Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/190/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Sžd/15/2013
„Najvyšší súd 9Sžd/15/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej , v právnej veci ţalobkyne: S., bytom H., právne zastúpená JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom AK v Košiciach, Floriánska 16, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Košice, Kuzmányho 8, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. septembra 2013, č.k. 7S/190/2012-38, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. septembra 2013, č.k. 7S/190/2012-38, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne J. H. I. H. B. Ú. F. Z. R. L. D. , T. U. Č..XX, zastúpená advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č.8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-65/2012 zo dňa 17.04.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 03.07.2012 osobne podanou na Okresnom súde Košice I. dňa 09.07.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 17.04.2012, ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-P-122/2011 zo dňa 19.12.2011.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 28.01.2011 v čase o 19.10 hod. viedla ako vodička osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz ev.č. P.- XXXGX po štátnej ceste I/50 od Košíc v smere na Pereš, nerešpektovala pokyn policajtov na zastavenie vozidla, ktoré jej bolo dávané hliadkou PZ z idúceho služobného motorového vozidla, a to svetelné a zvukové výstražné znamenia, prerušované svetelné znamenia stretávacími a diaľkovými svetlami. Tieto pokyny na zastavenie dávané v úseku od svetelnej križovatky na ulici Moldavskej pri obchodnom centre Optima až pred výjazdom na vodárne pred mestskou časťou Pereš nerešpektovala a pokračovala neprimeranou rýchlosťou v jazde. Vodička po zastavení vozidla bola hliadkou PZ kontrolovaná, pričom jej bolo oznámené, akého priestupku sa dopustila. Menovaná na mieste uviedla, že si nie je vedomá spáchania priestupku. K priestupku bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, na ktorú sa menovaná nevyjadrila a vlastnoručne ju podpísala. Týmto konaním žalobkyňa porušila ustanovenie s poukázaním na ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 60,-- eur a taktiež povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,-- eur.

Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie obsahom zápisnice o ústnom prejednaní priestupku, správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamov o podaní vysvetlenia členmi hliadky PZ a výpisom z evidenčnej karty vodiča - žalobkyne. Žalobkyňa do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedla, že nie je si vedomá spáchania predmetného dopravného priestupku. Pokyny na zastavenie motorového vozidla dávané členmi policajnej hliadky nerešpektovala z dôvodu, že policajnú hliadku nevidela, a keď ich zaregistrovala, tak spomalila jazdu a vtedy ju hliadka motorovým vozidlom začala obiehať so zapnutými zvukovými signálmi. Po tom, čo bola predídená motorovým vozidlom policajnej hliadky, zastavila. Po zastavení vozidla sa jej členovia policajnej hliadky pýtali, či vie, aká je v tomto úseku rýchlosť a pýtali sa jej, prečo skôr nezastavila. Za nerešpektovanie pokynu policajta jej mienili uložiť pokutu 100,- eur. Pretože si nebola vedomá spáchania takéhoto priestupku, pretože nevidela, že je zastavovaná, reagovala tak, že pokutu nezaplatí. Zo záznamov o podaní vysvetlenia členov policajnej hliadky Š. U. I. E. U. zo dňa 14.12.2011 správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobkyňa nerešpektovala ich výzvy a pokyny na zastavenie vozidla, ktoré jej boli dávané v úseku od svetelnej križovatky na ul. Moldavskej pri OC Optima až pre výjazd na Vodárne pred mestskou častou Pereš. Podľa údajov uvedených policajtov v čase zastavovania motorového vozidla žalobkyne bola slabá hustota premávky a bola už tma, a preto dávané svetelné znamenia na zastavenie vozidla boli dosť jasné a viditeľné. Žalobkyňa mala na tieto pokyny reagovať skôr. Na výzvy policajtov začala reagovať, až keď bolo jej vozidlo hliadkou PZ predbiehané, čo potvrdila aj vo svojom vyjadrení do zápisnice pri ústnom pojednávaní. K tvrdeniam žalobkyne, že policajnú hliadku nevidela a nevidela, že jej dáva znamenie na zastavenie vozidla, správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, čo je povinnosťou vodiča pri vedení motorového vozidla. Jednou zo základných povinností účastníkov cestnej premávky je správať sa tak, aby neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a v tejto súvislosti sú povinní rešpektovať a poslúchnuť pokyny, výzvy, príkazy alebo požiadavky policajta, ktoré smerujú predovšetkým k vytvoreniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a strpieť výkon ich oprávnení.

