Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/113/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové mesto n/ Váhom, dieťa matky: D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: O.Y. č. XXX, a otca: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S., A.. X.. P. Č.. X, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e mal. Q. do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í zastupovať mal. Q. a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre mal. Q. vo výške 50,- mesačne s účinnosťou od 29.03.2011 do 31.07.2013 a vo výške 100,- eur s účinnosťou od 01.08.2013, všetko vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. Q. vzniknutý za obdobie od 29.03.2011 do 31.08.2013 v sume 1 224,83 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 34,02 eur spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky zročného výživného má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre mal. Q. na tvorbu úspor mesačne vo výške 10,- eur na osobitný účet maloletej vždy do 15.teho dňa v mesiaci spolu s bežným výživným s účinnosťou od 29.03.2011 do 31.07.2013.

Nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. Q. na tvorbu úspor vzniknutý za obdobie od 29.03.2011 do 31.07.2013 v sume 280,96 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 7,80 eur spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky zročného výživného má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd u p r a v u j e styk otca s mal. Q. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každú párnu sobotu v čase od 14,00 hod. do 17,30 hod. v prítomnosti matky.

odôvodnenie:

Matka návrhom z 29.03.2011 navrhla, aby súd mal. Q. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 eur mesačne od 01.09.2010. Návrh matka odôvodnila tým, že po narodení mal. Q. odišla zo spoločnej domácnosti k jej rodičom, pričom otec sa k nim po mesiaci nasťahoval. Býval u nich len dva dni v týždni a vždy odchádzal k svojim rodičom a o rodinu sa nestaral, matka bola s maloletou väčšinou sama. V septembri 2010 sa definitívne rozišli. Otec jej

na výživu maloletej odvtedy ničím neprispel, maloletú ani nenavštevoval. Matka 19.03.2011 uzatvorila manželstvo s F. I., s ktorým čaká narodenie dieťaťa. Spolu s manželom a maloletou Viktóriou žijú v rodinnom dome, ktorý patrí starým rodičom manžela. Platia im za bývanie 150 eur mesačne, v čom je aj strava. Maloletá Q. býva často chorá, preto jej matka kupuje lieky a vitamíny.

Matka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na zverení maloletej Q. do jej osobnej starostlivosti s tým, že v časti výživného navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej Q.H. výživným vo výške 120 eur mesačne od 01.09.2009 a od augusta 2013 na sumu 100 eur mesačne.

Otec pred súdom súhlasil so zverením maloletej Q. do osobnej starostlivosti matky s určením výživného vo výške 50 eur mesačne. Otec zároveň navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s ňou stýkať každú párnu resp. nepárnu nedeľu od 14. 00 hod do 17. 30 hod. Matka s týmto návrhom na úpravu styku súhlasila, pričom žiadala, aby sa styk otca s maloletou realizoval v jej prítomnosti.

Kolízny opatrovník pred súdom súhlasil s návrhom matky na zverenie maloletej Viktórie do jej osobnej starostlivosti. V časti výšky výživného pre maloletú navrhol, aby súd otca zaviazal na platenie výživného vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

Z výsluchu matky súd zistil, že mal. Q. má tri roky, je zdravá a v jej celodennej osobnej starostlivosti. Matke bola diagnostikovaná Crohnova choroba, má tiež nádor, ktorý jej majú operatívne odstrániť v septembri 2013. Pomáha jej preto matka. Naďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 230 eur mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi T.. Jeho otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Otec na výživu mal. Q. neprispieva žiadnym spôsobom. Matka svojim rodičom prispieva na vedenie domácnosti sumou 150 eur mesačne. Súd tiež zistil, že otec sa v auguste 2013 zamestnal, pričom matka výšku príjmu uviesť nevedela. K tvrdeniam otca o vyplatení výživného uviedla, že jej celkom zaplatil 170 eur, ktoré jej fakticky vyplatil jej brat, u ktorého otec pracoval. Tiež jej ešte zaplatil 50 eur v decembri 2011 a dva krát po 30 eur v lete 2012. Iné výživné jej otec neuhradil. Matka tiež poprela, že si ako výživné zobrala dávky v nezamestnanosti vyplatené otcovi, tiež poprela, že po rozchode v septembri 2010 žili v spoločnej domácnosti.

