Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Tv-2-2013.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tv/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Verony Bebkovej a Ing. Márie Vrabcovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. septembra 2013 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného menom F. N., D.. X.X.XXXX S. H., H. N. R. C., X.. P.D. Č.. XXX/XX, A.U.D. S. S. XXXX H. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 , ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- dňa 3.7.2007 v Trebišove, vo Vojenskom útvare XXXX ako jeho príslušník, podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom prehlásil, že v mieste výkonu štátnej služby alebo jeho blízkom okolí nie je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce podľa § 170 ods. 2 písm. d) zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z. z. (ďalej len „zákon“), na základe ktorého mu bol v dobe od 3.7.2007 do októbra 2012 priznaný príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona a to aj napriek tomu, že zmluvou o nájme bytu zo dňa 9.3.1998 uzatvorenou s mestom Trebišov sa stal spoločným nájomcom bytu č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXXX/X na ul. N. D. S. H. a teda s poukázaním na § 170 ods. 2 písm. d) zákona mal od 1.7.2007 nárok na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona, čím takto svojím konaním spôsobil O. P. Z. škodu v celkovej výške 7.205,90 Eur,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného - O. P. Z. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske - súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Prešove podal na obžalovaného F. N. obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. Zákona.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného F. N.L.C., svedkov L.. U. D., F.. Y., L.. O. R., F. N.V.N., prečítaním výpovedí svedkov M.. I. S.F., M.. O. Č., Ľ. O., F. Ú., L.. N. V. O. N., ako i ostatnými v spise sa nachádzajúcimi dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaný F. N. vypovedal, že 3.7.2007, kedy malo dôjsť k uvedenému podpísaniu čestného vyhlásenia sa spoločne s ostatnými kuchármi pripravovali na cvičenie tak, že si chystali materiál. Niekto z vojakov im prišiel oznámiť, aby išli na finančné oddelenie, že tam majú podpísať nejaké papiere. Po tomto oznámení spoločne s ostatnými kuchármi tak, ako boli v pracovnom oblečení, išli na finančné oddelenie, ktoré je na štábe. Bolo tam v tom čase plno ľudí, kde oni ako kuchári išli dopredu s tým, že majú prácu, takže ostatní ich pustili. V tom čase ich tam bolo asi sedem kuchárov, pričom v súčasnosti tam z tých, ktorí tam v tom čase boli, zostali už iba F. N. a on sám. Na finančnom bol nejaký vojak, pričom si pôvodne myslel že to bol F. Ú.. Tohto vojaka sa opýtal, čo treba podpísať, pričom on im povedal, že treba podpísať čestné vyhlásenie s tým, že či majú vojenský byt a kde majú trvalý pobyt. Každému odovzdal čestné vyhlásenie do ruky s tým, aby ho vypísali. Obžalovaný potvrdil, že vypísal údaje perom podľa predtlače a toto aj podpísal. Z dôvodu časovej tiesne si neprečítal obsah tohto čestného vyhlásenia, pretože to bral tak, že otázka bola, či má vojenský byt a kde má trvalý pobyt. Nikto pred podpísaním čestného vyhlásenia ich nepoučoval, čoho sa toto čestné vyhlásenie týka, ani po podpisovaní sa nikto týmto ďalej nezaoberal. V minulosti sa často stalo, že ich narýchlo zavolali, že je potrebné niečo podpísať, takže aj túto vec považoval len za nejakú formalitu. Obžalovaný zdôraznil, že čestné vyhlásenie je napísané, resp. formulované tak, že sa nedá ho pochopiť a preto nerozumel všetkému, čo zaškrtával, resp. čo bolo už bolo už zaškrtnuté niekým iným. Ďalej obžalovaný uviedol, že odkedy pracuje v armáde, tak stále býva u svojich rodičov v obci R. C. a to z dôvodu, že potrebujú jeho pomoc pre ich zdravotné problémy, keďže sestra žije v ČR. V roku 2003 s manželkou získali do nájmu byt v Trebišove, pričom v uvedenom dobe riadne poberal celý príspevok na bývanie s tým, že tento mu riadne aj patril. Neskôr v ďalšom období, hoci už mal nájomný byt, ho nikto nepoučil ani neinformoval o tom, že sa zmenili podmienky na poberanie príspevku na bývanie, a preto v roku 2007 ani nepovažoval za potrebné tento nájomný byt niekde uvádzať, nakoľko stále býval na adrese trvalého bydliska, bol presvedčený, že spĺňa podmienky na poberanie celého príspevku na bývanie. To, že spĺňa podmienky len na polovičný príspevok na bývanie mu bolo vysvetlené až vtedy, keď mu bolo vznesené obvinenie. Následne sa informoval u zamestnávateľa, ako môže svoj dlh uhradiť, pričom zamestnávateľ mu vypočítal sumu 4.137,- Eur, ktorú uhradil do 8.1.2013. Tým, že vrátil časť príspevku uznal, že tento mu nepatril, avšak nebolo jeho úmyslom zmocniť sa týchto peňazí, ale išlo len o nedostatočné vysvetlenie, resp. zlý prístup na finančnom oddelení.