Uloženú sankciu správny orgán prvého stupňa odôvodnil skutočnosťou, že žalobkyňa je držiteľkou vodičského oprávnenia od roku 1996 až doposiaľ a v sledovanom období posledných dvoch rokov nebola postihnutá za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z toho dôvodu bolo aj upustené od uloženia sankcie zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, hoci za uvedený priestupok možno uložiť trest zákazu viesť motorové vozidlá na dobu až dvoch rokov. Za tento priestupok možno uložiť pokutu od 60,- eur do výšky 300,- eur.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa namietala porušenie ustanovenia a o cestnej premávke. Uviedla, že keď zaregistrovala znamenia polície, spomalila jazdu v snahe zastaviť, ale v tom čase ju už začala obiehať hliadka so zapnutým svetelným a zvukovým signálom. Nejazdila neprimeranou rýchlosťou, pričom táto skutočnosť nebola nijako potvrdená. Namietala, že v konaní nebolo zisťované, z akého dôvodu došlo vôbec k zastaveniu jej vozidla. Uviedla, že pre spáchanie predmetného priestupku sa vyžaduje úmyselné konanie. Samotná, možno z pohľadu hliadky polície neskoršia reakcia na ich výzvy, nezakladá podľa nej úmyselné porušenie zákona. Správnemu orgánu prvého stupňa vytýkala, že vyhodnotil dôkazné prostriedky, a to jej výpoveď a vysvetlenia členov policajnej hliadky, jednostranne, pretože bola uznaná vinnou výhradne na základe podaných vysvetlení členov hliadky polície.

Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím po zamietnutí jej odvolania potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zotrval na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení správnym orgánom prvého stupňa. Reagoval na odvolacie námietky žalobkyne. Uviedol, že zo záznamov o podaní vysvetlenia členov hliadky PZ, ktorá daný priestupok zistila a zdokumentovala, vyplýva, že motorové vozidlo hliadky PZ bolo dňa 28.01.2011 v čase o 19,10 hod. predídené v ľavom jazdnom pruhu motorovým vozidlom žalobkyne, pričom toto vozidlo pokračovalo v jazde neprimeranou rýchlosťou smerom z Košíc na Pereš. Hliadka PZ sa uvedené motorové vozidlo rozhodla zastaviť a skontrolovať. Zo záznamov hliadky PZ taktiež vyplýva, že hliadka PZ uvedené motorové vozidlo, po tom ako ho dostihla, zastavovala predpísaným spôsobom, preto na zastavenie motorového vozidla dávala vodičovi svetelné znamenie - zapnuté majáky a zvukové znamenie, pričom následne použila aj svetelné znamenie dávané prerušovaným blikaním stretávacími a diaľkovými svetlami. Následne bolo vozidlo hliadkou PZ predídené a vodičovi bolo znamenie na zastavenie vozidla dávané rukou, a to opakovaným pohybom hore a dole. Na toto znamenie vodič vozidla začal reagovať až po prejdení asi 150 metrov.

Celková prejdená vzdialenosť, počas ktorej bol vodič zastavovaný svetelným a neskôr aj zvukovým znamením až do zastavenia bola asi 500 metrov.

K odvolacej námietke žalobkyne, podľa ktorej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo založené na podaní vysvetlení členov hliadky, pričom nebolo zistené, z akého dôvodu došlo vôbec k zastaveniu jej vozidla, žalovaný uviedol, že nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti skutočností uvádzaných členmi hliadky PZ, pretože policajti sú pri vykonávaní služobných povinností viazaní služobnou prísahou, riadia sa SR, ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbajú na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby ako aj svoju. Žalovaný poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého je policajt oprávnený kontrolovať dodržiavanie povinnosti vodiča motorového vozidla a taktiež na ustanovenie o policajnom zbore, v zmysle ktorého je policajt pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať plavbu, jazdu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravnému prostriedku. Dodal, že dôvodom zastavenia motorového vozidla, ktoré viedla žalobkyňa, bola neprimeraná rýchlosť vozidla, čo vyplýva zo záznamov o podaní vysvetlenia hliadky PZ. Žalobkyňa predbiehala s motorovým vozidlom vozidlo hliadky PZ, musela teda ísť vyššou rýchlosťou ako premávalo vozidlo hliadky PZ.