Z výsluchu otca súd zistil, že býva u rodičov v Trnave. Jeho rodičia sú invalidní dôchodcovia. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá, je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore stolár. Uhradil výživné pre dcéru Q. v apríli 2012 vo výške 150 až 200 eur, potom v lete asi 300 eur a neskôr 200 eur. Otec uviedol, že sa rozišli v septembri 2010, následne sa nasťahoval do domácnosti matky v apríli 2011. Potom žili v spoločnej domácnosti mesiac po svadbe matky s F. I. do konca mája 2011, následne od novembra 2011 do januára 2012 a od marca 2012 do konca apríla 2012. V období, keď žili v spoločnej domácnosti, otec riadne prispieval na vedenie domácnosti, tiež raz s ním bola matka na pošte, keď dostal sociálne dávky vo výške 280 eur, ktoré si zobrala.

Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany súd zistil, že matka poberala rodičovský príspevok v roku 2011 vo výške 190,10 eur a v roku 2012 vo výške 194,70 eur.

Z Potvrdenia o poberaní prídavkov na dieťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany súd zistil, že matka poberala prídavok na dieťa v roku 2011 vo výške 22,01 eur a v roku 2012 vo výške 45,08 eur.

Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto n/ Váhom z 19. 07. 2011 súd zistil, že matka žila spolu so svojím manželom a mal. Q. v rodinnom dome starých rodičov manžela. Súd tiež zistil, že podľa vyjadrení matky otec sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si neplnil, maloletá ho ani nepozná, pretože ju videl naposledy, keď mala tri mesiace.

Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 02.01.2013 súd zistil, že maloletá Q. žila so svojou matkou a nevlastným bratom, maloletým T. I., nar. 28.07.2011, v rodinnom dome rodičov matky. Domácnosť bola riadne zariadená, uprataná a čistá. Matka s deťmi užíva celý dom spolu s rodičmi a súrodencami, ale s deťmi mali samostatnú izbu, kde matka s maloletou Q.Ó. mali dvojlôžko a maloletý T. vlastnú postieľku. Matka uviedla, že otec jej na výživu maloletej výživné neplatí, ani jej inak na výživu maloletej neprispieva. Otec sa s Q. stretáva minimálne, od októbra 2010 ju videl tri krát.

Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 11.03.2013 súd zistil, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.08.2006 do 23.10.2006, od 21.11.2011 do 03.09. 2012 a od 13.02.2013 pričom evidencia k 01.03.2013 trvala.

Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, z 18.02.2013 súd zistil, že otec poberal nemocenské

- v júli 2011 vo výške 21,90 eur, v auguste 2011 201,70 eur, v septembri 195,20 eur, v októbri 2011 156,20 eur. Následne od 21.11.2011 do 20.05.2012 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 231,50 eur.

Zo Mzdového listu spoločnosti Personálny servis-Eurotrade, s.r.o., z 04.03.2012 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca od 07.02.2011 do 26.07.2011 činil 262,37 eur.

Zo Mzdového listu spoločnosti Personálny servis-Eurotrade, s.r.o., z 04.03.2012 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca od 07.02.2011 do 26.07.2011 z dohody o pracovnej činnosti činil 32,50 eur.

Z Potvrdenia o príjme spoločnosti Adecco, spol. s r.o., z 26.02.2013 súd zistil, že otec bol v období od 02.03.2009 do 17.01.2011 zamestnaný na hlavný pracovný pomer a od 19.09.2011 do 21.11.2011 na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem otca od marca 2009 do januára 2011 činil 492,05 eur.

Z Dožiadania z 17.05.2011 spoločnosti Adecco, spol. s r.o., súd zistil, že otec v ich spoločnosti pracoval od 02.03.2009 do 17.01.2011 na základe pracovnej zmluvy, pričom pracovný pomer bol s otcom ukončený z dôvodu jeho absencie v zamestnaní.