Svedok F. N., kuchár vo S. XXXX H. vypovedal, že v deň, keď podpisoval čestné vyhlásenie, pripravovali materiál na cvičenie, pričom boli vyzvaní nejakým vojakom, aby sa dostavili na finančné oddelenie v kasárňach, že je potrebné podpísať čestné vyhlásenie, či majú, alebo nemajú vojenské byty. Keďže mali naponáhlo, tak on spoločne s obžalovaným išli spolu na finančné oddelenie, ktoré je v budove štábu v kasárňach v H., pričom v tom čase tam už bolo viac vojakov, ktorí stáli v rade. Oni, keďže sa veľmi ponáhľali, tak išli dopredu, kde od niekoho prevzali čestné vyhlásenia, tlačivá s tým, že sa ich sami vypisovali. Svedok si pamätal, že on vypisoval meno, priezvisko, trvalý pobyt, deň a miesto podpisu, pričom hneď po podpise im tlačivo tam odovzdal, pričom sa ho pýtali, či má vojenský byt. On na to povedal, že má dom, takže už viac ani nevysvetľoval a išiel ďalej po svojom. Svedok uviedol, že vedel, že tieto čestné vyhlásenia boli podpisované kvôli príspevku na bývanie, v novom zákone sa to nejako menilo. Po odovzdaní čestného vyhlásenia sa spoločne s obžalovaným vrátili k práci. Svedok ďalej uviedol, že on si ani obsah celého tlačiva neprečítal, pretože keď sa ho pýtali, či má vojenský byt, tak vedel, že sa ho to netýka, takže to celé nečítal. Svedok uviedol, že si nespomína, aby pred týmto podpisom čestného vyhlásenia boli nejako poučovaní, resp. že by im bol obsah tohto čestného vyhlásenia nejako vysvetľovaný.
Svedkyňa L.. U. D., F.. Y., dôstojník finančnej - ekonomickej služby na S. XXXX H., vo svojej výpovedi uviedla, že od 1.7.2007 došlo k zmene Zákona č. 346/2005 Z. z. v tom, že príspevok na bývanie patril každému vojakovi na bývanie. V tom období obdržali vzor čestného vyhlásenia, v ktorom každý vojak mal deklarovať nárok na príspevok na bývanie a to buď v plnej výške, alebo len v polovičnej výške a to podľa jeho majetkových pomerov. Teda toto čestné vyhlásenie nebolo spracované na S. H., ale ako vzor im bolo zaslané. Oni urobili fotokópie z tohto vyhlásenia, nakoľko potrebovali kópie vyhlásenia doručiť každému vojakovi na vyplnenie a podpísanie. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy a akým spôsobom bolo vojakom oznámené, že každý musí čestné vyhlásenie vypísať, ale bolo bežnou praxou, že sa to urobilo počas nastúpenia útvaru, kde o tom vojaci boli poučení. Svedkyňa však priznala, že nie je o tom žiaden písomný záznam, ani žiadna prezenčná listina a pre odstup času si už na konkrétnosti nepamätala. Svedkyňa ďalej vypovedala, že keďže bola rozkazom veliteľa útvaru vymenovaná za členku komisie, ktorej úlohou bolo kontrolovať formálnu správnosť vyplnenia tlačiva čestného vyhlásenia, určite sa jej dostali čestné vyhlásenia potom, čo už boli podpísané do rúk. Následne ako členka komisie jednotlivé čestné vyhlásenia kontrolovala a pokiaľ tam boli vyplnené požadované údaje, tak členovia v hornej časti na druhej strane uviedli výšku príspevku na bývanie. Následne išlo vyhlásenie k rukám veliteľa útvaru, ktorý svojím podpisom priznal príspevok na bývanie. Konkrétne v prejednávanom prípade pri vypísanom čestnom vyhlásení F. N. bol mu priznaný príspevok na bývanie v plnej výške. Po podpísaní veliteľom útvaru sa priznaný príspevok na bývanie uverejnil v rozkaze S. XXXX H.I.N.. Svedkyňa uviedla, že na čestnom vyhlásení ako členka komisie kontrolovala, či je vypísaná hodnosť, meno, priezvisko, vojenský útvar, posádka, adresa, či je zaškrtnuté, či profesionálny vojak „je, alebo nie je“, v hornej časti či „žije, alebo nežije v“ a následne v Trebišove, deň a podpis vojaka. Svedkyňa uznala, že z čestného vyhlásenia nevedela zistiť, čo vojak vlastní, alebo nevlastní, prípadne má alebo nemá. Svedkyňa tiež uviedla, že zo samotného čestného vyhlásenia nevyplývalo, že je možno zakrúžkovať aj písmeno vyznačené v čestnom vyhlásení, pretože toto vyhlásenie bolo citáciou zákonného znenia. Podľa jej názoru, pre ľudí, ktorí nie sú zbehlí v práve, nebolo zrozumiteľné. Svedkyňa priznala, že komisia ústredného útvaru na kontrolu čestných vyhlásenie nebola preškolená ani poučená zo znalostí novelizovaného znenia Zákona č. 346/2005 Z. z.