Žalovaný ďalej uviedol, že na spáchanie predmetného priestupku postačovalo zavinene z nedbanlivosti, pretože podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť a priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. K odvolacej námietke žalobkyni, že pokyn policajnej hliadky nerešpektovala, pretože nevidela, že jej dáva znamenie na zastavenie, žalovaný uviedol, že žalobkyňa ako vodič motorového vozidla mala a mohla vedieť o povinnosti vodiča motorového vozidla ako aj účastníka cestnej premávky. Pokiaľ by žalobkyňa ako vodič motorového vozidla sledovala situáciu v cestnej premávke, bola by v dostatočnom časovom predstihu reagovala na znamenie na zastavenie vozidla dávané hliadkou PZ svetelným znamením (zapnuté majáky a zvukové znamenie), pričom hliadka použila na zastavenie svetelné znamenie dávané prerušovane blikaním stretávacími a diaľkovými svetlami a bola by ako účastník cestnej premávky poslúchla pokyn policajta na zastavenie vozidla, pričom zo záznamu o podaní vysvetlenia hliadky PZ vyplýva, že celková prejdená vzdialenosť, počas ktorej bola žalobkyňa ako vodička hliadkou PZ zastavovaná svetelným a zvukovým znamením, bola asi 500 metrov. Preto tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní hodnotil ako účelové, uvádzané v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok, resp. dosiahnuť zmiernenie už uloženej sankcie za priestupok. Výšku uloženej sankcie podľa žalovaného správny úrad prvého stupňa dostatočne v rozhodnutí odôvodnil.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovanému vytýkala procesný postup v rozpore s ustanovením § 3 ods.5, § 32 ods.1,2, § 34, § 46 a § 47 ods.3 zákona o správnom konaní. Uviedla, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa ňou tvrdené skutočnosti bez ďalšieho ignoroval, automaticky priorizoval tvrdenia príslušníkov PZ pred jej tvrdeniami. Prinajmenšom za nespravodlivé považovala, aby žalovaný automaticky poreferoval tvrdenia príslušníkov hliadky PZ na úkor jej vysvetlení a navyše, aby odôvodňoval toto uprednostňovanie viazanosťou príslušníkov PZ právnymi predpismi a služobnou prísahou. Žalobkyňa takisto koná v medziach zákona a je viazaná rôznymi povinnosťami, ktoré jej rovnako ako každému občanovi vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Napriek tomu žalovaný nepochopiteľne o dôveryhodnosti ňou uvádzaných skutočností má dôvod pochybovať, no zároveň nemá dôvod spochybňovať tvrdenia príslušníkov hliadky PZ. Podľa jej názoru nie je celkom správne, že pre žalovaného majú tvrdenia príslušníkov hliadky PZ väčšiu váhu ako jej argumenty. Ďalej uviedla, že jej neskoršia reakcia na výzvy hliadky PZ na zastavenie vozidla nebola v žiadnom prípade úmyselná. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že aj napriek pokynu hliadky PZ na zastavenie pokračovala v jazde neprimeranou rýchlosťou. Okrem tvrdenia príslušníkov hliadky PZ nebol v priebehu celého konania o priestupku vyprodukovaný žiadny relevantný dôkaz o neprimeranosti rýchlosti jej jazdy.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že v odvolaní namietala skutočnosť, že nebolo objasnené, z akého dôvodu vlastne došlo k zastaveniu jej vozidla. Neakceptovala tvrdenia členov hliadky PZ, že týmto dôvodom bola neprimeraná rýchlosť vozidla. V konaní nebolo zistené, akou rýchlosťou premávalo vozidlo hliadky PZ, z čoho logicky vyplýva, že nie je možné určiť ani rýchlosť jej jazdy.

