Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/12/2013

Potvrdené rozhodnutím 1Sža/25/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7013200813 Dátum vydania rozhodnutia: 10.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7013200813.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: J., nar. XX.XX.XXXX v meste V., provincia Nangarhar, Afganská islamská republika (ďalej len „Afganistan"), štátna príslušnosť Afganistan, preukaz utečenca č. XXXXXX, vydaný dňa 26.04.2005 v Bieloruskej republike (ďalej len „Bielorusko"), s platnosťou do 26.04.2015, povolenie na pobyt v Bielorusku č. Hl XXXXXXX, vydané dňa 29.08.2011, s platnosťou do 18.08.2016, posledný pobyt v zahraničí v meste W., toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23. apríla 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/12/2013-40 zo dňa 04. septembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/12/2013-40 zo dňa 04. septembra 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: J. M., I.. XX.XX.XXXX O. W. V.F.X.S., B. I., F. R. L. (Ď. Y. „.), Š. B. F., Ž., B. U. Č., XXXXXX, O. X. XX.XX.XXXX O. Z. L. (Ď.F. Y. „.), M. B. X. XX.XX.XXXX, B. I. B. O. Z. Č.. K. XXXXXXX, O. X. XX.XX.XXXX, M. B. X. XX.XX.XXXX, B. B.T.Z. O. E. O. W. W., U. M. Č.. X, Z., G. Č. W. B. B. G. T. I. O., zastúpeného na základe plnomocenstva Centrom právnej pomoci, kancelárie Košice, Moyzesova 18, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 23.04.2013 ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako neprípustnú.

Navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru N. - Y. požiadal dňa 28.02.2013 o udelenie azylu na území SR z politických dôvodov, po vrátení na územie SR z Belgického kráľovstva. Jedná sa o druhú žiadosť navrhovateľa na území SR. Prvýkrát oň požiadal 20.09.2012 na Oddelení azylu Policajného zboru K. z dôvodov, že ako cudzinec bez bieloruského štátneho občianstva nemá možnosť získať cestovný doklad na slobodné cestovanie napriek tomu, že od roku 1999 trvale žije v Bielorusku a od roku 2005 má za manželku štátnu príslušníčku Bieloruska.

Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor dňa 02.10.2012, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, či hnutia, či inej organizácie, v Afganistane nebol trestne stíhaný a neslúžil v žiadnych ozbrojených zložkách. V roku 1984 bol z Afganistanu premiestnený do G. a po skončení školy pokračoval v štúdiu na strednej stavebnej škole v meste W. v Bielorusku, ktorú ukončil v roku 1993, kde zostal žiť. V roku 1999 získal štatút utečenca v Bielorusku, niekoľkokrát predĺžený, naposledy 26.04.2005 s platnosťou do 26.04.2015 a s povolením na pobyt, ktoré mu bolo naposledy predĺžené dňa 29.08.2011 s dobou platnosti do 18.08.2016. Od roku 2002 začal podnikať do roku 2011 a do odchodu dňa 10.09.2012

bol nezamestnaný. V roku 2005 uzavrel manželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou. Uviedol, že o poskytnutie medzinárodnej ochrany území SR sa rozhodol požiadať z dôvodu, že v Afganistane okrem matky už nemá nikoho a necíti sa byť jeho štátnym príslušníkom. V roku 2007 požiadal o udelenie bieloruského štátneho občianstva, no jeho žiadosti nebolo vyhovené a viackrát o to nežiadal.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že po získaní štatútu utečenca na území Bieloruska mu bolo poskytnuté ubytovanie v budove, kde bývali osoby so štatútom utečenca, ako aj neprispôsobiví občania, kvôli ktorým musel vystupovať ako svedok. Chcel sa odsťahovať, no nemal dostatok financií na kúpu nehnuteľnosti. Dňa 15.12.2001 sa v kaviarni dostal do konfliktu so štyrmi neznámymi mužmi, ktorí sa mu posmievali a zlomili mu nohu. V nemocnici prišiel za ním policajný vyšetrovateľ s útočníkmi s tým, že sú to policajti. Podal na nich trestné oznámenie, no z obavy pred ďalším konfliktom, oznámenie stiahol. V Bielorusku k nemu pristupovali ako k cudzincovi a v prípade nepokojov policajti prišli do zariadenia pre utečencov, či nestoja za vyvolanými nepokojmi. Napokon uviedol, že žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou prenasledovaný nebol a neobáva sa žiadneho konkrétneho nebezpečenstva v Bielorusku. Ak by mu bolo udelené štátne občianstvo Bieloruska, nemal by dôvod z neho vycestovať. Navrhovateľ predložil dokumenty súvisiace s jeho osobou, negatívnu odpoveď na jeho žiadosť o udelenie bieloruského štátneho občianstva, predvolanie na políciu a CD nosič s tromi videami z priestorov ubytovania a z nemocnice.