Svedok L.. O. R., náčelník požiarnej ochrany a bezpečnostný technik v kasárňach S. XXXX H., vypovedal, že bol určený ako predseda komisie, ktorej úlohou bolo kontrolovať čestné vyhlásenia, kde na základe údajov pracovník finančnej služby potom uviedol sumu, ktorú nakoniec schválil veliteľ a príspevok na bývanie bol priznaný žiadateľovi. Prakticky to prebiehalo tak, že vojakom boli predložené prázdne tlačivá čestných vyhlásení, prípadne si ich prišli prevziať na finančnom oddelení, ktoré následne vypĺňali a odovzdali na finančné oddelenie, kde keď sa tohto nazhromaždilo viac, tak on spoločne s ostatnými členmi komisie a to s pani Y. a s pánom O.Ý. ich kontrovali, pričom kontrovali len to, či sú vypísané potrebné údaje. Následne pani Y., alebo niektorý člen z finančného oddelenia uviedol sumu, ktorá vojakovi patrí ako príspevok na bývanie a potom sa to predkladalo veliteľovi útvaru na podpis. Svedok priznal, že ako člen komisie nebol poučovaný o tom, akú sú jeho úlohy a taktiež ani o zmene novelizácie Zákona č. 346/2005 Z. z.. Svedok zároveň uviedol, že podľa jeho názoru tlačivo čestného vyhlásenia bolo nezrozumiteľné.
M.. I. S., právny poradca vojenského útvaru XXXX H., sa k skutku samotnému nevedel vyjadriť, pretože v tejto funkcii pracuje od marca roku 2008 a k okolnostiach podpísaného čestného vyhlásenia z 3.7.2007 nevedel vyjadriť, pretože v tom čase nebol ešte príslušníkom ozbrojených síl SR.
Svedkyňa O. N., manželka obžalovaného vypovedala, že s manželom F.Ó.N. N. žije spolu 20 rokov, pričom sú bezdetní. Spočiatku spoločne bývali u manželových rodičov v obci R. C.H., kde v súčasnosti má manžel zapísané trvalé bydlisko a to z dôvodu, že sa tam veľmi často zdržiava, nakoľko má už starých rodičov a otec je zdravotne postihnutý, takže im obžalovaný vypomáha. Od roku 2003 spoločne s manželom získali byt na ul. N. D. Č.. X S. H., kde ide o dvojizbový byt, v ktorom byte sa hlavne zdržiava ona, pričom je pravdou, že manžel často ku nej chodí a byt je evidovaný na oboch z dôvodu, že keby sa rozviedli, tak by o byt mohla prísť. Od roku 2008 majú podpísanú zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú.
Svedkyňa M.. O. Č., právnička N. A. Z.. F.. P.. H., uviedla, že dňa 18.7.2003 mesto Trebišov pridelilo F. N. s manželkou dvojizbový byt č. XX na L.. poschodí bytového domu, číslo súpisné XXXX/X na ul. N. D., pričom o mestský byt, ktorý bol pridelený do nájmu do dobu určitú k 31.7.2004. Následne boli v rokoch 2004, 2005, 2006 a 2007 podpisované postupne nájomné zmluvy na predmetný byt na dobu určitú vždy o jeden rok. Dňa 1.8.2008 mesto Trebišov uzavrel s nájomcami F. N. V. O.P.D. N. nájom bytu na dobu neurčitú a následne bola o tomto podpísaná zmluva zo dňa 24.7.2008. Počas uvedenej doby boli nájomcovia uvedeného bytu manželia F. N. V. O.P.D. N. a boli vedené obidve osoby užívajúce tento byt.