Napadnutému rozhodnutiu žalovaného vytýkala jeho nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov. V jej prípade nebol dostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia o jej vine zo spáchania priestupku. Namietala úplnosť a jednoznačnosť zistenia skutkového stavu a hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Žalobkyňa napokon tvrdila, že nebol naplnený jeden zo štyroch znakov skutkovej podstaty predmetného priestupku, t.j. objektívna stránka, ktorá spočívala v neuposlúchnutí výzvy hliadky PZ na zastavenie vozidla. Na naplnenie objektívnej stránky, a teda aby bolo vôbec možné neuposlúchnuť výzvu, je totiž nevyhnutné, aby bola takáto výzva navádzať zo strany hliadky PZ vydaná, resp. aby skutočne prebehla a súčasne aby vodič takúto výzvu vnímal. Keďže túto výzvu žalobkyňa nevnímala, nemala čo neuposlúchnuť. Preto je objektívne nemožné neuposlúchnuť výzvu, o ktorej osoba ani nevie. Okamžite po tom, ako si všimla svetelné a zvukové signály na zastavenie svojho vozidla, na túto výzvu okamžite zareagovala a adekvátne situáciu sa snažila riešiť zastavením vozidla tak, aby neohrozila ostatných účastníkov cestnej premávky. Skutočnosť, že nezastavila z pohľadu hliadky PZ a žalovaného v primeranom čase, nezakladá subjektívnu objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods.1 písm.j/ zákona o priestupkoch. V tomto smere poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 navrhol žalobu zamietnuť v súlade s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom. Všetky dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli zhodnotil v súlade s ustanovením § 35 ods.5 zákona o správnom konaní podľa svojej úvahy. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že priorizoval tvrdenia príslušníkov policajného zboru a ignoroval tvrdenia žalobkyne. Súčasťou spisového materiálu je aj správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.01.2011, ktorá bola hliadkou PZ spísaná priamo na mieste spáchaného priestupku. Z nej vyplýva, že hliadka PZ umožnila žalobkyni vyjadriť sa priamo na mieste k spáchaniu priestupku písomne do správy o výsledku objasňovania priestupku. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila a miesto pre svoje vyjadrenie preškrtla, čo potvrdila svojom podpisom. Žalovaný má za to, že žalobkyňa na mieste spáchania priestupku nemala žiadne námietky k zistenému a zdokumentovanému priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia hliadky PZ v žiadnom prípade nepreferoval, pretože aj sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej neskoršia reakcia na výzvu hliadky PZ na zastavenie vozidla nebola v žiadnom prípade úmyselná. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa sama v žalobe priznáva, že na pokyn hliadky PZ na zastavenie vozidla reagovala oneskorene.

Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s ustanovením § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za predmetný priestupok postačovalo zavinenie z nedbanlivosti. K námietke týkajúcej sa neprimeranej rýchlosti v jazde žalovaný uviedol, že prekročenie povolenej rýchlosti nebolo hliadkou PZ zdokumentované, a preto žalobkyňa nebola za uvedený priestupok ani riešená v správnom konaní. Záverom dodal, že správny orgán prvého stupňa na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Súčasne postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotil dôkazy v súlade so zásadou správnej úvahy.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd v prvom rade skúmal, či žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote v zmysle Žalovaný doručoval svoje rozhodnutie zo dňa 17.04.2012 žalobkyni do vlastných rúk v súlade s ustanovením Správneho poriadku. Podľa záznamu poštového doručovateľa na doručenke prvý pokus o doručenie zásielky s rozhodnutím žalovaného dňa 24.04.2012 bol neúspešný a rovnako neúspešné bolo opakované doručovanie dňa 25.04.2012. Preto bola zásielka uložená na pošte dňa 25.04.2012, pričom žalobkyňa si zásielku vyzdvihla 07.05.2012. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne B. - J. J., J..S..Z.., V. X, P., zo dňa 04.07.2013 súd zistil, že žalobkyňa sa v dňoch 24.04. a 25.04.2012 zúčastnila športových dní organizovaných zamestnávateľom v Maďarskej republike v Nyíregyháza - Sóstófürdő a bola ubytovaná v hoteli Barbizon. Pretože sa žalobkyňa v dňoch doručovania predmetnej zásielky nezdržiavala v mieste doručenia, nebolo možné uplatniť fikciu doručenia v zmysle

zákona o správnom konaní. Za deň doručenia rozhodnutia žalovaného je preto potrebné považovať 07.05.2012, kedy si žalobkyňa prevzala napadnuté rozhodnutie na pošte.

