Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/2/2013

Potvrdené rozhodnutím 9CoPr/5/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: W. D., bytom E., L. XX, zastúpená JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti odporcovi: Prvá nitrianska jednodňová chirurgia, s. r. o. so sídlom Nitra, Jarmočná 15, zastúpená Advokátskou kanceláriou STOKLASA&STOKLASOVÁ, s. r. o. so sídlom Nitra, Farská 25, o určenie neplatnosti výpovede a o zaplatenie 648 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. septembra 2013, č. k. 12Cpr/2/2013-52, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: W. D., bytom E., L. XX, zastúpená JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti odporcovi: Prvá nitrianska jednodňová chirurgia, s.r.o., so sídlom Nitra, Jarmočná 15, zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, o určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie sumy 648 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 31.1.2013 domáhala určenia neplatnosti výpovede oznámenej ústne dňa 27.11.2012 ako aj zaplatenia sumy 2.637 eura s príslušenstvom, pričom žalovaná suma pozostáva zo sumy 1.989 eura uplatnenej titulom nedoplatku vyplývajúcej z Dohody o vykonaní práce a sumy 648 eura titulom nároku na náhradu mzdy za mesiac december 2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že u odporcu bola zamestnaná na základe Dohody o vykonaní práce dojednanej na dobu určitú do 31.12.2011 s dohodnutou odmenou 1.500 eur. Od 1.1.2012 pracovala na základe ústnej pracovnej zmluvy a akceptovala vyplácanú mzdu 648 eura. Odporca jej dňa 27.11.2012 oznámil, že už ju nebude zamestnávať a dáva jej výpoveď s tým, že končí 30.11.2012. Nedoručil jej písomne žiadnu výpoveď, ani okamžité skončenie pracovného pomeru a preto je tento úkon neplatný. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bola evidovaná u odporcu do 31.12.2012 a uplatňuje si sumu 648 eur ako mzdu za mesiac december 2012. Ďalej si uplatňuje sumu 1.989 eur, pretože odporca jej za mesiac október 2011 vyplatil sumu 1.215 eur - rozdiel je 285 eur, za mesiac november 2011 jej vyplatil sumu 648 eur - rozdiel je 852 eur, za mesiac december 2011 jej vyplatil sumu 648 eur - rozdiel je 852 eur, hoci za každý mesiac mala byť vyplatená suma 1.500 eur.

Okresný súd Nitra uznesením č.k. -40 zo dňa 7.5.2013, právoplatne dňa 20.5.2013 vylúčil konanie o zaplatenie 1.989 eur s príslušenstvom na samostatné konanie.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Dohody o vykonaní práce, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 15.9.2011 do 31.12.2011. Od 1.1.2012 pokračovala vo výkone práce, došlo k vzniku pracovného pomeru na základe ústnej dohody, v rámci čoho bola dohodnutá aj mzda. Dňa 27.11.2012 bolo navrhovateľke odporcom oznámené, že jej pracovný pomer končí bez uvedenia dôvodu. Navrhovateľka si vyžiadala výpis zo Sociálnej poisťovne, z ktorého zistila, že je evidovaná v Sociálnej