Svedok Ľ. O. pracuje ako pomocník oddelenia personálneho manažmentu vo S. XXXX od 1.7.2001, predtým pracoval na skupine personálneho manažmentu S. XXXX H.L.Š. ako mladší pomocník, kde pracoval štyri roky. K podpisovaniu čestného vyhlásenia z mesiaca júl 2007 svedok uviedol, že bol rozkazom veliteľa útvaru ustanovený za člena komisie, kde jeho úlohou bolo prekontrolovať čestné vyhlásenia, ktoré podpisovali jednotliví vojaci s tým, že prekontroloval osobné údaje podľa osobných spisov vojakov, či sú v poriadku. Akým spôsobom čestné vyhlásenie vojaci podpisovali, to uviesť nevedel, pretože k nemu sa čestné vyhlásenia dostali už podpísané, vyplnené a on kontroloval len osobné údaje, ako to už uviedol. Keď vykonal kontrolu, čestné vyhlásenia na druhej strane overil podpisom a predložil ďalšiemu členovi komisie, ktorým v danom prípade bola pani Y. z finančného oddelenia. Svedok uviedol, že vedel, že tieto čestné vyhlásenia sa podpisujú za účelom poskytnutia príspevku na bývanie, nakoľko aj on sám takéto čestné vyhlásenie podpisoval.
Svedok F. Ú. vypovedal, že ak obžalovaný tvrdil, že mu on predkladal na podpis čestné vyhlásenie, tak to nie je pravda, pretože je vo vojenskom útvare od roku 2002 na funkcii strelec - operátor. Je pravdou, že v roku 2009 až do konca februára 2010 vypomáhal na finančnom oddelení z dôvodu materskej dovolenky čatárky C. S. - I.. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že nemohol byť prítomný v roku 2007 pri predkladaní čestných vyhlásení.
Z obsahu čestného vyhlásenia zo dňa 3.7.2007 (č.l. 6) je zrejmé, že obžalovaný podpísal uvedeného dňa túto listinu, v ktorej prehlásil, že nie je nájomcom, resp. vlastníkom či spoluvlastníkom tam uvedených typov a druhov bytov či nehnuteľností /body a) až g)/ a súčasne nežije v spoločnej domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu uvedených (správne má byť „uvedeného“) v bode a) až g).
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, žeby obž. F. N. naplnil svojim konaním skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, resp. ktoréhokoľvek iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že:
- obžalovaný F. N. je spoločne s manželkou O. N. od 18.07.2003 nájomcom mestského bytu, ktorý užívajú doposiaľ,
- obžalovaný mal ako profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe do 30. júna 2007, teda do zmeny zákona č. 346/2005 Z.z. zákonom č. 253/2007 Z.z., nárok na príspevok na bývanie v plnej výške (§ 170 ods. 1 cit. zákona),
- zákon č. 253/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2007, pričom v zmysle ust. § 215b ods. 2 profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. júlom 2007 bol povinný, ak mu v tom nebránil vážny dôvod, do 30 dní od 1. júla 2007 predložiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi čestné vyhlásenie podľa § 171 ods. 2, inak mu nárok na výplatu príspevku na bývanie zanikol,
- podľa ust. § 170 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. účinného od 01.07.2007 príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, ktorý v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí
a) je nájomcom služobného bytu,
b) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý bol služobným bytom, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s právnickou osobou, v ktorej vlastníctve alebo v správe je takýto byt,
c) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ministerstva, alebo bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ministerstva a ktorý prešiel do vlastníctva akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonáva ministerstvo, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s týmito právnickými osobami,
d) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s obcou alebo právnickou osobou v jej zriaďovateľskej pôsobnosti,
e) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol služobným bytom, 50) a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu, alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby,
f) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytom vo vlastníctve akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonávalo ministerstvo, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva od týchto organizácií na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu, alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby,
g) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu, alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby,
h) žije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa písmen a) až g).
