Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-66-2013.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky V. H., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S., V. XXX/X, t.č. T. A. XX, proti odporcovi V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S., V. XXX/ X, t.č. A. A., C. X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom H., V., nar. XX.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky V. H., rod. T., nar. XX.X.XXXX, a odporcu V. H., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 29.4.2000 v Heľpe a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Heľpa, vo zväzku 4, ročník 2000, na strane 49, pod poradovým číslom 2, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
1. Maloleté deti H., V., nar. XX.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
2. Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 60,-Eur mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
3. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e , tento ponecháva na dohode rodičov.
III. Účastníci n e ma j ú právo na náhradu trov konania.
IV. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.3.2013, doplneným dňa 24.7.2013, žiadala, aby súd rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal platením výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 29.4.2000 v Heľpe, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú synovia, maloletý V., nar. XX.X.XXXX a maloletý V., nar. X.X.XXXX. Účastníci manželstvo uzatvárali po krátkej osemmesačnej známosti. Prvé problémy začali vznikať bezprostredne po uzavretí manželstva, odporca začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, začal hrávať na automatoch, uprednostňoval kamarátov pred rodinou, domov sa často vracal
pod vplyvom alkoholu v neskorých nočných hodinách. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny, dochádzalo k hádkam, ktorých svedkami boli aj maloleté deti. Po čase navrhovateľka stratila k odporcovi akýkoľvek citový vzťah, pričom po čase nadviazala mimomanželskú známosť. Od 1.12.2012 navrhovateľka spolu s maloletými deťmi nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Má za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a preto manželstvo ďalej nemôže plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom rozvod manželov je aj v záujme maloletých synov.
Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, rovnako súhlasil aj so zverením maloletých detí na čas po rozvode do starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného. K dôvodom rozvodu manželstva, ktoré uviedla navrhovateľka, sa nevyjadril, poukázal však na to, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, v súčasnosti má mimomanželskú známosť, pričom s priateľom čakajú dieťa. Na maloleté deti je schopný prispievať výživným vo výške 50,-Eur mesačne, na každé zvlášť, pokiaľ sa však jeho finančná situácia zlepší, bude prispievať aj vyššou sumou. V apríli 2013 začal vykonávať živnosť, do tej doby bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.
Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 4.9.2013, po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, a to navrhovateľky, odporcu a kolízneho opatrovníka, a po oboznámením sa s listinami obsiahnutými v súdnom spise, zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a aj na dôvodoch, ktoré uviedla v návrhu, jej rozhodnutie je pevné a nemenné. Dôvodmi rozvodu podľa nej je najmä to, že odporca v minulosti požíval alkoholické nápoje a viac sa vo voľnom čase venoval kamarátom ako rodine, čo viedlo k odcudzeniu medzi manželmi. Navrhovateľka po odcudzení s odporcom nadviazala nový vzťah. Uviedla, že je v ôsmom mesiaci tehotenstva, otcom dieťaťa je jej súčasný partner, s ktorým po rozvode tohto manželstva plánujú uzatvoriť manželstvo. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom navrhla, aby súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej budú maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na každého zvlášť, výživným vo výške 60,-Eur mesačne. Pokiaľ ide o styk, na tomto sa s odporcom vie dohodnúť, preto ho nežiada upraviť.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva a rovnako aj s dôvodmi, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod, súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, pripojil sa k prednesenému návrhu rodičovskej dohode zo strany navrhovateľky.
Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu v podobe, v akej ju navrhli účastníci, otázku rozvodu manželstva ponechal na úvahu súdu.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.4.2000 v Heľpe, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Heľpa, vo zväzku 4, ročník 2000, na strane 49, pod radovým číslom 2, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: V., nar. XX.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX. Obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko účastníci konania ako manželia mali na adrese S., V. XXX/X.
Navrhovateľka je toho času nezamestnaná, od 1.9.2013 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Odporca od 1.4.2013 vykonáva živnosť pod obchodným menom Martin Fedor - FEMAT, dovtedy bol nezamestnaný; posledná evidencia ako uchádzača o zamestnania bola u neho od 28.11.2011 do 31.3.2013.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vyjadrení oboch účastníkov vyplýva, že sa vzájomne odcudzili, voči sebe navzájom už nič necítia. K odlúčeniu došlo v decembri 2012, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Manželia spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú a spoločne nevychovávajú maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva, zväzok účastníkov konania je z uvedených dôvodov už len formálnym zväzkom, v ktorom obaja manželia žijú samostatne. Navrhovateľka medzičasom nadviazala mimomanželský vzťah, pričom
so súčasným partnerom čaká dieťa (je v ôsmom mesiaci tehotenstva); žijú v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva s odporcom. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia.
V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je už len formálnym zväzkom. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom ako dôvody rozvratu manželstva súd zistil nezhody medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnych názorov na spoločný život, na starostlivosť o domácnosť a výchovu maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich, sumou 60,-Eur mesačne, styk odporcu s maloletými deťmi sa neupravuje, tento sa ponecháva na dohode rodičov. Takúto úpravu práv a povinností k maloletým deťom odporučil schváliť aj kolízny opatrovník. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody vo vzťahu k výške výživného súd konštatuje, že takto určená výška výživného v súčasnosti zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré navštevujú základnú škôlku, sú vo veku 13 roky a 11 rokov, a s ich výchovou a starostlivosťou sú spojené bežné výdavky na stravovanie, oblečenie, bývanie, hygienu a návštevu školy. Odporca s určenou výškou výživného súhlasil, jeho súčasné príjmové pomery zodpovedajú výške dohodnutého výživného. Vzhľadom však na to, že odporca v priebehu rozvodového konania začal vykonávať živnosť, je možné v budúcnosti očakávať zvýšenie jeho príjmov, čo môže viesť aj k zmene výšky výživného, ktorým je odporca povinný prispievať maloletým deťom, a to či už dobrovoľne zo strany otca alebo prostredníctvom návrhu na zvýšenie výživného zo strany matky.
Súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravoval, úprava styku nie je žiadaná. Je na účastníkoch konania, aby vzájomný styk otca s maloletými deťmi upravili tak, aby bolo zachované právo maloletých detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov, na rovnocenný styk s oboma rodičmi a právo rodiča podieľať sa na výchove maloletých detí tak, aby sa doterajšie vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi zachovali a prehlbovali. V prípade, že otcovi matka nebude umožňovať styk s maloletými deťmi v potrebnom rozsahu, bude to dôvodom pre podanie návrhu na úpravu styku, prípadne aj dôvodom pre zmenu výchovného prostredia.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili.
Podľa § 2 ods.2 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľka bola od poplatku rozhodnutím súdu oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok prípadne jeho pomernú časť odporca v konaní o rozvod manželstva nemá.
Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku sa všetci prítomní účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.