Podľa názoru správneho orgánu navrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10. Svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch než tých, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo § 13b.

Dôvody uvádzané navrhovateľom počas azylového konania vyhodnotil odporca ako irelevantné z hľadiska kladného posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu a ako také nepredstavujú žiadnu formu perzekúcie v zmysle Ženevského dohovoru a . S definíciou prenasledovania nesúvisí skutočnosť, že od roku 1984 žije mimo Afganistanu na území Bieloruska, kde mu bol udelený štatút utečenca a doposiaľ mu nebolo udelené štátne občianstvo. S touto definíciou nesúvisí ani finančná situácia navrhovateľa, pre ktorú si nemohol dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, pretože bol nespokojný s podmienkami ubytovania ako utečenca. Nesúvisia s tým ani jeho osobné problémy vo vzťahu k policajtom. Ani dokumenty predložené navrhovateľom nedokazujú problémy, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovania v zmysle alebo Ženevského dohovoru.

Odporca zdôraznil z výpovede navrhovateľa, že žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou prenasledovaný nikdy nebol a v Bielorusku sa neobáva žiadneho konkrétneho nebezpečenstva. Vadila mu iba skutočnosť, že mu nebolo udelené štátne občianstvo Bieloruska, čo mohol vyriešiť podaním opätovnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva s odstránením nedostatkov, pre ktoré mu občianstvo udelené nebolo a neriadiť sa domnienkami.

Po komplexnom vyhodnotení žiadosti navrhovateľa Migračný úrad dospel k záveru, že ustanovenie sa vzťahuje na navrhovateľa. Prihliadol pritom na to, že navrhovateľ žije na území Bieloruska nepretržite od roku 1989, kde pracoval aj podnikal a ako utečencovi mu bolo poskytnuté ubytovanie. V roku 2005 uzavrel manželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou. Podľa záveru odporcu, uvedené skutočnosti svedčia o tom, že navrhovateľ má v Bielorusku vytvorené podmienky pre bezproblémový návrat a opätovné začlenenie sa do každodenného života. Bol mu priznaný štatút utečenca na území Bieloruska, ktorý mu je pravidelne predlžovaný, môže túto ochranu efektívne využívať a preto je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť. Odporca pritom vychádzal z informácií, a to z materiálu „Bielorusko/Belarus“, vedenom v internej databáze Migračného úradu pod č. p. MU-ODZS-2012/000530-002 zo dňa 22.11.2012 a pod č. p. MU-ODZS-2013/000231-002 zo dňa 27.03.2013.

Z uvedených dôvodov odporca rozhodol podľa o žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR tak, že túto žiadosť zamietol ako neprípustnú.

K tomu dodal, že o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadala aj jeho manželka R., ktorej Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.

Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnený zástupca navrhovateľa dňa 05.06.2013 v zákonnej 20-dňovej lehote opravný prostriedok a žiadal rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračného úradu ČAS: MU-108-23/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako neprípustnej zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Trovy konania si neuplatnili.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa s rozhodnutím odporcu nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke a nedostatočne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že odporca nevenoval pozornosť všetkým tvrdeniam navrhovateľa a nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa nijakým spôsobom nezaoberal možnosťami návratu navrhovateľa na územie Bieloruska ako krajiny azylu po jeho odchode, ani situáciou v Bielorusku s ohľadom na správanie sa a prístup bieloruskej spoločnosti a jej štátnych orgánov k príslušníkom menšín, a to vrátane osôb s priznaným postavením utečencov. Citovala pritom z výročnej správy US Department of State 2012 Country Reports on Human Rights Practices - Belarus zo dňa 19.04.2013, svedčiacej o diskriminácii zdravotne postihnutých osôb, Rómov, národnostných menšín a tých, ktorí nepoužívajú bieloruský jazyk a zastrašovaním jednotlivcov, ktorí žili na inom mieste ako je ich legálne miesto pobytu, vyznačené na povinných známkach v pase. Ďalej poukázal na článok 14 zákona o štátnom občianstve Bieloruskej republiky o podmienkach získania štátneho občianstva osobou s priznaným postavením utečenca a zdôraznila, že páchanie trestnej činnosti, ako dôvod zamietnutia žiadosti, nebol u navrhovateľa naplnený. Poukázala tiež na článok 50 zákona o právnom postavení cudzincov a osôb bez štátneho občianstva, o povolení na trvalý pobyt cudzincovi uznanom za utečenca a o podmienkach zrušenia tohto pobytu podľa článku 54 zákona. Podľa záveru splnomocneného zástupcu navrhovateľa, tomuto hrozí strata povolenia na pobyt a poukázal tiež na diskrimináciu príslušníkov národnostných menšín, aj utečencov. Navrhovateľovi doposiaľ neudelili štátne občianstvo, hoci spĺňa zákonné podmienky pre jeho nadobudnutie. Navrhovateľ preto nemôže efektívne využívať túto ochranu a nie je možné ho do tohto štátu účinne vrátiť, nakoľko na území krajiny azylu je vystavený dlhodobej diskriminácii a v krajine pôvodu (Afganistane) mu hrozí vážne bezprávie z dôvodu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Požiadal tiež o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 04.07.2013, doručeného odvolaciemu súdu dňa 12.07.2013 vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Správny orgán úvodom argumentoval všetkými dôvodmi žiadosti navrhovateľa s podrobným poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že navrhovateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a svoju žiadosť zakladal na irelevantných dôvodoch.