- obž. N., spoločne s ďalšími vojakmi, bol dňa 03. júla 2007 v zhone pred vyvedením jednotky na cvičenie, zavolaný na finančné oddelenie útvaru na podpis bližšie nešpecifikovaného vyhlásenia, kde mu bolo predložené na vypísanie čestné vyhlásenie,
- na otázku obžalovaného, čoho sa vyhlásenie týka mu bola nezisteným pracovníkom finančného oddelenia položená otázka, či má služobný byt, ktorú skutočnosť dosvedčil svedok F. N.V.N.,
- písomné vyhotovenie čestného vyhlásenia bolo zmätočné a nezrozumiteľné, keďže podľa poučenia bolo možné len preškrtnúť nehodiace sa z vyhlásení “som/nie som“, resp. „žijem/nežijem“, hoci pod vyhlásením „som/nie som“ bolo uvedených sedem rôznych a od seba odlišných právnych vzťahov k rôznym a od seba odlišným druhom nehnuteľností; uvedené dosvedčili aj svedkovia U. D.V.Ď. V. L.. O. R.,
- aby bolo možné čestné prehlásenie preskúmať, bolo potrebné vyznačiť zakrúžkovaním jednu z možností uvedenú v časti „som/nie som“ pod písmenami a) až g),
- vojaci neboli pred podpisom inkriminovaného čestného vyhlásenia žiadnym spôsobom poučený o tom, čo podpisujú a akým spôsobom majú vyhlásenie vypísať, resp. vyplniť,
- členovia komisie menovaní veliteľom útvaru pre kontrolu čestných vyhlásení neboli žiadnym spôsobom inštruovaní, čo majú vo vyhláseniach kontrolovať, z ktorého dôvodu kontrolovali len správne vyplnenie osobných údajov; toto dosvedčili všetci traja členovia komisie L.. O. R., Ľ. O. V. L.. U. D.V.Ď.,
- členovia komisie neboli poučení ani o zmenách, ktoré zaviedol zák. č. 253/2007 Z.z.,
- komisia po prekontrolovaní správnosti osobných údajov vojaka odporučila veliteľovi útvaru priznanie príspevku na bývanie,
- veliteľ bez ďalšieho posudzovania odsúhlasil, na základe odporučenia komisie, priznanie príspevku na bývanie konkrétnemu vojakovi,
- obž. N. bol takto príspevok na bývanie v plnej výške vyplácaný po dobu piatich rokov a troch mesiacov a jeho vyplácanie bolo zastavené až na základe anonymného (sic!) udania,
- obžalovaný po tom, čo mu bolo vznesené obvinenie pre žalovaný skutok vrátil zamestnávateľovi (O. Z.) nepremlčanú časť vyplateného príspevku na bývanie.
Z vyššie uvedenej genézy prípadu vyplýva, že vypisovanie a podpisovanie čestného vyhlásenia vo vzťahu k novelizovanému ustanoveniu § 170 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. vo S. XXXX prebehlo rýdzo formálne, bez akéhokoľvek predchádzajúceho poučenia vojakov a dokonca i členov komisie určených ku kontrole čestných vyhlásení. Na strane jednej súd nespochybňuje premisu „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Na strane druhej, pre preukázanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného F. N. by prokurátor mal dôkaznými prostriedkami v zmysle Trestného poriadku preukázať, že obžalovaný úmyselným konaním pripravil štát (O. Z.) o konkrétnu sumu peňazí v úmysle bezprácne sa obohatiť na úkor štátnych financií. Nič také však vykonaným dokazovaním preukázané nebolo.
Obžalovaný je pritom vojakom, ktorý by mal byť dávaný za príklad ostatným. Veľké množstvo disciplinárnych odmien (35) a absencia disciplinárnych trestov, spoločne s kladnou charakteristikou z miesta bydliska nasvedčujú predpokladu, že v osobe F. N. ide o slušného občana viac než zodpovedne si plniaceho svoje povinnosti príslušníka Armády SR. Ani osoba obžalovaného teda nenasvedčuje predpokladu, že ide o ziskuchtivca bažiaceho po bezprácne nadobudnutých peniazoch zo štátnej pokladne. Podľa názoru súdu podpísanie nezrozumiteľného čestného vyhlásenia pod časovým tlakom nemožno automaticky považovať za úmyselné konanie vedené snahou o získanie neoprávnenej výhody, ak tomu nesvedčia dôkazy vykonané vo veci.
Súd tiež nemohol prehliadnuť absolútnu benevolenciu, resp. nekompetentnosť príslušných kontrolných orgánov, ktorých úlohou bola kontrola údajov uvádzaných vojakmi v čestných vyhláseniach po dobu viac než päť rokov. Nebyť anonymného udania (je viac než zvláštne, že sa takýmto typom podania vôbec orgány vojenskej polície zaoberali, keďže im takáto povinnosť zo zák. č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii nevyplýva), nebola by táto „trestná činnosť“ zrejme vojenskými orgánmi ani odhalená.
Pretože vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel v konaní obžalovaného ako ho definuje ust. § 15 Tr. zákona, súd obžalovaného F.N. N. spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože hoci bolo preukázané, že skutok sa stal, nie je tento trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prešov a rozhoduje o ňom Krajský súd v Prešove.