Z Potvrdenia o pracovnom príjme spoločnosti Picasso, s.r.o., z 04.02.2013 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca z dohody o vykonaní práce od 4. septembra 2012 do 31. decembra 2012 činil 279,48 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 83/2012 - 39 z 11.07.2012, súd zistil, že mal. Dávid Cicko, nar. 28.07.2011, súd o.i. zveril matke a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 70,- eur mesačne.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania v zmysle vyššie citovaného zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. Viktórii na jej zverenie do osobnej starostlivosti matky je dôvodný, nakoľko súd mal z výsluchu matky, zo správy kolízneho opatrovníka za preukázané, že rodičia od septembra 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy starostlivosť o mal. Q. nepretržite v plnom rozsahu zabezpečuje výlučne matka, ktorá sa o maloletú riadne stará, má vytvorené riadne podmienky vhodné pre zabezpečenie osobnej starostlivosti. Preto súd so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka maloletú Q. zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd návrhu matky na zverenie maloletej a určenie výživného spätne od 01.09.2010 nevyhovel, nakoľko matka podala návrh na súde až 29.03.2011, pričom súdu nepreukázala, že v podaní návrhu už v septembri 2010 jej bránila objektívna skutočnosť.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V časti určenia vyživovacej povinnosti súd vychádzal z potrieb maloletej Q., pričom zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov.

Keďže súd zveril z dôvodov vyššie uvedených mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd otcovi ako povinnému rodičovi určil rozsah vyživovacej povinnosti vychádzajúc z možností a schopností oboch rodičov, ako aj oprávnených záujmov maloletej.

Z výsluchu matky a citovaných listinných dôkazov týkajúcich sa mal. Q. mal súd za preukázané, že matka má bežné výdavky súvisiace so zabezpečením starostlivosti o maloletú, ktorá je zdravá a je v celodennej starostlivosti matky.

Otec okrem vyživovacej povinnosti k mal. Q. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má okrem maloletej aj vyživovaciu povinnosť aj k mal. T. I., nar. XX.XX.XXXX.

Súd mal z výsluchu matky, ako aj potvrdenia o rodičovskom príspevku a prípravku na dieťa za preukázané, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur, v roku 2012 vo výške 194,70 eur. Tiež matka poberala prídavok na dieťa v roku 2011 vo výške 22,01 eur a v roku 2012 vo výške 45,08 eur.

Z potvrdenia o príjme, mzdových listov, potvrdenia Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a výsluchu oboch rodičov mal súd za preukázané, že otec bol v období od 02.03.2009 do 17.01.2011 zamestnaný v spoločnosti Adecco, spol. s r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 492,05 eur. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre časté absencie otca v zamestnaní. Následne od 07.02.2011 do 26.07.2011 bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške294,87 eur (262,37 eur + 32,50 eur). Od júla 2011 otec poberal nemocenské vo výške 21,90 eur, v auguste 2011 vo výške 201,70 eur, v septembri vo výške 195,20 eur, v októbri 2011 vo výške 156,20 eur, pričom od 21.11.2011 do 20.05.2012 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 231,50 eur. Od 21.11.2011 do 03.09.2012, od 13.02.2012 do júla 2013 bol otec nezamestnaný.

Súd potom na základe vyššie preukázaného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že určenie výživného otcovi vo výške 50,- eur mesačne za obdobie od 29.03.2011 do 31.07.2013 sa javí ako primerané vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého Viktórie a k schopnostiam a povinnostiam povinného otca. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 492,05 eur, pričom na ďalšie zníženie príjmu, resp. skutočnosť, že bol nezamestnaný a prakticky bez príjmu, súd neprihliadal, pretože do tejto situácie sa otec dostal vlastným pričinením

