Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sp-7-2013.pdf
PDF · 123.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, za účasti Y. E., bytom P.O.S. XXXX/XX, M. M., zastúpeného opatrovníkom B. S., Okresný súd W., v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V-7009/2012 zo dňa 28. decembra 2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. V 7009/2012 zo dňa 28. decembra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 odporca podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Q. - rodinný dom, súp.č. XX, postaveného na pozemku registra CKN parc.č. 266/1, pozemok registra CKN parc.č. 266/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2 podiel o veľkosti 1/18 zapísaných na liste vlastníctva č. XX, pozemok registra CKN parc.č. 13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 243 m2, pozemok registra CKN parc.č. 14 - záhrady o výmere 1 825 m2 v podiele o veľkosti 1/36 zapísaných na liste vlastníctva č. 229 zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.12.2012 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva.
Citoval ust. § 30 ods. 5, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, § 31 ods. 1 a 4, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. S poukázaním na vyššie citované ustanovenia Katastrálneho zákona a Občianskeho zákonníka uviedol, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne náležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu
a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie citovaného ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžr 19/2010.
Ďalej uviedol, že pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil aj uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2011 sp.zn. 10C 121/2011-52 a následne potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.10.2011 sp.zn. 14Co 346/2011-85, ktorými bolo spoločnosti Pohotovosť s.r.o. uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť.
Dôvodil, že v danom prípade na základe citovaných skutočností je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na vklad, pretože predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy. Tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a ohrozujú sa tým dobré mravy. Okrem iného považuje odporca dohodu o splnomocnení za neplatnú, pretože neobsahovala bližšie označenie nehnuteľností (druh pozemku a jeho výmeru), ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctve je nejasné, pretože tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listov vlastníctva. Ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Na základe citovaných ustanovení zákona uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom právo a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a obhajovania záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o
úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Domnieva sa, že predmetné rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Ďalej uviedol, že v prípade predmetnej dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane vystupuje splnomocniteľ - dlžník a na druhej strane jeho zástupca, a to bez akejkoľvek účasti veriteľa na tomto úkone. Na tomto právnom úkone sa teda veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a obhajovania záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Argumentoval, že pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Na základe uvedených dôvodov sú námietky uvedené v napadnutom rozhodnutí čo do právneho posúdenia nesprávne a vychádzajú nesprávne zisteného skutkového stavu veci.
Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Voľa bez prejavu nie je poznateľná, ak bol prejav urobený neslobodne možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä keď
nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo dňa strany žalobcu.
Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaní sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa jeho názoru dohodu o plnomocenstve uzavretú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, t.j. zmluvu bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a ani sa ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje v napadnutom rozhodnutí odporkyňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie odporkyne za nezákonné.
K predbežnému opatreniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2011 sp.zn. 10C 121/2011 uviedol, že predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu ako je rozoberaný prípad, o čom svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia, ktorý odporca iba parafrázoval a to naviac rozporne s jeho obsahom.
K dôvodu zamietnutia návrhu na vklad záložného práva pre rozpor s dobrými mravmi uviedol, že odporca v tejto súvislosti iba konštatuje, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy. Toto odôvodnenie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nie je v súlade s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé v čom odporca vidí rozpor s dobrými mravmi, t.j. či je to v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Zároveň podotkol, že obsahom spisu nie je zmluva o úvere, pričom odporca určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom a v tomto smere preto nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav veci.
Nesúhlasil s názorom odporcu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon neobsahuje s výnimkou ust. § 42 ods. 3 žiadne ustanovenia, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Ust. § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona síce obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastupovanie vo vkladovom konaní. V tejto súvislosti zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci iba jednu formálnu požiadavku a to úradne overenie podpisu splnomocniteľa a otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú. Hmotnoprávne podmienky plnej moci upravuje Občiansky zákonník. Ani ten však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení v spojení s náležitosťami označenia nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona nestotožňuje sa s argumentáciou odporcu. Poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie či právny úkon spĺňa podmienky platnosti a to, že musí byť určitý, inak je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že vylučuje pochybnosť o tom čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je podľa jeho názoru dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve
splnomocniteľa ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.
V závere opravného prostriedku dôvodil, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Týmto iba pristúpil k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od neho poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatoval, že počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade kedy mal zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania, preskúmal podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 04.12.2012 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 179/2012-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 13.11.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Y. E. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Q., na liste vlastníctva č. XX a XXX. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 808800338 zo dňa 24.10.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom.
Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Y. E. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení zo strany Y. E. je podpísaná a datovaná dňa 24.10.2011 a zo strany splnomocnenca ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci je podpísaná a datovaná dňa 25.10.2011. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy 808800338. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. V danom prípade ide o zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). V ust. § 32 ods. 1 Správny poriadok upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov, predovšetkým v prípade posudzovania dohody o splnomocnení a
tvrdenia, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a tým dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V tomto prípade je námietka navrhovateľa do určitej miery opodstatnená.
Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V predmetnej dohode je v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa, čo vzbudzuje pochybnosti o vážnosti vôle Y. E. uzavrieť takýto právny úkon. Zároveň nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či dlžník Y. E. mal možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc. Pretože je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku) mal odporca za tým účelom pochybnosti odstrániť buď vyjadrením účastníka konania alebo čestným prehlásením, prípadne inými dôkaznými prostriedkami. Ak odporca v súlade s ust. § 32 ods. 1 nekonal, napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd sa stotožňuje aj s názorom navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a preto sa na ňu ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Je potrebné ju v tomto prípade posudzovať ako dvojstranný právny úkon uzavretý medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorým sa rieši jeho zastupovanie v rozsahu, ktorý je v dohode uvedený. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Nepreskúmateľným je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom odporca konštatuje, že návrh dohody o splnomocnení bol predložený dlžníkovi pri uzatváraní úverovej zmluvy, kedy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Takéto konštatovanie zo strany odporcu nevyplýva z predložených listín, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú. V tomto smere nebol ani dlžník Y. E. vypočutý a nepodal ani písomné vyjadrenie. Preto takýto záver vychádza z neoverených predpokladov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude úplne a presne zistiť skutkový stav veci, preskúmať opätovne podmienky uzatvárania dohody o splnomocnení, vyhodnotiť všetky listinné dôkazy a na tomto základe vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.