Podľa správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky č. KRPZ-KE-KDI5-P-56/2011 zo dňa 28.01.2011 si nebola vedomá spáchania priestupku, ktorý jej kládla za vinu hliadka PZ, pričom sa písomne do správy o výsledku objasňovania priestupku odmietla vyjadriť a miesto pre svoje vyjadrenie vo formulári preškrtla.

Členovia hliadky policajného zboru E. U. I. Š. U. vo svojich vysvetleniach podaných podľa zhodne popísali priebeh ich služobného zákroku. Uviedli, že dňa 28.01.2011 pri výkone hliadkovej služby o 19.10 hod. počas presunu z ulice Moldavskej smerom na Pereš bolo ich osobné motorové vozidlo predídené osobným motorovým vozidlom zn. E. T. L.. Č.. P. G. a toto vozidlo pokračovalo neprimeranou rýchlosťou v jazde smerom z Košíc na Pereš. Preto sa rozhodli toto vozidlo zastaviť a skontrolovať. Po dostihnutí vozidla ho chceli predpísaným spôsobom zastaviť, preto na zastavenie dávali vodičovi svetelné znamenie - zapnuté majáky a zvukové znamenie, následne použili aj prerušované svetelné znamenia stretávacími a diaľkovými svetlami, na čo vodič zastavovaného vozidla vôbec nereagoval a pokračoval neprimeranou rýchlosťou v jazde. Následne bolo uvedené vozidlo predídené zľava, pričom bolo vodičovi dávané znamenie rukou na zastavenie vozidla, a to opakovaným pohybom hore - dole. Na toto znamenie vodič vozidla začal reagovať po prejdení asi 15 metrov. Celková prejdená vzdialenosť, počas ktorej bol vodič zastavovaný svetelným a neskôr zvukovým znamením až po zastavenie bola asi 500 metrov. Po zastavení uvedeného vozidla bolo pri kontrole dokladov zistené, že vozidlo viedla žalobkyňa. Bolo jej oznámené, že nereagovala na pokyny a výzvy na zastavenie vozidla, preto sa jej ukladá pokuta vo výške 100,- eur s čím súhlasila. Po vypísaní blokovej pokuty, žalobkyňa odmietla túto podpísať a prevziať, pričom uviedla, že nie je si vedomá spáchania priestupku. Do správy o výsledku objasňovania priestupku sa po poučení odmietla vyjadriť. Ďalej uviedli, že osobné motorové vozidlo žalobkyne bolo zastavované z dôvodu, že šlo neprimeranou rýchlosťou, preto chceli toto vozidlo skontrolovať, lebo vzniklo podozrenie, že vo vozidle sa môže nachádzať osoba z pátrania alebo veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Povinnosť vykonať takúto kontrolu im vyplýva zo služobnej činnosti. Vzhľadom na hustotu premávky, ktorá bola v tom čase slabá a v čase zastavovania vozidla už bola tma, žalobkyňa mohla včas reagovať na dávané znamenie na zastavenie vozidla- svetelné a zvukového, a mala zastaviť oveľa skôr, pretože je povinnosťou vodiča sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 22 ods.1 písm.j/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedený v písm.a/ až i/ tohto ustanovenia sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu ( odkaz na ustanovenie až o/ a zákona č, ).

Za priestupok podľa ods. 1 písm.j/ možno uložiť pokutu od 60,- eur do 300,- eur a zákaz činnosti do dvoch rokov (§ 22 ods.2 citovaného zákona).

Podľa účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je aj neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

Podľa o policajnom zbore policajný zbor okrem iného dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,

Pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku ( ).

Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa v správnom konaní postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa názoru súdu v správnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 22 ods.1 písm.j/ zákona o priestupkoch tým, že nerešpektovala pokyn hliadky PZ na zastavenie osobného motorového vozidla a k zastaveniu jej motorového vozidla došlo až po tom, čo hliadka PZ sa svojim služobným motorovým vozidlom dostala na úroveň motorového vozidla žalobkyne a pohybom ruky jej bolo prikázané zastaviť motorové vozidlo. Vzhľadom na slabú hustotu premávky a poveternostné podmienky (tma) žalobkyňa objektívne musela registrovať pokyny hliadky PZ na zastavenie osobného motorového vozidla dávané svetelnými znameniami - zapnuté majáky a zvukovými znameniami, svetelnými znameniami formou prerušovania stretávacích a diaľkových svetiel. Tieto formy pokynov hliadky PZ na zastavenie žalobkyňa musela zaregistrovať, pretože boli dávané hliadkou PZ po tom, čo hliadka PZ dostihla osobné motorové vozidlo žalobkyne. Aj v prípade, ak by žalobkyňa uvedené pokyny na zastavenie osobného motorového vozidla nezaregistrovala (čo je však vylúčené vzhľadom na už uvedenú argumentáciu súdu) dopustila by sa predmetného priestupku.

Podľa § 9 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pri priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , ktorého sa žalobkyňa dopustila porušením ustanovenia za použitia ustanovenia tohto zákona sa úmyselné zavinenie nevyžaduje. Preto súd neakceptuje žalobnú námietku, v zmysle ktorej nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného priestupku.

Súd neakceptuje žalobnú námietku, podľa ktorej nezastavenie osobného motorového vozidla na základe pokynu policajta v primeranom čase, nezakladá objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetného priestupku. Z ustanovenia vyplýva, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a strpieť výkon jeho oprávnení bezodkladne po vydaní pokynu. Ak je obsahom pokynu policajta zastavenie idúceho motorového vozidla, je vodič motorového vozidla povinný zastaviť motorové vozidlo bezodkladne, pričom je povinný rešpektovať pravidlá cestnej premávky upravujúce zastavenie motorového vozidla ( až ). Žalobkyňa v správnom konaní ani v žalobe netvrdila, že nerešpektovala pokyn hliadky PZ na zastavenie motorového vozidla do jeho núteného zastavenia z dôvodu, že tak nemohla urobiť skôr, pretože by došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky upravujúcich zastavenie motorového vozidla.

Žalobkyňa v správnom konaní ako aj v žalobe namietala absenciu zistenia dôvodu zastavovania jej motorového vozidla ako aj nepreukázanie nadmernej rýchlosti jej jazdy. Z ustanovení , a vyplýva pre policajta oprávnenie dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Hliadka PZ dospela k záveru o neprimeranej rýchlosti jazdy žalobkyne porovnaním rýchlosti služobného motorového vozidla a rýchlosti jazdy žalobkyne. Záver o neprimeranej rýchlosti jazdy žalobkyne bol dôvodom pre vykonanie kontroly, či v motorovom vozidle idúcom neprimeranou rýchlosťou sa nenachádzajú osoby, po ktorých bolo vyhlásené pátranie, alebo veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Podľa názoru súdu išlo o logickú reakciu hliadky PZ na neprimeranú rýchlosť motorového vozidla, ktoré ich predišlo. Žalobkyňa nebola postihnutá za nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky upravujúcich rýchlosť motorového vozidla, a preto nebolo povinnosťou správnych orgánov preukazovať, že žalobkyňa nerešpektovala pravidlá cestnej premávky týkajúce sa rýchlosti motorového vozidla.

Žalobkyňa v správnom konaní ako aj v žalobe namietala, že správne orgány pri rozhodovaní prihliadli iba na vysvetlenia členov hliadky PZ a neakceptovali jej tvrdenia uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní a v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa v správnom konaní ani v žalobe neuviedla žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval závery správnych orgánov, neodôvodnila, prečo by mali byť proti nej príslušníci PZ zaujatí, nepreukázala relevantným spôsobom ich zaujatosť. Podľa názoru súdu správne orgány vychádzali z logických záverov, ktoré vyplývali zo zistení príslušníkov polície získaných zákonným spôsobom.

Záverom súd poznamenáva, že výšku uloženej sankcie žalobkyňa nenamietala, preto sa súd toto otázkou v konaní nezaoberal.

Pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, súd podľa vyslovil, že žaloba sa zamieta.

Neúspešnej žalobkyni súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ). Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.