zo subjektívneho dôvodu - zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny. Na platenie výživného súd otca zaviazal s účinnosťou od 29.03.2011, t.j. od podania návrhu matkou na súde, v ktorej dobe matka preukázateľne sama zabezpečovala starostlivosť o maloletú, s čím jej vznikali výdavky. Takto určené výživné následne súd s účinnosťou od 01.08.2013 zvýšil s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa opätovne zamestnal a u matky došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností a k zhoršeniu zdravotného stavu, čím u nej došlo k nárastu výdavkov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Keďže z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že zárobkové možnosti a schopnosti otca odôvodňujú platenie aj výživného na tvorbu úspor (súd určil bežné výživné s prihliadnutím na útly vek maloletej, ako aj na skutočnosť, že matke vznikali iba bežné výdavky spojené so starostlivosťou o mal. dcéru, pričom pri určení vyššieho bežného výživného ako vo výške 50,- od 29.03.2011 do 31.07.2013 by mohlo dôjsť k spotrebovaniu výživného matkou aj na iné výdavky ako tie, ktoré sú spojené so starostlivosťou o maloletú), súd zaviazal otca prispievať mal. Q. na tvorbu úspor po 10,- eur mesačne na účet zriadený matkou v prospech maloletej. Od 01.08.2013 súd mal. Q. výživné na tvorbu úspor nepriznal z dôvodu, že otca zaviazal na zvýšené bežné výživné na 100,- eur od 01.08.2013 z dôvodu dohody oboch rodičov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že u matky došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností a k zhoršeniu zdravotného stavu, a tým aj k zvýšeniu jej výdavkov. Pokiaľ ide o druh účtu (aj napr. stavebné sporenie) a druh banky, je to vecou voľby oprávneného rodiča. Účet však musí byť zriadený v prospech a na meno mal. dieťaťa, nie rodiča. Tento účet v danom prípade zriadi matka po rozhodnutí súdu, pričom nebude v rozpore so záujmom maloletej. Súd nezisťuje, či účet bol zriadený, je to povinnosťou oprávneného rodiča vrátane oznámenia príslušných údajov povinnému rodičovi.

Podľa (ďalej len „“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd určil zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. Q. od 29.03.2011, čím vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1 224,83 eur (obdobie od 29.03.2011 do 31.03.2011 - 3 dni x 1,61 eur .... 4,83 eur + obdobie od 01.04.2011 do 31.07.2013 - 28 mesiacov x 50,- eur ... 1 400,- eur + mesiac august 2013 ... 100,- eur, celkom 1 504,83 eur, od ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradené výživné vo výške 170,- eur + 50 eur v decembri 2011 a 2 x 30 eur v lete 2012).

Otcovi tiež vznikol nedoplatok na tvorbu úspor v sume 280,96 eur (obdobie od 29.03.2011 do 31.03.2011

- 3 dni x 0,32 eur .... 0,96 eur + obdobie od 01.04.2011 do 31.07.2013 - 28 mesiacov x 10,- eur ... 280,- eur, celkom 280,96 eur).

K skutočnostiam uvedeným otcom, že matke uhradil v apríli 2012 výživné 150,- až 200,- eur, potom v lete asi 300,- eur a neskôr 200,- eur súd uvádza, že na tieto neprihliadol, nakoľko tieto tvrdenia otec žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom súd potom pri vyčíslení zročného nedoplatku vychádzal z tvrdenia matky, že otec jej uhradil 170,- eur + 50,- eur + 2 x 30,- eur.

Uvedené nedoplatky otca na zročnom výživnom súd umožnil otcovi splácať mesačnými splátkami 34,02 eur a nedoplatok na tvorbe úspor mesačnými splátkami vo výške 7,80 eur, všetko spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky, čo je primerané s ohľadom na výšku vyživovacej povinnosti otca, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové možnosti a schopnosti otca, pričom takto dôjde k splateniu nedoplatkov do 3 rokov.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou Q., súd tento určil tak, ako je to uvedené vo výroku prihliadajúc na návrh otca so súhlasom matky a kolízneho opatrovníka, ako aj na útly vek maloletej. Zároveň súd uvádza, že takto upravený rozsah styku zachová vzájomný vzťah otca s maloletou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.