Po opätovnom preskúmaní správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľove dôvody nemožno subsumovať medzi dôvody hodné udelenia azylu, uvedené tak v Ženevskom dohovore, ako i v . K odvolacím dôvodom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa odporca uviedol vo svojom vyjadrení, že neudelenie bieloruského štátneho občianstva navrhovateľovi, ani žiadosti o svedectvá zo strany polície, nemožno považovať za formu diskriminácie. Žiadosť o štátne občianstvo podal len v roku 2007 a odvtedy vo veci nekonal. Jeho problémy neboli takého charakteru, ktoré by mu znemožňovali žiť spolu s manželkou v Bielorusku a po návrate sa zaradiť do každodenného života.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa a poverenej zástupkyne, v neprítomnosti odporcu, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, po oboznámení sa s administratívnym spisom navrhovateľa, ako aj jeho manželky, dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ktoré preskúmal krajský súd podľa dispozičnej zásady.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 04.09.2013 navrhovateľ uviedol, že tak, ako uvádzal pred Migračným úradom a doložil dokumentáciou v spise, v Bielorusku ho ohrozovala polícia. Nútila ho vzdať sa oznámenia na spolupracovníka polície, ktorý ho vydieral a zlomili mu tiež rebro vľavo. So štatútom utečenca v Bielorusku nemôže vlastniť byt a žiť s manželkou, ktorá mohla kúpiť byt, ale mohla tam bývať iba ona. Na ubytovni bývali kúsok od polície a policajti žiadali od neho podpísať nejaké veci ako svedok a chodil aj na súd kvôli chlapovi ohľadom drog. Potom sa začali vyhrážať aj jeho žene, aby svedčila. Pred rokom došlo k výbuchu v metre v W. a k tomu ho dlho vypočúvali, preverovali aj jeho auto a odoberali odtlačky prstov, kým nechytili páchateľa. Polícia sa vypytovala aj na iných cudzincov, napríklad aj na Afričana, z toho dôvodu, že policajti nemajú čo robiť. Nemal zámer odtiaľ utiecť, no nemal šancu dostať oficiálny doklad, bál sa o svoj život a rodinu a navyše ho ohrozovalo aj moslimské spoločenstvo kvôli zmene náboženstva. K dôvodu neudelenia štátneho občianstva v roku 2007 uviedol, že má štátne občianstvo Afganistanu, hoci od 11 rokov žil v ZSSR. V rozhodnutí sa nehovorí o príčinách nepriznania občianstva, pretože o tom môžu rozhodnúť bez udania dôvodu. Nežiadal opätovne o občianstvo, lebo by mu ho nedali, pretože manželka nemôže mať deti a keďže by nedošlo k naplneniu manželského zväzku, občianstvo by nedostal. Navrhovateľ napokon tvrdil, že mal peniaze na kúpu bytu, lebo pracoval a preto mal veľmi dobré finančné podmienky. Tvrdil, že pred odporcom nepovedal, že nemal finančné prostriedky, ale boli problémy s tlmočením, čo aj namietal. Žiadal vypočuť manželku, aby potvrdila jeho výpoveď, no s poverenou zástupkyňou súhlasili s prečítaním spisového materiálu jeho manželky, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Poverená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru rozhodnutie odporcu trpí takými vadami, bližšie rozvedenými v písomných dôvodoch odvolania, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia odporcu súdom. Poukázala predovšetkým na to, že odporca dostatočne neskúmal situáciu v Bielorusku vo vzťahu k cudzincom, či k samotnej osobe navrhovateľa, či Bielorusko vie poskytnúť účinnú ochranu, ktorú môže navrhovateľ využívať. Odporca sa nevenoval strate povolenia na pobyt, ktorý hrozí navrhovateľovi.