poisťovni ako dohodár a nie ako zamestnanec do 31.12.2012. Odporca bol vyzvaný na doplatenie odmeny za december 2012 a nedoplatok za rok 2011. Navrhovateľka odporcovi oznámila, že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru, že pracovný pomer skončil dohodou k 31.12.2012. Zo strany navrhovateľky nedošlo k prejavu vôle, že pracovný pomer mohol skončiť 30.11.2012. Naliehavý právny záujem vidí v tom, že navrhovateľka sa domáha zaplatenia odmeny za mesiac decembre 2012. Dohodnutá bola odmena 1500 eur mesačne, nebola stanovená hodinová odmena a navrhovateľka netrávila na pracovisku len 4 hodiny pracovného času. Nebola písomne upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny, bolo jej povedané, že z ekonomických dôvodov si ju nemôžu dovoliť. Nesúhlasil s tým, že sa jedná o okamžité skončenie pracovného pomeru dňom 27.11.2012. Z dokladu Sociálne poisťovne vyplýva, že navrhovateľka bola riadne evidovaná u odporcu ako dohodár ešte dňa 20.12.2012. Sám odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.4.2013 udáva, že podľa neho k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou 30.11.2012. Sám odporca ponúkal navrhovateľke vyrovnanie 1500 eur. Pracovný pomer navrhovateľky neskončil k 30.11.2012, ani k 27.11.2012. K rozviazaniu pracovného pomeru nedošlo ani výpoveďou, ani dohodou, ani okamžitým skončením pracovného pomeru. Navrhovateľka odporcovi oznámila, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Máme za to, že pracovný pomer vzhľadom k tomuto skončil k 31.12.2012.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že keď skončila dohoda o vykonaní práce, pýtala sa Ing. K., že nemá podpísanú dohodu alebo pracovnú zmluvu, ona jej povedala, že je všetko na poriadku. Dohodli sa tak, že zostane pracovať za tých istých podmienok ako sa dohodli v dohode. Považovala to za ústnu pracovnú zmluvu, bolo to niekedy v januári 2012. Všetko fungovalo tak ako predtým, tá istá práca, to isté pracovné miesto. Pracovala ako manažérka pre estetickú a plastickú chirurgiu, za tú istú odmenu. Čo sa týka pracovného času, pracovný čas nebol 4 hodiny, boli dni, keď bola v práci od 8:00 hod do 20:00 hod. Boli dni, keď bola v práci dve hodiny. Sama Ing. K. jej povedala, že práca nie je o tom, aby bola v kancelárii, stále bola na telefóne. Žiadne zápisy alebo evidencia čo sa týka jej pracovného času na pracovisku sa nerobila. Takáto bola ústna dohoda. V dohode o vykonaní práce mala dohodnutú odmenu 1500 eur, po zdanení jej odporca vyplácal odmenu 648 eur od 10/2011, v 12/2012 dostala naposledy vyplatenú odmenu za 11/2012. V 5/2012 jej Ing. K. povedala, že bude platená od výkonov percentuálne, bola jej stále vyplácaná suma 648 eur. Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru, 27.11.2012 jej prišla sms od Ing. K., aby sa stretli, oznámila jej, že už ju nechce zamestnávať, písomne nebolo nič dané. Naposledy bola v práci 27.11.2012, ktorým dňom je ukončený pracovný pomer nehovorili, dostala vyplatenú odmenu za 11/2012. Dňa 27.11.2012 jej Ing. K. z minúty na minútu oznámila, že pracovný pomer končí.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na svojom písomnom vyjadrení k veci. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka určenia neplatnosti výpovede, sama navrhovateľka nepovažovala skončenie pracovného pomeru s odporcom za dohodu, išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 27.11.2011, čo sama uvádza vo svojom návrhu. Toto uvádza aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2012. Navrhovateľka sa mohla domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, čo neurobila, návrh na určenie neplatnosti výpovede bol podaný dňa 31.1.2013. Žiadna výpoveď ústna ani písomná nebola, navrhovateľka nemá na takomto určení naliehavý právny záujem. Jediné čo mohlo byť medzi účastníkmi konania sporné, je deň skončenia pracovného pomeru. Súd si môže ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti a skončenia pracovného pomeru. S poukazom na navrhovateľke by prislúchala mzda za 12/2012, pokiaľ by oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a pokiaľ by mohol súd rozhodovať o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takéto oznámenie však navrhovateľka neurobila. Neuchádzala sa o ďalšiu prácu, od 27.11.2012 do práce nenastúpila. Evidencia Sociálne poisťovne nezakladá ani vznik, ani zánik pracovného vzťahu. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.11.2012 aj keď neplatne. Došlo už k uplynutiu prekluzívnej lehoty na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka bola prijatá 15.9.2011 na dohodu o vykonaní práce. Náplňou jej práce bolo riadenie celej prevádzky zariadenia. Dohoda bola na dobu určitú do 31.12.2011. Počas tejto doby zistila, že navrhovateľka nie je schopná riadiť celú prevádzku. V januári 2012 sa dohodli, že nebudú v tomto smere pokračovať, hovorili o tom, že sa sústredia na plastickú a estetickú chirurgiu, nie na celú prevádzku. Pracovný čas bol dohodnutý štvorhodinový, lenže sa stávalo,

