšieho množstva priestupkov, na čo správne poukázal aj prvostupňový súd, a preto mu nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Priznanie sa obžalovaného a popísanie jeho trestnej činnosti mu bolo zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a preto nemožno rovnakú skutočnosť zohľadniť aj ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. 24. V prípade obžalovaného neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu a ani výnimočné okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd nespochybňuje rodinné pomery obžalovaného a ani úprimnú snahu obžalovanému venovať sa svojej rodine, avšak nejedná sa o žiadnu výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona. 25. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že všetky skutkové okolnosti v prospech obžalovaného (rodinné pomery, vek, postoj k trestnej činnosti a pod.) boli súdom prvého stupňa zohľadnené v tom, že obžalovanému bol uložený trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (mimoriadne zníženej podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona) ako aj pri jeho zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Úlohou súdu pri uložení trestu je postupovať v zákonodarcom stanovených mantineloch, a preto ak u obžalovaného neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona alebo § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, nemohol odvolací súd obžalovanému uložiť nižší trest, ako mu uložil súd prvého stupňa. Rozhodnutie Okresného súdu Čadca, na ktoré poukázali rodičia obžalovaného, nie je pre toto konanie právne relevantné, pretože sa jedná iný prípad a iné skutkové okolnosti, ktoré odvolací súd nie je v tomto konaní oprávnený hodnotiť. 26. Odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a na neho nadväzujúci výrok o ochrannom opatrení z formálnych dôvodov, nakoľko prvostupňový súd napriek tomu, že výrok o vine a výrok o uložení ochranného liečenia obžalovaného uvedenému v rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 23.11.2022, neboli odvolacím súdom zrušené, opätovne uviedol tieto výroky v napadnutom rozsudku, namiesto aplikácie ustanovenia § 166 Trestného poriadku. Zároveň opomenul vo výroku o uložení trestu odňatia slobody uviesť ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, keďže u obžalovaného bol zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Hoci prvostupňový súd uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, túto do výroku o treste nepremietol, a keďže odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného, dovolací súd túto chybu nemohol napraviť. V prípade ak bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody za analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, je možná aj analogická aplikácia § 48 ods. 5 Trestného zákona, pri jeho zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ku ktorej odvolací súd pristúpil. 27. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.