V zmysle ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V zmysle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú ak žiadateľovi udelil azyl štát, ktorým nie je členským štátom Európskej únie a žiadateľ môže efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ani dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Z obsahu administratívneho spisu odporcu (z Dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 07.03.2013), z obsahu predchádzajúceho administratívneho spisu ČAS: MU-622/PO-Ž-2012 a výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo niekoľko skutočností.

Jedná sa o druhú žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu na území SR. Prvýkrát o ňu požiadal 20.09.2012. O tejto žiadosti odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-622-13/PO-Ž-2012 zo dňa 29.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2012. Za účelom zdôvodnenia aktuálnej žiadosti navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR, po jeho vrátení z územia Belgického kráľovstva dňa 28.02.2013 na územie SR, bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, v ktorom sa v plnej miere pridržal dôvodov, o ktorých podrobne vypovedal v predchádzajúcom konaní. Navyše predložil odporcovi dokumenty súvisiace s jeho vzdelaním, zamestnaním a vykonávaním podnikateľskej činnosti a prenájme bytu, negatívnu odpoveď na jeho žiadosť o udelenie bieloruského štátneho občianstva a na dvoch videách nasnímané priestory ubytovania a jeho hospitalizácie v nemocnici.

Krajský súd sa stotožnil s vyhodnotením zhromaždených dôkazov odporcom v napadnutom rozhodnutí, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Navrhovateľ od roku 1984 žil mimo krajiny svojho štátneho občianstva, Afganistanu, najprv v G. a potom na území Bieloruska, teda v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. V roku 1999 získal v Bielorusku štatút utečenca. Tento mu bol niekoľkokrát predĺžený, naposledy dňa 26.04.2005, s platnosťou do 26.04.2015. Taktiež získal na území Bieloruska povolenie na pobyt, ktoré mu bolo naposledy predĺžené 29.08.2011 s dobou platnosti do 18.08.2016. V roku 2007 požiadal o udelenie štátneho občianstva, o ktorom bolo rozhodnuté negatívne. K tomu navrhovateľ uviedol, že o štátne občianstvo opätovne už nežiadal, lebo by mu nebolo vyhovené, no ak by mu bolo udelené, nemal by dôvod z neho vycestovať. Žiadnymi štátnymi orgánmi ani políciou prenasledovaný nebol, žiadneho konkrétneho nebezpečenstva v Bielorusku sa neobával, chcel len žiť v slobodnej krajine. Ako uviedol odporca, s definíciou prenasledovania nesúvisia osobné problémy s policajtami a údajnými potýčkami s nimi, na ktoré poukázala aj jeho manželka. Podľa záveru odporcu, s definíciou prenasledovania nesúvisí ani jeho finančná situácia, keď pred odporcom uviedol, že si nemôže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, aby sa odsťahoval z ubytovne pre utečencov, kde nebol spokojný s danými podmienkami v blízkosti polície. Na pojednávaní krajského súdu navrhovateľ poprel zlú finančnú situáciu, obdobne ako jeho manželka, ktorá tiež pred odporcom vypovedala, že si nemohli dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, zatiaľ čo na pojednávaní krajského súdu to zhodne s manželom poprela s tým, že obaja tvrdili, že pracovali a tak majú dostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľ však uviedol pred odporcom, že podnikal do roku 2001 a následne až do odchodu z Bieloruska dňa 10.09.2012 bol nezamestnaný. Taktiež jeho manželka v konaní pred odporcom uviedla, že od roku 2010 už nepracovala, lebo sa starala o manžela, ktorý mal zlomenú nohu. Odporca v roku 2005 uzavrel manželstvo s bieloruskou štátnou príslušníčkou R. F. M., ktorej odporca rozhodnutím ČAS:MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Podľa záveru odporcu taktiež dokumenty žiadnym spôsobom nedokazujú, že by navrhovateľ na území Bieloruska čelil akýmkoľvek problémom, ktoré by mohli byť subsumované pod pojem prenasledovania v zmysle alebo Ženevského dohovoru.

Na základe uvedených skutočností odporca dospel k záveru, že navrhovateľ mal v Bielorusku vytvorené podmienky pre bezproblémový návrat a opätovné začlenenie sa do každodenného života. Štatút utečenca na území Bieloruska bol navrhovateľovi pravidelne predlžovaný, t. z. že môže efektívne túto ochranu využívať a je možné ho do Bieloruska účinne vrátiť.

Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať navrhovateľom pociťovanú ťaživú situáciu.

Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred odporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.

Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle , , alebo alebo nie. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia .

Krajský súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ, ani jeho splnomocnený zástupca neboli v konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V zmysle štátu nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Podľa trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (), platí štát.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.