že navrhovateľka vôbec neprišla do práce, komunikovala mailom alebo telefonicky, nebola prítomná v práci počas trvania celej operácie, vrátila sa pred jej koncom. Od januára 2012 sa zmenila jej náplň práce. Od januára 2012 vykonávala prácu čo sa týka plastických operácií, maily, telefonáty, komunikovala s pacientmi. Bola dohodnutá odmena 800 eur brutto a takto bola aj vyplácaná od januára 2012, naposledy za november 2012. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru, požiadala ju dňa 27.11.2012 aby sa stretli, že sa s ňou potrebuje porozprávať. Povedala navrhovateľke, že s okamžitou platnosťou s ňou ukončuje pracovný vzťah, dôvod bol ten, že plastických operácií nie je toľko, aby jej bola vyplácaná mzda ako sa dohodli, že to neprináša finančný efekt.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, výpisom z obchodného registra odporcu, potvrdeniami a správami zo Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby za rok 2012, dohodou o vykonaní práce, výzvou na zaplatenie, výpismi z účtu, vyjadrením odporcu, uznesením o vylúčení veci na samostatné konanie a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 15.9.2011 uzatvorená Dohoda o vykonaní práce podľa a to na dobu určitú od 15.9.2011 do 31.12.2011.

V dohode o vykonaní práce bola dojednaná práca : riadenie prevádzky zariadenia, marketing v odbore plastická chirurgia. Bol dohodnutý rozsah práce 4 hodiny denne. Dohodnutá odmena bola 1.500 eur mesačne netto.

Medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 1.1.2012 uzatvorená ústna pracovná zmluva. Navrhovateľka v návrhu uvádzala, že náplň práce bola stanovená rovnako a vyplývala z predchádzajúcej Dohody o vykonaní práce, rovnako aj pracovné miesto a zároveň uviedla, že akceptovala mzdu 648 eur, ktorú jej odporca vyplácal za mesiace január až november 2012. Sama vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.4.2013 uviedla, že pracovala ako manažérka pre estetickú a plastickú chirurgiu, čo korešponduje s vyjadrením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka nevykonávala činnosť pri riadení celej prevádzky ako bolo dojednané v Dohode o vykonaní práce, ale len v časti výkonov plastickej a estetickej chirurgie, neriadila celú prevádzku.

Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom je ukončený. Odporca ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer ústne dňa 27.11.2012 ku dňu 30.11.2012. Pracovný pomer nebol ukončený žiadnym písomným dokladom, len ústne zo strany odporcu. Zástupkyňa odporcu oznámila ústne navrhovateľke dňa 27.11.2012, že s ňou okamžite končí pracovný pomer, že ju nebude ďalej zamestnávať. Navrhovateľka bola naposledy v práci dňa 27.11.2012, dostala vyplatenú mzdu za mesiac november 2012. Vo svojej výpovedi uviedla, že zástupkyňa odporcu jej z minúty na minútu oznámila, že jej pracovný pomer končí.

Navrhovateľka predložila potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2012, podľa ktorého bola u odporcu evidovaná ako zamestnanec - dohodár od 13.9.2011 do 31.12.2012.

Odporca predložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 20.3.2013, podľa ktorého bola navrhovateľka registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u odporcu ako zamestnanec na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru od 13.9.2011 do 30.11.2012.

Sociálna poisťovňa predložila na výzvu súdu dňa 17.7.2013 potvrdenie, podľa ktorého

bola navrhovateľka registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u odporcu ako zamestnanec na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru od 13.9.2011 do 30.11.2012.

Odporca vyplatil navrhovateľke za mesiac október 2011 - 1.215 eur, za mesiac november 2011 - 648 eur, za mesiac december 2011 - 648 eur. Podľa navrhovateľky jej mal vyplatiť na základe Dohody

o vykonaní práce každý mesiac odmenu vo výške 1.500 eur, rozdiel je 285 eur plus 852 eur plus 852 eur, spolu 1.989 eur, táto časť nároku navrhovateľky bola vylúčená na samostatné konanie. Predmetom tohto konania zostalo určenie neplatnosti výpovede zo dňa 27.11.2012 a nárok na zaplatenie sumy 648 eur titulom náhrady mzdy za mesiac december 2012, za ktorý bola navrhovateľka u odporcu riadne evidovaná v Sociálnej poisťovni ako pracovník na dohodu.

