Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_59P-223-2012.pdf
PDF · 77.94 KB
No categories available
59P/223/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou V.. Ľ. I. v právnej veci navrhovateľa: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., proti odporkyni: N. E., nar. X.X.XXXX, bytom W.T. XX, Z., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Y. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. E., rod. M., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava II, vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 66,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa X.XX.XXXX domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou s odôvodnením, že ich manželstvo je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by v budúcnosti mohlo plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že manželstvo bolo harmonické istý čas po jeho uzavretí. Neskôr vzájomné vzťahy ochladli, a to z dôvodu niekoľkoročných nepretržitých rozporov a názorových rozdielov, ako aj z dôvodu neustálej žiarlivosti bez adekvátnych dôvodov zo strany odporkyne a jej nezáujmu o domácnosť a rodinu.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX, doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, uviedla, že pán Y. J. - E. ju psychicky týra a to od podania návrhu na rozvod. Navrhovateľ zámerne v tom čase neuhradil poplatky za odber plynu a elektriny, kedy im následne odpojili plyn a dňa XX.X.XXXX aj elektrický prúd. Dlhodobo poberal dávky v hmotnej núdzi aj na odporkyňu, preberal ich on osobne, neposkytoval jej žiadne finančné prostriedky na existenciu a chod domácnosti. Odporkyňa je v situácii, keď si nemôže uvariť ani vodu na čaj, čím ju psychicky týra, pričom je na pokraji svojich síl. Navrhovateľ sa chodieva domov večer vyspať od svojej frajerky. Dvakrát týždenne chodí relaxovať a cvičiť. Po niekoľkonásobnej urgencii o zaplatenie poplatku za odber plynu sa jej vysmial a povedal, aby si to uhradila sama. To však nemôže urobiť, nakoľko plynomer aj elektromer sú písané na meno navrhovateľa a v SPP sa s ňou o tom nechceli rozprávať. Na základe týchto skutočností podala naňho trestné oznámenie. Ich manželstvo normálne fungovalo až do času, kým nepodala návrh na rozvod za jej chrbtom V.. N. v roku XXXX zo zištných dôvodov, s čím ona nesúhlasila a návrh vzala späť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením s obsahom listinných dôkazov, a to najmä nájomnou zmluvou k bytu, sobášnym listom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ i odporkyňa sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, u navrhovateľa ide o manželstvo prvé, u odporkyne o manželstvo tretie v poradí. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti.
Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave, na ulici W. XX.
Na pojednávanie dňa X.X.XXXX sa odporkyňa nedostavila, zásielku súdu s predvolaním na pojednávanie v odbernej lehote neprevzala, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporkyne, podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Súd poukazuje na to, že odporkyňa sa na pojednávania nedostavovala pravidelne, dňa XX.XX. XXXX bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že právna zástupkyňa odporkyne neskoro prevzala vec na zastupovanie, dňa XX.X. XXXX žiadala právna zástupkyňa odporkyne o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov odporkyne, na pojednávanie dňa XX.XX. XXXX sa odporkyňa nedostavila z dôvodu zmeny právneho zástupcu, predvolanie na deň X.X. XXXX v odbernej lehote neprevzala.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že obnova manželského spolužitia nie je možná, zlá situácia v manželstve pretrváva už roky. Účastníci konania manželstvo uzatvorili po tom, ako 10 rokov žili v spoločnej domácnosti. Odporkyňa je žiarlivá, navrhovateľ sa s nikým nesmie stýkať, z čoho pramenia neustále hádky. Odporkyňa 15 rokov nepracuje a o domácnosť sa nestará. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že kým nepodal návrh na súd, varil pre celú domácnosť on, teraz varí už len pre seba. Rovnako si aj sám perie. Keďže nemali žiaden príjem, začal občas fotografovať, pracuje na dohodu, z čoho má len minimálny príjem. S tým súvisí, že musí aj cestovať, čo odporkyňa zle znáša a neustále komentuje. Momentálne je už tretíkrát vydatá. Intímne sa spolu nestýkajú sedem rokov. K odporkyni už nič necíti, iba ľútosť. Syn odporkyne, ktorý s nimi žije, na spoločnú domácnosť ničím neprispieva, hoci je zamestnaný a nechá sa vydržiavať. Bývajú v dvojizbovom obecnom byte, ktorý má navrhovateľ po svojich rodičoch.
Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. Z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď bolo v konaní preukázané, že účastníci konania hoci žijú v jednej doácnosti, vôbec spolu nekomunikujú, nehospodária spolu, citovo sú odcudzení, súd má za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zistil, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, bola rozdielnosť v názoroch a povahách manželov.
K návrhu odporkyne na zrušenie priezviska navrhovateľa, ktoré získal sobášom s odporkyňou, súd uvádza, že zo znenia zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vzdať sa priezviska, ktoré manžel prijal, ako spoločné priezvisko manželov, môže len manžel, ktorého sa zmena priezviska priamo dotýka, a to spôsobom uvedeným v poučení tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Na základe uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania štátu (súdny poplatok vo výške 66,-€). Navrhovateľ bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený a vzhľadom na citované ustanovenie § 2 ods.2 Zákona o súdnych poplatkoch ako i vzhľadom na správanie odporkyne, ktorá sa účasti na pojednávaniach vyhýbala, súd rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 Zákona o rodine).