Podľa , dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Podľa , dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa , pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 15.9. 2011 riadne a platne uzatvorená Dohoda o vykonaní práce s poukazom na a na dobu určitú do 31.12.2011. Uzatvorená bola písomne, dojednaná bola práca, odmena a rozsah práce. Dňa 1.1.2012 bola medzi nimi uzatvorená pracovná zmluva s poukazom na , pričom pracovná zmluva bola uzatvorená ústne a bola platná, pretože podľa , ak sa právny úkon neurobil formou predpísanou , je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje alebo osobitný predpis, pričom neobsahuje doložku neplatnosti. Pracovný pomer možno skončiť podľa na základe právneho úkonu niektorého z účastníkov pracovného pomeru buď dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. V danom prípade sa nejednalo o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa , pretože navrhovateľka sa s odporcom nedohodla na skončení pracovného pomeru, nedošlo k vyjadreniu vôle oboch účastníkov skončiť pracovný pomer dohodou. Nejednalo sa ani o prípad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože navrhovateľka nebola v skúšobnej dobe. Zostáva tak možnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že pracovný pomer medzi nimi bol ukončený dňa 27.11.2012 a to ku dňu 30.11.2012 ústne zo strany odporcu ako zamestnávateľa a to tak, že zástupkyňa odporcu ukončila s navrhovateľkou pracovný pomer ústne dňa 27.11.2012, oznámila jej to okamžite, doslovne podľa navrhovateľky z minúty na minútu, preto súd dospel k záveru, že sa jednalo o okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Aj sama navrhovateľka vo svojom návrhu píše o okamžitom skončení pracovného pomeru, v tom zmysle, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru neboli naplnené zákonom predpísané náležitosti a že jej odporca nedoručil písomne okamžité skončenie pracovného pomeru, hoci v petite návrhu sa domáha určenia neplatnosti výpovede. V každom prípade skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, čo odporca v konaní ani nepopieral, pretože neboli splnené jeho formálne náležitosti, ktoré vyžaduje . Súd dospel k záveru, že pracovný pomer, aj keď neplatne, bol ukončený dňa 27.11.2012 ku dňu 30.11.2012, pričom navrhovateľka bola naposledy v práci dňa 27.11.2012 a bola jej vyplatená mzda za mesiac november 2012. Navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní. Otázku platnosti, alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru si súd riešil ako predbežnú otázku, pretože na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru - podľa navrhovateľky výpovede, podľa súdu okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je daný naliehavý právny záujem s poukazom na , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. výslovne stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ návrhom domáhať, teda aké sú prípustné druhy návrhom z hľadiska obsahu petitu. Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Návrh podaný navrhovateľkou v časti určenia neplatnosti výpovede je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia návrhom určovacím a navrhovateľka sa ho môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie navrhovateľky je ohrozené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenie, súd návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože aj keby súd návrhu vyhovel a určil, že výpoveď je neplatná na postavení navrhovateľky by sa aj tak nič nezmenilo. Navyše súd poznamenáva, že navrhovateľka neuplatnila svoj návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v dvojmesačnej prekluzívnej lehote s poukazom na , podľa ktorého navrhovateľka mohla v lehote dvoch mesiacov uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Pracovný pomer sa skončil ku dňu 30.11.2012 a

návrh na súd bol doručený dňa 31.1.2013. Súd dospel k záveru, že pracovný pomer sa skončil , aj keď sa jedná o neplatný právny úkon, dňom 30.11.2012. Ďalej sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 648 eur titulom náhrady mzdy za mesiac december 2012, pretože bola u odporcu riadne evidovaná v Sociálnej poisťovni ako pracovník na dohodu do 31.12.2012, o čom predložila potvrdenie. Súd však aj v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný, pretože spis obsahoval aj iné dve potvrdenia Sociálnej poisťovne o registrácii navrhovateľky ako zamestnanca na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru do 30.11.2012, čo korešponduje s vykonaným dokazovaním a výpoveďami účastníkov konania ohľadne skončenia pracovného pomeru ku dňu 30.11.2012. Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania, aby sa Sociálna poisťovňa vyjadrila k rozdielnym potvrdeniam, pretože evidencia zamestnancov v registri Sociálnej poisťovne nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru. Pracovný pomer navrhovateľky trval do 30.11.2012, navrhovateľka bola naposledy v práci dňa 27.11.2012, netrvala na ďalšom zamestnávaní, jej pracovný pomer bol ukončený, aj keď neplatne, dňa 27.11.2012 ku dňu 30.11.2012 a preto nie je dôvodný jej nárok na vyplatenie mzdy za mesiac december 2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.